Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208877
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208877.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, B. U.,
o zaplatenie 878,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 29. decembra 2017, č. k. 15Csp/128/2017-111

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu
nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu
878,67 Eur s úrokmi vo výške 28% ročne od 19.7.2017 do zaplatenia zo záväzkového právneho vzťahu
strán, založeného Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7869574002
zo dňa 02.06.2014 (ďalej tiež len „zmluva“). Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy zriadil a viedol pre
žalovaného bankový účet, prostredníctvom ktorého mu poskytoval ďalšie bankové produkty a služby.
Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu porušil svoju zmluvnú povinnosť mať na účte dostatok prostriedkov,

potrebných na realizáciu debetných operácii a na úhradu dohodnutých poplatkov; následkom toho
došlo na účte k nepovolenému prečerpaniu, ktoré, nakoľko žalovaný nevyrovnal, pristúpil žalobca dňa
18.7.2017 k uzavretiu bankového účtu, ktorého záporný zostatok predstavoval sumu žalovanej istiny
pohľadávky, ktorá bola podľa skutkového vymedzenia žaloby ďalej úročená zmluvným úrokom podľa
dojednaní vo Všeobecných obchodných podmienkach banky ( ďalej tiež len „VOP“)

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich
skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v žalobe. Naviac ďalej zistil, že zmluva vo svojom čl. IV
bod 2 obsahovala dojednanie, podľa ktorého je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe Zmluvy,
ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa
účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami

súvisiacimi s príslušnou Zmluvou a so Sadzobníkom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti mal za
preukázané, že podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.07.2016, predstavovala úroková
sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne. Napokon prvoinštančný súd tiež zistil, že podľa
výpisuzúčtuč.7zaobdobie29.11.2014-31.12.2014bolpripredchádzajúcomvýpisezodňa28.11.2014
zostatok 6,40 Eur a nový zostatok na účte žalovanej bol záporný, a to mínus 325,98 Eur. V uvedenom
období bolo podľa výpisu vykonaných 13 debetných položiek a 2 kreditné v sume 410,46 Eur, pričom

debetné položky pozostávali z výberov hotovosti v sume 540,- Eur, úhrad trvalého príkazu v sume
20,- Eur, úverovej transakcie splátka úveru v sume 135,03 Eur, platieb kartou spolu v sume 41,61 Eur,úrokov v sume 2,30 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu z účtu
č. 2 za rok 2015 bolo vykonaných 18 debetných položiek a 2 kreditné v sume 553,25 Eur, pričom
debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 110,08 Eur, výberu hotovosti v sume 300,- Eur,

úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur,
úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu z účtu
č. 2 za obdobie 31.01.2015 - 27.02.2015 bolo vykonaných 16 debetných položiek a 2 kreditné v sume
464,12 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu hotovosti v sume 200,- Eur, platieb kartou v
sume 59,32 Eur, úverovej transakcie splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu

v sume 60,- Eur, úrokov vo výške 5,03 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur.
Podľa výpisu č. 3 za rok 2015 bolo vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditné v sume 440,18 Eur,
pričom debetné položky pozostávali z poplatku za zrušenie trvalého príkazu v sume 1,50 Eur, platieb
kartou v sume 52,97 Eur, výberu hotovosti v sume 230,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo
výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 10,- Eur, oznámení o nevykonanej platbe 1,-
Eur, úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č.

4 za rok 2015 bolo vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditné v sume 448,42 Eur, pričom debetné
položky pozostávali z platieb kartou v sume 4,53 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 300,- Eur, úverovej
transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,- Eur, úrokov vo výške
6,21 Eur, poplatku za výber hotovosti z bankomatu v sume 1,50 Eur, poplatku za výber hotovosti cez
POS terminál v sume 10,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č.

5 za rok 2015 bolo vykonaných 17 debetných položiek a 4 kreditné v sume 500,13 Eur, pričom debetné
položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, platieb kartou v sume 75,58 Eur,
výberov hotovosti spolu v sume 230,- Eur, úverovej transakcie splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad
z trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 6,12 Eur, mesačného poplatku za vedenie
účtu v sume 3,90 Eur, poplatku za hotovostný vklad 0,50 Eur. Podľa výpisu č. 6 za rok 2015 bolo

vykonaných 13 debetných položiek a 3 kreditné v sume 455,38 Eur, pričom debetné položky pozostávali
z platieb kartou v sume 50,62 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 240,- Eur, úverovej transakcie, splátky
úveru vo výške 135,03 Eur, úhrady z trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 5,82 Eur,
mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 7 za rok 2015 bolo vykonaných
8 debetných položiek a 2 kreditné v sume 536,96 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb

kartou v sume 13,12 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 380,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru
vo výške 135,03 Eur, úrokov vo výške 5,91 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90
Eur. Podľa výpisu č. 7 (správne 8) za rok 2015 bolo vykonaných 7 debetných položiek a 2 kreditných
v sume 637,67 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu v hotovosti v sume 620,- Eur, platieb
kartou v sume 24,53 Eur, úrokov vo výške 6,38 Eur, poplatku za výber hotovosti z bankomatu v SR

