Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Juraj Tymko

Legislation area – Správne právoNečinnosti orgánu verejnej správy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200581
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200581.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu Q. N., bytom L.. S. č.
XX/XXX, B. N. V., zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Štefana Kukuru 14,
Michalovce, proti žalovanému Okresnému úradu Trebišov, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so
sídlom M. R. Štefánika 32, Trebišov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.06.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.06.2018 sa žalobca
domáhal, aby správny súd uložil žalovanému Okresnému úradu Trebišov, Odboru starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom M. R. Štefánika 32, 075 01 Trebišov, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia konal vo veci svojho rozhodnutia č. OÚ-TV-OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný svojim rozhodnutím č. OU-TV-
OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 ako príslušný odvolací orgán podľa § 5 ods. 2 písm. a/
zákona č. 523/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 3, § 4 ods. 1 zák.
č. 180/2013 Z. z. a o organizácii štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení v spojení s § 58, § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol o odvolaní Q. N. proti rozhodnutiu Obce Slovenské Nové Mesto
č. 845/2013 zo dňa 09.12.2013 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie Q. N. zamieta
a rozhodnutie Obce Slovenské Nové Mesto č. 845/2013 zo dňa 09.12.2013 potvrdzuje.

3. Žalobca ďalej uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, pričom Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom zo dňa 25. mája 2016, č.
k. 7S/69/2014-47 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

4. Žalobca poukázal na to, že voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sťažovateľ (v pôvodnom konaní
žalobca) podal včas opravný prostriedok dňa 10.08.2016 s uvedením dôvodov nesprávnosti rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo
dňa 25.05.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/004766-004 zo dňa
17.04.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že žalovaný listom zo dňa 20.11.2017, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 23.11.2017 mu oznámil, že nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené pri výkone
povodňových záchranných prác v roku 2010 postupuje na Okresný úrad Košice, Odbor opravných

prostriedkov s uvedením: Týmto konaním, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bola odstránená prekážka, na základe ktorej Odbor civilnej ochrany a krízového riadenia
Obvodného úradu Trebišov č. ObÚ-TV-CO-2013/09184-12 zo dňa 03.09.2013 nárok Q. N. neuznal.

6. Žalobca konštatoval, že žalovaný v tomto postúpení poukazuje na súlad s právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na str. 6
bod 17, konštatuje jeho zmätočnosť, pretože jeho predmet konania bol vrátený Obci Slovenské Nové
Mesto na ďalšie konanie.

7. Žalobca poukázal na to, že s postúpením žalovaného nesúhlasil, a to s uvedením dôvodov vo svojom
liste zo dňa 30.11.2017 a žiadal vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia jeho stanoviska.
Žalovaný na list žalobcu reagoval listom zo dňa 15.02.2017, kde tvrdí, že nárok žalobcu je povinný
postúpiť na Okresný úrad Trebišov, Odbor krízového riadenia. Žalobca žalovaného opätovne vyzval
svojim listom zo dňa 10.01.2018 na konanie vo veci, s rozhodnutím vo veci do 31. januára 2018. Žalovaný
reagoval na hore uvedený list žalobcu listom zo dňa 29.01.2018, kde uvádza, že nie sú si vedomí svojej
nečinnosti a prieťahov konaní.

8. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom zo dňa 14.02.2018 podal podnet na Okresnú prokuratúru
Trebišov, na nečinnosť žalovaného. Aj napriek skutočnosti, že podnet na Okresnú prokuratúru Trebišov
bol doručený dňa 15.02.2018, táto o ňom rozhodla 18.05.2018, a to odložením podnetu, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 28.05.2018.

9. Žalobca uviedol, že za daného stavu je zrejmé, že ani žalovaný, ani Okresná prokuratúra v Trebišove
nerešpektujú právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.03.2017, č. k. 3Sžk/3/2016
vyslovený v bode 17, kde je jednoznačne uvedené, že rozhodnutie Obvodného úradu Trebišov ObÚ-
TV-CO-2013/09184-12, ktorým sa nárok Q. N. na peňažnú náhradu škody na jeho majetku neuznáva,
o ktorom rozhodnutí malo byť rozhodnuté Okresným úradom Košice, Odbor opravných prostriedkov
zo dňa 07.11.2013, sp. zn. OU-KE-00P5-2013/00043/BNK, je zmätočné a vo veci je žalovaný nečinný.
Nečinnosť žalovaného je zrejmá aj z nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveného vo svojom už citovanom rozsudku na str. 5 bod 14., kde je uvedené: V prípade,
ak žalovaný neuzná, že išlo o konanie na základe príkazu možno vyvodzovať, že škoda bola spôsobená
protiprávnym konaním a v tomto prípade musí odkázať žalobcu na občianskoprávne konanie podľa
princípov všeobecnej zodpovednosti za škodu.

