Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213383
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114213383.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: P. Y., H.. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. F.. X. XXX S., E., P. XHX, O., zastúpenej JUDr. Emilom Župíkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, proti žalovaným: 1/ F. X., H.. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. - A. Š., C. XXX, 2/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX, 3/ U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. - A. Š., C. XXX, 4/ Y. X., H.. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX, žalovaní v 1.,
2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, 5/
C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š.B., C. XXX/B, t.č. na neznámom mieste, 6/ U. M., H.. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX/B, zast. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove,

Hlavná 29, 7/ U. P.Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ď. XX, 8/ Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, 9/ E.
M., H.. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX, žalovaní v 7., 8. a 9. rade zastúpení JUDr.
Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 10/ P. O., H.. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXXX/XXXB, F., zastúpenej AKMG, s.r.o., IČO: 36800589, Dolná 6A, Banská Bystrica 974
01, o určenie predmetu dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Nehnuteľnosti, pozemky nachádzajúce sa v k.ú. A. Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXX registra C
KN ako parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere

1782 m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva č. XXXX registra C KN ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parcela č. XXXX o výmere 862 m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva č. XXXX registra CK N ako parcela č. XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva XXXX registra C KN ako parcela XXXX o výmere 609 m2 - orná pôda, parcela č.
XXXX o výmere 496 m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva č. XXXX registra CK N ako parcela XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda,
na liste vlastníctva č. XXXX registra CK N ako parcela XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy a

nádvoria,
na liste vlastníctva č. XXXX registra C KN ako parcela XXXX o výmere 105 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere
856 m2 - orná pôda a parcela XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
na liste vlastníctva č. XXXX registra CK N ako parcela XXXX o výmere 122 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parcela XXXX o výmere 978 m2 - orná pôda,

ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/X, p a t r i a v podiele 20/40 do
dedičstva po U. W., nar. 15.9.1905 a zomr. 26.5.1971.

II. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 9. rade z a m i e t a .

III. Vo vzťahu k žalovanej v 10.rade žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

IV. Medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 9.rade, žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania
p r á v o .V. Žalovaná v 10.rade m á vo vzťahu k žalobkyni p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2004 (pôvodne vedenou pod sp.zn. 12C
271/2004), zmenenou podaním zo dňa 2.4.2007, dňa 17.1.2011 a napokon v znení pripustenej zmeny
uznesením č.k. 19C 28/2014-238 zo dňa 12.1.2017, domáhala určenia, že nehnuteľnosti, pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území A. Š. a zapísané na:
LV č. XXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela

č. XXXX o výmere 1782 m2 - orná pôda
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavené plochy a nádvoria a
parcela č. XXXX o výmere 862 m2 - orná pôda
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 609 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX

o výmere 496 m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 - orná pôda
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy a nádvoria
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 105 m2 - zastavené plochy a nádvoria,parcela
č. XXXX o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere856 m2 - orná

pôda a parcela č. XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria
LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoriaa parcela
č. XXXX o výmere 978 m2 - orná pôda
LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria č. XXXX o výmere
813 m2 - orná pôda, ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.XXX/X, patria v podiele

20/22 do dedičstva po U. W., nar. XX.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX.

2. Žalovaná v 1.rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej
dňa 2.2.1959 so svojou starou mamou P. L., rod. W., nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 z
celku nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke kat. úz. A. Š., mpč. XXX/X - roľa L.W. o výmere

19405 m2. Žalovaná sa tak stala podielovým spoluvlastníkom 1/4 z celku, teda 4851,25 m2. K parcelám
EN č. XXXX - záhrada o výmere 161 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1027 m2, č.
1032 - záhrada o výmere 1030 m2 a č. XXXX - záhrada o výmere 2665 m2, spolu 3983 m2, žalovaná
nadobudla vlastnícke právo na základe rozhodnutia súdu. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/12 a žalovaní v 2. a 3.rade na základe darovacej zmluvy uzavretej so

žalovanou v 1.rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý 1/24.

3. Žalovaní v 5. a 6.rade so žalobou nesúhlasili. Namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne. Poukazovali
na skutočnosť, že vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti nadobudli na základe notárskeho osvedčenia
o jeho vydržaní. Nehnuteľnosť užívali v dobrej viere ešte právni predchodcovia žalovaných približne od

roku 1920 - a to matka žalovanej v 6. rade Q. O. a jej sesternica žalovaná v 1.rade.

4. Žalovaná v 4. rade a žalovaní v 7. až 9. rade so žalobou taktiež nesúhlasili. Žalovaní v 7. - 9.
rade sa k prejednávanej veci nevedeli konkrétne vyjadriť, avšak poukázali na skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere od svojich právnych predchodcov.

5. Nakoľko pobyt žalovaného v 5.rade nebol súdu známy, pôvodne mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovený pre toto konanie opatrovník, následne postupom podľa ustanovenia § 106 ods. 3 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilného sporového poriadku) po oznámení
o doručovaní písomnosti, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.8.2016, sa

písomnosti považujú za doručené, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie .

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobou,rodnýmlistomžalobkyne,osvedčením
o štátnom občianstve žalobkyne, úmrtným listom matky žalobkyne P. W. a otca žalobkyne U. W., výpismi
z pozemkovej knihy, spismi Okresného súdu Prešov zn. 13C 89/87, zn. 14C 217/91 a Ncc XX/XX,

spisom notára JUDr. Jána Marušina zn. A. XXX/XX, listami vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,identifikáciouparcielzodňa26.4.2006,kópioukatastrálnejmapy,notárskou
zápisnicou zn. A. XXX/XX, A. XXX/X5 zo dňa 24.10.1995, kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2000 a čestným
prehlásením zmluvných strán zo dňa 11.12.2000, znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným G..

Y. S., čestným prehlásením P. Q., G.. Š.C. F., P. F., W. L., správami o pobyte žalovaných, vyjadreniami
a výpoveďami účastníkov konania, ostatným spisovým materiálom.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 271/2004-246 zo dňa 2.7.2007 a určil že nehnuteľnosti -
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A. Š. a zapísané na:

- LV č. XXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 1.718 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 131
m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 919 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 126
m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 765 m2, orná pôda,
- na LV č. 1402 ako parcela č.XXXX/X o výmere 810 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/X o výmere 194

m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/X o výmere 609 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/X o
výmere 498 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/XX o výmere 1.121 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 1.193 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 482 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 949 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/XX o výmere 105

m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č.XXXX/XX o výmere 33 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 965 m2, orná pôda a
parcela č.XXXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria,
ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.XXX/X, patria v podiele XXXX/XXXXX do
dedičstva po U. W., narodenému XX.X.XXXX a zomrelému XX.X.XXXX, žalobu proti vtedajšiemu

žalovanému v 9.rade zamietol a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobkyni a žalovaným v 5. a 6.rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 8.525,- Sk na účet Okresného
súdu v Prešove.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1., 2., 3., 5., 6.rade, ako aj žalovaní v 7., 8. a v
10.rade.

9. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorý je pre tento súd záväzný v zmysle § 226 zák.
č. 90/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O.s.p.),

vyplýva, že s vyjadreným právnym názorom súdu prvého stupňa v rozsudku zo dňa 2.7.2007 sa odvolací
súd nestotožňuje.

