Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cb/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8811211335.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: C. Y., G.T.

XXXX, E. L. ako spoločníka v mene spoločnosti B. E. L. P., D..O..M.. zastúpený JUDr. Marekom
Švantnerom, advokátom, Sídlisko I. č. 971, Vranov nad Topľou, taktiež zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034
proti žalovanému: I. C., L. D. XXXX/XXX, E. L. zastúpený JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou, AK
Dr. Clementisa 1214/4, Brezno, IČO: 37 955 322 o náhradu škody v sume 1.000 eur t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 9.12.2011 podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1000 eur
ako škody spôsobenej porušením spoločenskej zmluvy, ustanovení § 135a, 122 ObZ za rok 2010.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom spoločnosti B. E. L., D.. O.. M.., G. K. XXX,
E. L. P., W.: XX XXX XXX s obchodným podielom vo výške 165 970 eur. Žalovaný je spoločníkom
spoločnosti B. E. L., D.. O.. M.., G. K. XXX, E. L. P., W.: XX XXX XXX s obchodným podielom vo
výške 165 970 eur a zároveň vykonáva aj funkciu konateľa spoločnosti. Konateľom spoločnosti je

od 23.08.1999 do dnešného dňa. V zmysle ust. § 122 ods. 3 Obch. zákonníka: „Každý spoločník je
oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť
voči konateľovi alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so
splatením vkladu, príp. nároku na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.“
Ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje: „Konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.“ Obchodný zákonník v ust. § 122 ods. 2 ustanovuje: „Spoločníci majú
najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov
spoločnosti.“ Žalobca ako spoločník spoločnosti B. E. L., D.. O.. M.. v jej mene uplatňuje nároky na
náhradu škody, ktoré má voči konateľovi. Konateľ spoločnosti je pri výkone svojej funkcie povinný

konať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov (§135a ods. 1 Obch. zákonníka). Žalovaný ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti
konal v rozpore so zákonom. Počas výkonu svojej činnosti vedome porušoval tak svoju povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v spoločnosti predstavuje50 %, vedome znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť informovaný o činnosti
spoločnosti, výsledkoch podnikania. Žalobcovi bolo len čiastočne umožnené nahliadať do dokladov
spoločnosti,noizákladetohtočiastočnéhonahliadnutiatuexistujepodozrenieztunelovaniaspoločnosti.

Uvedené podozrenie preukazujú aj záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme B. E.
L., D.. O.. M.. zo dňa 11.01.2011 vypracované odbornou spoločnosťou, ktorá poukazuje na desiatky
porušení spoločenskej zmluvy a zákona. Jedná sa o zhrňujúcu správu jednotlivých správ z nahliadnutia.
V tomto doklade sú rovnako vyslovené podozrenia z tunelovania spoločnosti žalovaným. V konaní
žalobca navrhuje vykonanie dôkazu - forenzného (vyšetrovacieho) auditu spoločnosti B. E., D.. O.. M..,

ktorým sa preukáže, že konanie žalovaného bolo úmyselné a že nie len porušoval povinnosť konať s
odbornou starostlivosťou, ale vedome ekonomický škodil obchodnej spoločnosti, čím spôsobil škodu aj
žalobcovi. Forénzny audti je audit, ktorý má aj za účelom súdneho konania objasniť a preukázať ich
podozrenia niekoľkých desiatok porušení jednak spoločenskej zmluvy ako i podozrení z tunelovania
spoločnosti. Záverom tohto druhu auditu je okrem iného aj vyjadrenie výšky škody a spôsobov jej
náhrady, ktorú je možné uplatňovať nie len v trestnom, ale aj v civilnom konaní (a je na uvážení

oznamovateľa, resp. žalobcu, ktorú cestu spravodlivosti zvolí na uplatnenie a ochranu svojho práva -
trestné vyšetrovanie alebo civilný súdny spor). Forenzní experti preverujú a vysvetľujú fakty a dôkazy
v právnych sporoch a poskytujú súdom alebo svojím klientom znalecké posudky o svojich zisteniach.
Žalobca má za to, že samotné rozhodnutie súdu vo veci závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti, a preto navrhli vykonanie znaleckého dokazovania - forenzného auditu spoločnosťou:

G. D., D.. O.. M.., L. X.C. XX, J.. Konateľ spoločnosti - žalovaný porušil povinnosti, ktoré sú mu explicitne
stanovené Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou, zodpovedá teda za škodu v zmysle §
757 Obch. zákonníka objektívne, bez ohľadu na zavinenie. Žalobca sa v petite domáha konkrétneho
finančného nároku ako škody spôsobenej porušením spoločenskej zmluvy, ust. § 135a a 122 Obch.
zákonníka za rok 2010. Žalobca poukazuje na ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý určuje

konateľovi povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobili porušením svojej povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti. Škoda spôsobená porušením povinnosti žalovaným predstavuje 1000 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že k žiadnej škode nedošlo, žalobca nepreukázal splnenie
zákonných predpokladov pre vznik škody, neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Neskôr poukázal

aj na nedostatok aktívnej legitimácie. Bližšie svoje námietky špecifikoval vo svojich rozsiahlych
písomných vyjadreniach.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to vyjadrením žalobcu
zo dňa 24.10.2012, daňovým priznaním spoločnosti B. E. L. za rok 2010, výkazom ziskov a strát,

súvahou, rozhodnutím daňového úradu E. L. z 08.112011 na čl. 67-68, 69-70, 71-72, 73-74, 75-76,
77-78, vyjadrením žalovaného zo dňa 01.03.2013, pozvánkou na zasadnutie VZ z 19.12.2006,
výzvou žalobcu z 05.01.2007 spoločnosti B. E. L., odpoveďou zo dňa 11.01.2007, zápisnicou z VZ z
22.01.2007, ospravedlnením žalobcu z účasti na VZ z 22.01.2007, pozvánkou na VZ z 23.01.2007
(vrátane doručenky), ospravedlnením z 15.02.2007, pozvánkou na VZ z 21.02.2007, ospravedlnením

z účasti na VZ z 15.03.2007, pozvánkou na VZ z 01.06.2007, zápisnicou z VZ z 29.06.2007, správou
z nahliadnutia do účtovníctva firmy B. E. L. z 30.1.2010, tabuľkou grafov na čl. 138, predvahou
vypočítanou po syntetikách na čl. 188-198, vyjadrením žalobcu zo dňa 10.08.2016, vyjadrením
žalovaného zo dňa 12.09.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.02.2017, vyjadrením žalovaného zo
dňa 10.05.2017, knihou faktúr na čl. 255-260, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.08.2017, vyjadrením

žalovaného zo dňa 17.09.2017, pracovnou inštrukciou Ochrany obchodného tajomstva, č. PI EU 07/
SM 16, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.11.2017, z 28.09.2017, pripojenými spismi tun. súdu sp.zn.
7Cb/33/2015, 10Cb/64/2009, výsluchom strán sporu a svedkov, výpisom z obchodného registra.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

5. Žalobca bol spoločníkom spoločnosti B. E. L. s obchodným podielom 165.970 eur, a to dovtedy, pokiaľ
súd svojím rozhodnutím túto účasť nezrušil v konaní vedenom pod sp.zn.. 10Cb/64/2009. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2012.

6. Z písomného vyjadrenia žalovaného z 01.032013 okrem iného vyplýva, že sa jedná o konštatujúce
tvrdenie, ku ktorému nie je potrebné ďalšie vysvetlenie. Výbery z účtu (zálohy) sú konateľom v rámci
obchodného vedenia firmy absolútne bežné a sú vynakladané vždy na prevádzkové potreby spoločnosti,
pričom tieto zálohy sú priebežne počas roka vyúčtovávané, prípadne na konci roka vysporiadanévkladom do pokladne alebo na bankový účet. V zmysle z. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom
znení účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy k poslednému dňu
účtovného obdobia, preto aj vo vzťahu k posudzovanému prípadu sa jedná o neaktuálnu zavádzajúcu

informáciu, ktorá bola k poslednému dňu účtovného obdobia vysporiadaná. Je potrebné si uvedomiť,
že samotná správa sa vzťahuje len za obdobie 1-3 Q roku 2010 a nie uceleného roku 2010. Zmluvou
o sprostredkovaní s C.. D.Á. bola poskytnutá záloha vo výške cca 220 tis. EUR, ako záloha na
sprostredkovanie obchodu, ktorý je predmetom obchodného tajomstva. Uvedená zmluva je ukončená
a vyplatená záloha bola spoločnosti vo výške 195,5 tis. EUR vrátená, pričom iba zvyšná časť 24,5

tis. EUR predstavovala dojednanú fixnú províziu. Čo sa týka obchodnej spoločností I. D.. O.. M.. a
rovnako spoločnosti X. G. L., D..O..M.. je potrebné poznamenať, že tieto spadajú do „T. B.“ a plnia v
ňom nezastupiteľné úlohy, pričom je úplne bežné v rámci obchodných aktivít poskytovanie krátkodobých
pôžičiek pre akútne potreby celej podnikateľskej skupiny. Uvedené pôžičky sú v plnom rozsahu spolu
s príslušenstvom splatené. Poskytovanie pôžičiek neodporuje ani zákonu a rovnako ani spoločenskej
zmluve a preto nie je ani dôvod napádať tieto obchodné operácie. Poskytnutý preddavok pre obchodnú

spoločnosť bol poskytnutý v roku 2009, teda sa nevzťahuje na dané obdobie, v ktorom si navrhovateľ
uplatňuje pomyselnú škodu. Fakt je, že bol vrátený a z toho dôvodu spoločnosti nevznikla ani žiadna
škoda. Zavádzajúce tvrdenia o platobnej neschopnosti už boli vytknuté na pojednávaní dňa 09. 01.
2013 a museli by v prvom rade napĺňať materiálnu podstatu platobnej neschopnosti stanovenú platnými
právnymi predpismi SR! Uviedli, že ide zavádzajúce tvrdenie. Aké nevýhodné pôžičky? Výbery (zálohy)

boli uskutočňované priebežne podľa potrieb spoločnosti a to od 1. mesiaca daného roku a preto spojitosť
s neuhradením daňovej povinnosti za 9. mesiac stráca zmysel a ako už bolo vyššie spomenuté, tieto
boli vysporiadané. I. G., Ž. G. K. X. C. XX/XXXX J. XX.XXX,XX R. S. Q. X. J. E. P. Č. XXX.XXX,XX R..
X.X. M. S. K. X. XX/XXXX E. E. XX.XXX.XX R., ktorá mala byť uhradená 25. 09. 2011, avšak nebola.
Bola zaplatená s 11-dňovým meškaním dňa 06. 10. 2010. Táto skutočnosť má dva závažné dôvody.

Prvým z nich je platobných režim dvoch hlavných zákazníkov B. E. L., D..O..M.., ktorí spolu tvoria 90%
tržieb spoločnosti a teda aj prísunu finančných prostriedkov. Jeden zákazník ma fixný termín splatnosti
vždy 5. deň v mesiaci, druhý 25. deň v mesiaci. Týmto dvom termínom je aj B. E. L., D..O..M.. nútená
prispôsobiť svoj plán úhrad tak, aby priebežne podľa termínov splatnosti boli uhrádzané platby miezd
zamestnancom, platby leasingových splátok, platby za dodaný materiál a služby, platby odvodov, daní,

úrokov a pod.. Práve platby prichádzajúce od zákazníka 25. dňa v mesiaci sú pravidelným zdrojom na
úhradu DPH, odvodov, úrokov v závere mesiaca, ako aj platieb za materiál a služby. V mesiaci august
2010 bola v B. E. L., D..O..M.. aj u tohto zákazníka pravidelná celozávodná dovolenka v dĺžke dvoch
týždňov, čo spôsobilo, že tržby za tento mesiac boli na polovičnej úrovni resp. nižšie. Preto úhrada
týchto nízkych výkonov, ktorá prišla na bankový účet spoločnosti dňa 24. 09. 2010 bola extrémne nízka.