10. Žalobca poukázal na § 49 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uviedol, že ak
správny orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s
uvedením dôvodov upovedomiť. (správny orgán ani neupovedomoval...) Žalobca ďalej poukázal na §
48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 zák. č. 23/1991 Zb. o uvedení Listiny základných práv a slobôd, čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartu základných práv
Európskej únie, ako prílohy Lisabonskej zmluvy o európskej únii, uznesenie súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 91/99 zo 16. decembra 1999.

11. Žalobca mal za to, že tieto citované ustanovenia zákonov, ústavných zákonov a medzinárodných
zmlúv a tak i jeho práva sú hlavne nečinnosťou správneho orgánu v tomto konaní a nedodržiavaním
procesných práv sústavne a viacnásobne porušované. Žalovaný nepostupoval v tomto konaní tak, aby
to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaných ustanovení zákona a najmä aj Ústavy SR, ako
aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných zmlúv viažucich
SR.

12. Žalobca ďalej poukázal na čl. 48 ods. 2 ústavy, rozhodnutie č. II. ÚS 62/99 Ústavného súdu SR,
uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 9/02, II. ÚS 26/95, I. ÚS 21/00. V závere podanej žaloby žalobca
citoval § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, § 242, § 244, § 245, § 250 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd podľa § 250 SSP
žalobe vyhovel bez nariadenia pojednávania.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.07.2018 uviedol, že rozhodnutím č. OU-TV-
OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné
prostredie, ako druhostupňový orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z. z.

o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov rozhodujúc o odvolaní Q. N., proti rozhodnutiu obce Slovenské Nové Mesto č.
845/2013 zo dňa 09.12.2013, ktorým bol uznaný nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na
majetku Q. N., v dňoch 16.05.2010, 17.05.2010 a 18.05.2010, ktoré vznikli na základe príkazu obce
Slovenské Nové Mesto, zo dňa 16.05.2010 vydanými v súvislosti so záchrannými prácami v k. ú. B. N.
V., a to na parcele K. č. XXX/X, a za to určil výšku peňažnej náhrady 25 650,06 eur. V prevyšujúcej
časti nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku vo výške 62 705,90 eur neuznáva, na
základe výsledkov odvolacieho konania v súlade s ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
toto odvolanie zamietol a rozhodnutie obce Slovenské Nové Mesto č. 845/2013 zo dňa 09.12.2013
potvrdil.

14. Žalovaný konštatoval, že Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie nie
je zrejmé, v čom žalobca vidí jeho nečinnosť v predmetnej veci, nakoľko ako odvolací orgán postupoval
v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/3/2016 zo dňa 22.03.2017, a
to tak, že rozhodnutie obce Slovenské Nové Mesto č. 845/2013 zo dňa 09.12.2013 zrušil a vec vrátil
obci Slovenské Nové Mesto na nové konanie. Rovnako obec Slovenské Nové Mesto postupovala v
zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/3/2016 zo dňa 22.03.2017, keď
vo svojom novom rozhodnutí č. 882/2017 zo dňa 24.10.2017 opäť uznala nárok Q. N., na náhradu škody
z rovnakého dôvodu a v rovnakej výške a v neuznanej časti nárok Q. N. postúpila Okresnému úradu
Trebišov. S takýmto rozhodnutím evidentne súhlasil aj Q. N., nakoľko proti nemu odvolanie nepodal a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2017.

15. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že následne dňa 15.11.2017 bol Okresnému úradu
Trebišov od obce Slovenské Nové Mesto postúpený predmetný spisový materiál, aby Okresný úrad
Trebišov mohol vykonať správne konanie o postúpenej časti nároku Q. N.. Príslušným na konanie bol
odbor krízového riadenia. Podľa ods. l a 2 §18 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2010“) sa na povodňové záchranné práce vzťahuje osobitný
predpis, zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 42/1994“). Podľa § 14 zákona č. 42/1994, záchranné práce riadi, ak nepatria do pôsobnosti
iných orgánov, okresný úrad. Okresný úrad tiež analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na
riešenie mimoriadnej udalosti, škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na
vykonanie záchranných prác. Úlohy civilnej ochrany na okresnom úrade plní v plnom rozsahu odbor
krízového riadenia, ktorý je príslušný správny orgán pre konanie, v ktorom sa rozhoduje o výkone
a riadení záchranných prác (aj povodňových záchranných prác) vykonávaných na príkaz prednostu
okresného úradu, resp. krízového štábu okresného úradu a o nákladoch na záchranné práce, resp. o
škodách spôsobených výkonom záchranných prác vykonávaných na príkaz prednostu, resp. krízového
štábu okresného úradu.