3,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu číslo č. 9 za obdobie
01.09.2015 - 30.09.2015 boli vykonané 3 debetné položky, a to upomienka za prečerpanie účtu v sume
15,- Eur, úroky v sume 7,16 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č.
10 za rok 2015 bolo vykonaných 8 debetných položiek a 1 kreditná v sume 200,- Eur, pričom debetné
položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 2x15,- Eur, úverovej transakcie, splátka

úveru v sume 145,66 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,- Eur, úrokov vo výške 7,39 Eur, poplatku
za hotovostný vklad v sume 0,50 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. V období
od 31.10.2015 do 30.11.2015 došlo k 3 debetným transakciám, a to upomienka- prečerpanie účtu v
sume 15,- Eur, úroky v sume 7,28 Eur a mesačný poplatok za vedenie v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu
č. 12 za rok 2015 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur,

úroky v sume 8,04 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 1 za
rok 2016 došlo k 5 debetným transakciám, a to výzva prečerpanie účtu v sume 30,- Eur, oznámenie
o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 8,86 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume
3,90 Eur. Podľa výpisu č. 2 za rok 2016 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o nevykonanej
platbe 2 x 1,- EuR, úroky v sume 11,60 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur.

K rovnakým transakciám (úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu) došlo podľa zistenia súdu prvej
inštancie v obdobiach od 01.03.2016 do 31.03.2016, od 01.04.2016 do 29.04.2016, od 30.04.2016 do
31.05.2016, od 01.06.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 29.07.2017, od 30.07.2016 do 31.08.2016,
od01.09.2016do30.09.2016,od01.10.2016do31.10.2016,od01.11.2016do30.11.2016,od01.12.016
do 30.12.2016, od 31.12.2016 do 31.01.2017, od 01.02.2017 do 28.02.2017 a od 01.03.2017 do

31.03.2017. Podľa výpisu č. 4 za rok 2017 došlo k 4 debetným transakciám, a to oznámenie o
nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 18,18 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume
3,90 Eur. V obdobiach od 29.04.2017 do 31.05.2017 a od 01.06.2017 do 30.06.2017 došlo k 3 debetným
transakciám a to úroky, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia, mesačnýpoplatok za vedenie účtu. V období od 01.07.2017 do 18.07.2017 došlo k 4 debetným transakciám, a
to poplatok za zrušenie trvalého príkazu 2 x 1,50 Eur, úroky v sume 11,37 Eur, príplatok za vedenie
účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia 5,- Eur. Debetný zostatok na účte predstavoval ku dňu

zatvorenia účtu 18.07.2017 (-) 878,67 Eur.

4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 708 ods. 1 a 2 a §
710 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil

vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o bežnom účte, majúcej zároveň povahu zmluvy spotrebiteľskej, z
ktoréhovšakpodľajehozáveru,žalobcanepreukázal,abymalavočinemužalovanánesplnenýzáväzok.
Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku k tomuto záveru dospel na podklade
úvah, že už podľa dátumovo najstaršieho výpisu z účtu č. 7 z roku 2014 bol nový zostatok na účte
žalovanejzáporný(-325,98Eur),pričom vnasledujúcichmesiacochsatentozápornýzostatoknajejúčte
zvyšoval. Na ťarchu účtu žalovanej boli podľa prvoinštančného súdu od uvedeného obdobia účtované

len rôzne poplatky ( poplatky za osobný účet, poplatok za vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad,
poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého
exekúciou, a tiež úroky), a to i napriek tomu, že zmluva neobsahovala zmluvné dojednania umožňujúce
účet žalovanej poplatkami zaťažovať. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na podklade názoru,
že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a v Sadzobníku poplatkov a služieb žalobcu (ďalej tiež

len „Sadzobník“), na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané
ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť. Ako
také tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyjadril tiež úvahy, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej

zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže
spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch
využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych
poplatkovdoVOPanáslednedoSadzobníka.Tietomajúmaťpodľajehonázoruprekaždéhozmluvného
partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb

zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej
zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu,
ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení
zmluvných strán. Na podklade týchto úvah súd prvej inštancie právne uzavrel, že od spotrebiteľa nie je

možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca podľa záveru súdu
prvej inštancie nepreukázal ani zmluvné dojednanie strán o úrokoch, ktoré by žalovanú zaväzovalo
k povinnosti platiť ich. Vo vzťahu k úrokom prvoinštančný súd postrádal tiež vysvetlenie spôsobu
zaťažovania účtu žalovanej úrokmi v sumách vyplývajúcich z jednotlivých mesačných výpisov v rámci
sledovaného obdobia od 11/2014 do 07/2017. Skonštatoval zároveň, že úrok predstavuje odplatu

pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky
neposkytol,aninevykonávalpríkazyžalovanejnaplatby,naktorébynaúčtenemaladostatokpeňažných
prostriedkov. Podľa jeho záveru účet žalovanej žalobca dlhodobo zaťažoval iba rôznymi, prevažne
sankčnými poplatkami. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. §
255 ods. 1 C.s.p. procesným úspechom žalovanej v spore a skutočnosťou, že jej v konaní žiadne trovy

nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi tiež nárok na plnú náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobca namietal predovšetkým proti spôsobu právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s jeho záverom o absencii dojednania strán o úrokoch
a o poplatkoch založenom na názore, že ich úprava nemôže byť zahrnutá vo VOP a v Sadzobníku,
a že musia byť so spotrebiteľom individuálne dojednané. Odvolateľ vo svojej odvolacej argumentácii v
tejto otázke poukázal na to, že ani zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov a ani zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnkov výslovne nevyžadujú, aby poplatky za platobné služby banky
a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom museli byť individuálne dojednané a pokiaľ ide o
interpretáciu i takejto vnútroštátnej úpravy, upriamil pozornosť na závery formulované Súdnym dvoromEÚ v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej,
podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a

vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči
zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi
boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného
zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča, pričom
však ale Súdny dvor EÚ vo svojich záveroch nevylúčil, aby takúto požiadavku nad rámec smernice

2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Na podklade tejto argumentácie zastával žalobca názor,
že poplatky a úroky upravené v danom prípade vo VOP a v Sadzobníku, keďže tvoria súčasť zmluvného
textu, boli medzi stranami dohodnuté. Žalobca odmietol tiež záver súdu prvej inštancie, že žalovanej
neposkytol peňažné prostriedky, a že k vzniku debetného zostatku na účte došlo len pripisovaním
prevažne sankčných poplatkov. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na výpisy z bankového účtu
žalovanej, z ktorých vo svojich skutkových záveroch vyšiel aj súd prvej inštancie a z ktorých je podľa

odvolateľa zrejmé, že žalovanej poskytol peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania účtu v
limite 400,- Eur, pričom až po tom, čo žalovaná včas neuhradila svoje záväzky, sa na účte dostala
do nepovoleného debetu. Percentuálna výška úroku pri nepovolenom debete sa stala podľa žalobcu
pre strany záväznou zverejnením. Pokiaľ ide o trvanie úročenia žalobca zastával názor, opierajúci sa o
interpretáciu ust. § 506 Obchodného zákonníka, že po odstúpení od úverovej zmluvy nastáva špecifická

právna situácia (odlišná od odstúpenia od inej zmluvy), zmyslom ktorej je zachovaním povinnosti
dlžníka platiť úroky, ochrániť veriteľa pred dopadom zrušenia zmluvy z dôvodov na strane dlžníka.
Odvolateľnapokonvytkolsúduprvejinštancienesprávnosťpostupu,vktoromzasituácie,keďpovažoval
skutkové vymedzenie žaloby za neúplné alebo nezrozumiteľné, vec prejednal bez toho, aby sa procesne
predpokladaným spôsobom pokúsil o odstránenie týchto nedostatkov. Svojimi odvolacími námietkami,

poukazujúcimi na nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, na prítomnosť skutkovej vady,
spočívajúcej v nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov a na nesprávne
právne posúdenie veci, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) O.s.p.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné(§§355až358C.s.p.),beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania
v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vystaval svoj záver, zjednodušene
povedané, že žalovaná nie je povinná vyrovnať debetný zostatok evidovaný žalobcom na jej

bežnom účte, na dvoch základných myšlienkových pilieroch. Ten prvý spočíva predovšetkým na
skutkovom závere, že žalobca žalovanej neposkytol peňažné prostriedky, a že debetný zostatok je tak
predstavovaný len poplatkami a úrokmi, ktorými žalobca účet počas dlhého obdobia zaťažoval. Na tento
záver v úvahách súdu prvej inštancie nadväzuje právne posúdenie uplatneného nároku už len ako
sumáru poplatkov a úrokov so záverom, že na ne žalobca nemá nárok preto, že neboli individuálne

dojednané.

9. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť týchto skutkových
zistení a spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

10. Vo všeobecnosti k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

11. V danom prípade súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodil skutkový
záver, že debetný zostatok vznikol len nabaľovaním poplatkov a úrokov na účte žalovanej na podklade
zistenia, že podľa najstaršieho výpisu z účtu, ktorý mal k dispozícii (7/2014), bol už v roku 2014 na účte
žalovanej záporný zostatok v sume 325,98 Eur, ktorý sa podľa jeho zistenia, opierajúceho sa o výpisyza nasledujúce mesiace, už len zvyšoval o poplatky a úroky, pričom ku dňu uzavretia účtu dosiahol
konečnú sumu 878,67 Eur. S takýmto spôsobom hodnotenia výpisov z účtu žalovanej sa odvolací súd
nemohol stotožniť. Predovšetkým a v tom možno dať plne za pravdu odvolateľovi, súd prvej inštancie

nemohol urobiť záver o právnom dôvode debetného zostatku (jeho častí) a o dôvodnosti jeho nárastu
v sledovanom období bez toho, aby poznal jeho štruktúru na začiatku sledovaného obdobia. Súd prvej
inštancie tým prakticky odignoroval, že do konečnej sumy debetného zostatku mohlo skutočne dôjsť k
preneseniu a cez dlhodobé dodržiavanie určeného limitu tiež k zachovaniu, a to i v pomerne dlhom
období, sumy povoleného prečerpania majúcej povahu úveru (§ 710 Obchodného zákonníka), prípadne

i iných plnení zahrnutých v sume záporného zostatku na účte podľa prvého z výpisov, ktorý mal súd k
dispozícii. Rovnako tento skutkový záver nemôže obstáť ani v kontexte tej súdom prvej inštancie zistenej
skutočnosti, že podľa výpisov z bankového účtu boli na ňom vykonávané aj iné debetné operácie ako
len pripisovanie úrokov a poplatkov na jeho ťarchu. Žalovaná predsa z účtu vyberala hotovosť a robila
prostredníctvom neho tiež bezhotovostné úhrady. Za týchto okolností záver súdu prvej inštancie, že
žalovaná suma vnikla len nabaľovaním poplatkov a úrokov, sčasti nezodpovedá vykonaným dôkazom

a je tiež predčasný.

12. Táto skutková vada v konečnom dôsledku nemusela viesť k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ by
súd prvej inštancie vec posudzoval správne z hľadiska právneho. Vo všeobecnosti právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo

skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym
právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii
práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu
normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval
správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový

stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.

13. Súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie veci na nesprávnom názore, že poplatky a
úroky možno v spotrebiteľských zmluvách dojednať len individuálne, alebo inak povedané odmietol

možnosť ich zakotvenia v inom dokumente ako v zmluve. Tento svoj názor prvoinštančný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia naviac nijak bližšie nevysvetlil a obmedzil sa pritom len na
poukaz na neadresné a paušálne výstupy aplikácie spotrebiteľského práva s dôrazom na formulárovú
povahu zmluvy a nevýhodné postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. V tejto právnej otázke sa
odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu; za správnu považuje jeho

myšlienkovú konštrukciu, založenú na skutočnosti, že rozhodujúca právna úprava nevylučuje, ale
naopak nepriamo počíta so zahrnutím zmluvných podmienok, popri zmluvách aj v iných a to i rámcových
dokumentoch a ako výstižný v tejto súvislosti odvolací súd hodnotí tiež poukaz odvolateľa na závery
formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej,
podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a
vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči
zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi
boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada
v záujme presvedčivosti jeho úvah poznamenať, že s možnosťou určenia obsahu zmluvy aj odkazom

na obchodné podmienky, za podmienok formulovaných v zmienenom rozhodnutí súdneho dvora už
výslovne počíta novela Občianskeho zákonníka, toho času vo verejnom pripomienkovom konaní v rámci
pripravovanej prvej etapy jeho rekodifikácie.

14. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami o základe uplatneného nároku v

napadnutom rozhodnutí už nepremietol skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom pre záver i o
dôvodnosti jeho výšky. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných
dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý
odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové
závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmänáležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania už predložil, ktoré strany
navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich
vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 C.s.p. Po prípadnom doplnení

dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do
úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym
postupom, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu
(§391 ods. 2 C.s.p.), vyjadreného v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite
odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými

otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám
spravodlivého odôvodnenia.