Predstavovala iba jednu štvrtinu oproti mesiacom so štandardným výkonov. Spoločnosť uhradila odvody
do sociálnej a všetkých zdravotných poisťovní v plnej výške v termíne splatnosti, avšak nemala dostatok
zdrojov na úhradu DPH v termíne splatnosti, čo však napravila po 11. dňoch, hneď ako obdŕžala platbu
od zákazníka platiaceho 5. deň v mesiaci. Tvrdenia o prepojení pôžičiek, ku ktorým došlo oveľa v
skoršom období a výberoch nesúvisia s poukazom na vyššie uvedené s úhradou DPH. Ku konaniam

valných zhromaždení týkajúcich sa účtovných závierok za roky 2003 - 2005 žalovaný uviedol, že bez
ohľadu na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.: 8Cb/234/2005 sa odporca snažil vykonať
nápravu schválenia účtovných závierok, avšak neúspešne. Uviedol, že zisk vytvorený počas účtovného
obdobia a vykázaný k 31. decembru sa rozdeľuje v priebehu nasledujúceho účtovného obdobia. Od
prvého dňa nasledujúceho účtovného obdobia po účtovnom období, v ktorom sa zisk dosiahol, sa jeho

hodnota eviduje v účtovníctve na účte 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Postupy účtovania v
paragrafe 59, odsek 15, jasne definujú, že tento účet nemá ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok,
čo znamená, že k 31. 12. nasledujúceho roka, musí mať účet nulovú hodnotu a teda zisk vytvorený v
predchádzajúcom období musí byť preúčtovaný. Taktiež ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením
obmedzeným do konca účtovného obdobia nerozhodne o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho

časť účtovať na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov.

7. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.09.2017 vyplýva, že nárok na náhradu škody je osobitný právny
nárok, ktorý nie je možné zamieňať a ani prepájať s inými právnymi nárokmi a rovnako odôvodňovať
jeho potrebu potrebou preukázania skutočností, ktorými sa preukazujú iné nároky ako aj napr. nárok

na vyrovnací podiel. V zmysle § 150 ObchZ spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo
ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3), pričom vyrovnací podiel sa
vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným
vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V zmysle § 61 ods. 2 Obchodnéhozákonníka pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo
na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe
riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v

ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Z uvedenej
zákonnej dikcie vyplýva, že pre vyrovnací podiel je rozhodujúca individuálna účtovná závierka a údaje
v nej uvedené. Nárok na vyrovnací podiel vznikol žalobcovi v roku 2012, kedy súd zrušil účasť žalobcu
v spoločnosti v konaní č.k. 10Cb/64/2009 vedenom na tunajšom súde a tento mu bol vo výške
621.855,- EUR vyplatený plne v súlade so zákonom a preto takéto odôvodnenie návrhu na doplnenie

dokazovania v konaní o náhradu škody je absurdné. V tomto smere si dovoľujeme poukázať, že v
zmysle žalobného návrhu žalobcu zo dňa 08.12.2011, žalobca sa domáha náhrady škody z dôvodu
porušenia povinností žalovaného podľa § 135a ods.1 ObchZ (povinnosť konateľa spoločnosti konať
s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov), pričom má
ísť o obdobie roku 2010, kedy žalovaný ako konateľ spoločnosti mal porušiť zmieňovanú povinnosť. V
zmysle § 135a ods. 2 ObchZ sú konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti

povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto
zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Nárok spoločníka vystupujúceho zo spoločnosti na
vyrovnací podiel je samostatným právnym nárokom, úplne odlišným od náhrady škody voči konateľovi
v zmysle § 135a ObZ. Nárok vyplývajúci z jedného právneho titulu nie je možné uplatňovať zároveň

z iného právneho titulu. Rovnako je nevyhnutné všimnúť si zásadnú rozdielnosť subjektov, ktoré sú
oprávnené uvedené nároky uplatňovať a voči ktorým sa takýto nárok uplatňuje - nárok na vyrovnací
podiel uplatňuje bývalý spoločník voči spoločnosti, nárok na náhradu škody podľa § 135a ods.2 ObchZ
uplatňuje spoločnosť voči konateľovi. Zároveň je nutné poukázať tiež na to, že žalobca, okrem toho, že
mu už vyrovnací podiel vyplatený bol, sa domáha nároku na zvýšený vyrovnací podiel voči spoločnosti

v samostatnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, č. k. 13Cb/79/2015,
kde okrem iného uvádza de facto rovnakú právnu argumentáciu o znížení základného imania z dôvodu
porušovania povinností konateľa spoločnosti.Pokiaľ preto žalobca uvádza argument na priznanie nároku
na náhradu škody žalobcovi v tomto konaní pre „zníženie“ vyrovnacieho podielu, tak je tu jednak
prekážka začatej veci, keďže z tohto dôvodu si už žalobca uplatňuje nárok na vyplatenie „zvýšeného“

vyrovnacieho podielu v konaní č.k. 13Cb/79/2015, a jednak nemožnosť uplatňovať nárok z titulu náhrady
škody, pokiaľ ide o právny titul vyrovnacieho podielu.Z uvedeného dôvodu je zdôvodnenie žalobcu na
doplnenie dokazovania v tomto smere pre toto konanie prinajmenšom irelevantné.K samotnému nároku
na náhradu škody žalovaný uviedol, že žalobca uvádza len akési vymenovanie podľa jeho názoru
podozrivých zmlúv, resp. obchodných transakcií. Avšak nie vyčíslenie škody. Pre vznik zodpovednosti

za škodu sa vyžaduje splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody
spoločnosti,porušenieprávnejpovinnostiapríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaporušenímprávnej
povinnosti. Dané predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného
zákonného predpokladu má za následok nevzniknutie zodpovednosti za škodu. Žalobca nevyčíslil škodu
ako majetkovú ujmu spoločnosti, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah náhrady škody

je nutné presne špecifikovať v zmysle ustanovení ObchZ. Nie je možné a právne prípustné uvádzať
len odvolávku na jednotlivé obchodné vzťahy, kde žalobca ani nevie uviesť ako a na základe čoho
dospel k takýmto záverom a porovnaním akých rozhodujúcich údajov. Žalobca uviedol len odvolávku
na nejaké zmluvné vzťahy. Nie však, aké porušenie vytýka pri takomto zmluvnom vzťahu, aký malo
dôsledok takéto porušenie na vznik nejakej škody, aká bola príčinná súvislosť a aká bola výška škody

(už len z laického pohľadu, ak žalobca tvrdí, že išlo o „nevýhodné zmluvy“ či „nadnesené zmluvy“, tak
škoda nemohla byť v celej výške, ale len v jej „nadnesenej časti“). Žalobca teda doposiaľ neidentifikoval
základné náležitosti podstatné pre uplatnenie nároku na náhradu škody! Nielenže na strane žalobcu
chýba unesenie dôkazného bremena, ale predovšetkým chýba splnenie najzákladnejšej povinnosti -
povinnosti tvrdenia (aké porušenie pri ktorom konkrétnom zmluvnom vzťahu vytýka, aký malo dôsledok

takéto porušenie na vznik nejakej škody, aká bola príčinná súvislosť a aká bola výška škody). Žalobca
nemôže nahradiť svoju povinnosť tvrdenia tým, že povie a prizná, že nič nevie, a žiada vypracovať
znalecký posudok s tým, že dúfa, že znalec niečo nájde a podľa toho sa uvidí. Žalobca nemôže
požadovať škodu vo výške 1.000,- EUR s tým, že nevie, pri akom konaní vznikla a následne podľa
vypracovania nejakého znaleckého posudku (upriamujeme pozornosť súdu na skutočnosť, že žalobca

už nežiada „forenzný audit“!) túto sumu „priradí“ k niečomu, čo možno znalec zistí. Vzhľadom na
súčasnú povahu a charakter súdneho konania podľa CSP, je ďalšie pokračovanie súdneho konania
bezpredmetné a vzhľadom na absenciu splnenia povinnosti tvrdenia a následne k nej povinnosti
preukázania zo strany žalobcu je nevyhnutné konanie ukončiť meritórnym rozhodnutím tak, že žalobasa zamieta. Ako už uviedli mnohokrát, jednotlivé obchodné prípady nie je možné skúmať samostatne
ako vytrhnuté zo života spoločnosti, ale je potrebné ich chápať a analyzovať v širších súvislostiach a v
celkovom kontexte života a fungovania spoločnosti. Ak žalobca tvrdí, že predmetné obchodné operácie

porušili záujmy spoločnosti a záujmy jej spoločníkov, takéto tvrdenie žalovaný nepovažuje za pravdivé.
Použité finančné prostriedky neboli na škodu spoločnosti, ale práve v dôsledku týchto vytýkaných
obchodných operácií bolo umožnené presadiť sa priaznivejšie u svojich obchodných partnerov a
zvýšiť obrat spoločnosti. Výsledky podnikania spoločnosti a jej súčasný rozvoj a rast obratov ako aj
zamestnanosti potvrdzuje správnosť krokov a rozhodnutí žalovaného, ktoré vykonával počas svojej

funkcie konateľa v dobrej viere a v záujme spoločnosti. Nesprávny je aj názor žalobcu prezentovaný na
ostatnom pojednávaní dňa 24.05.2017, že spoločnosť B. E. L., D..O..M.. nemala poskytovať svoje voľné
finančné prostriedky, ale ich mala držať na účte ako „rezervu“ pre príležitosti, že dlžníci spoločnosti B.
E. L., D..O..M.. nezaplatia včas a tým pádom spoločnosť bude môcť takúto „rezervu“ použiť na plnenie
svojich povinností (napríklad daňových). Takáto povinnosť „držať rezervu finančných prostriedkov“ nie
je stanovená žiadnym právnym predpisom. Spoločnosť nemôže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť

s prezumpciou porušovania povinností tretích subjektov. Zo strany žalovaného bolo jasne preukázané,
že omeškanie spoločnosti s úhradou daňovej povinnosti bolo spôsobené omeškaním povinnosti tretích
subjektov zaplatiť pohľadávky spoločnosti. Akékoľvek ďalšie domnienky zo strany žalobcu sú len
špekuláciami. Takéto chápanie výšky škody ako prezentuje žalobca je nesprávne a odmieta ho.
Žalobca nepreukázal, že spoločnosti vznikla škoda. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje

zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Škoda skutočná
sa prejavuje v niektorých z týchto foriem: - zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci; -
náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; - tzv. márne vynaložené náklady,
ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv; - strata majetkových
práv (čiastočná alebo úplná), príp. strata možnosti v dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka

pohľadávku. Navyše na náhrade škody by poškodený nemal profitovať! Princíp náhrady skutočnej
škody mimo iného znamená, že by poškodený mal odpočítať od požadovanej náhrady škody všetky
výhody, ktoré eventuálne v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou stranou získal. Žalobca
nepreukázal, v akej forme sa aká konkrétna škoda prejavila, v akej výške škoda žalobcovi vznikla.
Žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a

vznikom škody. Porušovanie povinností konateľom nie je preukázané.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa § 135a ObchZ, ide
o osobitnú situáciu, ktorá sa líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“.
Vo všetkých prípadoch, kedy žalobca poukazuje na prípady ukracovania jedného spoločníka na úkor

druhého ide o vzťah spoločník verzus spoločník. Z tohto dôvodu sa v tomto spore, v ktorom sa žalobca
snaží preukázať porušenie povinností konateľa použiť nedajú a nemôžu ani slúžiť na preukázanie a
ani na podporu žalobcových tvrdení. MAJú za to, že preukázali, že žalovaný postupoval pri výkone
funkcie s odbornou starostlivosťou a rovnako preukázali dobrú vieru žalovaného, že koná v záujme
spoločnosti, kde je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Vecná správnosť

manažérskeho rozhodovania závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších
podmienok automaticky na vrub konateľa. Vznik nároku na náhradu škody nie je preukázaný. Samotná
podstata náhrady škody voči konateľovi na základe § 135a ObchZ vyžaduje, že musia byť preukázané
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie povinnosti, škoda a príčinná súvislosť. Pre
vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody -

len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila,
nemožnosaúspešnedomôcťnáhradyškody,b/porušeniepovinnostiprivýkonefunkciekonateľa,najmä
porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i nedbanlivostným
konaním, resp. nekonaním, hoci bol konateľ povinný konať, a príčinnú súvislosť, ktorá predstavuje
priame spojenie medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Jedná sa o logický a nepretržitý sled

príčin a následkov, ktoré nutne vedú od porušenia povinnosti až k majetkovej ujme. Platí, že porušením
povinnosti nemusí nevyhnutne vzniknúť škoda, a naopak, škoda ako majetková ujma môže vzniknúť aj
bez toho, aby ktorýkoľvek subjekt porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú. Navyše aj v prípadoch,
keď dôjde k preukázaniu porušenia povinnosti a následnému vzniku škody, nemusí byť osoba, ktorá si
uplatňuje nárok na náhradu škody, úspešná, nakoľko je potrebné, aby nielen tvrdila ale aj preukázala

tiež príčinnú súvislosť existujúcu medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a to bez akýchkoľvek
pochybností. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, teda na žalobcovi.
Žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi akým porušením povinnosti a vznikom akej škody žalovaný
zodpovedá za škodu pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Atribútom príčinnej súvislosti jepriamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a preto z
hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti nemôže stačiť len všeobecná úvaha o možných následkoch

konania žalovaného, ale musí byť príčinná súvislosť postavená na istote. Škoda nie je preukázaná.
Stanovenievýškyškodynemôžebyťľubovoľné.Pokiaľideoškodu,žalobcamusípreukázaťvznikškody.
V tomto prípade musí vzniknúť škoda spoločnosti, nie žalobcovi, ktorý tvrdí, že ho žalovaný ukracuje
na jeho nárokoch. Žalobca doposiaľ nebol schopný uviesť, aká výška škody spoločnosti vznikla a pri
akom porušení povinností žalovaného ako konateľa. Len samotné zhrnutie a vymenovanie obchodných

prípadov nie je pre takýto záver postačujúce. Žalobca všetky tieto zložky zodpovednosti za škodu
nielenže nepreukazuje dôkazmi, ale ani neuvádza. Žalobca podal žalobu s tým, že nič nevie, ani nič
neuvádza, len žiada náhradu škody vo výške 1.000,- EUR, pričom ani neuviedol, že pri akom porušení
mala takáto údajná škoda vzniknúť.

