Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10Er/219/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112205422
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112205422.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa,
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava, ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: Q. E. - Z., Š. L. Č.. XX, R., P.: XX XXX XXX,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica, o vymoženie uloženej
povinnosti a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pod sp.zn. 10Er/219/2012 z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 55,19 eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*116486 zo dňa 19.03.2012 bol súdny exekútor, JUDr.

Povel Šajánek, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v
Trnave č.k. 700-0413106811-GC04/11 zo dňa 07.12.2011.

3. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 19.09.2014 podnet na zastavenie exekúcie pre vyhlásenie

konkurzu na majetok povinného.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu
nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra
bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a

strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a
práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je
nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012).

8. Z úradnej činnosti tunajšieho súdu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
23K/12/2014 zo dňa 01.08.2014 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

9. Podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno
počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

10. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd vyhlásil na majetok povinného konkurz nie je

možné ďalej pokračovať v exekúcii, súd túto v súlade s vyššie uvedeným zastavil, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Oprávnený v prípade, že si v konkurznom konaní riadne
a včas prihlásil svoju pohľadávku (uplatnenú v predmetnom súdnom konaní), možno odôvodnene
predpokladať, že k uspokojeniu pohľadávky dôjde v rámci tohto konania.

11. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady

za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

15. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle §

203 ods. 3 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

16. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.09.2014 predložil tunajšiemu súdu aj
vyčíslenie trov exekúcie vo výške 64,79 eur (odmenu vo výške 33,19 eur, hotové výdavky - poštovné

vo výške 20,80 eur a DPH vo výške 10,80 eur) a priložil aj exekučný spis sp.zn. EX 684/2012.

17. Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.18. Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v
minimálnej výške 33,19 Eur.

19. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

20. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom
exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to 12,80 EUR ako náhradu za poštovné (8 x 1,60 EUR).

21. Výška vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 6 doručeniek (žiadosť o udelenie
súhlasu s vykonaním exekúcie, príkaz na začatie exekúcie - VOLKSBANK Slovensko a.s.,
Poštová banka, a.s., exekučný príkaz - Poštová banka a.s., VOLKSBANK Slovensko, a.s., povinný)

nachádzajúcimi sa v exekučnom spise a dvoma obálkami so závadou doručenia (upovedomenie o
začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, 3 x výzva povinného na poskytnutie
súčinnosti). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že
cena odoslania doporučeného listu do vlastných rúk je 1,60 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
za poštovné náhradu vo výške 12,80 EUR za každú doručenku resp. závadu doručenia.

22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za ním vyčíslené poštovné
vo výške 20,80 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov v takejto
výške (zaslanie spisu na OS TT, vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia a konečné
vyúčtovanie) v exekučnom spise.

23. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také
výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo
možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie
pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať
súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k

listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným
exekučným konaním (t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený
v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa
viacerýchexekučnýchkonaní).Ztakéhotopostupusúdnehoexekútorajasnevyplýva,žesitakétohotové
výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi

duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd teda súdnemu
exekútorovi priznal hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané
pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine.
24. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná doručenkami nachádzajúcou
sa v exekučnom spise, v celkovej výške 12,80 EUR.

25. Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd
mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 a § 23

vyhlášky o 20% DPH zo sumy 45,99 Eur v celkovej sume 9,20 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd
súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

26. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej požadovanej

výške 55,19 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
oprávneného.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bolsám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

29. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou
úspechu. Súd by tak úspešnému účastníkovi mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady
trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému
žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval,

že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02.
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o
trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov
konania 0,00 Eur.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. Tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.