Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/932/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413212043.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., A. Y. 3, zastúpený: JUDr. Roman Foltín, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 42 119 626,
proti žalovanému: ThyssenKrupp Materials Slovakia, spol. s.r.o., so sídlom Bešeňovská cesta 17, Nové
Zámky, zastúpený: JUDr. Ervín Erdélyi, advokát, so sídlom P. Blahu 7/A, Nové Zámky, o náhradu

nemajetkovej ujmy, o zaplatenie sumy 100 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. mája 2015 č. k. 9C/285/2013-260 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04. augusta 2015 č. k. 9C/285/2013-293, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 25. mája 2015 č. k.
9C/285/2013-260 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04. augusta 2015 č. k. 9C/285/2013-293
(napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady trov konania sumu 1664,04 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou
tunajšiemu súdu dňa 24.05.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100.000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ako zamestnanec
spoločnosti TOPNAD, a.s., so sídlom v Topoľčanoch, kde je zamestnaný od 22.02.2011, ako vodič
kamiónovej dopravy, dňa 20.05.2011 utrpel vážny pracovný úraz v prevádzke žalovaného, kedy z

dôvodu nesprávnej manipulácie s tovarom, resp. z dôvodu posunu materiálu, ktorý sa nakladal na
ložnú plochu jeho vozidla, ho tento materiál zasiahol a spôsobil mu zlomeninu oboch kostí nohy v
členku. Z dôvodu tohto zranenia bol hospitalizovaný v nemocnici, následne operovaný, a do nohy mu
musel byť vložený kovový materiál. Jeho práceneschopnosť trvala od 20.05.2011 do 02.05.2012. Z
dôvodu, že jeho zdravotný stav bol dlhodobo zlý, poberal iba dávku z titulu práceneschopnosti vo výške
180-190 eur mesačne, až pokiaľ nebol schopný nastúpiť späť do práce. Vzhľadom na rozsah zranenia

bol traumatológom po obodovaní bolestného vo výške 390 bodov, a SSU z dôvodu trvalých následkov
vo výške 300 bodov, upozornený na to, aby lekárske správy, vrátane obodovania predložil obvodnému
lekárovi, z dôvodu, že rozsah jeho zranenia je taký, aby mohlo byť rozhodované o priznaní invalidného
dôchodku. Vo vyjadrení experta, ktorý vyhotovil svoj posudok v rámci trestného konania, je zrejmé, že
došlo k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý porušil predpisy v oblasti bezpečnosti práce, keď boli
porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení, bezpečnostný predpis pri obsluhe

elektrického mostového žeriava, a diaľkovým rádiovým ovládaním, a v neposlednom rade bol príčinou
zranenia zlý technický stav mostového žeriavu. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bolaspôsobená jeho prevádzkovou činnosťou. Jeho zodpovednosť ako právnickej osoby je zodpovednosť
objektívna a to bez ohľadu na to, či bolo zranenie spôsobené úmyselne, z nedbanlivosti, prípadne
zamestnancami spoločnosti. Uviedol, že spôsobeným úrazom má trvalé následky a to obmedzenú

hybnosť nohy a nie je schopný vykonávať činnosti ako pred úrazom. Výrazne je obmedzený pri výkone
práce,pretožeakovodičpoužívačastosvojenohy,aprivykladanítovarusimusídávaťpozor,nakoľkosa
musí premiestňovať viackrát za deň na ložnú plochu auta a späť. Žalobcu zasiahol tento pracovný úraz
v oblasti finančnej, keď sa dostal do existenčných problémov, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný.
Pred úrazom zarábal v čistom mesačne asi 600,- eur, počas doby PN od 20.05.2011 dostával iba

nemocenskú dávku 180,- eur. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila život jeho rodiny. Jeho manželka bola
prepustená z práce k 01.07.2011, ako rodina sa dostali na hranicu prežitia. Má tri deti, z toho iba jedno je
plnoleté, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď sa žalobcovi stal úraz bola jeho dcéra H.
tehotná a v novembri 2011 sa mu narodil vnuk. Poukázal na to, že jeho dcéra, v čase keď porodila mala
iba 17 rokov, a preto on nedostával až do jej plnoletosti žiadnu dávku, a musel sa na viac starať aj o
vnuka. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sa dostala jeho rodina do vážnych finančných problémov, lebo jeho

manželka po prepustení nezarábala ani 300,- eur. Mali vysoké náklady na domácnosť týkajúce sa úveru
na dom v banke vo výške 370,- eur, lebo si požičiavali peniaze od rodiny, a siahli na všetky svoje úspory,
napokon ani to nestačilo a žalobca s manželkou boli nútení žiadať o pozastavenie splácania úveru
na obdobie pol roka v septembri 2011. Pred úrazom v prevádzke žalovaného sa snažil zabezpečovať
potreby svojej rodiny aj brigádami, pretože je vyučený maliar a počas víkendov si privyrábal ako maliar.

Po úraze však na túto činnosť mohol zabudnúť, nakoľko ju nedokáže vykonávať pre obmedzenú hybnosť
nohy. V dôsledku zanedbania bezpečnostných predpisov u žalovaného podľa žalobcu boli vo vážnej
miere poškodené jeho osobnostné práva v zmysle OZ a základného práva v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky. V značnej miere bolo poškodené jeho zdravie, lebo má zohyzdenú nohu, v letnom období
nemôže nosiť letnú obuv bez ponožky, pretože jeho holá noha s výraznými keloidmi po operácii priťahuje

pohľadyokoloidúcichľudí.Týmtoúrazombolpostihnutýajjehospoločenskýživot,avovážnejmierebolo
narušené jeho právo viesť riadny rodinný život, pretože sa dostal na hranicu existenčných problémov,
nevedel riadne zabezpečiť chod domácnosti pre nedostatok finančných prostriedkov, trpel depresiami
a z toho dôvodu trpela i jeho rodina, pretože nemohli viesť ako dovtedy štandardný a šťastný rodinný
život. Z právneho hľadiska poukázal na to, že ku škode na zdraví došlo nepochybne pri prevádzkovej

činnosti žalovaného podľa ust. § 420a OZ, čo je jeho objektívnou zodpovednosťou, pričom neboli
splnené žiadne liberačné dôvody, a preto ust. § 420 OZ, je v tomto prípade iba okrajovým ustanovením.
V predmetnom konaní sa rieši objektívna zodpovednosť žalovaného pri vykonaní podnikateľskej činnosti
v jeho prevádzke a najmä to, či pri jeho prevádzkovej činnosti bola žalobcovi spôsobená škoda. V
zmysle doložených listín žalobcom, mal žalobca za to, že zodpovednosť žalovaného je jednoznačne

daná a nebol produkovaný dôkaz, ktorý by ako liberačný dôvod zodpovednosti žalovaného obstál.
Z tohto dôvodu mal za to, že v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného boli porušené jeho
základné ústavné, občianske a osobnostné práva podľa ust. § 11 a § 13 OZ, a čl. 19 Ústavy SR. V
prevádzke žalovaného, v ktorej sa stal pracovný úraz je monitorovaná kamerovým systémom v hale,
kde sa tovar nakladal. Jednoznačne mal za to, že pracovný úraz, ktorý utrpel bol zachytený kamerou,

a napriek tejto skutočnosti žalovaný nevedel predložiť kamerový záznam, ani vyšetrovateľom v trestnej
veci a ani ako dôkaz do tejto občianskoprávnej veci. Po návrate do pracovného procesu, o rok trvajúcej
práceneschopnosti žalobca zistil, že od času jeho úrazu sa zmenil spôsobom nakladania tovaru na ložnú
plochu vozidla, a už sa to nerobí spôsobom, ako to bolo v deň jeho úrazu.