9. Žalovaný čo sa týka ustanovenia znalca uviedol, že žalobca žiada súd o ustanovenie znalca z odboru

ekonomika - účtovníctvo, ktorý by vyčíslil škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha a to
1.000,- EUR. Žalobca ale takou osobou už od času kedy bol spoločníkom spoločnosti B. E. L., D..O..M..
disponuje a výlučne túto používal na nahliadania do dokladov spoločnosti. Jedná sa o osobu W.. E. N.,
ktorá je znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a ktorá sama
na pojednávaní dňa 24.05.2017 uviedla, že sama vypracováva znalecké posudky a je oprávnená riešiť

otázku vzniku škody. Ide o osobu, ktorú žalobca splnomocnil na nahliadanie do účtovníctva a ktorá
mala dostatočnú a potrebnú špecializovanú odbornosť a znalosť v predmetnom odbore na to, aby takýto
posudok dávno vypracovala. Bolo jej povinnosťou postupovať pri výkone svojej činnosti s odbornou
starostlivosťou a zadovážiť si pri nahliadaní do dokladov spoločnosti také informácie, ktorými by v
tomto konaní žalobca podporil svoje tvrdenia. Nič také sa však nestalo. tejto súvislosti však upriamujú

pozornosť súdu na to, že žalobca vo svojom poslednom podaní zo dňa 14.08.2017 doručenom súdu
toho istého dňa už nežiada forenzný (vyšetrovací) audit v zmysle svojho pôvodného/prvotného návrhu
ale štandardné znalecké dokazovanie, čím rozumejú, že požiadavka na forenzný audit bola žalobcom
vzatá späť a nahradená požiadavkou na vykonanie štandardného znaleckého dokazovania.

10. Žalovaný poukázal na to, že spor sa vedie o sumu 1.000,- EUR, čo bolo výslovne potvrdené aj
súdom v jeho uznesení zo dňa 27.03.2017, ktorým nepripustil zmenu petitu resp. rozšírenie žaloby
žalobcu. Toto konanie je preto mimoriadne nehospodárne, najmä vzhľadom na dĺžku jeho trvania
a neustále dožadovanie sa vykonávania dokazovania, v čom žalobca aj naďalej pokračuje a jeho
zámerom je pravdepodobne aj naďalej pokračovať. Navyše majú za to, že toto právo žalobcovi

už nepatrí. Takýto postup je podľa ich názoru v rozpore so základnými zásadami hospodárnosti
a rýchlosti konania, ktoré musí mať súd neustále na zreteli. Žiadajú preto súd, aby neposkytoval
ochranužalobcovýmšikanóznympostupomspočívajúcimvneustálompožadovanípredkladaniaďalších
a ďalších dokumentov od žalovaného príp. spoločnosti B. E. L., D..O..M.. a vykonania znaleckého
dokazovania (najprv forenzným auditom a teraz znaleckým posudkom, tzn. že ani v tejto základnej

veci si žalobca nie je istý!) a nahrádzal tak svoju vlastnú neschopnosť dôkazne podložiť svoje dohady
a špekulácie (nie tvrdenia) o zodpovednosti žalovaného podľa jeho žalobného návrhu. Navyše, s
účinnosťou od 01.07.2016 (CSP) je zvýšená procesná zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzená
aktivita súdu pri navrhovaní dôkazov, keďže ide o klasické sporové konanie, a nie spor s ochranou
slabšej strany. Súd môže postupovať pri vykonávaní dôkazov len podľa § 185 CSP. Pri navrhovaní

dôkazu musí strana zdôvodniť účel vykonania takéhoto dôkazu, jeho spojenie s meritom veci. Žalobca
by mal preto presne uviesť, že škoda 1.000,- EUR, ktorú požaduje, vznikla na základe porušenia
presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej skutkovej okolnosti a ako sa prejavila
príčinná súvislosť s porušením presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej skutkovej
okolnosti na vznik konkrétnej škody, a o akú škodu ide. Nič také však v konaní neuviedol. Aj prípadný

znalecký posudok môže odborne posudzovať len túto presne konkretizovanú skutkovú okolnosť (presne
konkretizovanú porušenú povinnosť, presne konkretizovanú škodu a jej výšku) a nie neznámy počet
skutkových okolností (náklady na vypracovanie posudku na neznámy počet skutkových okolností by
boli diametrálne vyššie ako náklady na preverenie konkrétnej okolnosti). Len ak žalobca vykoná
takúto presnú konkretizáciu, tak unesie „povinnosť tvrdenia“ a na jej základe môže navrhnúť vykonanie

konkrétneho dôkazu, pričom po takomto návrhu súd zváži, či daný dôkaz vykoná alebo takýto dôkaz
zamietne, pretože by neviedol k preukázaniu skutkového tvrdenia. Až po splnení povinnosti tvrdenia zo
strany žalobcu môže nastať riešenie vykonávania dôkazov, čo sa však nestalo. K vyššie uvedenému
ešte dodávajú, že žalobca žiada znalecké dokazovanie v rozsahu desiatok, možno stoviek obchodnýchtransakcií, čo by automaticky viedlo k neúnosným nákladom na znalecké dokazovanie v porovnaní s
hodnotou žalovanej sumy vo výške 1.000,- EUR. Už aj bez akýchkoľvek ďalších nákladov je toto konanie
mimoriadne nehospodárne. Ak by súd nariadil ďalšie dokazovanie a tým aj predĺženie konania, konal

by v rozpore s jedným zo základných princípov civilného sporového konania zakotvenom v § 17 CSP,
na ktorý sám správne viackrát poukazuje aj v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 27.03.2017, ktorým
nepripustil zmenu petitu resp. rozšírenie žaloby žalobcu.

11. K urgencii súdu o zaslanie listín požadovaných listom zo dňa 23.08.2017 žalovaný uviedol, že

žalobca nemá právo na ich predloženie, nakoľko jeho práva na nahliadnutie do dokladov spoločnosti
v postavení, keď bol ešte spoločníkom B. E. L., D..O..M.. a to každé jednotlivo zanikli momentom
právoplatného ukončenia účasti v spoločnosti B. E. L., D..O..M.. (takýto právny záver vyplýva z
existujúcejrozhodovacejpraxesúdnychautorít)avznieslinámietkuvočioprávnenostižalobcu nahliadať
do dokladov spoločnosti a žiadajú súd, aby túto otázku predbežne posúdil. Rovnako žiadali súd o
vysvetlenie, na základe čoho súd požaduje ich predloženie, keďže boli označené len svedkyňou, ktorá

mala k nim prístup a navyše roky 2009 a 2011 nesúvisia s predmetom sporu, ktorého podstatou je
uplatnenie si náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti v
roku 2010. Uvedené vyžiadané listiny prekračujú rámec návrhu účastníka a nesúvisia s prejednávaným
obdobím! Podstatnou okolnosťou je tiež zdôvodnenie, za akým účelom žalobca požaduje doložiť
zmienené dokumenty. Súdne konanie má byť konané hospodárne a bez zbytočných prieťahov a bez

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (čl. 17 CSP). Pokiaľ má strana sporu dokladať
nejaké dokumenty, tak musí ísť, okrem iného, o dokumenty, ktoré majú význam pre súdne konanie a jeho
priebeh. Žalobca neoznačil, na aký účel majú byť takéto dokumenty predložené, čo by mali preukázať,
na čo by mali byť použité k meritu sporu. Zdôvodnenia žalobcu sú do značnej miery veľmi všeobecné a
zakaždým ide len o jeho nepodložené podozrenia. Nie je možné predkladať dokumenty, ktoré neslúžia

k predmetu sporu. Žalobca, ako vyššie uviedli, stále neoznačil presné meritum sporu (aké konkrétne
porušenie mal žalovaný spôsobiť, aké malo následky - škodu a aká je príčinná súvislosť). Žalobca v
poslednom podaní len stroho uviedol, že dokumenty sa použijú na znalecké dokazovanie. Žalobca však
opäť neuviedol, na aké znalecké dokazovanie, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania, aké
presné otázky majú byť znalcovi položené. Pokiaľ teda žalobca uvádza, že dokumenty sa majú použiť

na znalecké dokazovanie, tak je povinný najprv zadefinovať predmet znaleckého dokazovania, odbor a
odvetvie znalca a konkrétne otázky na znalca, ktoré by mal zodpovedať. Až po takomto zadefinovaní
konkrétnych otázok možno zistiť, či pôjde vôbec o otázky na znalca, ktoré sa týkajú predmetu sporu,
a následne, či sú vôbec také požadované dokumenty potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku.
Žalobca predsa môže požadovať teraz dokumenty, ktoré k znaleckému posudku možno vôbec nie sú

ani potrebné; a takýto postup je neprijateľný.

12. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 122 ObchZ ods. 3 je každý spoločník oprávnený v mene
spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi,
alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu,

prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí,
ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním
splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Konanie „v mene“
zanemená, že daná osoba nekoná sama, ale koná za inú osobu. Aktívne legitimovanou osobou je
preto spoločnosť, za ktorú koná spoločník. Aktívne legitimovaným by preto mala byť spoločnosť B. E.

L., D..O..M.., za ktorú by konal žalobca ako spoločník a nie naopak. Táto okolnosť vyplýva aj z § 122
ods. 3 ObchZ prvá veta („spoločnosť voči konateľovi“). Vyplýva to nepriamo aj z druhej vety § 122
ods. 3 Obchz, ktorá vylučuje, aby spoločník konal v mene spoločnosti a podával takúto žalobu, ak
už takúto žalobu podala samotná spoločnosť. Nakoniec to jasne vyplýva aj z tretej vety § 122 ods.3
ObchZ výkladom opakom. Pretože ak by aktívnu legitimáciu mal priamo spoločník, tak je jasné, že za

spoločníka (ako fyzickú osobu) môže konať len táto fyzická osoba (prípadne splnomocnený zástupca).
Avšak tretia veta § 122 ods.3 ObchZ slúži na to, aby sa zamedzilo špekulatívnemu späťvzatiu žaloby,
teda aby spoločnosť (v zastúpení konateľom ako štatutárom zo zákona) nemohla vziať žalobu späť,
lebo disponovať so žalobou za spoločnosť môže už len daný spoločník. Uvedené ustanovenia jasne
deklarujú a potvrdzujú, že účastníkom konania na strane žalobcu pri vymáhaní nároku na náhradu

škody voči konateľovi podľa § 122 a 135a ObchZ má byť spoločnosť, pričom ustanovenie § 122 ods. 3
ObchZ je výnimkou, ktorá dáva spoločníkovi osobitné oprávnenie konať v mene spoločnosti (namiesto
konateľa). Uvedené potvrdzuje aj § 122 ods. 4 ObchZ, najmä druhá veta, ktorá jasne uvádza, že ak je
náhrada trov priznaná spoločnosti (čím sa myslí situácia, že spoločnosť je účastník konania), tak mánárok na náhradu trov konania, ktorá sa vypláca len účastníkovi. Teda na strane žalobcu má vystupovať
spoločnosť. Miestom platenia týchto trov je potom samotný spoločník - de facto podobne ako miestom
platenia je advokát, keď zastupuje advokát účastníka konania. Túto skutočnosť napríklad potvrdzuje aj

rozhodnutie NS ČR, 29Odo/871/2002, podľa ktorého súdny poplatok za žalobu podľa § 122 ObchZ má
platiť spoločnosť, ktorá je aktívne legitimovaná. Pokiaľ tento súdny poplatok zaplatil spoločník, tak sa
môže domáhať voči spoločnosti preplatenia tejto sumy z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia
sa. Nakoniec uvedené podporuje aj § 135a ObchZ, ktorý uvádza, že nároku voči konateľovi na náhradu
škody sa môže domáhať buď samotná spoločnosť alebo veriteľ spoločnosti, teda nikto iný.

