Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/279/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311213157
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4311213157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: TOMA úverová a
leasingová, a.s., Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090, v konaní zast.: Lenka Příkazská, usadený
euroadvokát, Čadca, Májová 1319, proti žalovaným: v I. rade V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. I. XX, v II. rade A. R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX,obaja občania SR, o

zaplatenie 16.591,22 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach
č. k. 14C/215/2011-83 zo dňa 11. októbra 2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny
v sume 5.193,83 Eur p o t v r d z u j e a v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznania
úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 14.394,79 Eur od 10.01.2009 rozsudok súdu prvého
stupňa z r u š u j e a vec v tejto častiv r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (žalobou) zo dňa 20. septembra 2011 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal od odporcov

(žalovaných) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 16.591,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,1 % denne zo sumy 14.394,79 Eur od 10.1.2009 do zaplatenia a s náhradou trov konania, keď
suma 16.591,22 Eur pozostáva z istiny 14.394,79 Eur, dohodnutého úroku do dňa zosplatnenia 244,81
Eur, úroku z omeškania ku dňu 9.1.2009 v sume 63,02 Eur a poplatku za zosplatnenie 1.888,60 Eur.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že s odporcami dňa 7.9.2007 uzatvoril Zmluvu o úvere č. 20369
nevzťahujúcu sa pod zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v zmysle § 1 ods. 2 tohto

zákona), na základe ktorej sa odporcom zaviazal poskytnúť účelový úver určený na preplatenie účelov
spojených s bývaním vo výške 14.658,43 Eur (441.600,-Sk), ktorý úver odporcovia po jeho čerpaní
v zmysle dojednaných podmienok riadne nesplácali a on pristúpil k zosplatneniu úveru písomným
oznámením zo dňa 9.1.2009, keď zároveň rozhodol o zmene úrokovej sadzby úveru s účinnosťou od
1.11.2008 na 13,12 % ročne a má voči odporcom pohľadávku tak, ako si túto uplatňuje v žalobnom petite.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Leviciach ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že

žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 11.397,39
Eur a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu (žalobcu)
zamietol, keď súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne až
poprávoplatnostitohtorozhodnutia.Svojerozhodnutieodôvodnilspoukazomnavykonanédokazovanie
a citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2007 (§ 2 písm. a, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 a 3) a ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - § 132 a § 151 ods. 3)
tým, že v prejednávanom prípade sa medzi účastníkmi jedná o právny vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto na posúdenie jej ustanovení použil ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keď ochranaspotrebiteľa je objektom úpravy tak noriem verejného práva, ako aj súkromného práva, a to jednak
v Občianskom zákonníku, ako aj v zákone o ochrane spotrebiteľa a ďalších osobitných zákonoch.
Žalobca v prejednávanom prípade nebol držiteľom licencie na poskytovanie hypotekárnych úverov,

stavebných úverov, svoju podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2006 s predmetom podnikania
poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom v rozsahu voľnej živnosti,
preto má za to, že sa v prejednávanom prípade jedná o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a
dospel k záveru, že žalobca nezabezpečil primeranosť a vyváženosť podmienok tipovej zmluvy, keď
posúdením obsahu citovanej úverovej zmluvy bolo preukázané klamanie spotrebiteľa v procesnom

postavení žalovaného a to v neuvedení podstatnej náležitosti zmluvy (popri ostatných podstatných
náležitostiach zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.), keď chýbal údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej len RPMN) podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2001 Z. z. a neuvedenie RPMN
je sankciované priamo v dikcii zákona tým, že úver sa v tom prípade zo zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov, v dôsledku čoho preto uplatnený nárok v sume prevyšujúcej 11.397,39 Eur zamietol,
vychádzajúc z toho, že žalovaným bol poskytnutý úver po prepočte 14.658,43 Eur a na jeho úhradu

žalovaní žalobcovi zaplatili sumu 3.261,04 Eur. Uvedením vopred úplných a pravdivých skutočností
do zmluvy ako RPMN, celkovej doby a mesačnej splátky by mali žalovaní možnosť získať podstatnú
informáciu pred rozhodnutím o uzatvorení zmluvy o úvere a tým by mali možnosť si porovnať a vybrať
pre seba najvhodnejší úver a zároveň by sa tým vylúčila možnosť využitia svojvôle zo strany žalobcu
na úkor žalovaných počas splácania úveru. Žalovaným poskytnutý úver žalobcom bol, na základe

dohody žalobcu a spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o. Trnava, vyčerpaný v prospech spoločnosti
Slovenský bytový servis, s.r.o. v rozsahu 430.000,-Sk a sumu 11.600,-Sk (poplatku za úver) ani žalovaní
nedostali k svojim rukám. Právny zástupca žalobcu uviedol, že úver bol spojený resp. mal byť spojený
s bývaním, avšak nebol na bývanie, ale na preplatenie iného dlhu. O trovách konania sa rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca proti tej časti výroku, v ktorej súd
žalobu zamietol, t. j. v časti o zaplatenie sumy 5.193,83 Eur (pozostávajúcej z istiny vo výške 2.997,40
Eur dohodnutého úroku do dňa zosplatnenia vo výške 244,81 Eur, úroku z omeškania ku dňu 9.1.2009
vo výške 63,02 Eur a poplatku za zosplatnenie vo výške 1.880,60 Eur) a úroku z omeškania vo výške

