Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200667
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov

senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne: Zuzana Kozáková,
s miestom podnikania 906 34 Prievaly č. 352, IČO: 37 770 128, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Pekarom,advokátomsosídlomPotočná191/39,90901Skalica,protižalovanému:Slovenskáobchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č.
32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0067/99/2014 zo dňa 21. júla 2014, jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

I.Súd mení rozhodnutiežalovanéhoč.SK/0067/99/2014zodňa21.júla2014vspojenísrozhodnutím

Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre
Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 2. decembra 2013 v časti uloženia pokuty tak, že žalobkyni podľa
§ 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ukladá pokutu vo výške 331 eur, ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 19.09.2014, osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014 sa žalobkyňa
domáhala zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014,

ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
F/351/2/2013zodňa02.12.2013,ktorýmtentožalobkynipostupompodľa§10ods.2zákonač.377/2004
Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 377/2004 Z.
z.“) uložil pokutu za správny delikt vo výške 1.500 eur pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky
a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov v zmysle §
6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. .

2.V žalobných dôvodoch namietala, že z jej strany nedošlo k porušeniu zákona tak, ako je uvedené
v rozhodnutí žalovaného, resp. v rozhodnutí prvostupňového orgánu (Slovenská obchodná inšpekcia,
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj; pozn.). O vykonaní
kontroly dňa 27.08.2013 v predajni Trafika na adrese Štefániková č. 12, Skalica sa žalobkyňa dozvedela
od svojej zamestnankyne O. K., ktorá v tom čase bola požiadaná o predaj cigariet značky MARLBORO,
pričom mala za to, že osoba ktorá predmetné tabakové výroky žiadala nemohla mať v žiadnom prípade

vek nižší ako 19 - 20 rokov. Vzhľadom na to, že uvedená zamestnankyňa v mylnej domnienke, že sa
jedná o osobu staršiu ako 18 rokov, predala tejto osobe žiadaný produkt, následne vytlačila doklad o
zaplatení z registračnej pokladnice a odovzdala ho do rúk osoby kupujúcej cigarety. Následne ďalší
prítomný starší muž v predajni uviedol, že je pracovníkom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len„SOI“) a že osoba, ktorej zamestnankyňa žalobkyne predala cigarety je osoba mladšia ako 18 rokov. Na
základe oznámenia O. K. sa žalobkyňa dostavila do predmetnej predajne, nakoľko mala záujem overiť si
tvrdenie zamestnankyne (na ktorom i naďalej trvá), že osoba, ktorej táto predala cigarety nemohla mať

vek nižší ako 18 rokov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ako osoba, ktorej je ukladaná pokuta za porušenie
zákonných ustanovení, má právo na preukázanie všetkých skutočností od kontrolného orgánu, t. j. i
na preukázanie toho, či v danom prípade osoba, ktorá kupovala cigarety v predajni žalobkyne mala
vek nižší ako 18 rokov. Uvedená skutočnosť nebola žalobkyni žiadnym spôsobom preukázaná, a to
i napriek tej skutočnosti, že toho času sa vo veľmi krátkej dobe od vykonania kontroly dostavila do

predmetnej predajne v Skalici. Žalobkyni doteraz neboli oznámené žiadne údaje o tom, že osoba, ktorá
kupovala dňa 27.08.2013 cigarety v predajni v Skalici, mala vek nižší ako 18 rokov. Na záver žalobkyňa
uviedla, že pokiaľ by z jej strany skutočne došlo k porušeniu zákonných ustanovení, má za to, že uložená
pokuta vo výške 1.500 eur je takmer pre jej firmu likvidačnou. Uložená pokuta vo výške 1.500 eur nie je
primeraná prípadnému porušeniu zákonných ustanovení. Jedná sa nepochybne o represívne konanie
SOI voči žalobkyni. V prípade, ak by konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu príslušných zákonných ustanovení, za porušenie ktorých sa
ukladá pokuta, žalobkyňa navrhla jej primerané zníženie. Vzhľadom na vyššie, žalobkyňou uvádzané
skutočnosti, táto navrhla, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0067/99/2014 zo dňa
21.07.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu

trov konania.