16. Žalovaný konštatoval, že v prípade škôd na majetku Q. N. prevyšujúcich škody spôsobené výkonom
záchranných prác na základe príkazov starostu obce Slovenské Nové Mesto je preukázané, že tieto
boli spôsobené príkazmi členov krízového štábu okresného úradu. To je plne v súlade s odôvodnením
rozsudku NS SR č. 3Sžk/3/2016 zo dňa 22.03.2017, ako aj usmernením sekcie legislatívy a práva MŽP
SR zo dňa 04.08.2017.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, opierajúc
sa o názor sekcie legislatívy a práva MŽP SR zastal názor, že nárok žalobcu v časti postúpenej obcou
Slovenské Nové Mesto rozhodnutím č. 882/2017 zo dňa 24.10.2017 je príslušný prejednať a rozhodnúť
o ňom príslušný orgán - Okresný úrad Trebišov, odbor krízového riadenia, nie však odbor starostlivosti
o životné prostredie (ako sa mylne domnieva žalobca).

18. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že má za to, že v konaní bol činný, so žalobcom
dostatočne komunikoval prostredníctvom korešpondencie a bez prieťahov konal v intenciách rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/3/2016 zo dňa 22.03.2017. Poukázal na to, že s postupom žalovaného
sa stotožnil prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov č. Pd 25/18/8811-12 zo dňa 18.05.2018, ktorý
podnet žalobcu v predmetnej veci odložil. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby
Krajský súd v Košiciach žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy - Okresný úrad Trebišov, odbor
starostlivosti o životné prostredie, so sídlom M. R. Štefánika 32, Trebišov, vo veci jeho rozhodnutia č.
OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014 v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

19. Právny zástupca žalovaného v písomnom stanovisku zo dňa 30.07.2017 uviedol, z vyjadrenia
žalovaného je zrejmé, že tento opätovne zotrváva na svojich tvrdeniach a právnom názore
deklarovaných v tomto konaní bez toho, aby rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený
vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. marca 2017, č. k. 3Sžk/3/2016, predovšetkým v bode 13 a 14
odôvodnenia na str. 5 rozsudku. Pokiaľ ide o námietku žalovaného na žalobcom uvádzaný ako dôkaz
listu zo dňa 20.11.2017, nie je jeho, nakoľko takúto korešpondenciu z uvedeného dňa neeviduje, tento
dôkaz je z korešpondencie Okresného úradu Trebišov, odbor krízového riadenia, ako dôkaz o tom, že
vec postúpil na Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov. s odvolaním sa na rozhodnutie
Obvodného úradu Trebišov, rozhodnutím č. ObU-TV-CO-2013/09184-12 zo dňa 03.09.2013, ktoré je
podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2017, č. k. 3Sžk/3/2016 zmätočné. Za
daného stavu žalobca trval na svojom návrhu v celom rozsahu a navrhol vo veci rozhodnúť v zmysle
žalobného návrhu.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2018 oznámil Krajskému súdu v Košiciach, že trvá
na svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2018 v celom rozsahu a navrhuje predmetnú žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.

21. Správny súd v konaní podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom administratívnych spisov
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Podľa § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže žalobou
domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len „zákon č. 7/2010“),
povodňové záchranné práce41) sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho
dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na
povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 7/2010, povodňové záchranné práce riadi obec, okresný úrad alebo okresný
úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu.42) Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác
riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle
kraja.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa na povodňové záchranné práce vzťahuje osobitný
predpis, a to zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“).

Podľa § 14 ods. 1 písm. p/, okresný úrad analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na riešenie
mimoriadnej udalosti, škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na vykonanie
záchranných prác.

23. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou
náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle judikatúry
ústavného súdu (napr. III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08), treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach,
ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na
to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu
vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. V poslednom prípade musí
byť obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, napriek
tomu správny orgán nekoná, pričom toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s
konkrétnym právnym predpisom, ktorý obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať
určité procesné úkony a rozhodovať.