3. Žalovaný sa vyjadril písomne podaním zo dňa 23.05.2013, v ktorom uviedol, že žalobu považuje
za neopodstatnenú, a navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v kritický deň dňa 20.05.2011,
asi o 14:00 hod. v areály pracoviska žalovaného zamestnanci R. J., ako viazač, a H. X., ako obsluha
žeriavu, uviazali plechy na dve mačky, a pomocou mostového žeriava s diaľkovým ovládaním presunuli
plechy pre nákladné motorové vozidlá a potom vodič - žalobca a R. J., ktorí stáli na korbe vozidla

dali pokyn obsluhe žeriavu, aby tieto dvíhal a uložil na ložnú plochu nákladného motorového vozidla.
Obsluha žeriavu posúvala plechy smerom do ložnej plochy podľa pokynu žalobcu a na jeho pokyn
žeriavnik postupne posúval plechy smerom k žalobcovi a R. J.. Poškodený žalobca riadil celý pohyb
plechov, pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť od plechov, a tieto ho zasiahli do spodnej časti tela.
K zásahu došlo v dôsledku toho, že sa žalobca zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, nedodržal

dostatočný bočný a kolmý odstup od posúvaného tovaru a v dôsledku výkyvu plechov došlo k pritlačeniu
spodnej časti jeho tela - nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz. Podľa názoru žalovaného, žalobca
svojím konaním porušil ust. § 12 ods. 2 písm. a), c), bod 2, zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z č. l. 9, písm. n) STN - 270143, 1968. Z právneho
hľadiska poukázal na ust. § 420 ods. 3 OZ.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že výsluchom svedka Z.. H. R. bolo preukázané, že vykonával technika
zdvíhacieho materiálu a v tom čase bol zamestnancom žalovaného, ale už nie je. Podľa jeho vedomostí
žalovaný nemal žiadne chyby v súvislosti s činnosťou a zariadením týkajúceho sa nakládky tovaru.
Tiež uviedol, že nemá vedomosti o tom, že zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou TOPNAD a.s.,
Topoľčany, by neobsahovala všetky podstatné náležitosti v súvislosti so zamestnancami, ktorí mali

spolupracovať pri preprave a nakládke tovaru. Uviedol, že v predmetnej veci dával konkrétne podklady
do zmlúv po stránke technickej, aby zmluvy medzi žalovaným a TOPNADOM, a.s., obsahovali klauzuly,
že je potrebné vodičov vyškoliť ohľadom viazača bremien, aby vedeli ako majú tovar naložiť a vyložiť,
aby nedošlo k podobným úrazom. Uviedol, že v čase, keď sa stal pracovný úraz myslel, že ten žeriav bol
v poriadku, lebo sa jednalo o nové zariadenie, ktoré bolo vyrobené v X. predtým sa dlho nepoužívalo, a
toto zariadenie bolo v súlade s technickými normami a požiadavkami takého zariadenia. Mal vedomosť

o tom, že žalobca mal vykonané školenie viazača bremien, lebo v čase vyšetrovania trestného činu H.
X., si vyšetrovateľ dal pripojiť spis z TOPNAD, a.s., kde boli doložené listinné dôkazy o tom, že žalobca
toto školenie absolvoval. Podľa jeho názoru v čase pracovného úrazu nedošlo k zlyhaniu stroja, alebo
jeho zlého technického vybavenia.

5. Výsluchom svedka R. F. bolo preukázané, že v roku 2011 ho požiadalo Obvodné oddelenie PZ Nové
Zámky, odbor vyšetrovania, na vypracovanie Odborného posudku, ohľadom pracovného úrazu, ktorý sa
stal žalobcovi, a v tomto odbornom posudku uviedol, že odpovedal na otázky vyšetrovateľa, ktoré boli v
spise, boli 4, s tým, že zhruba na 2. až 3. deň, bol spolu s vyšetrovateľom na mieste samom, kde došlo
k pracovnému úrazu a bol mu predložený kompletný vyšetrovací spis, z ktorého určil, či boli porušené

predpisy, alebo nie pri práci v súvislosti s pracovným zaradením žalobcu a s prácou, a zistil, že boli
porušené predpisy a konkrétne o tom hovorí vo svojom odbornom stanovisku. Skutočnosť, či žalobca
ako vodič, ak je držiteľom viazačského preukazu, či to má vplyv na jeho zodpovednosť, uviedol, že takáto
skutočnosť nemala vplyv na vypracovanie jeho odborného stanoviska, lebo žalobca bol poškodený,
a nebol zamestnancom žalovaného. Uviedol, že žalovaný zabezpečil, a mal k dispozícii automatické

zariadenie, ako zdvíhacie na diaľkové ovládanie, čo v okolí nemá nikto, ale zároveň nemal zabezpečené
oboznámenie cudzích ľudí s nebezpečenstvom v súvislosti s týmto zariadením.

6. Výsluchom svedka H. X. bolo preukázané, že bol v čase pracovného úrazu zamestnancom
žalovaného, v pracovnom zaradení skladník aj žeriavnik, a mal na starosti diaľkové ovládanie žeriava.

Bol vyškolený v súvislosti s manipuláciou bremien a tiež aj v súvislosti s manipuláciou diaľkového
ovládania žeriavu. Žalobca po obdržaní výdajky v kancelárii prišiel do haly A 3, a svedok s p. J. zapli
bremeno 12 m plech, ktorý vážil 5,7 ton. Plech sa nachádzal zhruba 4-5 m od auta, žalobca prišiel s
autom do haly, kde si musel urobiť poriadok na korbe vozidla, a potom svedok dostal pokyn od viazača
a vodiča, že môže začať s nakládkou. Keď sa začalo nakladanie žalobca sa zdržiaval na korbe vozidla,

svedok spustil plech zhruba 10 cm nad drevami, čo boli na korbe vozidla, potom dostal povel od viazača
bremien, že môže ísť s plechom dopredu, a keď bol svedok 10 cm vo vnútri auta, tak, dostal pokyn od
žalobcu aj od viazača, že môže ísť dopredu a vtedy sa stal tento úraz. Potvrdil súdu, že bežne vodič
auta je prítomný pri nakládke, ale v bezpečnej vzdialenosti, ktorá je taká, že nestojí medzi plechom
a čelom návesu, ale stojí v bezpečnej vzdialenosti 2-3 m. Myslí si, že vodič auta je zodpovedný za

nakládku. Potvrdil súdu, že v trestnom konaní si doznal svoju vinu, aj keď si čiastočne myslí, že bol
iba spoluvinným, z dôvodu, že čiastočne mohol zabrániť tomu, aby žalobca bol na korbe vozidla, lebo
mu mohol povedať, aby sa tam vôbec nezdržiaval.

7. Výsluchom svedka Z.. W. R., X.., s.r.o., bolo súdu preukázané, že vykonával školenia ohľadom

ochrany bezpečnosti práce zamestnancom žalovaného od roku 2007, spolu aj so svojim otcom,
keďže predmetom činnosti ich spoločnosti je práve táto činnosť a zmluvne to má ošetrené so
žalovaným. Potvrdil súdu, že každý rok, raz prebiehalo školenie v súvislosti s bezpečnosťou
práce žeriavnika, viazača, takým spôsobom, že žalovaný zabezpečil účasť všetkých zamestnancov,
skladníkov, žeriavnikov, viazačov a ostatných, a potom prebiehala aj diskusia. Uviedol, že jeho

spoločnosť nevydávala preukazy žeriavnika a viazača bremien, lebo ich vydanie a zabezpečenie mal
na starosti p. F.. Okrem iného žeriavnik nepotrebuje vydať preukaz žeriavnika, lebo stačí iba poučenie
revíznym technikom, čo zahŕňa zákon č. 355/2007 Z. z., ohľadom výchovy a vzdelania zamestnancov, s
tým, že čo sa týka viazača jeho prvá odborná príprava musí prebehnúť po 5 rokoch od vydania preukazu.8. Výsluchom svedka J.. R. X., zamestnanca Inšpektorátu práce Nitra, ktorý vypracovával písomnú
odpoveď zo dňa 07.11.2014, uviedol, že zamestnávateľom bol poverený ohľadom prešetrenia sťažnosti

ťažkejujmynazdravížalobcu,podľa§11ods. 1,zák.č. 9/2010Z.z.,apodľaichinternýchnoriem,podľa
§ 10 ods. 3. Pridržiaval sa zásadne toho, čo uviedol vo svojej písomne odpovedi zo dňa 07.11.2014,
ako aj toho, že v čase úrazu žeriavnik H. X., mal neplatný preukaz žeriavnika, pričom k tomuto zisteniu
dospel z dokumentácii, ktorú mal k dispozícii, nakoľko p. X. bol školený tým, kým nemal byť, lebo on
nemal platný preukaz na takéto školenie.

9. Ďalje súd prvej inštancie uviedol, že lekárskym posudkom o bolestnom, J.. R. T., primára oddelenia
úrazovej chirurgie, a J.. M. E., úrazového chirurga, žalobca preukázal, že mu lekár stanovil bolestné
v počte bodov 390, s tým, že začiatok liečenia bol určený dňom 20.05.2011, a ukončenia liečenia
bolo stanovené dňom 01.05.2012, z toho v ústavnej starostlivosti bol od 20.05.2011 do 10.06.2011,
a pracovná neschopnosť mu trvala od 20.05.2011 do 01.05.2012. Lekárskym posudkom o sťažení

spoločenského uplatnenia, J.. R. T., primára oddelenia úrazovej chirurgie, a MUDr. M. E., úrazového
chirurga, žalobca preukázal, že mu lekár stanovil SSU v počte bodov 300, že začiatok liečenia bol
určený dňom 20.05.2011, a ukončenia liečenia bolo stanovené dňom 01.05.2012, z toho v ústavnej
starostlivosti bol od 20.05.2011 do 10.06.2011, a pracovná neschopnosť mu trvala od 20.05.2011 do
01.05.2012.