3.K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu
28.10.2014, pričom žiadal žalobu zamietnuť a súčasne nepriznať žalobkyni právo na náhradu trov

konania. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecnými právnymi
predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď žalovaný postupoval v súlade
so zásadami správneho konania, námietkami a podkladmi predloženými žalobkyňou sa žalovaný pri
rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia
náležite odôvodnil. Vo vzťahu k výkonu kontroly podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej

kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“) žalovaný uviedol, že predmetná kontrola bola vykonaná inšpektormi
SOI v súlade s právnymi predpismi za účelom preverenia dodržiavania povinností zákona o ochrane
nefajčiarov. Vo vzťahu k osobe kupujúcej si v čase výkonu kontroly v predmetnej predajni tabakové
výroky, žalovaný uviedol, že predávajúci je povinný (ak existuje čo i len náznak podozrenia, že by

kupujúci spotrebiteľ mohol mať vek nižší ako 18 rokov) vyzvať takúto osobu na overenie si dátumu
narodenia. Ak však predávajúci využil iba jednu možnosť, a to vizuálny odhad, pričom z dôvodu,
že v dnešnej dobe nie je možné jednoznačne odhadnúť, či sa jedná o plnoletú, alebo neplnoletú
osobu, je to dôvod na pochybnosť, ktorú možno odstrániť práve vyžiadaním si dokladu totožnosti.
K námietke žalobkyne, že kontrolný orgán neumožnil žalobkyni, aby na mieste bolo dokázané, že

predávajúci (zamestnankyňa žalobkyne) predala tabakové výrobky osobe mladšej ako 18 rokov,
žalovaný uviedol, že uvedený postup nie je možný, a to z dôvodu ochrany osoby a osobných údajov
tejto maloletej osoby. Informácie o maloletej osobe, ktorá vykonala kontrolný nákup, sú súčasťou
spisového materiálu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na tú skutočnosť, že samotní inšpektori SOI
v priebehu kontroly preukazujú svoju totožnosť preukazom SOI, kde je uvedené len číslo preukazu

a nie sú v ňom uvedené osobné údaje, teda meno, priezvisko, adresa bydliska a pod. Na základe
uvedeného, žalovaný považuje za neprípustné, aby osoba prizvaná ku kontrole, ktorá je mladšia ako
18 rokov, bola povinná preukazovať sa predávajúcemu údajmi osobnej povahy. Žalovaný správny
orgán zastáva ten názor, že uvedenú maloletú osobu vykonávajúcu kontrolný nákup je možné z
údajov obsiahnutých v inšpekčnom zázname dostatočne identifikovať, pričom jej konkrétne údaje sú

obsahom Zmluvy o spolupráci, resp. predchádzajúcom súhlase zákonného zástupcu, ktorá tvorí súčasť
spisového materiálu. Podľa názoru žalovaného je predovšetkým podstatné, či osoba, ktorej žalobkyňa
(prostredníctvom svojej zamestnankyne) predala tabakové výrobky skutočne dosiahla, resp. nedosiahla
vek 18 rokov. Skutočnosť, že priamo pri vykonanej kontrole nedošlo k preukázaniu veku maloletej
osoby predávajúcemu nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by zbavovala predávajúceho zodpovednosti

za zistený nedostatok, resp. by spochybňovala skutkové zistenia z vykonanej kontroly. Predávajúci mal
teda možnosť si overiť vek spotrebiteľa počas nákupu, nakoľko v tomto čase bol anonymný spotrebiteľ,
a nie až po vykonaní nákupu a porušení svojich povinností. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal na
ust. § 5 zákona č. 128/2002 Z. z., ktorý (okrem iného) ustanovuje, prostredníctvom koho SOI vykonávakontroluvnútornéhotrhu,ktosúprizvanéosobyprikontroleaakésúoprávneniaapovinnostiinšpektorov
pri kontrole. Z toho ďalej vyplýva, že maloletá osoba, ktorá je oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania
zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa zákona o ochrane nefajčiarov (zákon č. 377/2004