10. Prisvedčil žalovaným, že skutočne v konaní bola preukázaná iba skutočnosť, že žalobkyňa je dcérou
U. W. a P. H.. F., ktorí v roku 1948 odišli do Kanady. Tieto zistenia nepostačujú však pre vyslovenie

záveru, že je dcérou toho U. W., ktorý je zapísaný v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, k.ú. A. Š. k
parcele mpč. XXX/X v podiele 20/40. Pozemkovoknižný vlastník U. W. v uvedenej pozemkovoknižnej
vložke skutočne nie je bližšie identifikovaný. Zo zápisu v pozemkovej knihe je zrejmé iba to, že tam
zapísaný pozemno-knižný vlastník nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti kúpou
v roku 1920. Ak by ním bol otec žalobkyne, ktorý sa narodil v roku 1905, mal by v čase kúpy iba 15

rokov. V tom čase skutočne na území Slovenská v rámci ČSR platilo uhorské právo, a pre takýto
úkon sa vyžadovalo schválenie poručenského súdu. Konštatoval, že žalobkyňa doposiaľ nepredložila
zmluvu ani žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že skutočne jej otec nadobudol predmetný
spoluvlastnícky podiel v roku 1920 a že je tým, U. W.Y., ktorý je zapísaný ako pozemkovoknižný vlastník
spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré by tvrdenia

žalobkyne potvrdili, z obsahu predložených čestných prehlásení nie je možné jednoznačne vyvodiť
právny záver o tom, že neb. U. W., otec žalobkyne, bol aj pozemkovoknižným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti. Z výpovede svedka P. Q. považoval za potrebné zistiť, kedy a za akých okolností otec
žalobkyne nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, či nehnuteľnosť do roku 1948
aj užíval, ako naložil so svojim majetkom po odchode do Kanady, či poveril niekoho spravovaním

majetku. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a vypočuť svedka P. Q. v
naznačenom smere a opätovne prehodnotiť jednotlivé zistenia najmä bezpečne zistiť, či skutočne
zapísaný pozemnoknižný vlastník U. W. je tým U. W., ktorý je otcom žalobkyne a či je skutočne daná
aktívna legitimácia k uplatnenému nároku.11. V priebehu konania žalobkyňa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011 žiadala pripustiť
do konania na stane žalovaných žalovanú v 10.rade, P. O., súd tomuto návrhu vyhovel. Žalovaná

v 10.rade sa stala výlučnou spoluvlastníčkou časti nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Dňa
20.6.2007 ako kupujúca uzatvorila s C. M. a jeho manželkou U. M., rod. O., žalovanými v 5. a 6.rade ako
predávajúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Správou katastra Prešov,
okres Prešov, obec Prešov, k.ú. A. Š., zapísané na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX), a to : rodinný
dom, súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. C - KN, parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č.. XXXX),

pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194
m2, pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX) - orná pôda o výmere 810 m2.

12. Žalovaná v 10.rade vo svojom vyjadrení poukázala nato, že v zmysle čl. II ods. 3 kúpnej zmluvy,
predávajúci, vyhlásili, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená,
ani právne povinnosti a k predávaným nehnuteľnostiam, nemá žiadne právo nezlučiteľné s touto

zmluvou tretia osoba, okrem v príslušnom liste vlastníctva vyznačenou ťarchou záložného práva.
Pôvodnému vlastníkovi nikdy nebolo obmedzené s nimi nakladať formou poznámky, na liste vlastníctva
v zmysle § 38 a násl. zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona, resp. nikdy nebola spochybnená
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemala
žiadnu možnosť dozvedieť sa o skutočnostiach, ktoré by spochybňovali právo predávajúcich, ako

vlastníkov nehnuteľností, previesť kúpnu zmluvu s vlastníkmi nehnuteľností. Pri uzatváraní zmluvy
postupovala v dobrej viere, že ju uzatvára s vlastníkmi nehnuteľností. Interpretácia jednotlivých
ustanovení Občianskeho zákonníka musí byť v súlade s Ústavou SR a zásadami platnými v právnom
štáte. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“, a teda aj, keď Občiansky zákonník

ani iný platný zákon, generálne nepojednáva o ochrane právnej istoty a práv nadobudnutých v dobrej
viere ide o princíp, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je
Slovenská republika právny štát. Jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu je aj
princíp právnej istoty, ktorý má ústavnoprávny rozmer a má za to, že samoúčelová ochrana vlastníckeho
práva „pôvodného vlastníka“, evidentne zasahuje práve do ústavnoprávneho princípu právnej istoty

dobromyseľného derivatívneho nadobúdateľa a ignoruje garantovanú ochranu jeho dobrej viery.

13. Súd vtedy prvého stupňa (teraz prvej inštancie) vo veci doplnil dokazovanie v zmysle vyjadreného
právneho záveru odvolacieho súdu a návrhu žalobkyne výsluchom svedka P. Q., vyžiadaním správy
katastra nehnuteľností ohľadom predchádzajúceho zápisu parcely mpč. XXX/X - role L., zapísanej v

pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. A. Š., vyžiadaním údajov príslušné štátne archívy o evidencii
v knihe narodení osoby s totožným menom a priezviskom U. W. v rokoch 1892 až 1920, vyjadreniami
žalovaných a ostatným obsahom spisu. Súd prvého stupňa vo veci napokon rozhodol rozsudkom zo dňa
1.4.2011, ktorým žalobu zamietol vzhľadom na viazanosť vyjadreným právnym záverom odvolacieho
súdu.

14. Rozsudkom zo dňa 7.12.2011 Krajský súd v Prešove potvrdil tento rozsudok súdu prvého stupňa s
tým, že sa stotožnil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že právny predchodca
bol pozemkovoknižným s podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, od ktorej právnej
skutočnosti odvodzovala svoje dedičské právo.

15. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1.4.2011 č.k. 12C 271/2004-487 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.12.2011 č.k. 18Co 74/2011-512 na
základe podnetu žalobkyne podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene a uviedol tak vo svojom
uznesení č.k. 2MCdo 21/2012-565 zo dňa 28.8.2013. Poukázal na to, že žalobkyňa na preukázanie
svojej aktívnej legitimácie predložila značné množstvo dôkazných prostriedkov. Dovolací súd poukázal
na to, že v konaní súdy nižšieho stupňa považovali za preukázané, že právny predchodca žalobkyne
(U. W.) bol bratom P. L., H.. W.O., ktorej právni nástupcovia s poukazom na zápis v predmetnej

pozemkovoknižnej zápisnici vykonávali následne prevody a prechody k predmetnej nehnuteľnosti.
Súdy nižšieho stupňa však dospeli k záveru, že nie je dostatočne preukázané, že je to práve právny
predchodca žalobkyne, ktorý je popri svojej sestre P. L., H. W., zapísaný ako podielový spoluvlastník
predmetných pozemkov. K uvedenému právnemu záveru dospeli súdy nižšieho stupňa napriek veľkémumnožstvu vykonaných dôkazných prostriedkoch predložených žalobkyňou, z ktorých okrem iného
vyplývaajskutočnosť,žeprávnipredchodcoviasestryprávnehopredchodcužalobkyneoznačilipísomne
aj v súdnych konaniach za brata svojej matky (právnej predchodkyne) a za spoluvlastníka predmetnej

nehnuteľnosti zapísaného v pozemkovoknižnej zápisnici.