13. Žalovaný taktiež poukázal na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že samotná žaloba bola podaná
žalobným návrhom zo dňa 08.12.2011 (doručená súdu dňa 09.12.2011) tak, že na strane žalobcu je
uvedené: C. Y., G. XXXX, E. L. P., M. D. (ako spoločník v mene spoločnosti B. E. L., D..O..M..). Z
uvedeného je zrejmé a jasné, že pri podaní žaloby bol ako žalobca označená fyzická osoba - C. Y.,
čo potvrdzuje aj ďalší priebeh konania (zápisnice z pojednávania, vyjadrenia žalobcu), kde sa všade

uvádza, že žalobcom je len C. Y. ako fyzická osoba. Majú za jasne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že C. Y. ako fyzická osoba nemá aktívnu legitimáciu byť žalobcom v žalobnom návrhu na
náhradu škody voči konateľovi v zmysle § 122 a 135a ObchZ, a teda žaloba v tomto spore bola podaná
neoprávnenouosobou.Vzhľadomktomu,žežalobcanemáaktívnulegitimáciu,žalobunavrhlizamietnuť
v plnom rozsahu, pričom akékoľvek dokazovanie ako aj vedenie tohto sporu vo všeobecnosti je v

zmysle vyššie uvedeného vyslovene neúčelné a nehospodárne (pričom ani jeho ďalším pokračovaním
sa nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu nedá nijako zhojiť). Taktiež majú za to, že osoba
C. Y.Ý., keďže už nie je spoločníkom, stratil oprávnenie naďalej konať v mene spoločnosti (paralelne,
ako keď osoba konateľa prestane byť konateľom, čím stratí oprávnenie konať v mene spoločnosti).
V citovanom ustanovení (§ 122 ods. 2 ObchZ) je jednoznačne uvedený pojem „spoločníci“ a nie

„bývalí spoločníci“. Teda predmetné právo majú výlučne spoločníci a nie bývalí spoločníci. Teda právo
bývalého spoločníka spoločnosti pokračovať v danom konaní nie je zakotvené v žiadnom právnom
predpise. Za predpokladu, že súd nerozhodne meritórnym rozsudkom, ktorým žalobu zamieta v plnom
rozsahu na základe už existujúcich skutočností, žiadame súd, aby otázku aktívnej legitimácie predbežne
posúdil pred akýmkoľvek ďalším pokračovaním v konaní. Uviedol, že zrejmé, že žalobca sa snaží

v tomto spore prenášať svoju zákonnú dôkaznú povinnosť na žalovaného. Žalobca nie je schopný
sformulovať žiadne jednoznačné tvrdenia, a už vôbec nie svoje tvrdenia preukázať, pričom počas
celého sporu mohol využiť znalosti odborne spôsobilej osoby. Celý spor sa vedie iba o žalobcových
ničím nepodložených domnienkach a predpokladoch, pričom dôkazy obrany žalovaného jednoznačne
vyvracajú všetky žalobcove hoci aj všeobecné domnienky. Sú toho názoru, že žalobca v žiadnom ohľade

neuniesol svoje zákonné bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno a žiadame súd, aby neakceptoval
prenos týchto bremien na žalovaného, nakoľko je to v rozpore so základnými zásadami procesného
sporového konania. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že žalobca sa nevie vysporiadať s
ťarchou bremena tvrdenia a dôkazného bremena v tomto konaní a navyše ani neboli osvedčené dôvody
na ďalšie nadbytočné a nehospodárne znalecké dokazovanie a ani vedenie tohto sporu vo všeobecnosti.

Poukázal na to, že procesná teória a súdna prax vychádza z predpokladu, že súd nevykonáva rozsiahle
dokazovanie za každú cenu. Je vecou a úlohou strán sporu, aby svoje tvrdené skutočnosti preukázali
faktami podstatnými pre rozhodnutie (a podľa súčasného CSP vlastne už pri podaní žaloby), pričom
neunesenie bremena tvrdenia má za následok nevyhovenie nároku účastníka konania. Tiež majú za to
a to vychádzajúc z predloženého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č.k.: 3 Obo 33/2010, že v danej

veci nejde o jediný možný dôkazný prostriedok, ktorým sa dá preukázať tvrdenie žalobcu a práve s
poukazom na odbornú spôsobilosť W.. E. N. a jej súčinnosť poskytovanú žalobcovi počas celej doby
nevykonanieznaleckéhodokazovanianiejemožnéchápaťakoodňatiemožnostikonaťpredsúdompríp.
ako uvádza žalobca „zanedbanie zistenia a preskúmania tých skutkových otázok, ktoré sú nevyhnutné
pre rozhodnutie v tomto konaní“. Navyše, za použitia správnych právnych postupov a inštitútov sa

žalobca mal možnosť a teda mohol k požadovaným listinám od roku 2010 už dostať, čo však nevyužil.

14. Právny zástupca žalobcu na dotaz súdu, aby bližšie konkretizoval jednotlivé udalosti od ktorých si
odvíja žalobca svoj nárok na náhradu škody, nakoľko samotná žaloba je formulovaná len vo všeobecnej
rovine aby jednotlivé veci konkretizoval uviedol, že poukazuje na písomné spresnenie žalobného

návrhu, poukazuje na niekoľko udalostí, ktoré mali negatívny vplyv pre spoločnosť B. E. D..O..M.. Ide
o nepodložené výbery z pokladne spoločnosti, nevýhodné pôžičky poskytnuté spriazneným osobám, a
na základe ktorých vlastne následne došlo k zlej finančnej situácií v uvedenej spoločnosti a k tomu,
že spoločnosť nebola schopná zaplatiť daňovú povinnosť daňovému úradu, čo malo za následokautomaticky povinnosť vyrubenia daňového úradu penále spoločnosti B. E. D..O..M.. O tom, či došlo k
vyrubeniu alebo nie sa vyjadriť nevedel. Poukázal na jednu udalosť, ktorá má priamy vplyv na zníženie
zisku spoločnosti B. E. D..O..M.., a to v marci 2009 bola vyplatená záloha C. D. vo výške 219.988,- eur,

ktorá vzrástla v tomto roku z titulu provízie na sumu 230.000,- eur. Zmluva sa odvoláva na dodatok číslo
1., ktorý nebol predložený účtovníkovi a preto ani nemali možnosť do neho nahliadnuť. Predpokladajú,
keďže sa jedná o spriaznenú osobu, odporca dlhodobo podnikal v minulosti aj v súčasnosti a máme za
to, že táto suma predstavuje priamy náklad a to zníženie zisku za daný rok. Domnievajú sa, že sa
jedná o fiktívnu zmluvu, kde výška provízie za daný rok predstavuje vyššiu sumu ako hodnota zisku.

Momentálne sa ešte k tomu presne nevie vyjadriť. Pokiaľ sa týka petitu tejto žaloby, chce ho spresniť
a poukázať na to, že škoda vzniká ako zákonný následok porušenia povinnosti a porušenie právnej
povinnosti je konštatované vyplýva jednak zo Spoločenskej zmluvy, jednak zo zákona a toto porušenie
Spoločenskej zmluvy pánom konateľom - žalovaným vyplýva už z právoplatných rozsudkov tohto
súdu, ide o rozsudky, ktoré sa týkali zrušenia účasti navrhovateľa v spoločnosti B. E. L.. P.. D..O..M.. sp.
zn. 10Cb 64/2009, kde v odôvodnení tohto rozsudku sa takého porušenie konštatuje. Rovnako sa tam

spomínajú aj iné už právoplatné konania, ktoré takéto porušenie povinnosti odporcu už konštatovali
ide o 8Cb 74/2010, potvrdené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 3Cod 78/2010, rozsudok 8Cb
234/2005 tento spor sa týkal neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, kde z odôvodnenia tiež
vyplýva, že boli obmedzené práva žalobcu ako spoločníka. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti
uloženej Spoločenskou zmluvou a Obchodným zákonníkom máme za to, že je to už preukázané

právoplatnými rozsudkami, zákonným následkom porušenia právnych povinností je vznik nároku na
náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania za rok 2010. Výšku samotnej škody budú vedieť
upresniť až po ustanovení znalca. V súčasnosti výška uplatneného nároku na náhradu škody vo výške
1.000,- eur je minimálne táto výška preukázaná s poukazom na dnešné jeho vyjadrenie.

15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že s tvrdením, ktoré predniesol na dnešnom pojednávaní
právny zástupca žalobcu nesúhlasí. V plnom rozsahu sa pridržiavajú písomného vyjadrenia. Uviedol, že
v samotnom žalobnom návrhu boli niektoré časti, ktoré sa týkali práv bývalého spoločníka, ktoré nemajú
byť čo predmetom tohto konania. Z ich pohľadu pokiaľ ide o tieto tri poskytnuté pôžičky, tie nie sú
v rozpore so Spoločenskou zmluvou, nakoľko Spoločenská zmluva spoločnosti B. E. L.. P.. D..O..M..

neukladá povinnosť konateľovi prerokovať poskytnutie pôžičky na Valnom zhromaždení. Je to všetko na
zvážení samotného konateľa a v jeho pôsobnosti komu ju poskytne. Pokiaľ ide o spoločnosti PO. G. L.,
B. S..D.. I. D..O..M.. sú to všetko spriaznené osoby, ktoré spadajú do koncernu B. a k tomu poskytneme
odborné vyjadrenie ekonómky aké vlastne boli tie ekonomické sťažností, prečo sa takto dialo. To, že
sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti, je to čisté tvrdenie, ktoré navrhovateľ nepreukázal,

aké vznikli penále a či boli vyrubené takisto nepreukázal, nepreukázal čo malo vôbec spôsobiť tvrdenú
platobnú neschopnosť. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody vo výške 1.000,- eur majú za to,
že škoda ako taká nebola preukázaná, nebolo preukázané ani z akého konkrétneho porušenia akej
konkrétnej povinnosti buď zo Spoločenskej zmluvy alebo zo zákona by mala škoda vzniknúť. Nárok
považujú za absolútne nedôvodný. Pokiaľ ide o poznámku právneho zástupcu žalobcu na odvolávané

sa súdne rozhodnutia o zrušení účasti spoločníka súdom, tie konania sa týkali práv spoločníka a nie
povinnosti konateľa vo vzťahu k spoločnosti. Navrhli, aby súd tieto rozhodnutia považoval v danej veci
za irelevantné. Pokiaľ sa týka poznámky ohľadom rozhodnutia, kde by mohli byť narušené práva
spoločníka tam došiel stav nápravy nakoľko účtovné závierky za predmetné roky boli predmetom ďalších
valných zhromaždení, ktoré vieme súdu doložiť aký bol priebeh s tým, že vlastne tam právny zástupca

žalobcu nesúhlasil s ustanovením predsedu VZ a zapisovateľa, takže VZ sa obligátorne ako také
neuskutočnilo, nakoľko máme za to, že škoda nebola preukázaná, ustanovenie znalca v tomto konaní
považujeme za nezmyselné, neúčelné a nehospodárne. Uviedol, že pokiaľ ide o úkony spomínané
právnym zástupcom žalobcu schvaľované, ktoré majú byť schvaľované nad sumu jeden milión tie nie
sú viazané výlučne na sumu jedného milióna, ale na sumu jedného milióna konkrétneho právneho