Z.z.;pozn.)nemápostavenieinšpektorovSOIaaniprávaapovinnosti,ktorýmitítodisponujúsvýnimkou
práva vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia
s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb podľa § 5 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej
kontrole na vnútornom trhu. Preto je právne nemožné, aby sa maloletá osoba zdržiavala na predajni
predávajúceho počas výkonu kontroly zo strany SOI, nakoľko z povahy zákonných ustanovení vyplýva,

že má slúžiť len ako „nástroj“ na vykonanie kontrolného nákupu - tabakových výrobkov alebo výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom kontrolu ako takú už vykonávajú inšpektori.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok
č. k. 3 Sžo 177/2010 zo dňa 14.12.2010 a rozsudok č. k. 3 Sžo 138/2010 zo dňa 09.11.2010), z
ktorých vyplýva totožný záver ako uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, a teda že nepreukázanie
veku mladistvého pri kontrole, bez ďalšieho nemôže znamenať nedostatočné zistenie skutkového stavu

veci. Na záver, žalovaný vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že táto bola uložená na základe
kritérií pre jej určenie podľa § 10 ods. 9 a v rozpätí podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. Výška
pokuty zodpovedá závažnosti porušenia predmetného zákazu a hroziacim škodlivým následkom na
zdravie, je primeraná a sleduje tak preventívnu ako aj represívnu funkciu sankcie (v tejto súvislosti
žalovaný odkázal na žalobou napadnuté rozhodnutie). Na základe uvedených skutočností, žalovaný

zastáva ten názor, že napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre
Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného
skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi.

4.Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach

správneho trestania.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania

na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej
uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku
alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a

rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z., zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

Podľa § 10 ods. 2 a 9 zákona č. 377/2004 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331
eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo
obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
podľa § 6.

(9) Pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo
hroziace škodlivé následky na zdravie.

5.Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či
žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, teda Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Trnave pre Trnavský kraj v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení právneho záveru, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu v zmysle § 10 ods. 2 zákona č.
377/2004 Z. z. a v prípade, že áno, tak bolo potrebné posúdiť, či výšku uloženej pokuty možno považovať

za primeranú.

6.Z obsahu súdneho spisu ako aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného tunajší súd zistil,
že dňa 27.08.2013 bola zo strany inšpektorov Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v

TrnavepreTrnavskýkrajvykonanákontrolavprevádzkarni(Trafika)situovanejnauliciŠtefánikovač.12,
Skalica. Pri výkone kontroly títo zistili nedostatky, a to konkrétne, porušenie zákazu predaja tabakových
výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko predávajúca (p. O. K. - zamestnankyňa žalobkyne)
odpredala 1 balenie tabakových výrobkov značky MARLBORO (19 kusov v balení) v cene 3,40 eur,
osobe mladšej ako 18 rokov (v uvedenom prípade maloletá osoba vykonávajúca kontrolný nákup mala v

zmysle zisteného obsahu zo zapečatenej obálky nachádzajúcej sa v administratívnom spise 14 rokov),
čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. Na základe
uvedených skutočností, prvostupňový orgán rozhodnutím č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 podľa ust.
§ 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. žalobkyni uložil pokutu (sankciu) vo výške 1.500 eur, ktorú bola
táto povinná v zmysle predmetného rozhodnutia zaplatiť do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet bližšie špecifikovaný v
už menovanom rozhodnutí. Na základe žalobkyňou podaného odvolania (obsahom ktorého boli tie isté
skutočnosti ako v podanej žalobe), žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. SK/0067/99/2014
zo dňa 21.07.2014 potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave
pre Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 a podané odvolanie žalobkyne zamietol.