16. So zreteľom na uplatnený dovolací dôvod, podľa názoru dovolacieho súdu kľúčovou otázkou pre
rozhodnutie je vyriešenie otázky platnosti zápisu vlastníckeho práva U. W. k nehnuteľnosti parcelné č.
XXX/X, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. A. Š., s dôrazom na identifikáciu totožnosti

osoby U. W., tam zapísaného titulom kúpy 9.7.1920 č. 2125 v pomere 1/2. Systém pozemkových
kníh bol na Slovensku založený pozemkovoknižným poriadkom (zákon č. 222 z roku 1855).
Pozemková kniha evidovala nehnuteľnosti podľa obci, resp. katastrálnych území a vlastníkov. Boli v
nej evidované vlastnícke práva a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami. Zápisy do pozemkovej
knihy sa vykonávali na návrh dotknutých osôb (napríklad zmluvných strán) a každý zápis vyžadoval
schválenie súdom. Vklad (intabulácia ) do pozemkovej knihy garantoval vlastnícke aj iné vecné práva

k nehnuteľnostiam, čím sa vlastne uplatnil intabulačný princíp - hlavný princíp pozemkovej knihy. Tento
princíp proklamoval, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy a
nie podpisom zmluvy. Týmto princípom realizoval štát jednu zo svojich funkcií, a to ochranu vlastníctva
nehnuteľností, tým bol zaručený súlad medzi právnym stavom a stavom zachyteným v pozemkovej
knihe. Od roku 1950 (prijatím Občianskeho zákonníka č. 141) bol zrušený konštitutívny účinok zápisu

(vkladu) do pozemkovej knihy. Od tej doby sa začalo rozdiel medzi evidovaným stavom a právnym
stavom čoraz viac rozchádzať. Okresný súd aj krajský súd v predmetnej veci uzavreli, že je nepochybný
zápis vlastníctva U. W. a P. L., H.. W. v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. A. Š. ohľadom pozemkovo
knižnej parcely č. XXX/X, že uvedená P. L., H. W.Á., mala brata U. W., no žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno - nepreukázala, že v pozemkovoknižnej vložke zapísaný W.Í. je totožný s jej otcom U. W.. Tento

totiž okrem iného v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal 15 rokov a nie je isté, či tento úkon bol schválený
poručenským súdom. Uvedený záver súdov, ku ktorým dospeli bez zohľadnenia nepochybných aktov,
ktoré uskutočňovala sestra U. W. - P. L., H.. W., jej právni nástupcovia bez zistenia totožnosti U.
W. zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX sa javí predčasný a z toho dôvodu nemôže byť
považovaný za správny. Dovolací súd so zreteľom na absenciu odôvodnenia rozhodujúcich skutkových

a právnych úvah súdu prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého
stupňanaďalšiekonanie,pričompoukázalnato,žeprávnynázorsúdu,ktorýrozhodovalomimoriadnom
dovolaní, je záväzný.

17. Súd prvého stupňa vo veci vykonal doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi, a to uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo 21/2012, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 20.10.2014, rodokmeňom ako prílohou č. 1, výmerom č. XXXX/XXXX/XXX/X zo dňa 30.1.1950,
odpoveďou na šetrenie Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti Bratislava zo dňa 14.4.1949,
oznámením Krajského národného výboru 5. Oddelenia Bratislava zo dňa 9. júna 1950 ohľadom

P. W., oznámením miestneho veliteľstva Národnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 23.3.1950,
oznámením Národného výboru v Bratislave zo dňa 3.4.1947, fonogramom zo dňa 9.12.1947, vyjadrením
národného výboru, živnostenskej sekcie zo dňa 22.12.1947, úradným hlásením zo dňa 9.7.1947,
hlásením policajnému riaditeľstvu z Okresného úradu vo Zvolene, oznámením eskortnej stanice stanici
Ústredného národného výboru v Bratislave, bezpečnostným referátom zo dňa 14.3.1950 a jeho prílohou,

výmerom Krajského národného výboru v Bratislave zo dňa 26.1.1950, vyjadrením Krajského národného
výboru zo dňa 7.6.1950, vyjadrením miestneho veliteľstva zo dňa 21.3.1950, oznámením na žiadosť
o zadržanie a dodanie do TNP v Novákoch zo dňa 6.4.1950, výmerom Krajského národného výboru
Bratislave zo dňa 30.1.1950, vyjadrením adresovanému policajnému riaditeľstvu Žandárskou stanicou
vo Veľkej Bytči, vyjadrením Ústredného národného výboru Bratislava, bezpečnostným referátom zo

dňa 13.3.1950, vyjadrením ústredného národného výboru zo dňa 13.3.1950, vyjadrením Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2015 a vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne z č.l.
spisu 96-98.

18. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na predchádzajúcej argumentácii

svojho nároku, s poukazom na to, že od začiatku sa domáhala určenia vyššie citovaného majetku,
ktorý patrí do dedičstva po U. W., jej otcovi, v podiele tak, ako bolo určenej znalcom ustanoveným
súdom. Právny zástupca poukázal na to, že zo spisu vyplýva, ako sa postupom času z pozemkovej
knihy do evidencie nehnuteľností, až po súčasnosť, predmetné nehnuteľnosti nadobúdali žalovanými.Pokiaľ ide o námietku zo strany žalovaných, že žalobkyňa sa mohla domáhať svojho práva podľa
reštitučných predpisov, poukázal na to že právnemu predchodcovi nikdy nebol odňatý majetok, teda
netreba uplatňovať ani žiaden reštitučný nárok. Poukázal nato, že po revolúcii, teda až od v roku 1989,

sa rozpútal o majetok, ktorý tu ostal po U. W., veľký boj. Napr. v roku 1994 podala G. M., rod. L., dcéra
sestry otca žalobkyne, žalobu na Okresný súd v Prešove proti U. W. a domáhala sa určenia svojho
vlastníckeho práva. V žalobe uviedla, že U. W. bol bratom jej matky a že v roku 1964 vo Finticiach
pozemky jej ústne dokonca daroval.

19. Žalovaní v 1. až 4.rade opäť navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a doplnili, že žalobkyňa
si mala uplatniť reštitučný nárok. Pretože reštitučné nároky majú prednosť pred určením vlastníckeho
práva. Ide o právne predpisy lex specialis, ktoré majú prednosť pred použitím všeobecných právnych
predpisov. Poukázali nato, že manželia W. opustili územie republiky ilegálne, čo so sebou muselo niesť
určité následky. A jedným z takýchto následkov bolo i opustenie majetku. To znamenalo, že sa majetok
stal vlastníctvom Československého štátu. Žalobkyňa mala možnosť a štát jej dal takú možnosť, aby

si uplatnila prostredníctvom reštitučných zákonov odstránenie týchto majetkových krívd. V súčasnosti
došlo k viacerým prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a rozhodnutím v tomto
konaní podľa návrhu žalobkyne by vznikli len ďalšie krivdy.

20. Žalovaní v 7, 8 a 9.rade poukázali na to, že žaloba bola nedostatočná v mnohých ohľadoch,

žalobkyňa žiada určiť rozsah dedičstva, pritom predkladala listinné dôkazy, z ktorých vznikali dôvodné
pochybnosti o identite jej právneho predchodcu. Predložila úmrtný list, kde bolo uvedené iné meno jej
právneho predchodcu a dátum úmrtia, ako bol dátum úmrtia právneho predchodcu žalobkyne. Preto bolo
dôvodné zo strany žalovaných žiadať od žalobkyne, aby tieto rozpory odstránila. Žalobkyňa neuviedla,
že ilegálne jej rodičia spolu s ňou opustili územie republiky, pritom podľa vyjadrenia žalovaných

prostredníctvom právneho zástupcu z tohto úkonu sa vyvodzujú iné právne konzekvencie. Naviac, v
tomto smere nemohli na tieto skutočnosti reagovať. Pritom chýba informácia o tom, čo bolo s majetkom
od roku 1950 do roku 1960, kedy vzniklo družstvo a následne, či pôda bola v štátnom majetku. Mohla
byť pritom na predmetné nehnuteľnosti uvalená národná správa. Podľa ich názoru išlo o reštitučný
nárok a preto podľa zásady, že špeciálny právny predpis má prednosť pred všeobecným právnym

predpisom, nie je táto žaloba dôvodná. Taktiež podľa názoru žalovaných v 7. až 9.rade mohli byt nároky
právneho predchodcu žalobkyne uspokojené prostredníctvom medzinárodnej zmluvy, nakoľko podľa
vedomostí právneho zástupcu žalovaných, takáto zmluva existovala medzi bývalým Československom
a USA, a teda mala existovať aj s Kanadou. Nakoniec v konaní nie je zrejmé, či došlo k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva, pretože aj keď niektorý zo spoluvlastníkov si nechali určiť svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, tvrdia, že došlo niekedy k zániku, neboli účastníci tohto konania, čiže z tohto
pohľadu ich rozsudok nezaväzoval a taktiež nie je ozrejmené, či účastníkom tejto dohody o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol aj právny predchodca žalobkyne, a teda aj to je ďalší
dôvod na zamietnutie žaloby.