10. Poukázal na vyjadrenie spoločnosti JORD spol. s.r.o., zo dňa 04.02.2013, z ktorého vyplýva, že
táto spoločnosť podala písomné vyjadrenie k žiadosti vyšetrovateľa k veci pod č. k. ČVS: ORP-1034-
NZ-NZ-2011, čo sa týka objasnenia a upresnenia príčiny rôznej pojazdovej rýchlosti mačiek žeriava a
spôsobu práce mačiek na žeriave, s tým, že obsluhovať žeriav vyrobený touto spoločnosťou konkrétne

sa jedná o mostový žeriav s dvoma mačkami, nosnosti 2x6300 kg, v. č. JO-313, r. v. 2007, v tom
smere, že obsluhovať uvedený žeriav môže iba vyškolená a zaučená obsluha, ktorá má na obsluhu
žeriava príslušné oprávnenie podľa predpisov. Obsluha pri ovládaní žeriava musí ovládať bezpečnostné
predpisy pre prácu zo žeriavom, a musí ovládať aj priamo manuálny spôsob práce s predmetným
žeriavom - čiže musí byť natoľko zdatná, aby žeriav mohla obsluhovať a musí vedieť kedy a ako má

stlačiť príslušné tlačidlo na ovládači žeriava, aby sa dal bezpečnostne vykonať požadovaný pohyb so
žeriavom.

11. Konštatoval, že v trestnom konaní R. F., expert v oblasti zdvíhacích zariadení uviedol, že boli
porušené základné bezpečnostné predpisy pre prevádzku zdvíhacích zariadení, a to: povinnosti

prevádzkovateľa a rozpory s platnými bezpečnostnými predpismi. Ďalej uviedol, že obsluha porušila
bezpečnostný predpis, a to v povinnosti obsluhy elektrického mostového žeriava s diaľkovým rádiovým
ovládaním: STN 27 0143 zdvíhacie zariadenia, prevádzka, údržba a opravy, D. obsluha zdvíhacích
zariadení (prepisy pre žeriavnikov), Preprava bremien článok 70; so zaveseným bremenom sa smie
pohybovať tak, aby nedošlo k väčšiemu alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena, ktoré by spôsobilo

silné rázy v nosnej konštrukcii, alebo ohrozilo osoby a okolité zariadenia. Zakázané manipulácie článok
72; pri obsluhe zdvíhacích zariadení a preprave bremien je zakázané najmä pracovať so zdvíhacím
zariadením pri vyradených, alebo nesprávne nastavených bezpečnostných zariadeniach, prepravovať
bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti. Ďalej uviedol, že príčinou zranenia bol aj
technickýstavzariadenia,lebočosatýkadiaľkovéhorádiovéhoovládaniamostovéhožeriavuzistilrôzne

pojazdové rýchlosti mačiek, uvedená chyba bola aj v čase nakládky a zranenia p. R. X.. Uvedená chyba
sa mala odstrániť ešte pred nakládkou. Rôzne pojazdové rýchlosti mačiek pri zavesenom bremene
spôsobili rozhúpanie bremena s následným pádom plechov pri nakladaní na korbu nákladného vozidla.

12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 03.07.2013 bolo preukázané, že vo

veci žalobcu, bolo prerušené konanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke v súvislosti s
rozhodovaním o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po 01.01.2004, z dôvodu,
že nebolo právoplatne skončené vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, čo bude mať podstatný
vplyv na posúdenie nároku žalobcu na úrazovú dávku - náhradu za bolesť podľa § 111 ods. 2 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

13. Protokolom Inšpektorátu práce Nitra, zo dňa 04.07.2011, mal súd prvej inštancie preukázané,
že týmto protokolom sa vyšetrovali príčiny pracovného úrazu žalobcu podľa § 7 ods. 3, písm. b) v
nadväznosti na § 13 ods. 2, a § 14 ods. 1, 2, 3, zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmenea doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v
zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej boli zistené nedostatky zo strany postihnutého - žalobcu:
§ 12 ods. 2 písm. a) a c) bod 2, zák. č. 124/2006 Z. z, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 92, písm. n) STN 27 0143: 1968, tým, že pri ukladaní plechov na ložnú plochu
vozidla sa zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, a pri náhlom výkyve plechov došlo k pritlačeniu

nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Zo strany zamestnávateľa TK.,
a zo strany kontrolovaného subjektu - žalovaného, neboli zistené žiadne nedostatky.

14. Zmluvou č. 15.10.2007, o zabezpečovaní odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických
zariadení, mal preukázané, že takúto uzatvoril Ing. M. R. - XPCentrum, so sídlom v Q. M. so žalovaným
dňa 15.10.2007, predmetom ktorej bolo, že Z.. M. R. - XPCentrum, bude pre žalovaného vykonávať

odborné prehliadky a odborné skúšky elektrických zariadení, vrátane elektrických inštalácii budov,
elektrických inštalácii pevne inštalovaných zariadení (žeriavy, výrobné stroje),... Táto zmluva ďalej
obsahovala cenu, platobné podmienky, dobu trvania zmluvy, s tým, že bola uzavretá na dobu neurčitú.
Zmluvou č. XX-XX/XXXXA, o zabezpečovaní služieb bezpečnostného technika zo dňa 02.01.2007,
mal preukázané, že takúto uzatvorila spoločnosť A. spol. s.r.o., - žalovaný, s predchádzajúcim názvom

spoločnosti, ktorý sa niekoľko krát menil, s Z.. S. R., predmetom ktorej bolo, že Z.. R. bude pre
žalovaného vykonávať služby bezpečnostného technika v súlade so zákonom NR SR č. 124/2006 Z. z.,
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou zmluvy
bol popis práce bezpečnostného technika. K tejto zmluve boli predložené aj Osvedčenia o odbornej
spôsobilosti Ing. S. R. na vykonávanie takejto činnosti. Zmluvou č. XX-XX/XXXXB, o zabezpečovaní

služieb technika požiarnej ochrany, zo dňa 02.01.2007, mal preukázané, že takúto uzatvorila spoločnosť
A. spol. s.r.o., - žalovaný, s predchádzajúcim názvom spoločnosti, ktorý sa niekoľko krát menil, s Ing. S.
R., predmetom ktorej bolo, že Ing. R. bude pre žalovaného vykonávať služby technika požiarnej ochrany
v rozsahu stanovenom v zákone NS SR č. 314/2001 Zb., o ochrane pred požiarmi a vykonávacích
predpisov MV SR a popis práce technika požiarnej ochrany, je uvedený v Prílohe č. 2 k zmluve. K

tejto zmluve bolo predložené aj Osvedčenie o odbornej spôsobilosti Z.. S. R. na vykonávanie činnosti
technika požiarnej ochrany. Zmluvou o dielo č. XX-XX/XXXX - U., zo dňa 11.05.2009, mal preukázané,
že takúto uzatvoril žalovaný ako objednávateľ s poskytovateľom XPCentrum - R., s.r.o., so sídlom
D. nad M., predmetom ktorej bolo zabezpečenie vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby v
súlade s § 22 zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pre objekty, pracoviská, priestory a činnosti objednávateľa. Ďalej boli dohodnuté aj
ďalšie podmienky tejto zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Prílohu č. 2 k zmluve tvoril popis
práce bezpečnostného technika. K tejto zmluve bolo predložené aj Osvedčenie na činnosť: autorizovaný
bezpečnostný technik: Ing. W. R..

15. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že znaleckým posudkom č. 382/2014, znaleckej spoločnosti
H. s.r.o., so sídlom v J., v trestnej veci č. k. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011, bolo preukázané, že boli
porušené rôzne bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení jednotlivých Vyhlášok a
Nariadení vlády, ktoré sú presne citované na strane 156 spisu, a ďalej bolo konštatované v tomto
posudku na strane 158 spisu, že obsluha žeriavu a viazač porušili ustanovenia zák. č. 124/2006

Z. z. § 12, ods. 2, písm. a), tým, že nedodržali nasledovné právne predpisy a ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení.
Obsluha žeriavu nedodržala ustanovenia normy STN 27 0143, keď prevádzka zdvíhacích zariadení
musíbyťpriebežnekontrolovaná,abynedochádzalokzakázanýmmanipuláciámžeriavnikovaviazačov.
Či bolo príčinou zranenia žalobcu zlý technický stav zariadenia, zlé zavesenie materiálu a iné, znalec

uviedol, že sa nedá jednoznačne stanoviť, ale s určitosťou uviedol, že technický stav žeriavu bol
vyhovujúci, čo vyplýva z predložených dokladov v spisovom materiály. K vzniku podľa znalca prispeli
faktory: nesprávny výber žeriavu, vzhľadom na to, že žeriavnik pri manipulácii s bremenom na korbe,
nevedel bez porušenia technických podmienok výrobcu bezpečne uložiť predmetný materiál, nakoľko
je zakázaná manipulácia rýchlosti pojazdu mačky, ťukaním, nesprávne zaviazanie bremena, vzhľadom

na prepravované bremeno. Zavesenie bremena na prostriedky na uchopenie a zavesenie bremien: 4 x
oceľové lano - oko - hák - nevyhovuje. Ide o viazanie na špičku háku, čo je zakázaná manipulácia, jednak
v zmysle Technickej Dokumentácie výrobcu, jednak v zmysle STN 27 0143, čl. 92 písm. d). V tomto
posudku ďalej znalec konštatoval odpoveďou na otázku č. 4, na strane 160 spisu, že zamestnávateliaporušili svoju povinnosť zo zákona NS SR č. 124/2006 Z. z., § 6 ods. 1, písm. d), i), j), tým, že umožnili
pracovníkom zúčastneným pri nakládke predmetného materiálu na predmetnú korbu auta, predmetným
žeriavom požitím predmetného pracovného postupu nakládky.

16. Potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalobcovi vyplatili dávky po 31. decembri 2008, v celkovej výške 2102,- eur a to nemocenské dávky za
obdobie od 30.05.2011 do 19.04.2012, zároveň predložili o tom rozpis vyplatených dávok.

17. Národný Inšpektorát práce v Košiciach v podaní zo dňa 05.08.2014 oznámil, že Ing. W. R. bolo
vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa ust. 27 zák. č. 124/2006, Z. z., o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na činnosti: - 03.2 výchova a
vzdelávanie osôb na obsluhu mobilného žeriavu výložníkového typu a vežového žeriavu výložníkového
typu, a na obsluhu pohyblivej pracovnej plošiny na podvozku s motorovým pohonom, s výškou zdvihu
nad 1,5 m. 03.4 výchova a vzdelávanie viazačov bremien. Vzhľadom na zánik predmetu podnikania

uvedených činnosti dňom 06.07.2009, zanikla týmto dňom aj platnosť uvedených oprávnení. Zvyšným
trom subjektom, teda Z.. S. R., Z.. M. R. - XPCentrum, a spoločnosti XPCetrum, s.r.o., neboli vydané
žiadne oprávnenia na výchovu a vzdelávanie na činnosť 03.2 a 03.4. Z uvedeného vyplýva, že ani
jeden z vyššie citovaných subjektov nebol v rokoch 2010 a 2011, oprávnený vykonávať výchovu
a vzdelávanie na činnosť 03.2 a 03.4. V podaní zo dňa 05.03.2014 Národný inšpektorát práce v

Košiciach oznámil, že od účinnosti zák. č. 124/2006 Z. z., teda od 01.07.2006 až do 05.03.2014, NIP v
Košiciach nevydal právnickej osobe XPCentrum - R., s.r.o., so sídlom D. nad M., žiadne oprávnenia na
vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, t. j. ani na výchovu a vzdelávanie viazačov
bremien. V zmysle tejto skutočnosti uvedená právnická osoba v nadväznosti na dikciu ustanovenia §
27 ods. 3, vyššie citovaného zákona, bez oprávnenia vydaného NIP, nemôže organizovať a vykonávať

žiadnu výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. A následne v podaní zo dňa 07.11.2014
oznámil, že sťažnosť zo dňa 21.08.2014 od žalobcu, bola opodstatnená, lebo prebehla nedostatočne a
povrchne,včaseúrazuspoločnosťXPCentrum-R.,s.r.o.,nemalaoprávnenienavykonávanievýchovya
vzdelávania v oblasti ochrany práce. V rámci predmetného vyšetrovania bola kontrolovaným subjektom
spoločnosťžalovanéhoavýsledkomtohtovyšetrovaniabolprotokolovyšetrenípríčinvznikupracovného

úrazu zo dňa 04.07.2011. Inšpektorát práce v Q. zistil, že boli porušené bezpečnostné predpisy o
prevádzke zdvíhacích zariadení a to tak, že nebol vypracovaný písomný dokument o posúdení rizík
pri všetkých pracovných činnostiach, t. j. nebol vypracovaný ani na prenášanie veľkých bremien, čo je
porušením § 6 ods. 1, písm. c) zák. č. 124/2006 Z.z. Boli porušené bezpečnostné predpisy obsluhy
zdvíhacieho zariadenia a to tak, že obsluha zdvíhacieho zariadenia žeriavnik, ohrozil osoby, ktoré

sa nachádzali v návese, kde sa bremená mali uložiť, čím došlo k porušeniu čl. 70 STN 27 0143:
1968, kde je uvedené, že so závesným bremenom sa smie pohybovať tak, aby nedošlo k väčšiemu
alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena. Taktiež bol porušený predpis čl. 72, písm. q) STN 27
0143: 1968, kde je uvedené, že obsluha zdvíhacieho zariadenia a preprave bremena má zakázané
prepravovať bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti. Zdvíhacie zariadenie bolo

schopné prevádzky.
Čo sa týka námietky č. 2, ohľadom skutočnosti, že spoločnosť XPCentrum - R., s.r.o., nebola oprávnená
na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, Inšpektorát práce konštatoval, že táto spoločnosť
nevlastnila v čase úrazu 20.05.2011, oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, pričom vykonával školiacu
činnosť v rámci BOZP pre žalovaného, z čoho vyplýva, že žeriavnik v čase úrazu H. X. mal žeriavnický

preukaz a R. J. mal viazačský preukaz vydaný touto spoločnosťou, t. j. boli v čase úrazu neplatné.

18. Z lekárskych správ o zdravotnom stave žalobcu vyplýva, že stále je liečený na postihnutú nohu,
pretožesavyskytujúrôzneďalšiezdravotnéproblémyvsúvislostispracovnýmúrazom,ktorémajútrvalé
následky. Z výplatných pásiek žalobcu za mesiac marec a apríl 2011, vyplýva, že pred úrazom mal čistý

zárobok 609,36 eura a 751,93 eura, a po úraze v júni a v júli 2014 mal plat 637,19 eura a 699,53 eura.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že Dodatkom Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 15.12.201 bolo, že
kontrolovaným subjektom bola spoločnosť W., a.s., so sídlom v W., kde bolo konštatované, že žeriavnik
H. X., ktorý obsluhoval žeriav v čase pracovného úrazu mal platný preukaz žeriavnika ev. č. XXX/XX

vydaný dňa 04.10.2003. Okrem toho absolvoval opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích
zariadení v potrebnom rozsahu pred úrazom, ako aj po úraze. Žeriavnik H. X., v čase úrazu obsluhoval
žeriav Elektrický mostový žeriav typ JORD a na obsluhu takéhoto žeriavu nebolo potrebné oprávnenie
na výchovu a vzdelávanie v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z. v platnom znení. H. X. malvydaný aj viazačský preukaz ev. č. XXX/XX dňa 01.10.2003, ktorý absolvoval školenia aj opakované
školenia revíznym technikom zdvíhacích zariadení. Čo sa týka R. J., Inšpektorát práce Nitra konštatoval,
že mal viazačský preukaz ev. č. XXX/XX, a absolvoval dňa 07.06.2008, aktualizačnú odbornú prípravu

viazačov bremien. Ďalej bolo konštatované, že zo stany postihnutého R. X., bolo zistené porušenie §
12 ods. 2, písm. f), zák. č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo postihnutý v
čase výkonu práce, kedy prišlo k úrazu nepoužil pridelenú pracovnú obuv.

20. Odpoveďou na list 28/2013-Ee, Z.. W. R., odpovedal právnemu zástupcovi žalovaného, s tým, že

mostové žeriavy nie sú zaradené do výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu v zmysle Vyhlášky č.
356/2007 Z. z., z toho dôvodu preukaz žeriavnika p. X. bol v čase úrazu platný. Čo sa týka viazačských
preukazov p. X. a p. J., konštatoval Z.. W. R., že tieto boli v čase úrazu tiež platné, lebo tieto boli vydané
organizáciou R. F. - N. & S, IČO: 400 63 283. Zároveň boli predložené v tejto súvislosti potvrdenia H. X.
a R. J., o tom, že obaja absolvovali dňa 07.04.2008, aktualizačnú odbornú prípravu viazačov bremien
v rozsahu 8 hodín, a fotokópiami preukazu žeriavnika na č. l. 219 - 222 spisu, bolo preukázané, že

absolvovali aj opakované školenia dňa 14.10.2010.

21. Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 3T 97/2014, vyplýva, že Jaroslav Körmendi,
žeriavnik, ktorý obsluhoval mostový žeriav v čase pracovného úrazu súhlasil s uzavretím Dohody o
vine a treste pred Okresnou prokuratúrou Nové Zámky, dňa 25.07.2014, pod č. 2Pv 346/11/4404-50,

že dňa 20.05.2011 asi o 15:15 hod. v objekte žalovaného, ako žeriavnik, neodborne pracoval na
elektrickom dvojmačkovom mostovom žeriave zn. JORD v hale A, nakladal pritom materiál na korbu
návesu nákladného motorového vozidla a tlačil pri tom tlačidlá diaľkového ovládania žeriava, pričom
došlo k pohybu plechov, zavesených na lanách a hákoch, následkom čoho plechy zasiahli poškodeného
R. X., nachádzajúceho sa na korbe, ktorý utrpel ťažkú ujmu na zdraví, čím teda obvinený spáchal prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, a obvinený súhlasil, aby mu bol uložený trest podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, podľa § 49 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, sa výkon trestu podmienečne
odkladá, a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 roka, podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku sa poškodený - žalobca, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, pobočka

Topoľčany, s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie. V tomto znení súd v
predmetnej veci rozhodol aj rozsudkom zo dňa 13.08.2014, pod č. k. 3T 97/2014-315, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.08.2014. Vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011, ktorý je súčasťou
spisu č. k. 3T 97/2014, obsahuje podrobné výsluchy ako poškodeného, tak žeriavnikov, ako aj všetky
ostatné fyzické a právnické osoby, ktoré mali s vecou dočinenie, časť týchto zápisníc o výsluchu sa

nachádzajú vo fotokópiách aj v predmetnom spise č. k. 9C/285/2013, a niektorí svedkovia boli vypočutí
aj ako svedkovia v občianskoprávnej veci, súčasťou spisu sú aj odborné a znalecké posudky, rôzny
technické normy, Vyhlášky Nariadenia vlády, s tým, že prebehlo rozsiahle prípravné konanie vo veci,
a záver bol jednoznačne taký, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov v
oblasti ochrany zdravia pri práci a to Vyhlášky č. 124/2006 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov, z

ktorého dôvodu aj žeriavnik H. X. pristúpil k uzavretiu Dohody o vine a treste.

22. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11, §13 ods. 1, 2, 3, § 420a ods. 1, 2, 3 OZ.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné žalobe vyhovieť

čiastočne a to vo výške 30.000 eur, vo zvyšku žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto ju zamietol. Čo
sa týka náhrady škody podľa ustanovenia § 420a OZ, súd mal za to, že z tohto zákonného ustanovenia
vychádzal pri právnom posúdení veci v spojitosti aj s ust. § 13 OZ, keď žalobca sa domáhal zaplatenia
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v prevádzke žalovaného v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu
utrpeldňa20.05.2011vážnypracovnýúraz,vdôsledkuktoréhoboljedenrokpráceneschopný.Pracovný

úraz utrpel ako vodič nákladného motorového vozidla, ako zamestnanec externej spoločnosti W.., W.,
pri nakladaní tovaru - kovového plechu o dĺžke 12 m na ložnú plochu vozidla. Táto skutočnosť
bola jednoznačne preukázaná výpoveďami účastníkmi konania, ako aj listinnými dôkazmi, lekárskymi
správamiaposudkomobolestnomaSSU.Ďalejbolotiežjednoznačnepreukázanéazospisuevidentné,
že pracovný úraz, ktorý sa žalobcovi stal bol spôsobený v rámci prevádzkovej činnosti žalovaného v

jeho výrobnej hale. V tejto veci bolo vedené trestné stíhanie voči žeriavnikovi H. X. - zamestnancovi
žalovaného, ktorý sa k tomuto skutku aj doznal, lebo bol ochotný uzatvoriť pred rozhodnutím vo veci
samej Dohodu o vine a treste zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví voči žalobcovi za čo
bol následne aj odsúdený Okresným súdom Nové Zámky, č. k. 3T 97/2014-315, zo dňa 13.08.2014,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2014. Keďže táto udalosť, resp. pracovný úraz sa odohral v
prevádzke žalovaného, pri jeho prevádzkovej činnosti zodpovedá žalovaný objektívne za škodu, ktorá
je pri tejto činnosti spôsobená.

24. Uviedol, že prevádzkovú činnosť na účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako organizovanú
cieľavedomú činnosť, bez ohľadu na to o akú činnosť ide (§420a ods. 2 OZ). Na rozdiel od ustanovenia §
432 OZ, nemusí tu ísť o zvlášť nebezpečnú prevádzku. Subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a
OZ, je ten, kto škodu spôsobil pri prevádzkovej činnosti tak, ako je táto vymedzená v tomto ustanovení.

Zodpovedným subjektom je spravidla podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), ktorý prevádzkovú
činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

25. Podľa judikátu Uz NS ČR, z 13.11.2003, sp. zn. 25Cdo 1006/2002, v prípade vzniku škody v dôsledku
prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 OZ, znáša zodpovednosť za škodu ten, kto ju spôsobil, nie
je relevantné, či poškodený bol v zmluvnom vzťahu subjektu, ktorý mu svojou prevádzkovou činnosťou

spôsobil škodu. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ, nie je protiprávny úkon, ale
určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody, a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou,
teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
predpokladá existenciu týchto podmienok: a) existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, b)
spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

26. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a OZ, nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu,
pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil

škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodeným. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie
sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou v určitej
prevádzke, a ktorá aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti je súčasťou jej prevádzky a
faktickej činnosti. Ustanovenie § 420a OZ nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti
protiprávny úkon, ani zavinenie. Zákon vychádza zo zásady, že ten, kto má z prevádzkovej činnosti

prospech musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa prevádzkovateľ
môže zbaviť (liberovať) len z dôvodov uvedených v ustanovení § 420a ods. 3 OZ. Zákon pozná len dva
liberačnédôvody:a)škodabolaspôsobenáneodvrátiteľnouudalosťou,ktoránesúviselasprevádzkovou
činnosťou, alebo b) škodu si spôsobil sám poškodený.

27. Podľa judikátu NS ČR z 22.11.2000, sp. zn. 25Cdo 1695/1998, ak bola škoda spôsobená vecou
použitou pri prevádzkovej činnosti žalovanej, nie je z hľadiska jej zodpovednosti podľa § 420a OZ,
rozhodujúce, či žalovaná vedela, že použitá vec je vadná, prípadne nebezpečná.

28. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný vážnym

a rozsiahlym spôsobom porušil bezpečnostné opatrenia, ktorú sú vyžadované príslušnými právnymi
predpismi a normami STN pri manipulácii s tovarom, na základe čoho bol žalobcovi spôsobený pracovný
úraz. Svedok p. F. potvrdil vo svojej výpovedi, že prítomnosť žalobcu ako osoby, ktorá má preukaz
viazača bremien, nemá nič spoločné so zodpovednosťou za pracovný úraz na strane žalovaného,
pretože žalobca bol v uvedenej prevádzke žalovaného ako zamestnanec inej spoločnosti - vodič

nákladného vozidla, ktorému mali naložiť na korbu tovar, pričom z dokazovania jednoznačne vyplynulo
a bolo preukázané, že žalobca nebol riadne oboznámený s podmienkami a rizikami činnosti žalovaného
v jeho prevádzke. Súd prvej inštancie podľa predložených listinných dôkazov, odborných stanovísk,
vyjadrení, mal za to, že žalobca ako vyškolený viazač bremien žiadnu svoju povinnosť v tomto prípade
neporušil, pretože žiadnu činnosť viazača bremien v uvedenom prípade, ani nevykonával.