7.Tunajší súd v predmetnej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10.9.2015 č.k. 14S/161/2014,
keď zmenil rozhodnutie žalovaného č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21. júla 2014 v spojení s rozhodnutím
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre

Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 2. decembra 2013 v časti uloženia pokuty tak, že žalobkyni podľa
§ 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
uložil pokutu vo výške 331 eur. V predmetnej veci aplikoval moderačné oprávnenie v zmysle § 250j ods.
5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p. a znížil sankciu na 331 eur, ktorú vzhľadom navšetky okolnosti prípadu považoval za primeranú tak z hľadiska represívneho ako aj z hľadiska plne
zodpovedajúceho požiadavke generálnej prevencie. Súd za podstatnú skutočnosť, na základe ktorej
realizoval zákonnú možnosť moderácie neprimerane uloženej pokuty považoval predovšetkým to, že v

predmetnej veci nebolo zo strany správneho orgánu dostatočne prihliadané na to, že v danom prípade
sa jedná u žalobkyne o prvé zistenie takéhoto pochybenia (z oboch rozhodnutí, ako aj z pripojeného
administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by sa zo strany žalobkyne jednalo o recidivujúce
konanie) a súčasne správny orgán neprihliadol na špecifickosť konkrétneho prípadu, a to predovšetkým
vo vzťahu k maloletej osobe a jej vyšší vzrast, ktorý bol práve tým dominantným faktorom, spôsobilým

uviesť zamestnankyňu žalobkyne do omylu. Z vyššie uvedených dôvodov, predovšetkým vzhľadom na
okolnosti za akých došlo k správnemu deliktu súd uložil žalobkyni pokutu v najnižšej zákonom prípustnej
hranici. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta posledná, O.s.p. tak, že žalobkyni
náhradu trov súdneho a správneho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď táto
jednak nebola v predmetnej veci v celom rozsahu úspešná a navyše bolo nesporné, že žalobkyňa
sa dopustila správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená pokuta, avšak podľa posúdenia zo strany

tunajšieho súdu išlo o porušenie predpisov nižšej intenzity ako túto skutočnosť posudzoval rozhodujúci
správnyorgán.Žalobkyňasícemalačiastočnýúspechvoveci,alelenpokiaľideovýškupokutyavšaknie
pokiaľideooprávnenosťuloženiasankciezaprotiprávnekonanie,ktoréhosatátonepochybnedopustila.

8.Voči tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd uznesením č.k.
8Sžo/236/2015 zo dňa 26.4.2018 tento rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.9.2015 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že odôvodnenie krajského
súdu, na základe ktorého súd znížil žalobkyni výšku pokuty s poukazom na to, že išlo u žalobkyne o prvé

zistenie pochybenia, resp. poukaz krajského súdu na dôvod vo vzťahu k maloletej osobe o jej vyššom
vzraste, ktorý bol práve dominantným faktorom spôsobilým uviesť zamestnankyňu žalobkyne do omylu,
že tieto skutočnosti nevyplynuli z vykonaného dokazovania pred krajským súdom a ani nevyplývajú z
dokazovania pred správnymi orgánmi. Mal za to, že rozhodnutie o uložení pokuty si vyžaduje podrobné
zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Preto nestačí

zdôvodnenie iba v jej všeobecnej rovine, konštatujúc splnenie zákonných predpokladov, doplnené len
stručným poukazom na to, že u žalobkyne sa jedná o prvé zistenie pochybenia, že nebolo prihliadnuté
na špecifickosť prípadu, tak ako je to uvedené v neúplnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.
Za tohto stavu preto považoval rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že pokiaľ mal krajský

súd za to, že výšku pokuty uloženej žalobkyni správnymi orgánmi treba znížiť, mal vykonať vo veci
dokazovanie (napr. zadovážením účtovných, resp. daňových dokladov žalobkyne a tiež z dôvodu, že
žalobkyňa namietala výšku pokuty ako aj jej likvidačný charakter, mal žalobkyňu v tejto súvislosti vypočuť
a zistiť jej majetkové a osobné pomery, nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje najmä žalobkyňu. Následne
mal krajský súd povinnosť svoje zmeňujúce rozhodnutie o znížení pokuty aj vyčerpávajúcim spôsobom,

s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 a 9 zákona o ochrane nefajčiarov aj odôvodniť.