21. Žalovaná v 10.rade poukazovala najmä na to, že dobromyseľne nadobudla predmetnú nehnuteľnosť
od poukázala na svoju predchádzajúcu argumentáciu (citované vyššie).

22. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C 28/2014-108 zo dňa 19.3.2015
tak, že určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A. Š. zapísané na LV č. XXX registra KN C ako

parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere 1782
m2 - orná pôda, LV č. 1437 registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavené plochy
a nádvoria a parcela č. XXXX o výmere 862 m2 - orná pôda, LV č. XXXX registra KN C ako parcela č.
XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda, LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 609 m2
- orná pôda, parcela, č. XXXX o výmere 496 m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 -

orná pôda, LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda, LV č. XXXX
registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy, a nádvoria, LV č. 2113 registra
KN C ako parcela č. XXXX o výmere 105 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere
33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 856 m2 - orná pôda a parcela č.
XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX

o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 2867 o výmere 978 m2 - orná pôda, LV
č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX o
výmere 813 m2 - zastavaná plocha, ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č.XXX/X,
patria v podiele 9764/10740 do dedičstva po U. W.Í., nar. XX.X.XXXX a zomrelému XX.X.XXXX,23. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. až
4.rade. Odvolanie proti rozsudku podala aj žalovaná v 6.rade, žalovaní v 7. až 9. rade a žalovaná v 10.

rade. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce a zistil, že odvolacie námietky žalovaných sú čiastočne dôvodné a zároveň spôsobilé
privodiť zrušenie rozhodnutia.

24. Odvolací súd konštatoval, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 21/2012

zo dňa 28.8.2013, teda na samotné tvrdenia žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, vrátane
argumentácie v konaniach vedených pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13C 89/1987 a
14C 217/1991, že je možné takmer so 100 % istotou konštatovať, že otec žalobkyne U. W., nar.
XX.X.XXXX, je U. W., zapísaným ako podielový spoluvlastník v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k
pôvodnej pozemnoknižnej parcele mpč. XXX/X. Odvolací súd preto považoval danú odvolaciu námietku
za nedôvodnú.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa prechodu nehnuteľného majetku na štát v dôsledku
odchodu otca žalobkyne do Kanady, resp. zánik akýchkoľvek nárokov v dôsledku opustenia vecí, sa
odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 173/2007-326
zo dňa 25.5.2009 v celom rozsahu. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú

a pri rozhodovaní o odvolaniach na ňu neprihliadal. Poukázal na to, že z obsahu spisu nepochybne
vyplynulo, že na majetok U. W. bola nariadená národná správa, ktorej výsledok nebol preukázaný.
Argumentácia týkajúca sa národnej správy majetku však vzišla zo strany žalovaných, preto bolo ich
povinnosťou navrhnúť, resp. predložiť súdu prvého stupňa dôkaz týkajúci sa tvrdenej skutočnosti.

26. Pokiaľ išlo o námietku žalovaných v 7. až 9.rade, ktorí vo svojom odvolaní namietali nesprávny
výklad dohody uzavretej medzi ČSSR a Kanadou dňa 18.4.1973, nezabezpečenie takejto dohody a
následne nezistenie, či nedošlo k zániku nárokov žalobkyne v dôsledku neuplatnenia nárokov v zmysle
danej dohody. K tomuto odvolací súd uviedol, že z dostupných prameňov práva sa nepodarila zistiť
existencia takejto dohody. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ žalovaní danou dohodou disponovali, nič im

nebránilo jej kópiu predložili súdu s argumentáciou poukazujúcou na konkrétne časti dohody, vo vzťahu
k námietke neposkytnutia ochrany vlastníckemu právu žalovaných v 7. až 9.rade v dobrej viere (bona
fide). V tejto súvislosti sa odvolací súd odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010
z 10.2.2010.

27. Čo sa týka argumentácie žalovaných, že žalobkyňa sa mala domáhať svojich nárokov v zmysle
reštitučných zákonov a ak tak neučinila, tak je vylúčené poskytnúť jej ochranu podľa ustanovení
Občianskehozákonníka.Tútoodvolaciunámietkupovažovalodvolací súd zanedôvodnúajspoukazom
na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne U. W. bol evidovaným spoluvlastníkom k pôvodnej
mpč. XXX/X aj po roku 1989 (konanie vo veci 14C 217/1991, 8C 201/1991), teda v období od roku 1948

do roku 1989 nebola vo vzťahu k jeho majetku spáchaná žiadna krivda na jeho vlastníckych právach
výkonom štátnej moci. Preto použitie akéhokoľvek reštitučného zákona (žalovaní ani neoznačili, ktorým
konkrétnym reštitučným zákonom by mali byť usporiadané nároky žalobkyne), je vylúčené.

28. Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku žalovaných týkajúcu sa určenia

spoluvlastníckeho podielu do dedičstva po U. W. ku konkrétnym nehnuteľnostiam výlučne podľa
znaleckéhoposudku,tedalenknehnuteľnostiam,ktorésatakzvane„zvýšili“poakceptáciiprávoplatných
rozhodnutí Okresného súdu Prešov vo veci 13C 89/1987 a 14C 217/1991. Odvolací súd uviedol,
že konštatovať, že k pôvodnej mpč. 823/1 existuje doposiaľ podielové spoluvlastníctvo a zároveň
deklarovať stav zodpovedajúci reálnej deľbe pôvodnej pozemnoknižnej parcely, nezodpovedá žiadnej

právnej úprave. Napriek tomu, že súd je viazaný iba výrokom predchádzajúcich rozhodnutí, nie je
možné nechať bez povšimnutia odôvodnenie rozsudku vo veci 14C 217/1991, teda skutočnosť, že
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z reálnej deľby pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X.
Uviedol, že aj rozhodnutie vo veci 13C 89/1987 vo svojom odôvodnení poukazuje na reálne vydelené
časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti boli prisúdené Q. O.. S

poukazom na uvedené mal za pochybný záver súdu prvého stupňa o doterajšej existencii podielového
spoluvlastníctva pôvodnej mpč. XXX/X, naviac za stavu, ak takýto záver sa neoprel o žiadne konkrétne
skutkové okolnosti. Na druhej strane, pre opačný záver, teda pre reálnu deľbu v minulosti, mal, za
to, že svedčia viaceré dôkazy ako bolo uvedené vyššie. Za dôvodnú považoval odvolaciu námietkužalovaných v 1. až 4.rade a 7. až 9.rade, týkajúcu sa nedostatočného vyporiadania sa so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou v minulosti prvostupňovým súdom.

29. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., teda z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci
a na základe toho dospel aj k nesprávnym právnym záverom.

30. Uložil súdu prvého stupňa venovať v ďalšom konaní náležitú pozornosť skutočnostiam týkajúcim sa

histórie pôvodnej mpč. XXX/X, teda stavu danej nehnuteľnosti v časovom období od roku 1920 do roku
1948, vrátane oboznámenia sa s mapovými podkladmi danej nehnuteľnosti v minulosti, čo by malo viesť
k jednoznačnému záveru, či v minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti alebo stav spoluvlastníctva
trval až do smrti otca žalobkyne. Na tieto okolnosti je povinná dať odpoveď žalobkyňa, pričom ňou
tvrdené skutočnosti musia byť podložené relevantnými dôkazmi a musí tomu zodpovedať aj navrhovaný
petit žaloby.

31. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu k tomuto vyjadrila a poukázala nato, že nemôže
súhlasiťsnázoromodvolaciehosúdu,ženemôžeexistovaťtakérozdeleniepôvodnejparcelyč.XXX/X,z
ktorého by časť prešla do výlučného vlastníctva a časť ostala v podielovom spoluvlastníctve. Poukázala
na to, že výpoveď P. Q., na ktorú poukázal odvolací súd, nesvedčí o reálnej deľbe, ako uviedol, že rodičia

súrodencov podelili, tak iba konštatoval, že každý dostal polovicu, ale nie podiel, poukázal na to, že tento
neovláda právnu terminológiu a teda reálnu deľbu nemohol pomenovať ako historický právny inštitút.
Pokiaľ ide o rozsudky 13C 89/97 a 14C 217/91, poukázal na to, že ani tieto nesvedčia o reálnej deľbe.
Tu súd určil výlučné vlastníctvo nadobudnuté vydržaním pre podielové spoluvlastníčky, a to Q. O. Y. F.
X., ktoré ich získali od svojej matky, resp. starej matky. Poukázala nato, že ak by došlo k reálnej deľbe s

vlastníckymi účinkami, potom mal súd v uvedených sporoch zároveň zrušiť podielové spoluvlastníctvo
a určiť aj vlastníctvo U. W. a zvyšných dvoch vlastníkov.

32. Na návrh žalobkyne súd doplnil dokazovanie vyžiadaním na Okresnom úrade Prešov, katastrálny
odbor, predloženie kúpnych zmlúv, resp. notárskych zápisníc pripojených k pozemkovoknižnej vložke

č. XXX k.ú. A. Š., k pôvodnej parcele č. XXX/X, na základe ktorej dňa 27.2.1958 mala získať Q. O., H.
L., od P. L., H.. W., podiel 1/4, ďalej kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice zo dňa 2.2.1959, na
základe ktorej F. X. mala nadobudnúť od P. L. podiel 8/40, a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.11.1959, na
základe ktorej získali Y.Ž. D., H.. X. Y. Y. Y., každý podiel 1/40 na predmetnej parcele.

33. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

34. Žalobkyňa P. W., nar. X.XX.XXXX Q. W., je podľa rodného listu dcérou Ing. U. W. a P., H.. F.. V čase
narodenia žalobkyne otec žalobkyne mal 34 rokov a matka 27 rokov. Rodný list bol zapísaný v knihe
narodení matričného obvodu W., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXXX.

35. Podľa Certifikátu vydaného dňa 1.5.1996 - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom
pečiatky Konzulátu Slovenskej republiky v S., vyhotoveného v slovenskom jazyku, P. W. narodená dňa
XX.XX.XXXX vo N. v Československu, dcéra X. F. a manželka U. Y.. W., zomrela dňa XX.X.XXXX. Ako
osoba, ktorá oznámila jej smrť, je uvedená M. Y., dcéra.

36. Podľa Certifikátu vydaného 1.5.1996 - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom
pečiatky Konzulátu Slovenskej republiky v S., vyhotoveného v slovenskom jazyku, „JoN. W., U. Y. W., U.
Y. W.“ narodený dňa XX.X.XXXX v Československu, syn U. W. a manžel P. H. F., zomrel dňa XX.X.XXXX.

37. Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného SR vyplýva, že P. Y. sa narodila dňa X.XX.XXXX
Q. W.. Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného Kanadou vyplýva, že P. P. P. Y. sa narodila
dňa X.XX.XXXX v W..

38. Podľa osvedčenia o štátnom občianstve vydaného dňa 21.2.1997 Krajským úradom v Bratislave,

žalobkyňa označená P. Y., rod. W., nar. 2.XX.XXXX Q. W. (č.listu 5), je štátnou občiankou Slovenskej
republiky.XX. P. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 12.4.2007 uviedol, že ako rodinnému príslušníkovi (bratranec
žalobkyne) sú mu známe rodinné pomery žalobkyne a jej rodičov. Podľa pasov SR a Kanady a rodeného
listu potvrdil totožnosť žalobkyne, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou dcérou P. Y. U. W..

40. Súd na základe vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vypočutím P.
Q., ktorý uviedol, že matka žalobkyne bola sesternicou jeho matky. Pamätal si, keď odchádzali rodičia
žalobkyne do Kanady spolu so žalobkyňou - v roku 1948. Odchádzali legálne, mali riadne vybavené
všetky povolania. V roku 1964 prišiel na Slovensko otec žalobkyne, U. W.. Bol navštíviť aj svoju rodnú

obec - C., po návrate prechádzajúc cez Zvolen sa zastavil a rozprával, aký je prekvapený zmenami,
ktoré nastali, pohoršoval sa nad tzv. znárodnením poľnohospodárskeho majetku, ktorý v tom čase bol
zabratý družstvami alebo štátnymi majetkami. Spomínal sestru P., že majú rozdelený majetok, o ktorý
prišli tým, že tento bol znárodnený, že ho má družstvo. Spomínal rodinný dom - a následne „nejaké“
pozemky v Š., že tieto mali rovnomerne rozdelené so sestrou na základe priania rodičov. Svedok uviedol,
že Jozef Bednarčík spomínal, že rodičia podelili majetok, ktorý vlastnili, pre neho a pre sestru s tým, že

tam bol nejaký rodinný dom a pozemky, ktoré následne boli znárodnené, z čoho bol nešťastný. Bližšie
okolnosti uviesť nevedel.

XX. G.. Š. F. (synovec P. W.) v čestnom prehlásení zo dňa 30.4.2007, uvádzajúc vyššie uvedené osobné
údaje manželov P. Y. U. W., potvrdil, že žalobkyňa je ich jediným potomkom.

XX. P. F. (E.) vo vyhlásení zo dňa 26.4.2007 a W. L. (bratranec žalobkyne), vo vyhlásení zo dňa 3.5.2007
uviedli, že žalobkyňa P. P. Y., rod. W. - W., narodená dňa X.XX.XXXX v W., spolu so svojimi rodičmi prišla
do Kanady v roku 1948 a že je ich jediným dieťaťom. Ďalej potvrdili osobné údaje a totožnosť žalobkyne
a jej rodičov. Poukazujúc na skutočnosť, že otec žalobkyne si zmenil priezvisko na W. uviedli, že U. Y.

W. (W.) uvedený v úmrtnom liste č. XXXXXX je U. W. uvedený ako otec P. P. W. v jej rodnom liste a je
osobou totožnou s U. W., ktorý je ako vlastník parcely č. XXX/X zapísaný v katastri nehnuteľností.

