Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208880
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:2214208880.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O.
XXX/XX, o zaplatenie 724,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 21. mája 2015 č. k. 14C/810/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 724,38 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 397, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od
01.01.2008), § 5b, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, §
101, § 111 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za
preukázané, že žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný
zamietnuť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) a žalovaný

uzatvorili dňa 22.08.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
00-0000996757, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk),
ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 22,24 eura (670,- Sk) v období 6 rokov od
splatnosti prvej anuitnej splátky, pri úrokovej sadzbe vo výške 15,90 % ročne, RPMN vo výške 23,02 %
pri priemernej RPMN vo výške 20,40 %. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 27.05.2014.
Zo špecifikácie pohľadávky zo dňa 22.12.2014 a prehľadu finančných transakcií žalovanému súd zistil,

že žalovaný splácal úver v období od augusta 2008 do novembra 2010, keď naposledy titulom úveru
uhradil dňa 22.11.2010 sumu vo výške 17,06 eura. Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že dňa
22.8.2008 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom
potvrdil, že od decembra 2010 už titulom úveru neuhradil žiadnu splátku, keď úver prestal splácať z
finančných dôvodov. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, v dôsledku
čoho aplikoval ustanovenia § Občianskeho zákonníka. Keďže medzi stranami ide o spotrebiteľský

vzťah súd s poukazom na ust. §5b zákona o ochrane spotrebiteľa skúmal, či nárok žalobcu nie je
premlčaný. Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, ako aj s prehľadu finančných transakcií mal
súd za preukázané, že poslednú splátku úveru uhradil žalovaný dňa 22.11.2010 (aj to len čiastočne),
pričom právny predchodca žalobcu si účtoval úrok z omeškania až do dňa postúpenia pohľadávky,
t.j. do 19.11.2013. V danom prípade tak deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh, a teda
za deň začatia plynutia premlčacej doby s ohľadom na čiastočnú úhradu splátky dňa 22.11.2010,

možno považovať deň 28.02.2011 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa
27.11.2010), kedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere nasúde, ktorá márne uplynula dňa 27.02.2014. Žalobca, ktorý žalobu podal na súd dňa 30.04.2014, si
tak uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedených
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu
trov konania neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že v konaní
nebolo preukázané (ani žiadnou zo strán tvrdené), že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, a preto v takomto prípade premlčacia doba plynie pre každú splátku samostatne. Dodal, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je právom avšak nie povinnosťou veriteľa. Z listinných dôkazov
nevyplýva, že by právny predchodca alebo žalobca toto svoje oprávnenie využil a pristúpili k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca jednoznačne špecifikoval, ktoré splátky úveru boli žalovaným

uhradené. Uvedený zostatok je tvorený jednotlivými neuhradenými splátkami istiny. Ďalej namietal
posúdenie predmetného vzťahu ako spotrebiteľského, pretože v danom prípade ide o obchodnoprávny
vzťah a preto treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka by premlčacia doba plynula pre každú splátku samostatne a teda nebol by
dôvod k zamietnutiu žaloby. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov. S ohľadom

na uvedené mal za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z
omeškania. Záverom dodal, že aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza
k narušeniu princípu právneho štátu. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014,
pričom žalobu podal už dňa 30.04.2014, preto nesúhlasil s aplikáciou tohto ustanovenia.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 21.05.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 30.04.2014, ktorou sa
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 724,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 724,38 eura od 20.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil

tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu - Tatra banka, a.s. dňa 22.08.2008 uzavreli zmluvu
č. 00-0000996757, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku,
ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 777,35 eura, pozostávajúca z istiny 724,38 eura a úroku
z omeškania 52,97 eura s tým, že tento úrok z omeškania si neuplatňuje. Podľa zmluvy žalovanému

bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške
22,24 eura, vždy do 27 dňa v mesiaci. Žalobca si uplatnil podanou žalobou splátky úveru splatné od
22.11.2010 v celkovej výške 724,38 eura.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie, keď vychádzal z toho, že dňom
28.02.2011, kedy mohol vyhlásiť veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. uplynutím troch mesiacov od
splatnosti poslednej (čiastočne) splatnej splátky dňa 22.11.2010, začala plynúť premlčacia lehota v
trvaní troch rokov, ktorá márne uplynula dňa 27.02.2014 a keďže konanie v prejednávanej veci začalo
až dňa 30.04.2014 bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. S uvedeným

právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a tento považuje za nesprávny.

7. Zo zmluvy o poskytnutí splátkového úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000996757 zo dňa
22.08.2008 vyplýva, že jej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. , ktorýmisa riadia všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve. Podľa čl. VI zmluvy má veriteľ právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník
je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred ňom konečnej splatnosti a to aj v prípade, ak exituje

nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru (písm. b) s tým,
že dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku dňom doručenia oznámenia o mimoriadnej
splatnosti úveru a to v lehote určenej veriteľom v tomto oznámení. Uvedený článok zmluvy tak upravuje
oprávneniebankyvyužiťuvedenéprávnemožnostivprípadeneplneniasipovinnostíklientomz úverovej
zmluvy, avšak uvedené oprávnenie nie je povinnosťou banky, to znamená, že banka ho môže využiť,

ale nemusí, a teda nie je možné mu toto oprávnenie dať za povinnosť. Ak teda aj žalovaný zaplatili
čiastočne poslednúsplátkuvnovembri2010,právnemupredchodcovižalobcupočnúcmesiacomjanuár
2011 vzniklo v zmysle čl. VI zmluvy požadovať celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve, a to v písomnej výzve žalovanému. Ak však žalobca toto
svoje oprávnenie nevyužil, nemožno počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť tak, ako to urobil súd
prvej inštancie, preto je tento jeho záver nesprávny. Žalobca k splatnosti v odvolaní uviedol, že právny

predchodca žalobcu - postupca a ani žalobca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru. V prípade ak právny vzťah medzi stranami sporu, nebol ukončený, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie posúdiť premlčanie ohľadne každej jednotlivej splátky úveru, a to tri roky od splatnosti každej
splátky spätne.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c )
CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude
potrebné opätovne sa zaoberať posúdením otázky splatnosti jednotlivých splátok úveru, vychádzajúc
z dokladov, založených v spise a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom právnym názorom

odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).