9.Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018, vypočul
žalobkyňu ako aj jej právneho zástupcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom

spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia
ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali
preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

10.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, aby súd opätovne využil sankčnú moderáciu, nakoľko mala za to,
že výška pokuty, ktorá jej bola uložená zo strany správneho orgánu je pre ňu likvidačná a je neprimeraná
vo vzťahu k priestupku, ktorého sa mala dopustiť jej zamestnankyňa. Uviedla, že aj v súčasnej dobe

podniká v tejto oblasti. Do spisu založila daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013, t.j.
z obdobia, kedy bola vykonaná kontrola zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom zdôraznila,
že celkový základ dane po všetkých odpočtoch predstavoval v roku 2013 357,67 eur.11.Právna zástupkyňa žalobkyne sa pridržiavala argumentácie uvedenej v písomných vyjadreniach.
Žiadala, aby správny súd zmoderoval žalovaným uloženú sankciu. Do spisu založila Vyhlásenie

zamestnankyne žalobkyne - O. K. zo dňa 16.10.2018, ktorá v čase vykonanej kontroly zo strany SOI
bola na pracovisku v predajni v Skalici. Poukázala na to, že z tohto jej vyhlásenia vyplýva, že osoba
ktorá si kupovala cigarety mala výšku minimálne 185 až 195 cm, a teda z vizuálneho pohľadu nemala
za to, že by išlo o maloletú osobu, a preto z tohto dôvodu nepovažovala za potrebné žiadať od tejto
osoby občiansky preukaz.

12.Poverený zástupca žalovaného sa taktiež pridržiaval argumentácie uvedenej v jeho písomnom
vyjadrení ako aj dôvodov, ktoré uviedol v podanom odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Trnave,
ktorý bol zo strany Najvyššieho súdu SR zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/53/2016 zo dňa 23.5.2018, keď

NajvyššísúdSRvobdobnomprípadeposudzovalvyhodnotenievýškyavzrastuosoby,ktorávykonávala
kontrolný nákup, pričom v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že zamestnanec žalobcu si mal overiť
vzrast, resp. vek osoby predložením občianskeho preukazu, pokiaľ mal pochybnosti o veku tejto osoby.
Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

13.V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri preskúmavaní rozhodnutia správneho
orgánu je pre súd rozhodujúci čas pre zistenie skutočného stavu veci v správnom konaní stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia, resp. právoplatnosti rozhodnutia, ktorý rozhodoval v poslednom stupni
(§ 135 ods. 1 SSP). Túto skutočnosť správny súd predovšetkým zdôrazňuje z dôvodu, pretože

z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa predovšetkým žalovanému vytýkala nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci. Mala za to, že žalovaný bol povinný pri realizovaní kontrolného nákupu
preukázať tú skutočnosť, že osoba, ktorá konkrétne kontrolný nákup vykonala bola skutočne osobou
mladšou ako 18 rokov. Aj Najvyšší súd SR, v súvislosti s prejednávanou vecou uviedol, že ak krajský
súd chce rozhodnutie správneho orgánu o výške sankcie zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím,

musí si pre toto svoje rozhodnutie obstarať dostatok podkladov ( zopakovaním dokazovania alebo
vykonaním nového dokazovania) a musí v tomto smere svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom
odôvodniť (obdobne aj uznesenie NS SR pod č.k. 8Sžo/183/2015).

14.Správnemu súdu sa javí v tomto štádiu konania neúčelné a právne bezvýznamné, aby vykonal
dokazovanie v predmetnej veci smerujúce k zisteniu skutočnej výšky maloletej osoby, ktorá vykonávala
kontrolný nákup, a to vzhľadom na niekoľkoročný časový odstup od vykonanej kontroly (kontrola bola
vykonaná 27.8.2013). Takýmto dokazovaním by sa totiž objektívne nezistil skutočný stav veci, a to najmä
v súvislosti so zistením vzrastu osoby, ktorá vykonávala kontroly nákup.