43. Uvedené je súladné so skutočnosťami zistenými z listinných dôkazov (z č.l.sp. 19C 28/2014,
72 až 93), ktoré boli predložené Slovenským národným archívom, nakoľko zo správy Národného

výboru v Bratislave zo dňa 3.4.1947 vyplynulo, že manželka U. W., P. W., nar. XX.X.XXXX Q. N.,
žiadala o udelenie živnostenského oprávnenia v obchode s drevom, a v tej súvislosti bolo vydané aj
úradné hlásenie Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti I Bratislava, z ktorého vyplýva, že po
štátnoobčianskej stránke spoľahlivosti závada proti nej zistená nebola, teda v tomto čase sa zdržiavala v
W., bytom M. J. X. Z ďalších listinných dôkazov bolo zistené, a to výmeru Krajského národného výboru v

Bratislave zo dňa 26.1.1950, že na základe zákona č. 247/1948 Sb. komisia zaradila P. W. podľa § 2 ods.
1 písm. a/ zamestnaním obchodnícka do tábora nútenej práce v Novákoch na 24 mesiacov, pričom podľa
správ z nasledujúceho obdobia roku 1950 vyplynulo, že tak P. W. ako aj U. W. (otec žalobkyne) nemohli
byť zadržaní a dodaní do tábora nútených prác, nakoľko opustili územie Československej republiky.

44.Podľavýpisupozemkovoknižnejzápisniceč.XXXkat.úz.A.Š.vroku1920,nadobudoldovlastníctva
nehnuteľnosti, ideálny podiel 1 titulom kúpy 9.7.1920, čís. XXXX, U. W. (bez ďalších identifikačných
údajov) a P. L., H.. W..

45. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 bolo z pôvodnej mpč.

XXX/X, kat. úz. A. Š. určené vlastnícke právo v prospech Q. O., odvodené z výšky jej spoluvlastníckeho
podielu k uvedenej parcele, a to k parcelám EN XXXX - ovocný sad o výmere 3476 m2, EN XXXX -
zastavanej plochy o výmere 171 m2, EN XXXX - záhrady o výmere 155 m2, EN XXXX - zastavanej
plochy o výmere 530 m2, EN XXXX - záhrady o výmere 124 m2 zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F.. Z
rozsudku ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti Q. O. nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy

uzavretej dňa 27.2.1958 so svojou právnou predchodkyňou - matkou P.H. L., od ktorej odkupovala už
reálne vydelené časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 823/1. Súd dospel k záveru, že Q. O.
dobromyseľne užívala nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov, medzi rokmi 1950 - 1964 a započítajúc
do uvedenej doby aj dobu držby užívania nehnuteľností právnou predchodkyňou určil, že nadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaným v uvedenom konaní bol U. W..

46. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 14C 217/91-19 zo dňa 27.11.1991 bolo z pôvodnej mpč.
XXX/X, kat. úz. A. Š. určené vlastnícke právo v prospech žalovanej v 1. Rade, odvodené z výšky jej
spoluvlastníckeho podielu, a to k parcelám EN XXXX - záhrada o výmere 161 m2, EN XXXX - zastavanáplocha o výmere 1027 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 130 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 2665 m2
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F. - A. Š.. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že žalovaná
v 1.rade kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1959 odkúpila od P. L. časť pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej časti

zodpovedajú predmetné parcely. Súd mal za preukázané, že žalovaná v 1.rade spolu so započítaním
vydržacej doby svojej starej matky P. L. predmetné parcely užívala nepretržite 10 rokov bez akýchkoľvek
sporov a preto určil, že žalovaná v 1.rade nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam titulom
vydržania najneskôr k 1.1.1961. Žalovaným v tomto konaní bol U. W..

47. V prospech žalovanej v 1.rade bolo titulom vydržania notárskou zápisnicou zn. N XX/XX osvedčené
vlastníctvo k parcelám KN XXXX, XXXX Y. XXXX/X zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A.Á. Š.. Žalovaná
v 1.rade následne previedla vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1718 m2 a parcele
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, zapísaným na LV č. XXX na žalovaného v
2.rade, k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 765 m2 zapísanej na LV č. XXXX na žalovaného v
3.rade a k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 919 m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 126 m2 zapísaným na LV č. XXXX na žalovaných v 3. a 4. rade.

48. Na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 201/1991 sa viedlo aj ďalšie konanie žalobkyne G. M., rod. L.,
opäť proti U. W. o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa požadovala, aby súd určil, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu U. W., nakoľko tento jej to mal v roku 1964 ústne darovať. V tomto konaní

bola vypočutá svedkyňa Q. O., právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade (čl. 34), ktorá uviedla, že jej nie
je známe, že by poručiteľ žalobkyne niekomu svoj spoluvlastnícky podiel daroval. Z výpovede svedkyne
ďalej vyplýva, že parcelu č. XXXX si po vzájomnej dohode rozdelila spolu s G. M. a jej sestrou.

49. Žalovaní v 5. a 6.rade na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 22.5.1995 s B. F., rod. Y. a Y.

Y., rod. Š., nadobudli spoluvlastnícky podiel spolu 2/30 k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX/X,
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. Š..

50. Notárskou zápisnicou zn. A. XXX/XX zo dňa 24.10.1995 spísanou notárom JUDr. Jánom Marušinom,
bolo v prospech žalovaných v 5. a 6.rade v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. osvedčené vlastníctvo k

nehnuteľnosti - parcele KN XXXX - orná pôda o výmere 7081 m2 pod B 1, 3, 4, 5 v celosti, zapísanej
na LV č. XXX, kat. úz. A. Š.. K návrhu na vydanie osvedčenia vlastníctva bolo okrem iného predložené
prehlásenie svedkov - žalovanej v 1.rade a P. H.. Svedkovia, ako aj žalovaní v 5. a 6.rade v tomto konaní,
uviedli, že okrem spoluvlastníckeho podielu užívajú ako vlastnú celú parcelu č. XXXX celkom o výmere
7081 m2, zapísanú na LV č. XXX, t.z. vrátane podielu na parcele patriaceho príbuznému U. W..

51. Svedkyňa P. H. vo svojej výpovedi v tomto konaní na pojednávaní dňa 28.6.2007 (čl. 231 a nasl.)
okrem iného uviedla, že vzhľadom na časový odstup si nespomína, či nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých
bolo osvedčené v prospech žalovaných v 5. a 6.rade, títo užívali ako vlastné.

52. Nehnuteľnosti následne žalovaní v 5. a 6.rade previedli na žalovaných v 7. až 10. rade. Na
žalovaného v 8.rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1193 m2 zapísanej na LV
č. XXXX; na žalovaných v 7. a 8. rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 482 m2
zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/4 na každého; na žalovaného v 7. rade vlastníctvo k parcele č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 1087 m2 zapísanej na LV č. XXXX a na žalovaných v 9. a 10 rade,

(súd žalobu proti žalovanému v 9. rade zamietol, pričom v tejto časti už rozhodnutie je právoplatné, preto
pôvodne žalovaná v 10. rade sa posunula na žalovanú v 9. rade).

53. V čestnom prehlásení zo dňa 11.12.2000 (č. 62 listu spisu 12C 271/04) žalovaná v 9. rade E. M.
prehlásila,prikúpenehnuteľnostivedenejnalistevlastníctvaXXXXk.ú.A.Š.,žejejjeznámaskutočnosť,

že predávajúci (C. M. Y. U. M.) sú zapísaní za vlastníkov nehnuteľnosti na základe osvedčenia č. XXX/
XX zo dňa 24.10.1995, vydaného podľa zákona č. 293/92 Zb., predávajúci sa zaviazali, prevziať na seba
prípadné nároky tretích osôb.