24. Správny súd na základe žaloby, ktorým sa žalobca domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej
správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje
svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi a predpismi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi a
predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal
zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať.

25. V predmetnej preskúmavanej veci sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému
Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie, so sídlom M. R. Štefánika 32,
Trebišov, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia konal vo veci svojho rozhodnutia
č.: OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014.

26. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyplýva,
že Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. OU-TV-
OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 rozhodol o odvolaní Q. N., ul. S. č. XX/XXX, B. N. V., proti
rozhodnutiu Obce Slovenské Nové Mesto č. 845/2013 zo dňa 09.12.2013 tak, že podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku odvolanie Q. N. zamietol a rozhodnutie Obce Slovenské Nové Mesto č. 845/2013
zo dňa 09.12.2013 potvrdil.

27. Následne Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č.: OU-TV-
OSZP-2017/010346-2 zo dňa 20.09.2017 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie Obce
Slovenské Nové Mesto č. 845/2013 zo dňa 09.02.2013 zrušil a vec vrátil Obci Slovenské Nové Mesto
na nové prejednanie a rozhodnutie.

28. V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza rozhodnutie obce
Slovenské Nové Mesto č.: 882/2017 zo dňa 24. októbra 2017, ktorým Obec Slovenské Nové Mesto
uznáva nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku Q. N., samostatne hospodáriaceho
roľníka, ul. S. č. XX/XXX, B. N. V., v dňoch 16.05.2010, 17.05.2010 a 18.05.2010, ktoré vznikli na základe
príkazu Obce Slovenské Nové Mesto, č.: 1 zo dňa 16.05.2010 vydanými v súvislosti so záchrannými
prácami v katastrálnom území B. N. V., a to na parcele č.: K. - „E.“ XXX/X, na porastoch lahôdkovej
kukurice kód dielu podľa LPIS 3701/2 a za to určil výšku peňažnej náhrady 25 650,06 eur. V prevyšujúcej
časti v rozhodnutí o nároku na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku podľa § 20 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov postúpil príslušnému správnemu orgánu,
ktorým je Okresný úrad Trebišov.

29. Vyššie citované rozhodnutia správnych orgánov boli vydané po termíne 17.04.2014, teda potom,
keď žalobca v podanej žalobe žiadal uloženie povinnosti žalovanému, aby vo veci svojho rozhodnutia
č.: OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014 konal.

30. Z obsahu administratívnych spisov taktiež vyplýva, že žalobca listom zo dňa 14.02.2018 podal podnet
na Okresnú prokuratúru Trebišov, na nečinnosť žalovaného, ktorá dňa 18.05.2018 odložila podnet.

31. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžk/3/2016 zo dňa 22.03.2017 a jeho odôvodnenie na str. 5 bod 14, k tomu je potrebné
uviesť, že citovaným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo dňa 25.05.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.: OU-TV-
OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda vyplýva, že rozhodnutie
žalovaného č.: OU-TV-OSZP-2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 bolo zrušené, a preto pokiaľ žalobca
sa domáhal, aby žalovaný konal vo veci svojho rozhodnutia č. OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa
17.04.2014, domáhal sa konania vo veci zrušeného rozhodnutia, ktoré stratilo účinky.

33. Podľa názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne,
keďže sa domáhal konania vo veci už zrušeného rozhodnutia, pričom treba poukázať na tú skutočnosť,
že v predmetnej veci boli vydané správnymi orgánmi ďalšie rozhodnutia týkajúce sa nároku žalobcu
na peňažnú náhradu, a preto pokiaľ žalobca bol toho názoru, že po vydaní týchto nových rozhodnutí
správne orgány nekonajú, mohol sa domáhať uloženia povinnosti vo veci konať, avšak nie vo veci už
zrušeného rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014.

34. Záverom potrebuje správny súd zdôrazniť, že zo zrušeného rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-
OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014 nemožno vyvodiť, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony
správneho orgánu, napriek tomu správny orgán vo veci zrušeného rozhodnutia nekoná, pričom toto
nekonanie je nečinnosťou. Ako už bolo vyššie uvedené, nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym
zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité
procesné úkony a rozhodovať. Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov správnych orgánov, tieto
po zrušení rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/004766 zo dňa 17.04.2014 vo veci konali, a
preto za týchto okolností nemožno konštatovať, že žalovaný bol v konaní nečinný.

35. Pretože správny súd po preskúmaní nezistil nečinnosť žalovaného, žalobu podľa § 249 Správneho
súdneho poriadku zamietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal
v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možno od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.