úkonu. Pokiaľ ide o definíciu platobnej neschopnosti túto definujú právne predpisy. Pokiaľ ide o uvedené
rozsudky tieto boli viazané na porušenie práva spoločníka v spoločnosti, ale spoločnosťou nie priamo
konateľom spoločnosti. Pokiaľ ide o súhlas Valného zhromaždenia Spoločenská zmluva jasne definuje
kedy je potrebný súhlas VZ pri vykonaní investícií. Žiaden z týchto úkonov sa netýkal investícií ani
prevzatia záväzku za tretiu osobu, ani zriadenia záložného práva, ani zriadenia vecného bremena a

ani prijatia úveru na sumu 50.000 nemeckých mariek. Všetky obchodné transakcie boli v súlade so
zákonom a konateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť.16. Právny zástupca žalovaného udáva, že konateľ spoločnosti nepotreboval v zmysle Spoločenskej
zmluvy na to súhlas VZ, pretože to nespadá pod tieto ustanovenia pod definované právne úkony. Ďalej
uviedol, pokiaľ ide o predloženú správu auditorky vzhľadom na to, že nie je podpísané nepovažujeme

túto správu za relevantnú. Pokiaľ sa týka momentálne ešte platobných výmerov ohľadom penále
je potrebné preveriť, či sa vzťahujú k žalovanému obdobiu aj keď spoločnosť poskytla k tomuto
jednoznačne vyjadrenie a to v tom zmysle, že na dvoch hlavných dodávateľov a na tieto sú naviazané
aj platby do štátneho rozpočtu, bolo to vysvetlené dostatočne. Pokiaľ ide o navrhovaný forenzný
audit považujeú to za zbytočne nakoľko žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, vznik škody, príčinnú

súvislosť. Je potrebné zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu.

17. Z výpovede žalobcu C. Y. k škodám vyplýva, že minimálne keby išlo o províziu v sume 230.000,-
eur je to porušenie SZ, je to nad 50.000,- DM a právna zástupkyňa žalovaného zabudla poukázať na
to, že v SZ sa uvádza, že aj všetky transakcie nad sumu milión korún je potrebné schváliť VZ, čiže
keď boli 50% spoločník on, 50% spoločník žalovaný konateľ si mal tieto veci nechať odsúhlasiť. Táto

pôžička konkrétne ponižovala zisk, resp. táto provízia išlo o priamu nákladovú položku, ktorá ponižovala
jeho zisk, ktorý mu patril ako 50% spoločníkovi. Je veľa vecí, ktoré auditorka našla, poukázali len na
niektoré a práve preto aj právny zástupca žiada nezávislý vyšetrovací audit, aby sa súd mohol oprieť
o nezávislého auditora a vyčísliť škodu.

18. Z výpovede žalovaného k okolnostiam ohľadom výberov z bankomatov, vzhľadom na to, že ide o
vyššie sumy a uviedol, že sa vie k týmto výberom a účelu použitia vyjadriť vyplýva, že firma funguje,
firma sa rozrástla a sú bežné denné potreby. Na otázku súdu, aby špecifikoval čo sa z tých súm z
vybratých bankomatov kupovalo uviedol, že išlo o pohonné hmoty. Niekedy sa stane, že treba vyplatiť
promtne nejaký materiál. Nestačí, aby to prebehlo cez účty, kde to trvá pár dní. Treba to hneď.

Dodávajú priamo na pas do výroby, ktorý sa nezastaví. Ak oni nedodajú dielce včas napr. pre výrobcu
F. a zastaví sa výroba na 8 hodín, majú pokutu 22. miliónov eur. Majú to dohodnuté v zmluve. Ide o
také sumy, pokuty, ktoré by mohli firmu položiť. Je to oproti peniazom, ktoré sa v hotovosti vyberali sú
bezvýznamné. Chce poukázať na to, že priebežne sa pokladňa uzatvára a vždy na konci roka sú všetky
peniaze vydokladované, vykonaná sa inventúra, alebo sa peniaze vrátia do pokladne. Tak to beží stále.

K tomuto nemá žiadne výhrady ani auditor, ani daňový úrad, daňová kontrola. Chce poukázať na to,
že žalobca tieto skutočnosti vie a robí to isté. Na otázku žalobcu žalovanému, či mal na všetky tieto
úkony súhlas valného zhromaždenia, uviedol, že na nákup materiálu a spotrebného tovaru súhlas nebol
potrebný. Uviedol, že na investícií bol potrebný súhlas, na bežnú prevádzku nie. Na otázku žalobcu
žalovanému, či mal súhlas na vyplatenie sumy 230.000,- eur pánovi D., či mal súhlas VZ uviedol, že

nebola investícia. Na otázku žalobcu žalovanému, či mal súhlas na úkony pokiaľ ide o spriaznené osoby,
pokiaľ ide o zmluvy uzavreté so spoločnosťou B. S..D.. kde je žalovaný výlučným spoločníkom, či mal
súhlas uviedol, že nevie o aký prípad sa jedná. Žiaden súhlas na toto nepotreboval. Na otázku žalobcu
žalovanému, či zotrváva na tom, že v spoločnosti kde boli oni dvaja spoločníkmi a v spoločnosti kde je
žalovaný 100% spoločník B. S..D.., či všetky transakcie medzi týmito spoločnosťami vykonal v súlade

s odbornou starostlivosťou, uviedol, že áno. Každá z týchto spoločností je samostatným subjektom, v
podstate má svoju štruktúru riadenia, svoje IČO, DIČ, účet v banke, svoju zodpovednosť voči štátu
a akcionárom. Všetky obchody a transakcie, ktoré prebiehali, prebiehali absolútne transparentne, cez
účty a obojstranne výhodne.

19. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovanému, prečo zmluvu o sprostredkovaní neuzavrel
medzi menovanou osobou a svojou spoločnosťou, kde je 100% vlastníkom uviedol, že tento kontrakt
sa nevzťahoval z akciovej spoločnosti. Žalovaný ďalej uviedol, po prvé nie je jediným spoločníkom
v tejto akciovej spoločnosti a táto zmluva sa netýkala obchodných vzťahov s akciovou spoločnosťou.
Žalovaný ďalej k veci uviedol, každá firma má svoje podnikateľské aktivity a svoje zameranie. Tieto

firmy sú v podstate prepojené, spolupracujú cez moju osobu a spolupracujú navzájom na výhodnej
báze. Keď sa špecifikuje B. E. na nejakú výrobu a B. S..D.. niekedy príde nejaká zákazka na nejaký
materiál alebo na niečo, ktorý by tá firma keby samostatne existovala nemohla zobrať, minimálne by tá
zákazka nebola zisková. Niekedy sa výrobok skladá z viacero materiálov, polykarbonát, polypropylén,
poukazuje, že táto spolupráca je výhodná. Žalovaný poukazuje, že tieto firmy kooperujú len čo sa týka

výroby. Každá firma má svoje vedenie, svoje účty.20. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že jedná alebo druhý z týchto spoločností má s
určitými dodávateľmi uzavreté výhodnejšie zmluvy, preto je výhodné kupovať materiály, tovar na jednu
spoločnosť a následne ich predávať druhej spoločnosti.

21. Žalovaný poukazuje, že pokiaľ ide o tieto účtovné doklady týchto účtovných dokladov je množstvo,
v podstate jedno nákladné auto. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že Spoločenská
zmluva nebola porušená je svojské a je to vyvrátiteľné tromi právoplatnými rozsudkami. Má za to,
že Spoločenská zmluva a zákony boli zo strany žalovaného opakovane porušené. Oni škodu

konkretizovať v tejto chvíli nevedia. Preto požadujú, aby súd ustanovil organizáciu na to určenú, ktorý
vykoná nie bežný, ale forenzný audit. Jedine tak môžu dospieť k záveru aká škoda vznikla.
Účtovníčka bolapustenálennadvehodinydodokladovkdeje širokýzáber,zápis by samal nachádzať
vspise,jetoúčelovéajetozakrývanieporušovaniaSpoločenskejzmluvyakonaniakonateľasodbornou
starostlivosťou. Preto navrhli forenzný audit, ktorý by tieto spoločnosti preveril. Žalobca ďalej k veci
uviedol, že chce poukázať na to, že auditorka sa nemôže vyjadriť komplexne, poukázala to aj vo svojom

vyjadrení, nemôže to označiť za audit, pretože jej neboli poskytnuté všetky doklady.

22. Žalovaný k veci uviedol, že tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Auditorka žalobcu mala neobmedzený
čas na nahliadnutie do účtovných dokladov, to k čomu nemohla nahliadnuť sú zmluvy, ktoré
sú predmetom obchodného tajomstvá. Pokiaľ ide o citované rozsudky ohľadom porušovania

Spoločenskej zmluvy uviedol, že to bolo úplne iné konanie, s týmto konaním to nemá nič spoločné.
To bolo vysvetlené na inom konaní, kde sa to dialo aj k tomu došlo nevznikla spoločníkovi ani firme
žiadna škoda.

23. Z výpovede svedkyne W.. E. N. vyplýva, že žalobca ju požiadal, aby bola za neho splnomocnená

nazretím do účtovných dokladov spoločnosti B. D..O..M.. v súvislosti s posúdením výšky škoda aká
vznikla za rok 2010. Uviedla, že je súdnou znalkyňou v odbore ekonómia a management, odvetvie
účtovníctva a daňovníctva. Som samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá sa venuje ekonomike a
účtovaniu. Nahliadnutia realizovala v rokoch 2008, 2009 a 2010 a čiastočne aj v roku 2011. S tým, že
žalobca musel napísať žiadosť, že chce nahliadnuť do dokladov. S tým, že ak keď bolo oznámené,

že môžu, bolo povolené čas a miesto, odkedy, dokedy môžu do týchto dokladov. Konkrétne v danom
prípade to bolo od 9.00 hod. do 11,30 hod. s tým, že nesmú si robiť žiadne fotokópie prvotných dokladov
a taktiež s tým, že oni im neposkytnú žiadne fotokópie prvotných dokladov. Môžu si robiť iba výpisky.
Výpisky si robila.

24. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či v rámci nahliadnutia našla nejaké operácie, ktoré
sa javia ako značne pochybné, svedkyňa uviedla, že boli tam nepovolené výbery spoločníka. Výbery
spoločníka v roku 2010 presahovali sumu 200.000.- Eur. Keď sa opýtala pani W.. W. na základe čoho
si spoločník vyberal takéto veľké sumy, bola mi predložená zmluva, ktorá bola podpísaná 03.01.2010
spoločnosťou B. E. L. P. D..O..M.. ale na sumu 22.500.- Eur. Keď si žiadala obrat jednotlivého účtu

pôžičky pána C. zistila som, že tieto výbery boli až do roku 2010 boli urobené v oveľa vyššej čiastke.
Koncom roka akože vrátil čiastku 27.12.2010 v sume 165.000.- Eur ale keď som nazrela do roku 2011
28.01.2011 si požiadal zálohu 150.000.- Eur a táto mu bola vyplatená. Aj v roku 2011 opätovne vyberal
viackrát finančné prostriedky a zostatok týchto finančných prostriedkov k 31.03.2011 nadobudol sumu
200.559.- Eur. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či počas nahliadnutia zistila nejaké

vzťahystretímiosobamiaspriaznenýmiosobamioktorýchpovedalapánoviY.,svedkyňauviedla,žeboli
tam poskytnuté pôžičky s neodbornou pôsobnosťou pretože 10.12.2008 bola poskytnutá pôžička firme I.
C. G. D..O..M.. kde konateľom bol G. Ď. na sumu 500.000.- Sk. Úhrada mala byť do 29.01.2009, ale keď
som bola nazerať do dokladov tak v októbri 2010 táto pôžička vrátená nebola a 31.10.2010 interným
dokladom 17/2010 takto to bolo číslované urobili odpis tejto pohľadávky v plnej výške, ktorú schválil