0,1 % denne zo sumy 14.394,79 Eur od 10.01.2009.
Súdu prvého stupňa vyčítal to, že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Súd prvého
stupňa predovšetkým predmetnú zmluvu o úvere nesprávne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nesprávne interpretoval
vyjadrenie jeho právnej zástupkyne a dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že úver poskytol za
účelomúhradydlhu spoločnostiSlovenskýbytovýservis,s.r.o.,keďvzmyslezmluvybolúverposkytnutý
na preplatenie účelov spojených s bývaním, čo vylučuje aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. V prípade prevodu prostriedkov

z úveru na účet spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o. išlo iba o dohodnutý spôsob čerpania úveru
na účet uvedený žalovanými, nie o vyplatenie dlhu žalovaných. Spoločnosť Slovenský bytový servis,
s.r.o. pre neho uskutočňovala služby spojené so získavaním záujemcov o poskytovanie úverov, v čase
konania však nemal k dispozícii relevantný dôkaz o obsahu právneho vzťahu medzi žalovanými a touto
spoločnosťou, ku ktorému vzťahu sa žalovaní nevyjadrili a nevyjadrili sa ani k žiadnym skutočnostiam

uvedeným v jeho žalobnom návrhu, keď nenamietali, že by im on peňažné prostriedky neposkytol,
práve naopak, žiadali, aby ich súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy. Bez vlastného zavinenia teda
nedisponoval dôkazom a tento získal až následne a odvolaciemu súdu predkladá príkaznú zmluvu, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o. on za žalovaných žiaden dlh
nevyplácal, keď navyše po obdržaní prostriedkov z úveru Slovenský bytový servis, s.r.o. ich následne

previedla na účet žalovaných. Ďalšími argumentami, ktoré jeho tvrdenia potvrdzujú sú aj skutočnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy, a to uvedenie účelu poskytnutého úveru a to, že žalovaní prehlásili
neexistenciu žiadnych dlhov. Súd prvého stupňa preto nesprávne právne vec posúdil, keď predmetný
zmluvný vzťah určil za spotrebiteľský úver, keď v danom prípade sa o takýto nejedná, ale ide o
zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v

znení neskorších predpisov). On nemal preto záujem žalovaných oklamať, neuvedením podstatnej
náležitosti zmluvy, najmä údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalovaní žiadnym spôsobom
navyše netvrdili, a ani nedokázali, že by bol úver použitý na vyplatenie dlhu a následne nepreukázali,
že úver nebol poskytnutý na účel dohodnutý v zmluve o úvere. V napadnutej časti preto žiadal zrušenierozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie rozhodnutie. K podanému odvolaniu
žalobca pripojil Príkaznú zmluvu zo dňa 7.9.2007 s označenými zmluvnými stranami - žalovanými ako
príkazcom a Slovenským bytovým servisom, s.r.o. so sídlom Trnava, Mikovíniho 11, IČO: 36 422 631

ako príkazníkom.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (prihliadajúc i na
prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- § 212 ods. 1 a 3 OSP) a dospel k záveru, že o odvolaní žalobcu je potrebné rozhodnúť tak, ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Čo sa týka zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume 5.193,83 Eur (16.591,22 Eur -

priznaných 11.397,39 Eur) mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa v tejto časti vec správne posúdil
a správne i rozhodol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa o tom, že predmetná Zmluva o úvere č. 20.369 zo dňa 7.9.2007 podlieha režimu
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda že právny vzťah účastníkov predstavuje
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré závery preto aj ako na svoje len poukazuje (§ 219 ods. 2

OSP). K uvedenému odvolací súd naviac uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch v znení ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere v žalobcom uvádzanom ustanovení § 1 ods. 2 písm. a/
ustanovoval, aj s ohľadom na odkaz v tomto ustanovení na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 483/2001
Z. z. o bankách, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru poskytovaného bankou na
základe udeleného bankového povolenia na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných

nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, nešlo teda
o prípad tohto ustanovenia, keďže žalobca nemá postavenie s príslušným bankovým povolením na
poskytovanie takýchto úverov, pričom vychádzajúc z ustanovení zmluvy a ďalších ustanovení § 1 ods. 2
tohto zákona (písm. b/ až g/) nemožno vyvodiť záver, že predmetná zmluva účastníkov bola uvedeným
ustanovením vylúčená z režimu tohto zákona. Odvolací súd mal za to, že dôkazné bremeno o tom,

na aký účel boli žalovaným peniaze poskytnuté, zaťažovalo v konaní žalobcu a nie žalovaných a že
neboli splnené zákonné podmienky na predloženie príkaznej zmluvy pripojenej k odvolaniu žalobcom až
v odvolacom konaní, keďže žalobca bol na pojednávaní procesne poučený v zmysle ustanovenia § 120
ods. 4 OSP a žiadny procesný návrh nevzniesol, keď tiež žalobca potvrdil spoluprácu so spoločnosťou
Slovenský bytový servis, s.r.o. a predložil Čestné prehlásenie žiadateľa o úver zo dňa 7.9.2007, v

ktorom žiadatelia o úver čestne prehlásili, že sa podrobne zoznámili s obsahom príkaznej zmluvy, čo
nasvedčuje vedomosti žalobcu o existencii príkaznej zmluvy a tiež i tomu, že znením tejto príkaznej
zmluvy disponoval. V tejto časti preto rozsudok potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.

Čo sa týka nároku žalobcu na úrok z omeškania, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa svoje (zamietajúce) rozhodnutie nijak skutkovo ani
právne nezdôvodnil, v dôsledku čoho nie je jeho rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov
odôvodnenia a uvedený nedostatok preto bude musieť súd prvého stupňa odstrániť v novom konaní a
rozhodnutí. V tejto časti preto rozsudok zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o trovách účastníkov
v celom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.