16. K spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, reagujúc tým zároveň na odvolaciu
argumentáciužalobcu,odvolacísúduvádza:Právnaúpravaodplatyzadočasnéprenechaniepeňažných

prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej občianskoprávnej
úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní spôsobu úročenia
spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka. Podľa ust. §
502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj

úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou
v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z
citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy je úverový dlžník povinný platiť úroky
(od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria. To v praxi vyvolalo interpretačný

spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých peňazí alebo či povinnosť
platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Túto názorovú nezhodu, a to je potrebné
zdôrazniť, i keď v jeho riešení možno zaznamenať istý trend v smere dávajúcom za pravdu opačnému
ako odvolateľom prezentovanému názoru, jednoznačne a definitívne doposiaľ ukončený nebol. Je
potrebné v tejto súvislosti pre objektívnosť uviesť, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho

súdu ČR (por. napr. rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3830/2014) možno zaznamenať názor, že veriteľovi
patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom z odvolaciemu súdu známych prípadov však riešenie
tejto otázky nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení
úveru, pričom otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom
na úročení úveru po zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch,

neriešila. V podmienkach Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
143/98 zo dňa 1.7.2000, na ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len
do jeho splatnosti frekventovane odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo a vyslovený právny názor k
ďalšiemu postupu súdu prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia „ Odvolací súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).

Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ)“, v ňom nie je nijak
bližšie zdôvodnený. Na strane druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto
názore prešlo testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012
z 18.9.2012, jednak zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej
judikatúry všeobecných súdov a jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho

posúdenia veci, považoval za ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov
sa k tomuto názoru prikláňa tiež odvolací súd, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície
došlo v podstatnom tiež na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy
odvolacieho súdu odzrkadľovať tiež samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po
zosplatnení úveru nastáva. Právna teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok

je cenou peňazí - odplatou veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich
v dohodou stanovenej alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Práve možnosť
disponovať s peňažnou sumou na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a
získanie úroku za poskytnutie tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomickýdôvod (kauzu) vzniku právneho vzťahu z úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy veriteľom
(uplatnením práva mimoriadného zosplatnenia úveru) dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto
kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba

a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí
po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu
úkonu odstúpenia od úverovej zmluvy či zosplatnenia úveru pripíšeme, nepochybne vzniká protiprávny
stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania), zodpovednostné
(náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci pre tento prípad

dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom, a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi ktoré úrok, ako
už bolo vyjadrené skôr, rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že otázka „odplaty“
za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi, pričom mimo
nich odvolaciemu súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo
sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení majúcich
povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomné

až do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania
nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci
bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad
akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov.

Odvolací súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a vo svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod,
pre ktorý by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení
úveru (odstúpení od úverovej zmluvy), teda v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať
jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia
zástancovopačnéhonázoru,založenánazneníposlednejvetyust.§503ods.3Obchodnéhozákonníka,

podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov úročenia úveru aj po splatnosti, že
týmjeotázkazodpovedaná„dovrátenia“,atedaniedosplatnosti;tentoargumentvšakvosvojejpodstate
abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo „len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje,
že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a

nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ
uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou, priznávajúcou veriteľovi za omeškanie
dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z omeškania) za situácie, keď možnosť
kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plnenie v občianskoprávnych vzťahoch je v
právnej praxi jednotne odmietané. Úročenie zosplatneného úveru zároveň nereflektuje ani skutočnosť,

že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov (podľa
ust. § 3a ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi rozumejú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a
akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov) limituje.

17.Prirodzene,vzhľadomnaspotrebiteľskúpovahuprávnehovzťahustrán,nemožnoopomenúťposúdiť

ho tiež z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. K tomu odvolací súd vo vzťahu k ďalšiemu
konaniu poznamenáva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným
výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán(§53ods.1vetaprváObčianskehozákonníka).Zároveň,platí,
že neprijateľnou nie je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta

prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia napadnutého rozsudku
treba súdu prvej inštancie vytknúť, že vo svojich úvahách precenil právny význam formulárovej povahy
rozhodujúcich dojednaní. Neuvedomil si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej
podmienky ( a teda nie jej osobitné vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti
a predstavuje tak podmienku a nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej

podmienky je vždy, ako už bolo zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech
spotrebiteľa zakladá, z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne
bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Za takéto zdôvodnenie rozhodne
nemožno bez ďalšieho považovať len paušálny poukaz na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľa,
rovnako ani subjektívne konštatovanie, že zmluvná podmienka zakladá hrubú nadvládu alebo, ako už

bolo zmienené, len odkaz na formulárovú podobu zmluvných dojednaní.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.