W.. C.. Keď som sa pýtala aká bola snaha pri vymáhaní tejto pohľadávky tak mi W.. W. povedala, že iba
slovná dohoda. Zarážajúce potom bolo, že v januári 2010 bola podpísaná zmluva s D. G. D..O..M.. o
sprostredkovaní predaja výrobkov s províziou 49.846.- Eur, kde konateľom bol opäť G. Ď.. Táto zmluva
mala byť do 15.11.2010 a táto zmluvná provízia bola vyplatená. Nová zmluva bola podpísaná s tou istou
spoločnosťou 20.09.2010 na sumu 30.000.- Eur za podobnú činnosť t.j. provízia sa sprostredkovanie

výrobku. Je preto otázne prečo sa mi prekrývajú obdobia keď jedna zmluva platí do 15.11. a nová od
20.09. keď ide o tú istú reklamnú činnosť. Aký je zisk z predaja týchto výrobkov keď tieto dve provízie
predstavujú spolu 79.846.- Eur. A firma D. G. vznikla 14.01.2010 a 15.01.2010 bola podpísaná zmluva
medzi W.. C. a medzi G. Ď.. Firma existovala jeden deň a bola podpísaná lukratívna zmluva a W.. C. sinepamätal, že ešte v tom istom roku odpísal pohľadávku G. Ď. za nesplnenie pôžičky. Keď som pozrela
do roku 2011 G. Ď. ako fyzickej osobe bola poskytnutá opäť pôžička v sume 12.000.- Eur, pýtam sa
prečo. Ďalej som zistila, že boli podpísané pôžičky aj iným fyzickým osobám G. C. zmluva o pôžičke

bola podpísaná 31.05.2004 na sumu 103.430.- Sk, splácať sa mala až od roku 2008 po 4.000.- Sk.
Nerealizovala sa táto platba ani v roku 2008 ani v roku 2009. Dokonca splátky neboli ani do konca
mája 2010. Keď sa opätovne pýtala, že prečo neurobili zrážku zamestnanca , keďže nebola splatená
pôžička tak mi W.. W. ukázala dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, ktorá započítava
zmluvu o pôžičke z 31.05.2004 so zmluvou o nákupe auta zo 04.06.2010. Cena auta bola 11.000.- Eur

a nakoniec spoločnosť vyplatila G. C. 7.565.- Eur. Keď som zisťovala či bolo nevyhnutné kúpiť auto
spoločnosti zistila som, že spoločnosť platí za prenájom áut spriaznenej osobe 50.01.- Eur ročne za
prenájom motorových vozidiel ktoré mala v leasingu spoločnosť B. S..D.., pričom prenájom vozidla a
prevádzkové náklady išli napoly medzi dve spoločnosti B. E. L. P. D..O..M.. a spoločnosť B. S..D.. aj
keď po splatení leasingu budú autá v majetku spoločnosti B. S..D.. čo je nevýhodné pre spoločnosť
B. E. D..O..M.. Ďalej bol poskytnutý preddavok na základe zmluvy o sprostredkovaní pánovi C. D.

01.03.2009 bola mu vyplatená záloha 219.988.- Eur, pričom v zmluve bolo uvedené, že hodnota provízie
má dosiahnuť sumu 230.000.- Eur. V roku 2010 som zistila, že bola poskytnutá ďalšia záloha na túto
zmluvu 21.01. - 4.000.- Eur, 03.03.2010 - 4.000.- Eur a 09.04.2010 - 5.000.- Eur. Tieto sumy boli vyššie
ako hodnota provízie, ktorá bola dohodnutá o 2.980.- Eur, pýtam sa prečo. Bolo mi povedané, že táto
zmluva podlieha obchodnému tajomstvu. Dozvedela som sa, že po dvoch rokoch táto záloha bola

vrátená. Prečo si firma neúrokovala čiastku 230.000.- Eur, nakoľko druhá firma ju mala na dva roky.
Takisto som zistila, že boli neodborne posúdené investície spoločnosť objednala od spriaznenej osoby
G. G. L.O. D..O..M.. dvojtonový žeriav a žeriavovú dráhu dňa 09.05.2008 na sumu 470.000.- Sk. V roku
2010 odpísali túto investíciu ako zmarenú. Takáto vysoká čiastka nemôže byť odpísaná ako zmarená
ale mala byť ponúknutá buď na odpredaj alebo zvážiť čo s touto investíciou. Takisto bol urobený v

roku 2008 projekt na 17.000.- Eur na rekonštrukciu skladových priestorov. V roku 2010 odpísali túto
investíciu z hľadiska nepotrebnosti. No v dokladoch som zistila, že 31.12.2010 bola podpísaná zmluva
so spriaznenou osobou I. D..O..M.. nájomnú zmluvu za prístrešok s ročným nájmom 44.000.- Eur +
energie. V roku 2010 sa dokonca spoločnosť sa spoločnosti I. vyplatila aj pôžička v sume 58.000.- Eur.
To znamená, že pre firmu I. bol bonus 102.000.- Eur, ktorý keby bol investovaný spoločnosťou B. E. L.

P. D..O..M.. tak si ten prístrešok v rámci investície dokončí sama a nezaviaže sa spriaznenej osobe na
niekoľkorokov. Taktiežsomzistila,žeboliurobenéopravyúčtovnýchzáznamovneúčtovnýmspôsobom.
To znamená, že 15.02.2010 bol urobený výber z účtu v sume 30.000.- Eur. Do 30.09.2010 k tomuto
výberu nebol doložený žiaden doklad. Keď som sa pýtala W.. W. povedala mi, že to bude preúčtované.
Pri ďalšom nahliadnutí som zistila, že tento účet bol zlikvidovaný a suma 30.000.- Eur bola preúčtovaná

ako pôžička pre firmu P. s dátum 15.02.2010 nakladá to k tomu, že bola zmluva bola antidátovaná. Táto
oprava vôbec nebola urobená účtovným spôsobom to znamená, že nebol urobený pôvodný záznam,
nový záznam, podpis kto opravu uskutočnil a kto je zodpovedný za túto opravu. Keď som sa pýtala W..
W. či sa vie vrátiť spätne do začiatku obdobia povedala, že program mi to umožňuje. Taktiež som zistila,
že keď sme napádali nejaké transakcie spätne boli opravované. Zistili sme taktiež, že z pôžičky ktorými

boli požičiavané peniaze rôznym spoločnostiam v roku 2010 predstavujú sumu 339.885.- Eur, spoločník
a konateľ W.. I. C. podpísal úver v roku 2010 na dva nové úvery na čiastku 306.250.- Eur a 13.750.-
Eur, pýtame sa prečo ak svoje vlastné pôžičky poskytoval veľmi ľahkovážne, nežiadal splatenie. Takisto
bolo zarážajúce, že v pokladni vykazuje v trezore sumu čiastku 45.962.- Eur. Za celé obdobie roku 2010
nebolo ani jedno euro použité a ani zaplatené. Prečo potom v trezore zostávajú peniaze a na druhej

strane si berie úver. Takisto inventúru trezoru urobil iba sám W.. C.Á..

25. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pri tomto nahliadnutí zistila aj nejaké iné
ekonomické operácie, ktoré vykonal konateľ - žalovaný - ktoré by bolo možno nazvať podozrivými z
hľadiska ekonomického a záujmu spoločnosti, svedkyňa uvádza: áno. Takéto operácie som našla. Bola

urobená faktúra medzi firmou „G. G., D.. O.. M..“ a B. E. L. P., D.. O.. M.. Išlo od ID náramky s potlačov
v počte 9000 ks - za jeden kus 0,30 eur. Ide spolu o 2.700,- eur bez DPH dňa 11.11.2010. O ďalšie dva
týždne boli opäť dodané ID náramky s potlačou v počte kusov 9200 na sumu 0,25 eur za jeden kus -
2.300 eur celkom bez DPH dňa 29.11.2010. Pýtam sa pre akú klientelu boli tieto reklamné predmety
určené, pretože obchodný partner ťažko bude nosiť tieto ID náramky a keď som si pozrela ich stránku,

najdrahší takýto náramok stal 0,15 eur za kus. Keď som si to telefonický overila, pri počte 9000 kusov
by mi bola urobená ešte zľava. Bolo by dobre, aby sa preskúmalo, prečo boli takéto drahé reklamné
predmety a vôbec služby za reklamy poskytnuté služby D. G., keď celková suma týchto reklamných
nákladov predstavuje sumu 84.846 eur. Po odpočítaní týchto nákladov by firma dosiahla dvojnásobnýhospodársky výsledok. To isté platí pri posúdení účelnosti investície, nakoľko v roku 2010 firma B. E.,
D.. O.. M.. odpísala projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu skladových priestorov v sume 16.962
eur. Keď som sa pýtala, prečo investícia bola zmarená, bolo mi povedané, že z hľadiska nepotrebnosti.

V tom istom roku dňa 31.12.2010 podpísali so spriaznenou osobou I., D. .O.. M.. zmluvu o prenájme
prístrešku. Pýtam sa, prečo, keďže bola zmarená investícia z hľadiska nepotrebnosti v roku 2010, bola
31.12.2010 podpísaná lukratívna zmluva so spriaznenou osobou spol. I. a navyše tejto spoločnosti bol
poskytnutý preddavok alebo pôžička na sumu 50.000 eur. V roku 2009 bol poskytnutý preddavok pre
spriaznenúosobuB.,S..D..vsume98.000eurnavýrobuforiem.Kžiadnejrealizáciínedošloatakvroku

2010 - 10.11.2010 bol tento preddavok opäť vrátený spoločnosti. Prečo spoločnosť využívala sumu 85 -
opravuje sa: 98.000 eur, ak v tomto období už firma B. E. L. P., D.. O.. M.. bola v platobnej neschopnosti
a nemohla uhradiť záväzok voči Daňovému úradu na dani z pridanej hodnoty za čo bolo firmou vyrubené
penále. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, ak by zosumarizovala všetky tieto veci, aká by
bola výsledná suma, ktorú by bolo možné považovať za škodu, svedkyňa uviedla: určite by to bola suma,
ktorá by sa pohybovala v sume okolo 100.000 eur avšak je potrebné k tomu mať aj podklady, nestačí

nahliadnutie. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, akú má kvalifikáciu, uvádza, že som
znalkyňa v odbore manažment, opravuje sa: ekonómia a manažment, odbor daňovníctvo a účtovníctvo

26. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

27. Podľa ust. § 122 ods. ,1,2ObZ spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a
kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve,
prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

28. Podľa ust. § 122 ods. 3 ObZ každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na
náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie
vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia
vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.
Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní

robiť úkony v mene spoločnosti.

29. Podľa ust. § 122 ods. 4 ObZ spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku
3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky

za spoločnosť.

30. Podľa ust. § 133 ods.1,2 ObZ štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak
je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

31. Podľa ust. § 135 ods. 1,2 ObZ konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie
a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade

so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť
výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo
mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

32. Podľa ust. § 135a ods.1 ObZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy

tretích osôb pred záujmami spoločnosti.33. Podľa ust. § 135a ods. 2 ObZ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a)poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b)nadobudli majetok v rozpore s § 59a .

34. Podľa ust. § 135a ods. 3 ObZ konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri

výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi
predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.Akmáspoločnosťzriadenúdozornúradu,konateľovnezbavujezodpovednosti,akichkonanie
dozorná rada schválila.

35. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou: napriek tomu, že obchodný zákonník používa slovné spojenie „odborná
starostlivosť“ vo viacerých ustanoveniach v časti právnej úpravy obchodných spoločností (§ 67b, § 135a,
§ 194, § 243a), tak jeho obsah bližšie nevymedzuje. V nadväznosti na špecializovanú spisbu a príslušnú

judikatúru však možno konštatovať, že „odborná starostlivosť“ je očakávaná miera informovanosti a
odbornosti konateľa, na základe ktorej je povinný vykonávať svoju funkciu odo dňa jej vzniku až do dňa
jej zániku.