29. Čo sa týka porušenia bezpečnostných predpisov zo strany žalovaného, súd prvej inštancie poukázal
na vyjadrenie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 07.11.2014, v súvislosti s odpoveďou na postúpenú
sťažnosť, kde tento orgán jednoznačne uviedol, že boli porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke
zdvíhacích zariadení, a to konkrétne porušením § 6 ods. 1, písm. c) zák. č. 124/2006 Z. z., a že boli

porušené aj bezpečnostné predpisy obsluhy zdvíhacieho zariadenia, lebo samotný žeriavnik ohrozil
osoby, ktoré sa nachádzali v návese, kde sa bremená mali uložiť, čím došlo k porušeniu čl. 70 STN
27 0143:1968, kde je uvedené, že so zaveseným bremenom sa smie pohybovať tak, aby nedošlo
k väčšiemu alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena, ktoré by spôsobilo silné nárazy v nosnejkonštrukcii, a taktiež bol porušený predpis čl. 72 písm. q) STN 27 0143:1968, kde je uvedené, že obsluha
zdvíhacieho zariadenia a preprava bremena má zakázané prepravovať bremena nad pracujúcimi, alebo
v ich nebezpečnej blízkosti. To znamená, že žeriavnik nemal dovoliť, aby v nosnej konštrukcii sa

nachádzal poškodený spolu s ďalším zamestnancom žalovaného, mal ho poučiť o tom a až potom
realizovať nakládku tovaru. Okrem toho vyjadrením Národného Inšpektorátu práce v Košiciach, bolo
preukázané v tomto konaní, že tento orgán do 05.03.2014 nevydal právnickej osobe XPCentrum - R.,
s.r.o.; so sídlom D. nad M., žiadne oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany
práce, t. j. ani na výchovu a vzdelávanie viazačov bremien, čo bolo podstatné v prípade žeriavnika, a

pokiaľajvykonávalavyššiecitovanáprávnickáosobatakétoškolenia,takichvykonávalabezoprávnenia
vydaného NIP, bez ktorého oprávnenia došlo k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 3, zák. č. 124/2006 Z.
z. Pokiaľ aj žalovaný deklaroval, že mal zmluvy s Z.. W. R., na vykonávanie školení ohľadom bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v súlade so zák. č. 124/2006 Z. z., tak tieto vykonával po 06.07.2009,
v rozpore so zákonom, lebo týmto dňom podľa výpisu zo živnostenského registra zanikla Z.. W. R.
platnosť oprávnení, ktoré dovtedy mal na východu a vzdelávanie osôb na obsluhu mobilného žeriavu

výložníkového typu a vežového žeriavu výložníkového typu a na obsluhu pohyblivej pracovnej plošiny
na podvozku s motorovým pohonom s výškou zdvihu na 1,5 m, a na východu a vzdelávania viazačov
bremien. NIP jednoznačne potvrdil, že ani Z.. W. R., ani spoločnosť XPCentrum - R., s.r.o., nemali
v rokoch 2010 a 2011, oprávnenie vykonávať vyššie citované činnosti. K námietke Z.. W. R., ktorú
písomne podal zo dňa 11.12.2014, že nebolo potrebné, aby žeriavnik mal vystavený nový preukaz

viazača bremien, lebo ten, ktorý mal vystavený pod ev. č. 048/03, zo dňa 04.10.2013, bol platný, lebo bol
vystavený inou spoločnosťou podnikajúcou v tomto smere, súdu nepreukázal dostatočným spôsobom,
že takýto preukaz je stále platný, pokiaľ sa aj žeriavnik zúčastňoval opakovaných školení v predmetnom
odbore. Týmto mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný nezabezpečil školenia
svojich zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce - žeriavnikov a viazačov bremien, keď uvedenú

skutočnosť potvrdil samotný Inšpektor IP Q., svedok J.. X. na pojednávaní pri výsluchu ako svedok, a
konateľ spoločnosti XPCentrum - R., s.r.o. , sa snažil túto skutočnosť vyvrátiť, tým, že doložil do spisu
potvrdenia z IP, avšak z týchto je jednoznačne evidentné, že všetky sa týkajú jeho fyzickej osoby, v čase,
keď túto činnosť vykonával ako živnostník. Taktiež je potrebné konštatovať, že aj vydané povolenia pre
Z.. W. R. ako fyzickú osobu v roku 2002-2007 sú neplatné, podľa ust. § 15 ods. 8 zák. č. 124/2006 Z.z.

30. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka preukázania zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ, v tomto konaní bolo preukázané splnenie a existencia 3
základných podmienok, a to existencia udalosti, vyvolanej prevádzkovou činnosťou, to znamená, že
bolo jednoznačne preukázané, že pracovný úraz sa stal žalobcovi v prevádzke žalovaného, s tým,

že žalobca bol zamestnancom inej spoločnosti, nie žalovaného, ďalej bolo preukázané spôsobenie
škody, a to tým, že došlo u žalobcu k pracovnému úrazu, ťažkej ujme na zdraví pri nedodržaní
bezpečnostných podmienok a pravidiel v prevádzke žalovaného, čo bolo tiež jednoznačne preukázané
znaleckým posudkom, odborným vyjadrením, a samotným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky,
č. k. 3T 97/2014-315, a teda preukázaná je aj príčinná súvislosť medzi existenciou udalosti vyvolanej

prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou. Škodová udalosť preukázaná tiež bola, ako aj to,
že príčinou vzniku škody bola skutočnosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalovaný
nepreukázal žiadny liberačný dôvod, pre ktorý by sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti, okrem toho ten,
kto má z prevádzkovej činnosti prospech, musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti.

31. K námietke žalovaného, že pracovný úraz si spôsobil žalobca aj svojim pričinením, lebo v čase úrazu
nemal stáť na korbe vozidla v čase nakladania tovaru, súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané,
že žalovaný nakladal plechy o rozmeroch 2,5 m x 12 m, čo znamená, že u žalovaného aj v prípade
mostového žeriava zn. JORD, sa tento tovar bez súčinnosti žalobcu a ďalšieho zamestnanca nedal
riadne naložiť, lebo žalovaný nemal v tom čase techniku na naloženie takéhoto tovaru bez asistencie

na korbe vozidla. V konaní bolo bezpochyby preukázané, že žalovaný nezabezpečil riadne školenia
svojich zamestnancov oprávnenou osobou, čo v prípade, že by tomu tak bolo mohlo predísť vzniknutej
situácii, najmä s poukazom na konštatované porušenia pri viazaní a nakladaní tovaru. Keby boli tieto
osoby riadne vyškolené a dodržali by pokyny školitelou, nemohli by znalci, a odborný expert konštatovať
absolútne neprípustné viazanie bremena, ktoré spôsobilo posun tovaru a bremena v blízkosti osôb.

32. Žalobca v tomto konaní sa domáhal z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená pracovným
úrazom v prevádzke žalovaného, zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur a súd prvej
inštancie mu tento nárok priznal iba čiastočne a to vo výške 30.000 eur, v súvislosti s tým, že porušenieust. § 420a OZ, bolo v konaní bezpochyby a jednoznačne preukázané, teda, že pracovný úraz žalobcovi
vznikol, lebo vznikol počas pracovnej činnosti žalobcu ako zamestnanca pri prevádzkovej činnosti
žalovaného, v jeho priestoroch, a týmto žalobca utrpel také ublíženie na zdraví, ktoré má trvalé následky

na jeho život, a ktorý ho obmedzil jednak v rôznych činnostiach, ale aj po stránke finančnej, lebo pred
úrazom zarábal v priemere okolo 650 až 700 eur mesačne v čistom, čo preukázal aj výplatnými páskami,
a po úraze bol po dobu 1 roka práceneschopný a Sociálna poisťovňa mu vyplácala nemocenské dávky
v priemere okolo 199 eur mesačne, pričom žalovaný o vzniku, príčinách a dôsledkoch pracovného úrazu
žalobcu vedel, ale odmietol komunikáciu so žalobcom v tomto smere, nepriznal si žiadnu zodpovednosť,

pričom skonštatoval, že na vine bol sám žalobca, lebo nemal stáť na korbe vozidla, a tým sám porušil
bezpečnostné predpisy. Toto jeho vyjadrenie spôsobilo, že príslušné orgány začali uvedenú situáciu
šetriťvtrestnomkonaní,aSociálnapoisťovňanazákladesvojhorozhodnutiaprerušilanárokovékonanie
žalobcu, pretože podľa nej bolo potrebné najprv rozhodnúť o predbežnej otázke, tak ako to vyplýva zo
samotného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Na základe tejto skutočnosti sa rodina žalobcu dostala na
hranicuprežitia, pretožežalobcabolnútenýminúťvšetkysvojeúspory naplatbuúverunanehnuteľnosť,

nakoľko v prípade, že by ho prestal splácať mohol prísť spolu s rodinou o strechu nad hlavou, okrem toho
v čase práceneschopnosti žalobca mal dve mal. deti, syna R., ktorý navštevoval SOŠ H. v Q. M., a dcéru
H., študentku Obchodnej akadémie T., a v čase, kedy sa žalobcovi úraz stal, bola jeho dcéra H. tehotná,
v novembri 2011 sa jej narodil syn, vnuk žalobcu. V tom čase dcéra žalobcu mala iba 17 rokov, a on
nedostával až do jej plnoletosti žiadnu dávku a musel sa na viac starať aj o vnuka. Okrem toho manželka