15.Správny súd zdôrazňuje, že pri určení výšky pokuty by sa malo podľa § 10 ods. 9 zákona o ochrane
nefajčiarov prihliadnuť na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace
škodlivé následky na zdravie tým, že predávajúci porušil zákaz predaja tabakových výrobkov osobám

mladším ako 18 rokov. V prvom rade je potrebné uviesť, že v danom prípade došlo k odpredaju jedného
balenia tabakových výrobkov zn. MARLBORO v cene 3,40 eur osobe mladšej ako 18 rokov, z čoho
vyplýva, že v predmetnej veci nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho
konania u žalobkyne s pohľadu závažnosti, dĺžky konania ako aj vzniknutých následkov. Z obsahu
administratívneho spisu ako aj z oboch rozhodnutí správnych orgánov tiež nevyplýva, že by zo strany

žalobkyne sa jednalo o recidivujúce konanie. Správny súd taktiež prihliadal aj na špecifickosť tohto
prípadu, a to predovšetkým vo vzťahu k maloletej osobe, ktorá vykonávala kontrolný nákup, ktorá podľa
tvrdenia zamestnankyne žalobkyne bola vyššieho vzrastu, čo mohlo uviesť zamestnankyňu žalobkyne
do omylu, avšak táto skutočnosť ju nezbavuje objektívnej zodpovednosti za takýto správny delikt.
Súd doplnil dokazovanie, pokiaľ ide o zistenie majetkových pomerov žalobkyne a zistil, že celkový

základ dane po všetkých odpočtoch v roku 2013 u žalobkyne predstavoval 357,67 eur, čo je na
spodnej hranici zákonnej sadzby peňažnej sankcie v prípade porušenia ust. § 10 ods. 2 a 9 zák. č.
377/2004 Z.z. V danom prípade správny súd opätovne využil moderačné oprávnenie podľa § 198 ods.
1 písm. a) SSP, keď zmenil výšku sankcie (aj napriek tomu, že správny orgán pri jej uložení nevybočilzo zákonného rámca správnej úvahy), pretože správnym orgánom uložená sankcia je neprimeraná
povahe skutku, za ktorý bola žalobkyni uložená. Vzhľadom k okolnostiam za akých bola žalobkyni
uložená pokuta (pochybnosti o veku maloletej osoby, ktorá vykonávala kontrolný nákup, prvé zistenie

takéhoto pochybenia zo strany žalobkyne, nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov
protiprávneho konania, majetkové pomery žalobkyne), správny súd preto využil moderačné oprávnenie
a znížil výšku uloženej sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedala aj
požiadavke generálnej prevencie. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti správny súd túto pokutu
znížil na spodnú hranicu zákonného rozpätia peňažnej sankcie a uložil ju žalobkyni vo výške 331

eur. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že zákonná minimálna výška pokuty musí byť ustanovená
tak, aby umožňovala aspoň do určitej miery zohľadniť majetkové a osobné pomery delikventa a aby
uložená pokuta, hoci v minimálnej výške, nemala pre delikventa likvidačný následok, prípadne, aby
nespôsobovala, že podnikateľská činnosť po značnom (niekoľkoročnom) časovom období stratí svoj
zmysel. Ak sa táto zásada nerešpektuje, ide o taký zásah do majetkových práv sankcionovaného
subjektu, ktorý vzhľadom na svoju intenzitu predstavuje porušenie článku 11 odsek 1 listiny základných

práv a slobôd (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a čl. 1 dodatkového protokolu k ED (Nález pléna ÚS ČR z 13.
augusta 2002, sp.zn. PL. ÚS 3/02).

16.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd na predmetnú vec aplikoval moderačné oprávnenie

podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17.O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.