36. Ak sa konkrétny konateľ snažil konať s najvyššou odbornou starostlivosťou, akej je subjektívne

schopný (napr. ide o osobu, ktorá má v príslušnom podnikateľskom sektore iba limitované skúsenosti),
ale z objektívneho hľadiska táto odborná starostlivosť nebola dostatočná, tak konateľ konal v rozpore
s § 135a ods. 1. Rozhodovanie konateľa teda bude vždy posudzované podľa toho, ako by sa v
konkrétnej situácii mala zachovať osoba znalá relevantného trhu a príslušných ekonomicko-právnych
mechanizmov. Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti: aj

keď dikcia prvej vety § 135a ods. 1 môže vzbudzovať dojem, že záujmy spoločnosti a záujmy všetkých
spoločníkov sú zo strany OBZ považované za rovnocenné, nie je tomu tak. Dôvodom je to, že záujmy
spoločnosti sú často iné než záujmy spoločníkov, čoho typickým príkladom je rozhodovanie o tom, či
spoločnosť bude alebo nebude rozdeľovať zisk. V záujme spoločnosti totiž môže byť rozhodnutie, že
dosiahnutý zisk sa nerozdelí medzi spoločníkov, ale namiesto toho sa použije na cielené investície

do spoločnosti (napr. rekonštrukcia kancelárskych priestorov). Naopak primárnym záujmom všetkých
spoločníkov bude rozdelenie zisku v plnej výške s tým, že prípadné investície budú aktuálne až po
ďalšom účtovnom období (k právu spoločníka podieľať sa na zisku spoločnosti pozri komentár k §
123). Aj preto musí konateľ zvážiť, aký návrh na rozdelenie zisku predloží valnému zhromaždeniu v
nadväznosti na povinnosti formulované v prvej vete § 135 ods. 2. V tejto súvislosti zastávame názor, že

konateľ má konať tak, aby každé jeho rozhodnutie bolo v súlade so záujmami spoločnosti, a to aj v tom
prípade, ak by bolo v rozpore s individuálnym záujmom niektorého zo spoločníkov. Konateľ je povinný
vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami všetkých jej spoločníkov. Je povinný zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov: príslušná textácia síce

neobsahuje záväzok zachovávať mlčanlivosť o obchodnom tajomstve, túto povinnosť však má každá
osoba (vrátane konateľa), voči ktorej boli splnené pojmové znaky tohto inštitútu v zmysle § 17 (bližšie
pozri komentár k tomuto paragrafu), t. j. nejde o nedostatok znenia druhej vety § 135a ods. 1. Na rozdiel
od obchodného tajomstva však zákon konateľovi výslovne upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o dôverných informáciách - predmetné ustanovenie neobsahuje odkaz na konkrétny paragraf, preto

je túto požiadavku potrebné vnímať v kontexte § 271, podľa ktorého je dôvernou informáciou každá
informácia, ktorú si poskytli strany rokujúce o uzavretí zmluvy a označili ju ako dôvernú. Konateľ je
povinný vykonávať svoju pôsobnosť tak, že nebude uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti: už sme uviedli, že záujmy všetkých
spoločníkov, prípadne individuálne záujmy niektorého zo spoločníkov nemusia byť vždy zhodné so

záujmami spoločnosti. Aj preto zastávame názor, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť
primárne v prospech spoločnosti a až potom môže zvažovať čo najefektívnejšie nastavenie príslušných
rozhodovacích úkonov pre spoločníkov (opäť poukazujeme na rôzne preferencie spoločnosti na strane
jednej a jej spoločníkov na strane druhej pri rozhodovaní o rozdelení zisku).37. Právna zodpovednosť konateľa, ktorá mu vyplýva z korelácie § 66 ods. 3, § 135a ods. 2 a §
261 ods. 6 písm. a), sa za určitých okolností nemusí aktivizovať. V zmysle prvej vety tohto odseku

konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že v rámci toho právneho úkonu alebo v rámci
tej pasivity (nekonania), na základe ktorého/ktorej vznikla spoločnosti škoda, postupoval s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. To znamená, že ak spoločnosť žaluje
konateľa o náhradu škody, tak je na konateľovi, aby súdu preukázal existenciu obidvoch základných
predpokladov na zbavenie sa zodpovednosti za vznik predmetnej škody.

38. V praxi ide často o prípady, keď konateľ uzavrel v mene spoločnosti zmluvu, ktorá sa neskôr ukáže
ako ekonomicko-právne nevýhodná. Ak bol zmluvný partner v čase uzavretia zmluvy v príslušných
obchodných kruhoch známy ako subjekt, ktorého tovar alebo služby nespĺňajú požadovanú akosť,
zároveň má nízku platobnú disciplínu a z dostupných informácií možno racionálne predpokladať, že
naňho bude v blízkej budúcnosti vyhlásený konkurz, tak je nepochybné, že konateľ nekonal s odbornou

starostlivosťou. Na druhej strane však platí, že ak konateľ urobil všetky objektívne vykonateľné úkony
smerujúce k získaniu dostupných informácií o budúcom zmluvnom partnerovi a zároveň s ním uzavrel
zmluvu v dobrej viere v to, že kontraktácia bude v súlade so záujmami spoločnosti, tak súd môže
zamietnuť návrh spoločnosti na náhradu škody aj vtedy, ak spoločnosti bola z tejto zmluvy spôsobená
škoda. Dôvodom je to, že ani pri vynaložení objektívnej odbornej starostlivosti a získaní všetkých

dostupných informácií nemôže konateľ poskytnúť spoločnosti absolútnu právnu istotu, že zmluvný
partner bude plniť riadne a včas.

39.Preto,akspoločnosťžalujesvojhokonateľaonáhraduškody,takmusípreukázaťexistenciuvšetkých
prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku, t. j. vznik škody (skutočná škoda

a/alebo ušlý zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv.
kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

40. Povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou, t. j. realizovať príslušné úkony s najvyššou
objektívnou mierou odbornosti a informovanosti, prevažuje aj nad právnym názorom dozornej rady,

ak bola v spoločnosti zriadená. To znamená, že napriek pôsobnosti dozornej rady ako najvyššieho
kontrolného orgánu spoločnosti bude pre posúdenie existencie zodpovednosti konateľa za škodu
rozhodujúce to, či konateľ konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že toto
konanie alebo nekonanie je v súlade so záujmami spoločnosti. Prípadné predchádzajúce schválenie
príslušného úkonu zo strany dozornej rady je na účely posúdenia právnej zodpovednosti konateľa

irelevantné.

41. Právna úprava zodpovednosti za škodu členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností
je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku ,
Občianskom zákonníku i v predpisoch

občianskeho práva vzhľadom na znenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka . Takýmito právnymi predpismi občianskeho práva sú napr. zákon
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a
investičných službách v platnom znení, zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

42. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a členov
predstavenstva akciovej spoločnosti, právna úprava je identická. V prípade porušenia povinnosti
konateľov alebo členov predstavenstva môže spoločnosti vzniknúť škoda. V takomto prípade konatelia
alebo členovia predstavenstva zodpovedajú za túto škodu podľa pravidiel uvedených v Obchodnom

zákonníku , pričom táto zodpovednosť je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

43. Na úspešné uplatnenie zodpovednosti za škodu bude potrebné preukázať porušenie povinnosti
konateľa alebo člena predstavenstva, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti

konateľa alebo člena predstavenstva a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus.3)

44. Nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti i členom predstavenstva akciovej spoločnosti
si môže uplatniť spoločnosť, ktorá je v pozícii poškodeného, alebo jej veriteľ.45. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných
dôvodov. Konateľ nebude zodpovedať za vzniknutú škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti

postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Druhým
okruhom dôvodov, kedy sa konateľ zbaví zodpovednosti za škodu, je vykonávanie uznesení valného
zhromaždenia, ak nie sú tieto v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou

46. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je s porušením povinností konateľa podľa § 135a ods. 1 spojená zodpovednosť za škodu. Najvyšší súd SR
vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči
konateľom spoločnosti uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka , dôkazné
bremenooporušenípovinnostíkonateľaprivýkonejehopôsobnostiprislúchažalobcovi-veriteľovi,ktorý

odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanému konateľovi porušením jeho povinností.10)

47. Uvedený právny názor sa opiera o právnu úpravu, podľa ktorej môže nároky voči konateľom
spoločnosti na náhradu škody uplatniť buď spoločnosť sama, alebo veriteľ spoločnosti, ak sa nemôže
uspokojiť z majetku spoločnosti.

48. Povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich povinností stíha toho, kto žalobný návrh na súd
podal, t.j. žalobcu.

49. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených

a vykonaných dôkazov.

50. V danom prípade po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a to z viacerých
dôvodov.

51. Po prvé je to nedostatok, resp. strata aktívne procesnej legitimácia na podanie žaloby. Ako vyplýva
z citovaných zákonných aktívne legitimovaným na podanie žaloby je v zmysle ust. § 122 ods. 3 ObZ
každý spoločník spoločnosti, ktorý je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody
alebo iné nároky. Čiže nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť
(v jej mene ju podáva spoločník spoločnosti), ktorá je v pozícii poškodeného, alebo jej veriteľ. Teda

nemôže to byť spoločník či konateľ ako taký, ako žalobca by mala byť označená obchodná spoločnosť
a v jej mene by mal návrh podať spoločník spoločnosti, ktorý aj spoločnosť v spore zastupuje.

52. V danom prípade označenie žalobcu je chybné a nezodpovedá zneniu zákona. Ak by sa aj prihliadlo
na to, že žalobca podáva žalobu v mene spoločnosti, ako to bolo možné výkladom skonštatovať tomuto

nezodpovedá samotný petit žalobného návrhu, podľa ktorého sa má škoda zaplatiť žalobcovi, ktorým je
označený C. Y. a nie obchodná spoločnosť, ktorej mala škoda vzniknúť a ktorá je v pozícii poškodeného.
Obchodná spoločnosť je poškodená a jej sa má uhrádzať škoda, ako to vyplýva zo znenia obchodného
zákonníka ona je vlastne v pozícii žalobcu. Toto je ďalším dôvodom zamietnutia žaloby. Ako to už bolo
uvedené petit žaloby nekorešponduje so znením zákona. Nie je vykonateľným a zákonným. Spoločník

len danú obchodnú spoločnosť v spore zastupuje a koná v jej mene. Nie je a nemôže byť stranou
v konaní a nemôže sa mu vyplatiť škoda, ktorá mala vzniknúť obchodnej spoločnosti a táto je aj jej
príjemcom.

53. Tým, že v danom prípade spoločník spoločnosti B. E. L. C. Y. počas konania prestal byť spoločníkom

uvedenejspoločnostiakojetovyššieuvedenéazistenézospisutun.súdu,nemôžemaťspôsobilosťtúto
spoločnosť aj naďalej zastupovať. Tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti,
došlo tým k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti vzmysle citovaných ustanovení obchodného zákonníka (§ 122 ods. 3 ObZ) ako aj Civilného sporového
poriadku.

54. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že žaloba je nedôvodná aj z dôvodu nepreukázania splnenia
zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

56. Ak spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých
prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku. Pre vznik zodpovednosti za vznik
škodysavyžadujesplnenievšetkých zákonnýchpredpokladovatovznikškody(skutočnáškodaa/alebo
ušlý zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny
nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

57. Čo sa týka vzniku škody, len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla
aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že
by žalovaná škoda reálne spoločnosti vznikla. Výpoveď svedkyne W.. N. a ani jej správa z nahliadnutie
do účtovníctva v žiadnom prípade nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody.

58. Čo sa týka porušenia povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať
funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci
bol konateľ povinný konať súd poukazuje, že ani v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

59. Čo sa týka príčinnej súvislosť, ide o preukázanie spojenia súvislosti medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Jedná sa o logický a nepretržitý sled príčin a následkov, ktoré nutne vedú od porušenia
povinnosti až k majetkovej ujme. Platí, že porušením povinnosti nemusí nevyhnutne vzniknúť škoda,
a naopak, škoda ako majetková ujma môže vzniknúť aj bez toho, aby ktorýkoľvek subjekt porušil
svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú. Navyše aj v prípadoch, keď dôjde k preukázaniu porušenia

povinnosti a následnému vzniku škody, nemusí byť osoba, ktorá si uplatňuje nárok na náhradu škody,
úspešná,nakoľkojepotrebné,abynielentvrdilaaleajpreukázalatiežpríčinnúsúvislosťexistujúcumedzi
porušením povinnosti a vznikom škody, a to bez akýchkoľvek pochybností.

60. Ako to z citovaných ustanovení vyplýva, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva na

poškodenom, teda v danom prípade na žalobcovi. Súd má za to, žalobca neuviedol príčinnú súvislosť
medzi akým porušením povinnosti a vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri výkone
funkcie s odbornou starostlivosťou.

61. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený a preto z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti nemôže stačiť len
všeobecnáúvahaomožnýchnásledkochkonaniažalovaného,alemusíbyťpríčinnásúvislosťpostavená
na istote.

62. Príčinná súvislosť medzi konaním konateľa spoločnosti a vznikom škody v danom prípade taktiež
nebola preukázaná. Žalobca pôvodne žalobný návrh nekonkretizoval. Na dotaz uviedol len podozrivé
zmluvy a obchodné operácie. Nie je možné a právne prípustné uvádzať len na jednotlivé obchodné
vzťahy, kde žalobca nevie uviesť ako a na základe čoho dospel k takýmto záverom a porovnaním
akých rozhodujúcich údajov. Žalobca uviedol len odvolávku na nejaké zmluvné vzťahy a jeho tvrdenia a

konštatovania sú vo všeobecnej rovine. Žalobca teda neidentifikoval základné náležitosti podstatné pre
uplatnenie nároku na náhradu škody. Nielenže na strane žalobcu chýba unesenie dôkazného bremena
ale ani nezadefinoval aké porušenie pri ktorom konkrétnom zmluvnom vzťahu vytýka, aký malo dôsledok
takéto porušenie na vznik nejakej škody, aká bola príčinná súvislosť a aká bola výška škody). Výpoveď
svedkyne je v tomto smere len jej subjektívnym hodnotením, ktoré svedkyni ani neprináleží a bez

akýchkoľvek faktov. Na tomto nemôže nič zmeniť ani navrhovaný znalecký posudok.

63. Žalobca nemôže požadovať škodu vo výške 1.000,- EUR s tým, že presne nevie uviesť, pri akom
konkrétnom konaní vznikla. Od toho sa odvíja aj dokazovanie. Nie je prípustný postup, že najskôr sanariadi znalecké dokazovanie a potom sa budú konkretizovať veci, čo sa týka porušenia. Znalec môže
preskúmavať len už dané konkrétne veci, skutočnosti, vzťahy, vzájomné súvislosti a posudzovať ich.

64. Obchodné prípady nie je možné skúmať samostatne ako vytrhnuté zo života spoločnosti, ale je
potrebné ich posudzovať v širších súvislostiach a v celkovom kontexte fungovania spoločnosti. Ak
žalobca tvrdí, že predmetné obchodné operácie porušili záujmy spoločnosti a záujmy jej spoločníkov,
takéto tvrdenie nie je preukázané a konkrétne zadefinovane. Pre posúdenie porušenie povinnosti
konateľa je potrebné posudzovať veľa okolnosti a súvislosti v procese fungovania spoločnosti a jej

hospodárenia.

65. Žalobca taktiež nepreukázal, že spoločnosti vznikla škoda. Skutočná škoda (damnum emergens) sa
prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Škoda
skutočná sa prejavuje v niektorých z týchto foriem: - zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie
veci; - náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; - tzv. márne vynaložené

náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv; - strata
majetkových práv (čiastočná alebo úplná), príp. strata možnosti v dôsledku škodnej udalosti vymáhať
od dlžníka pohľadávku. Navyše na náhrade škody by poškodený nemal profitovať. Princíp náhrady
skutočnej škody mimo iného znamená, že by poškodený mal odpočítať od požadovanej náhrady
škody všetky výhody, ktoré eventuálne v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou stranou

získal. Žalobca nepreukázal, v akej forme sa aká konkrétna škoda prejavila, v akej výške škoda
žalobcovi vznikla. Žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom škody. Porušovanie povinností konateľom nie je preukázané.

66. Pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa § 135a ObchZ, ide o osobitnú situáciu, ktorá sa

líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“. Vo všetkých prípadoch, kedy
žalobca poukazuje na prípady ukracovania jedného spoločníka na úkor druhého ide o vzťah spoločník
verzus spoločník. Z tohto dôvodu sa v tomto spore, v ktorom sa žalobca snaží preukázať porušenie
povinností konateľa použiť nedajú a nemôžu ani slúžiť na preukázanie a ani na podporu žalobcových
tvrdení. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou

a nepreukázal že žalovaný nemal dobrú vieru v tom že koná v záujme spoločnosti, kde je záujem
spoločnostivždypreferovanýpredzáujmomspoločníkov.Vecnásprávnosťmanažérskehorozhodovania
závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na
vrub konateľa.

67. Stanovenie výšky škody nemôže byť ľubovoľné. Pokiaľ ide o škodu, žalobca musí preukázať
vznik škody. V tomto prípade musí vzniknúť škoda spoločnosti, nie žalobcovi, ktorý tvrdí, že ho
žalovaný ukracuje na jeho nárokoch. Žalobca v konaní doposiaľ žiadaným hodnoverným spôsobom a
dôkazmi nepreukázal, aká výška škody spoločnosti vznikla a pri akom konkrétnom porušení povinností
žalovaného ako konateľa. Domáha sa zaplatenia škody vo výške 1000 eur, pričom stále len všeobecne

skonštatoval z akých konkrétnych obchodných prípadov mala škoda vzniknúť. o Len samotné zhrnutie
a vymenovanie obchodných prípadov nie je pre takýto záver postačujúce. Žalobca všetky tieto zložky
zodpovednosti za škodu nielenže nepreukázal dôkazmi, ani ich konkrétne neuviedol. Žalobca žiada
náhradu škody vo výške 1.000,- EUR, pričom neuviedol pri akom konkrétnom porušení mala takáto
údajná škoda vzniknúť.

68. Žalobca žiadal súd o ustanovenie znalca z odboru ekonomika - účtovníctvo, ktorý by vyčíslil škodu,
ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha a to 1.000,- EUR. Žalobca ale takou osobou už
od času kedy bol spoločníkom spoločnosti B. E. L., D..O..M.. disponuje a výlučne túto používal na
nahliadania do dokladov spoločnosti. Jedná sa o osobu W.. E. N., ktorá je znalcom v odbore ekonómia

a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a ktorá sama na pojednávaní dňa 24.05.2017
uviedla, že sama vypracováva znalecké posudky a je oprávnená riešiť otázku vzniku škody. Ide o
osobu, ktorú žalobca splnomocnil na nahliadanie do účtovníctva a ktorá mala dostatočnú a potrebnú
špecializovanúodbornosťaznalosťvpredmetnomodborenato,abytakýtoposudokdávnovypracovala.
Súd tento návrh vzhľadom na žalovanú sumu, nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov pre

vznik škody a nedostatky, čo sa týka aktívnej procesnej legitimácie zamietol ako nedôvodný, je v rozpore
s hospodárnosťou konania, pričom je aj nadbytočný keďže neboli preukázané iné predpoklady pre
vznik zodpovednosti za vznik škody, tak ako je to vyššie uvedené. A navyše sú tú nedostatky procesnej
legitimácie a nedostatky nezákonného a nevykonateľného petitu, tak ako je to vyššie uvedené.69. Čo sa týka výpovede svedkyne, ide o jej subjektívne hodnotenie veci činnosti spoločnosti,
účtovných operácii a podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti. Tieto tvrdenia a hodnotenia svedkyne

nepreukazujúpodľasúdusplneniezákonnýchpredpokladovprevznikškody,čonepreukazujeanispráva
z nahliadnutie do účtovníctva spoločnosti, ktoré vypracovala daná svedkyňa.

70. Čo sa týka námietok na neumožnenie žalobcovi nahliadnuť do účtovníctva súd poukazuje, že
toto žalobcovi v zmysle zákona bola umožnené, z predložených listín vyplýva, že žalobca sa sám

nezúčastňoval zasadnutí valného zhromaždenia ako to vyplýva z jeho ospravedlnení.

71. Súd poukazuje, že spor sa vedie o sumu 1.000,- EUR. Návrh na zmenu petitu resp. rozšírenie
žaloby žalobcu bol zamietnutý. Ako súd uviedol ide o špekulatívne konanie, návrh bol podaný po
niekoľkých rokoch od podania žaloby. Súd pri rozhodovaní o pripustení alebo nepripustení zmeny
žalobného návrhu sa v prvom rade zameriava na základnú podmienku prípustnosti zmeny návrhu,

ktorá vychádza zo zásady procesnej ekonómie a je vyjadrená v zákonnej požiadavke, aby výsledky
doterajšieho konania dávali možnosť rozhodnúť i o zmenenom návrhu. Pre postup súdu pri skúmaní
splnenia tejto podmienky je dôležité aj štádium konania, v ktorom o navrhnutej zmene rozhoduje.
Pripustiť zmenu žalobného návrhu je možné skôr krátko po začatí súdneho konania, ako v jeho ďalšom
priebehu. Hospodárnosť konania možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie

sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo
vzťahukdoterajšiemukonaniunehospodárnaamohlabykonaniezbytočnepredĺžiť. Základnúprocesnú
povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Dokazovať je
povinný každý, kto niečo v spore tvrdí. Súd má za to, že v princípe legálneho poriadku pramení i

pojem „koncentrácia“: procesné úkony strán sú totiž spravidla koncentrované do určitej fázy konania s
následkom procesnej preklúzie. S poukazom na princíp arbitrárneho poriadku a princíp koncentračný,
zakotvený v čl. 10 CSP, je zrejmé, že sudca je zodpovedný za dodržanie princípu procesnej ekonómie,
a preto volí jednotlivé procesné úkony tak, aby bol princíp hospodárnosti naplnený (viď taktiež čl. 17
CSP - Princíp hospodárnosti konania). V danej právnej veci bola žaloba podaná dňa 09.12.2011, vo veci

bolo uskutočnených niekoľko pojednávaní, vykonané rozsiahle dokazovanie a boli poskytnuté potrebné
vyjadrenia k predmetu súdneho sporu. V podanom návrhu na rozšírenie žaloby žalobca poukazuje aj
na niekoľko nových, doteraz neprezentovaných zdôvodnení vzniku škody.

72. S účinnosťou od 01.07.2016 (CSP) je zvýšená procesná zodpovednosť strán v dokazovaní a

obmedzená aktivita súdu pri navrhovaní dôkazov, keďže ide o klasické sporové konanie, a nie spor
s ochranou slabšej strany. Súd môže postupovať pri vykonávaní dôkazov len podľa § 185 CSP. Pri
navrhovaní dôkazu musí strana zdôvodniť účel vykonania takéhoto dôkazu, jeho spojenie s meritom
veci. Žalobca by mal preto presne uviesť, že škoda 1.000,- EUR, ktorú požaduje, vznikla na základe
porušenia presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej skutkovej okolnosti a ako sa

prejavila príčinná súvislosť s porušením presne konkretizovanej povinnosti pri presne konkretizovanej
skutkovej okolnosti na vznik konkrétnej škody, a o akú škodu ide. Nič z toho v konaní žalobca neuviedol.
Znalecký posudok môže odborne posudzovať len túto presne konkretizovanú skutkovú okolnosť (presne
konkretizovanú porušenú povinnosť, presne konkretizovanú škodu a jej výšku) a nie neznámy počet
skutkových okolností (náklady na vypracovanie posudku na neznámy počet skutkových okolností by

boli diametrálne vyššie ako náklady na preverenie konkrétnej okolnosti). Len ak žalobca vykoná
takúto presnú konkretizáciu, tak unesie „povinnosť tvrdenia“ a na jej základe môže navrhnúť vykonanie
konkrétneho dôkazu.

73. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalobca žiada znalecké dokazovanie v rozsahu desiatok,

možno stoviek obchodných transakcií, čo by automaticky viedlo k neúnosným nákladom na znalecké
dokazovanie v porovnaní s hodnotou žalovanej sumy vo výške 1.000,- EUR. Takýto postup je
nehospodárny. Ak by súd nariadil ďalšie dokazovanie konal by v rozpore s jedným zo základných
princípov civilného sporového konania zakotvenom v § 17 CSP. V zmysle vyššie uvedeného je tiež
potrebné poukázať na to, aby k nejakému znaleckému dokazovaniu mohlo dôjsť je po potrebné, aby

žalobca najprv, a predovšetkým, zadefinoval meritum sporu (presne konkretizovanú porušenú povinnosť
žalovaného, presne konkretizovanú škodu a jej výšku, presne konkretizovanú príčinnú súvislosť), čo sa
nestalo a následne zadefinoval presné konkrétne otázky pre ním navrhované znalecké dokazovanie.74. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

75. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na uvedené, má preto
nárok na náhradu trov konania. Preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.