žalobcu skončila pracovný pomer so zamestnávateľom, čo preukázal žalobca listinným dôkazom, a prišli
o ďalšie finančné prostriedky, pretože po prepustení z pracovného pomeru jeho manželka mala zárobok
zhruba do 300 eur, mali vysoké náklady na domácnosť, a napokon úspory nestačili ani na pravidelné
platby úveru, a preto boli nútení žalobca s rodinou požiadať banku o pozastavenie splácania úveru na
obdobie pol roka. Vznikom týchto situácii žalobca spolu s rodinou trpeli depresiou, najmä žalobca, ktorý

nebol schopný sa postarať o svoju rodinu. Pred úrazom bol žalobca schopný zabezpečovať potreby
rodiny, aj príjmami z brigádnických prác, lebo je vyučený maliar, ale túto činnosť po úraze už vykonávať
nemôže, lebo má obmedzenú hybnosť nohy v členku, nedokáže vyjsť na rebrík a používať ho pri práci,
nemá pri tom stabilitu a nemôže na ňom dlho stáť. Jeho zdravie bolo poškodené do takej miery, že
má zohyzdenú nohu, čo pociťuje žalobca takým spôsobom, že v dôsledku konania žalovaného mu boli

vo vážnej miere poškodené osobnostné práva podľa OZ, a základné práva podľa Ústavy Slovenskej
republiky. Od úrazu jeho chôdza je krívajúca, čím upriamuje pozornosť ľudí, pretože má obmedzenú
hybnosť nohy a v dôsledku nadmerného namáhania zdravej nohy, dochádza aj k jej poškodeniu, na
nohách má výrazné keloidy, je nútený nosiť aj letnú obuv s ponožkami. Z týchto dôvodov trpí aj jeho
spoločenský život. Okrem toho nevie vykonávať takmer žiaden šport, môže iba obmedzene bicyklovať.

33. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobe je potrebné vyhovieť čiastočne a to vo výške 30.000
eur, keď túto nemajetkovú ujmu v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, v súvislosti s preukázaným
pracovným úrazom vyhodnotil tak, že takáto suma je tou, ktorá prináleží žalobcovi, pretože neexistuje
žiadny zákon, vyhláška, nariadenie vlády ktorý taxatívne vymedzí výšku nemajetkovej ujmy, je to iba na

posúdení a úvahe súdu, ktorý o veci rozhoduje. Dospel k takému záveru, že zodpovednosť žalovaného
bola porušená, nesie to so sebou riziko, že pracovný úraz sa stal v jeho prevádzkovej činnosti, pri
nedodržaní bezpečnostných pravidiel, a pri ich zanedbaní, tak ako sú rozsiahle opísané v posudku
znalcov a odborných vyjadreniach, a v dôsledku konania žalovaného boli vo vážnej miere poškodené
týmto aj osobnostné práva v zmysle OZ a základné práva v zmysle Ústavy SR. V značnej miere bolo

poškodené zdravie žalobcu, lebo má zohyzdenú nohu, nemôže vykonávať tie činnosti, ktoré vykonával
pred úrazom, nedokáže viesť taký spoločenský život a zabezpečiť finančne svoju rodinu tak, ako
pred úrazom, toto zavinenie žalovaného vznikom pracovného úrazu nie je možné napraviť uvedením
do pôvodného stavu, a preto je dôvodné žalobcovi priznať primerané finančné zadosťučinenie, ktoré
priznaním sumy 30.000 eur, považoval za dôvodné a preukázané.

34. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.S.P., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal
neúspech v pomerene nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta

z výšky súdom priznaného plnenia. Keďže rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od jeho úvahy,
súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné o trovách konania rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného
zák. ustanovenia, a z tohto dôvodu má žalobca právo na zaplatenie plnej náhrady trov konania. Trovy
konania v celkovej výške 1664,04 eur, pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SRč. 655/2004 Z. z., o odmenách advokátov § 10 ods. 8, za 10 úkonov právnej pomoci po á 91,29 eur bez
DPH (príprava, prevzatie zastúpenia rok 2013, písomné podanie žaloby zo dňa 20.05.2013, písomné
stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.09.2013, písomné doplnenie žaloby zo dňa 13.05.2014,

účasť na pojednávaniach vo veci dňa 12.05.2014, 08.09.2014, 01.12.2014, 04.03.2015, 25.05.2015,
záverečný návrh vo veci zo dňa 31.03.2015) 10 x náhrada režijného paušálu, z toho 3 x po 7,81 eur za
rok 2013, 4 x po 8,04 eur za rok 2014, 3 x po 8,39 eur za rok 2015, spolu úkony a náhrada režijného
paušálu bez DPH, predstavuje sumu 993,66 eur, ďalej si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu
cestovného autom Nitra - Nové Zámky a späť, 1 cesta 80 km, spolu 5 x t. j. 400 km, 1 km = 1,39 eur

(cena 1 l PHM) x 8,05 l (priemerná spotreba automobilu) / 100, t.j. 0,118 + paušálna náhrada 0,183 (za
1 km) = 0,301 eur / 1 km, spolu 400 x 0,301 eur = 120,40 eur bez DPH, ďalej si právny zástupca žalobcu
uplatnil náhradu za stratu času za cestu Nitra - Nové Zámky a späť v roku 2014, 3 x pojednávanie -
12 x 1 hod. = 12 x 13,40 eur = 160,80 eur, rok 2015, 2 x pojednávanie - 8 x 1 hod = 8 x 13,98 eur =
111,84 eur, spolu 272,64 eur bez DPH. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako si ju právny
zástupca uplatnil, úkony + cestovné náhrady + náhradu za stratu času spolu bez DPH je 1386,70 eur

+ 20 % DPZ prestavuje sumu 1664,04 eur, ktoré trovy konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1
O.S.P. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý má vedený v ČSOB, Q. M., č. ú. Z.: Y XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Žalobca bol v tomto konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm.

i), zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, a preto o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh žalovaným
súd prvej inštancie rozhodne osobitným rozhodnutím.

36. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v zamietajúcej časti, žiadal rozsudok zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení

uviedol, že k sume 30000 eur, ktorú mu priznal, dospel na základe svojej úvahy, pretože neexistuj
žiadny zákon, vyhláška, nariadenie vlády, ktorý taxatívne vymedzí výšku nemajetkovej ujmy, je to iba na
posúdení a úvahe súdu, ktorý o veci rozhoduje. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie, vec správne skutkovo a právne posúdil s výnimkou rozsiahlosti a závažnosti miery, v akej
boli porušené jeho osobnostné práva, čo následne malo vplyv na priznanie výšky nemajetkovej ujmy.

Má za to, že mu bola spôsobená nemajetková ujma v závažnejšej miere ako k tomu úvahou dospel
súd prvej inštancie. Poukázal na to, že len jeho strata na zárobku za obdobie PN počas pracovného
úrazu, t.j. takmer 12 mesiacov bola mesačne vo výške cca 500 eur, t.j. spolu takmer 6000 eur, ktoré
mu doteraz žiadny subjekt nevyplatil. Úrazové dávky mu boli zo strany Sociálnej poisťovne vyplatené
až na jeseň v roku 2014, teda 3,5 roka o úraze, kedy mohol o prvýkrát splatiť časť dlhov, ktoré ako

rodina počas jeho ON nahromadili, keďže žili na hranici prežitia. Zásahy do jeho osobnostných práv sú
dlhotrvajúce a trvajú dodnes. Uviedol že by sa nemusel domáhať priznania finančného zadosťučinenia v
takomrozsahu,kebybolžalovanýochotnýspolupracovaťaspoňčiastočneohľadnešetreniavzniknutého
pracovného úrazu s ním, jeho zamestnávateľom, Inšpektorátom práce a Sociálnou poisťovňou. Iba z
dôvodu nespolupráce a odmeraných stanovísk žalovaného mu Sociálna poisťovňa odmietla vyplácať

úrazovédávkyaďalšiesociálnedávkyztitulupracovnéhoúrazu,pretožežalovanýzaujalobrannýpostoj,
že on nič vo svojej prevádzke neporušil a za vznik úrazu si je zodpovedný iba on sám. Z toho dôvodu
bolo konanie v Sociálnej poisťovni prerušené až do ukončenia vyšetrovania. V prípade, že by žalovaný
prijal svoju objektívnu zodpovednosť, mohol on poberať sociálne dávky, ktoré by takmer v plnej miere
pokryli jeho stratu na zárobku a jeho rodina sa nemusela zadĺžiť.

37. Proti rozsudku podal odvolanie vo vyhovujúcej časti žalovaný, žiadal rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Uviedol, že žalobca utrpel pracovný úraz pri plnení svojich pracovných povinností pre svojho
zamestnávateľa W. s.r.o.. K úrazu došlo v areáli jeho firmy, keď na vozidlo žalovaného, patriace jeho
zamestnávateľovi bol žeriavom nakladaný materiál, pričom posun materiálu si riadil žalovaný, ktorý

stál priamo na korbe vozidla. Zamestnávateľ žalobcu vykonával školenia pracovníkov ohľadne spôsobu
nakladania a vykladania tovaru. Žalobca nepostupoval pri nakladaní tovaru s náležitou odbornou
starostlivosťou a v súlade s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď mal a musel
vedieť, že v čase nakládky tovaru sa nemá zdržiavať na korbe vozidla, a ak sa zdržiaval, mal sa
riadiť bezpečnostnými predpismi. Porušenie bezpečnostných predpisov žalobcom vyplýva aj z Protokolu

Inšpektorátu práce Nitra, ktorý konštatoval, že žalobca sa zdržiaval v nebezpečnej blízkosti plechov.
Z Dodatku Inšpektorátu práce vyplýva, že žalobca nepoužil pridelenú pracovnú obuv. Zo spisového
materiálu vyplýva viacero porušení bezpečnostných predpisov, preto nie je zrejmé z akého dôvodu sa
súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol,že posudzoval nároky žalobcu podľa § 420a OZ. Toto ustanovenie pripúšťa jediný dôvod liberácie
spod zodpovednosti - ak ten kto spôsobil škodu, preukáže, že škoda bola spôsobená neodvratiteľnou
udalosťounemajúcoupôvodvprevádzkealebovlastnýmkonanímpoškodeného.Možnokonštatovať,že

sa spod objektívnej zodpovednosti liberoval, pretože preukázal (výpoveďou svedka Z.. R., Protokolom
Inšpektorátu práce), že žalobca si škodu spôsobil sám, pretože u neho neboli zistené žiadne nedostatky,
aniporušeniavsúvislostisúrazomžalobcu.Uvedenýprotokolbolakojedinývypracovanýbezprostredne
po úraze žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že z trestného konania vedeného proti jeho zamestnancovi
H. X. vyplýva, že vzhľadom na uzavretú dohodu o vine a treste je jediným zodpovedným za pracovný

úraz žalobcu je žalovaný a jeho zamestnanec. Rozsudok pri uznaní viny H.a X. v uzatvorenej dohode
o vine a treste je rozsudkom o individuálnom zlyhaní jednotlivca, ktorým bol žeriavnik H. X. a nejde o
objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa - žalovaného. Poukázal na to, že H. X. sa v trestnom konaní
vyjadril, že uznal svoju vinu kvôli svojmu subjektívnemu pocitu, že čiastočne mohol zabrániť tomu, aby
žalobca bol na korbe vozidla. Necítil sa však výlučne zodpovedným za pracovný úraz žalobcu, mal iba
pocit spoluviny. Ďalej žalovaný uviedol, že v jeho prevádzke nebolo bežné, aby pri nakladaní tovaru

boli pracovníci prítomní na korbe vozidla, avšak zamestnanci spoločnosti W. s.r.o. to tak praktizovali,
napriek vykonaným školeniam. Konštatoval, že žalobca uviedol, že na korbe vozidla sa nachádzal z
dôvodu, že žalovaný nedisponoval technikou potrebnou na naloženie nákladu väčších rozmerov, toto
tvrdenie však bolo vyvrátené výpoveďou svedka F.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že bolo preukázané,
že preukaz H. X. na výkon práce žeriavnika bol vydaný neoprávnenou osobou spoločnosťou 3P O.

- R. s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia Národného Inšpektorátu práce Košice nemala na vydanie takéhoto
preukazu oprávnenie. Táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 30.04.2009 s jediným
spoločníkom a konateľom Z.. W. R.. Oprávnenie na vydávanie preukazov a výchovu a vzdelávanie
žeriavnikov mal Z.. W. R.. Skutočnosť, že preukaz bol vydaný spoločnosťou 3P O. - R. s.r.o. je iba
administratívnym pochybením Z.. R., nemala však žiadny vplyv na schopnosti, zručnosti, vedomosti a

kvalifikáciu žeriavnika X., pretože tento bol vyškolený a zaškolený podľa predpisov. Naviac mostové
žeriavy nie sú zaradené do výchovy a vzdelávania podľa vyhlášky č. 355/2007 Z.z., s ktorou sa zrejme
súd prvej inštancie neoboznámil. M. X. disponoval platným oprávnením na viazanie bremien vydaný
organizáciou R. F. - N. & S, opak preukázaný nebol. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie
veci, keďže išlo o pracovný úraz pri plnení pracovných povinností, v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka

práce zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v
čase úrazu v pracovnom pomere. Žalobca bol zamestnancom spoločnosti TOPNAD s.r.o., preto mala
byť žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie. Uviedol, že nie je možné, aby sa žalovala
náhrada nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka, keď ujma vznikla pri plnení pracovných
úloh žalobcu. Zákonník práce má ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

postavenie nadradeného právneho predpisu v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali.
Občiansky zákonník by sa teda použil v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy iba v prípade, ak by
vzniknutá škoda nebola spôsobená pri plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa. Iba v takom
prípade by si žalobca mohol uplatňovať nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného.
Žalobca sa mal najprv obrátiť na súd žalobou o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu

zamestnávateľovi - spoločnosti W. s.r.o. a následne si spoločnosť W. s.r.o. mohla uplatňovať podľa §
219 ods. 1 Zákonníka práce regresnú náhradu voči spoločnosti žalovaného a to na základe príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.).

38. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.08.2015 súd prvej inštancie v zmysle § 166 ods 1 OSP rozhodol,

že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 1800 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 71/1992
Zb. oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a keďže súd žalobe čiastočne vyhovel, bolo potrebné
zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku z prisúdeného nároku žalovaného. Súdny poplatok stanovil
podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % z priznanej sumy 30000 eur.

39. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že podal odvolanie voči rozsudku v
merite veci, pričom posúdenie veci v merite a rozhodnutie o žalovanom nároku má vplyv i na rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti.

40. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie jepotrebné podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné právne posúdenie.

41. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

42. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

43. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

44. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

45. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd

ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie

vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

46. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré

sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

47.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatokriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

48. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

49. V danej veci je nesporné, že predmetom konania je odškodnenie poškodenia zdravia žalobcu,
ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu pre jeho zamestnávateľa
spoločnosť W. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok titulom náhrady škody podľa § 420a OZ.
Absolútne sa nezaoberal právnou úpravou podľa Zákonníka práce, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal
pracovnoprávnou úpravou, keďže išlo o pracovný úraz. Neujasnil si dostatočne právne posúdenie veci
z hľadiska zistených skutkových okolností, ani z hľadiska námietok a obrany žalovaného.

50. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keďže sa
vecou nezaoberal komplexne, nezistil či žalobcovi boli vyplatené nároky titulom bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a v akej výške, či prebiehali aj iné konania týkajúce sa iných právnych nárokov
v súvislosti s predmetným pracovným úrazom.

51. Súd prvej inštancie si neujasnil aké nároky v súvislosti s poškodením zdravia si v zmysle príslušných
právnych predpisov môže poškodený uplatňovať, či je možné si uplatňovať nároky za poškodenia
zdravia aj súbežne (podľa Zákonníka práce, podľa Občianskeho zákonníka ako škodu - § 420, § 444,
§ 427 a iné, a ako nemajetkovú ujmu, odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia),

čo sa odškodňuje v zmysle každej konkrétnej právnej úpravy, za splnenia akých podmienok patrí
každé konkrétne odškodnenie poškodenému. Nezaoberal sa tým, či si žalobca uplatnil u svojho
zamestnávateľa nejaké nároky v súvislosti s pracovným úrazom, čo mu bolo vyplatené. Vo vzťahu k jeho
vtedajšiemu zamestnávateľovi o akú zodpovednosť ide.

52. Treba dať za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie si osvojil výlučne argumenty žalobcu a s
obranou žalovaného v konaní sa nevyporiadal dôsledne. V odôvodnení rozsudku neuviedol svoje úvahy
a názory ohľadne tvrdení a argumentácie žalovaného. V tomto smere je napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov.

53. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovení Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie
zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za
pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných povinnosti zamestnanca.
Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, jej predpokladom nie je zavinenie, ani protiprávnosť. Na

zodpovednosť sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a
škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere,
alebo inom právnom pomere a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s týmto plnením. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením
pojednávajúcim k otázke zodpovednosti za škodu, avšak Zákonník práce ako špeciálny právny predpis

upravuje otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pracovníkovi pri plnení pracovných úloh, alebo v
priamejsúvislostisnimiapriodškodnenízapracovnýúrazjepotrebnévychádzaťsozákonaosociálnom
poistení, ktorý má postavenie osobitného zákona k Zákonníku práce.

54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude riadiť
právnym názorom odvolacieho súdu, dokazovanie doplní v naznačenom smere, svoje nové rozhodnutie
zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom sa vyporiada aj s tvrdeniami žalovaného v priebehu
konania i v odvolaní proti rozsudku a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).