54. V roku 2007 žalovaní v 5. a 6.rade previedli nehnuteľnosti evidované Správou katastra F., obec F.,

k.ú. A. Š., zapísané na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX), rodinný dom, súp. č. XXXXX postavený
na parcele reg. C - KN, parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č.. XXXX), pozemok parc. č. XXXX/X (v
súčasnosti parc. č. XXXX) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, pozemok parc. č. XXXX/X
(v súčasnosti parc. č. XXXX) - orná pôda o výmere 810 m2, na žalovanú v 10. rade.55. V danej veci bol znalcom G.. Y. S. vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom znalec
zidentifikoval stav pozemnoknižný so stavom v registri „C“ v katastri nehnuteľností. Znalec poukázal na

skutočnosť, že písomná výmera mpč. XXX/X v pozemkovej knihe 19,405 m2 je chybná. Znalec graficky
určil výmeru na 19,012 m2. Výmery parciel v pozemkovoknižnom a katastrálnom operáte sú podľa
znaleckého posudku v dovolenej odchýlke pre identifikáciu a v ďalšom konaní je potrebné vychádzať z
katastrálneho operátu, teda zo stavu reg. C - KN.

56. Z posudku ďalej vyplynulo, že kataster vykonal chybný zápis podielov k parcelám zapísaným na LV
č. XXX, ktoré ostali po vyčlenení parciel, ku ktorým vlastnícke právo súd určil v prospech žalovanej v
1.rade a Q. O. (U. W. 20/30, C. Y. U. M. 2/30 a F. X. 8/30). Podľa znalca nevyporiadaný v čase pred
vydaním osvedčení zn. A. XXX/XX Y. A. XX/XX ostal podiel U. W. 20/40 a podiel C. Y. U. M. 2/40; spolu
22/40 (= 11/20), pričom C. Y. U. M. patril podiel 1/20 a U. W. podiel 10/20. Podľa záveru znaleckého
posudku, do dedičstva po U. W. by mali patriť nehnuteľnosti: parcely č. XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X o celkovej výmere 10740 m2, a to v podiele 9764/10740 (10740 :
11 = 976 m2). Podiel C. Y. U. M. by bol 976/10740.

57. Z knihovnej žiadosti Q. O., rod.j L., adresovanej Ľudovému súdu Prešov dňa 24.7.1958 (č.l.sp.
196), mal súd zistené, že touto žiadosťou žiadala vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach

zapísaných v A. Š. vo vložke č. XXX s pripojenou kúpnopredajnou zmluvou vyhotovenou dňa 27.2.1958
a právoplatným výmerom OMN - poľnohospodárskeho a lesného odboru Rady v Prešove zo dňa
21.2.1958 č. XXXX/XX a navrhovala vydať uznesenie, ktorým by bol povolený zápis vo vložke č. XXX
na polovicu parcely č. XXX/X pod B 2, zapísanej na mene P. L., rod. W..

58. Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.2.1958 (jej dodatku v závere zmluvy č.l.sp. 197), P. L., rod.
W., ako predávajúca, predala Q. O. rod. L., svojej dcére, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom
území A. Š., pozemnoknižnej vo vložke č. XXX, parcelné č. XXX/X X ideálnej čiastkach ako je uvedené
pod B, t.j. 1/2 z podielu B2.

59.Podľauzneseniač.XXX/XXĽudovéhosúduvPrešovezodňa24.7.1958,sapovolilzápisvovložkeč.
XXX k parcele č. XXX/X pod B 2 písanej na meno P. L., rod. W., podľa kúpnopredajnej zmluvy vystavenej
vo C. dňa 27.2.1958, potvrdeného vo C. dňa 9.7.1958 a právoplatného výmeru pôdohospodárskeho
odboru úrady ONV v Prešove zo dňa 21.2.1958, vklad na vlastnícke právo na polovicu z podielu Márie
Gimerovej zreteľne uvedené „t.j. na 1 k celku“.

60. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

61. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950, vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to

tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny
charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Nehnuteľnosť nevydržal ten, kto už na počiatku svojej
držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť.

62. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči

zákonu alebo všeobecnému záujmu.

63. Podľa § 88 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo sa nepremlčí, dokiaľ ho niekto
iný nenadobudne vydržaním.

64. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

65. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná

vydržacia doba desaťročná.

66. Podľa § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.67. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so
svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

68. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

69. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

70. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

71. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

72. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

73. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

74. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných
krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií,
zákon upravuje a) zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti
alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov len na území

Slovenskej republiky.

75. Podľa § 453a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1.4.1983, ak sa vlastník veci dopustil takého protiprávneho konania, ktorým sa trvale zbavil možnosti
vec obvyklým spôsobom používať, pripadá vec do vlastníctva štátu, pokiaľ je v rozpore so záujmom

spoločnosti, aby vlastník s vecou naďalej nakladal. Obdobne prechádzajú na štát aj iné majetkové práva
občana, s výnimkou práva dedičského, práva zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo iného práva
obmedzeného len na jeho osobu. Štátu však nepripadá ten majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na
uspokojenie životných potrieb osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je vlastník veci alebo ten, ktorému
prislúcha majetkové právo, povinný sa starať, a ďalej majetok, ktorý iný dobromyseľne od vlastníka

nadobudol. Pripadnutím majetku štátu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

76. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 247/1948 Sb. o táboroch nútenej práce, do táborov budú
zaradené a) osoby, ktoré sú staršie než 18 rokov, neprekročili 60 rokov a sú telesne a duševne spôsobilé,
aleprácisavyhýbajúaleboohrozujúvýstavbuľudovodemokratickéhozriadeniaalebohospodárskyživot,

najmä verejné zásobovanie, a osoby, ktoré im to umožňujú.

77. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

78. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkovýchtvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

79.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

80. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

81. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

82. V danej veci súd má za preukázané, že žalobkyňa je dcérou U. W. a P., rod. F., ktorí sa v roku 1948
odsťahovali do Kanady. U. W. sa narodil XX.X.XXXX a zomrel dňa XX.X.XXXX. P. W., rod. Primusová
sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.X.XXXX.

XX. Žalobkyňa preukázala, že je univerzálnou dedičkou po poručiteľovi - otcovi G.. U. W., ktorý

vlastnil spoluvlastnícky podiel z pôvodnej mpč. XXX/X, kat. úz. A. Š.. Uvedené skutočnosti súd mal za
preukázané najmä na základe predloženého rodného listu žalobkyne, osvedčenia o štátnom občianstve
žalobkyne, úmrtných listov rodičov žalobkyne - P. Y. U. W., dátumu narodenia žalobkyne uvedeného v
listinných dôkazoch, ďalej na základe pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 217/1991,
13C 89/87 a 8C 201/94.

84. Súd vychádzal aj z čestných prehlásení bratrancov žalobkyne P. Q., G.. Š. F. Y. W. L. ako aj P. F..
Uvedené osoby, ktorým boli známe rodinné pomery žalobkyne potvrdili, že žalobkyňa spolu so svojimi
rodičmi P. Y. U. W. prišla do Kanady v roku 1948 a že je ich jediným dieťaťom. Ďalej potvrdili osobné
údaje a totožnosť žalobkyne, ako aj totožnosť jej rodičov vyplývajúcich z vyššie uvedených listinných

dôkazov. Okrem iného poukázali na skutočnosť, že rodičia žalobkyne si zmenil priezvisko na W. - W..
Ďalej bola vo veci predložená fotodokumentácia, kde sa nachádza žalobkyňa od roku 1996 s G. M., rod.
L., Q. O., rod. L., dcéry sestry otca žalobkyne.

85. Žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne, avšak okrem samotnej námietky v konaní nebolo

preukázané, že by označený U. W. nar. XX.X.XXXX a zomrelý dňa XX.X.XXXX, bol osobou inou ako
otec žalobkyne a brat P. L., rod. W..

86. Táto námietka bola predmetom dokazovania a súdom v rozhodnutí 19C 28/2014-108 zo dňa
19.3.2015 bola hodnotená ako nedôvodná a po podaní odvolania žalovanými, sa k nej vyjadril aj

odvolací súd, ktorý poukázal na to, že je možné takmer so 100 % istotou konštatovať, že otec žalobkyne
U. W. je U. W., zapísaným ako podielový spoluvlastník v pozemnoknižnej zápisnici č. 171 k pôvodnej
pozemnoknižnej parcele mpč. XXX/X. Z pripojených spisov vyplýva, že v konaniach vedených na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 13C 89/87, 14C 217/91 a 8C 201/94 bol označený ako žalovaný
U. W.. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaní, okrem iných aj žalovaná v 1. rade a

právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade U. M., Q. O., mali vedomosť o skutočnosti, že podielovým
spoluvlastníkom k pôvodnej parcele mpč. XXX/X je aj právny predchodca žalobkyne U. W..

87. Žalovaná v 1. rade v súvislosti s prejednávanou vecou okrem iného uviedla, (čl. 85 a 133 sp. č. 12C
271/2004), že z dôvodu neznalosti právnych predpisov uznáva svoje pochybenie, keď si z ideálneho

podielu reálne vyčlenila časť podielu pôvodnej mpč. 823/1, ktorý presahoval jej spoluvlastnícky podiel,
a vlastníctvo ku ktorému si následne dala titulom vydržania osvedčiť.

88. Žalovaní v 5. a 6.rade namietali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, ktoré mali držať
(bona fide) už ich právni predchodcovia od roku 1920, a teda nehnuteľnosti už dávno nadobudli do

vlastníckeho práva (výpoveď žalovaných na pojednávaní dňa 3.10.2005 sp.zn. 12C 271/2004 z čl.
88, podanie zo dňa 28.6.2007 z čl. 234). Súd však poukazuje na výpoveď svedkyne Q. O. v konaní
sp.zn. 8C 201/94 (čl. 34), podľa ktorej poručiteľ žalobkyne nikomu nedaroval žiaden pozemok. Právnipredchodcovia žalovaných v 5. a 6.rade tak nemohli v dobrej viere užívať žiadnu časť spoluvlastníckeho
podielu právneho predchodcu žalobkyne.

89. Súd mal za preukázané, že žalovaní v 5. a 6.rade právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli až kúpou v roku 1995, keď nadobudli podiel 2/30. Právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade
Q. O. na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 nadobudla
vlastnícke právo k časti pôvodnej mpč. XXX/X, kat. úz. A. Š., na základe a v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu tvrdiac že, uvedené nehnuteľnosti nadobudla kúpou na základe kúpno-predajnej zmluvy

uzavretej so svojou právnou predchodkyňou P. L., od ktorej odkupovala v roku 1958 reálne vydelené
časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X (reálne rozdelené však nikdy neboli ako vyplynulo
zo zmluvy zo dňa 27.2.1958 ) a dobromyseľným užívaním od doby kúpy nadobudla vlastnícke právo
čo i len vydržaním.

90. Doplneným dokazovaním zmluvou zo dňa 27.2.1958 uzatvorenou medzi P. L., rod. W. ako

predávajúcou a Q. O., rod. L., mal však súd preukázané, že Q. O. nadobudla 1/2 z podielu P. L., rod.W..
Nadobudla teda podiel, nie reálne rozdelenú nehnuteľnosť.

91. Súd ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa U. W., preukázala naliehavý právny
záujemnaurčení,žepredmetnénehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľovi.Žalobkyňadostatočne

preukázala, že by jej právne postavenie ako jedinej dedičky po poručiteľovi bez takéhoto určenia bolo
neisté.

92. So zreteľom na uvedené skutočnosti a s poukazom na svedeckú výpoveď svedkyne Vilmy Košibovej
v konaní sp. zn. 8C 201/94 (čl. 34), svedeckú výpoveď P. H. (čl. 231 a nasl.) v tomto konaní,

podania žalovanej v 1.rade a žalovaných v 5. a 6.rade možno ustáliť, že žalovaní v 1., 5. a 6.rade
nemali titul na dobromyseľnú držbu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko oni samotní, ako aj ich právni
predchodcovia, mali vedomosť o skutočnosti, že podielovým spoluvlastníkom pôvodnej mpč. XXX/X je
právny predchodca žalobkyne.

93. Súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne, podľa vyjadrenia Q. O., žiaden
pozemok nikomu zo žalovaných nedaroval a podľa listín v spise ani inak nepreviedol, a aj napriek tejto
skutočnosti žalovaná v 1.rade, ako aj žalovaní v 5. a 6.rade si reálne vyčlenili časti z pôvodnej mpč. XXX/
X a následne si k nim dali osvedčiť vlastníctvo tvrdiac, že nehnuteľnosti aj napriek vyššie uvedenému
užívali v dobrej viere, že im patria. Súd tak dospel k záveru, že žalovaní v 1., 5. a 6. rade nemohli byť

oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti a nemohli k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom
vydržania, ktoré bolo osvedčené notárskymi zápisnicami zn. A. XX/XX (v prospech žalovanej v 1. rade)
a zn. A. XXX/XX (v prospech žalovaných v 5. a 6. rade, ktorí rozpredali nehnuteľnosti potom ďalej
žalovaným v 7. až 9. rade a napokon v roku 2007 aj žalovanej v 10. rade).

94. Nakoľko žalovaní v 1., 5. a 6.rade neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, nemohli následne
na žalovaných v 2. - 4.rade a v 7. - 10.rade previesť viac práv ako im patrilo. Súd preto vyhovel časti
žaloby proti žalovaným v 2. - 4. rade a v 7. - 9.rade.

95. Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc na závery znaleckého posudku č. X/XXXX,

vyhotoveného znalcom G.. Y. S., podľa ktorého po vyčlenení parciel, ku ktorým vlastnícke právo súd určil
v prospech žalovanej v 1.rade a Q. O., nevyporiadaný v čase pred vydaním osvedčení zn. A. XXX/XX
a A. XX/XX ostal podiel U. W. 20/40 a podiel C. Y. U. M. 2/40, súd dospel k záveru, že do dedičstva po
poručiteľovi U. W., nar. dňa XX.X.XXXX a zomr. dňa XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti pôvodne vedené
ako pozemnoknižná parcela č. XXX/X, v súčasnosti v časti evidované ako parcely LV č. XXX ako parcela

č.XXXX/X o výmere 1.718 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 131 m2, zastavané plochy a
nádvoria, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 919 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o
výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 765 m2,
orná pôda, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 810 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/X o
výmere 194 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/X o výmere 609 m2, orná pôda, parcela

č.XXXX/X o výmere 498 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/XX o výmere 1.121 m2, orná pôda, na LV
č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 1.193 m2, orná pôda, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/
X o výmere 482 m2, orná pôda, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 949 m2, orná pôda,
parcela č.XXXX/XX o výmere 105 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č.XXXX/XX o výmere 33m2, zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 965 m2, orná pôda
a parcela č.XXXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria avšak len v podiele 20/40 -tin tak
ako mal právny predchodca žalobkyne evidovaný svoj podiel k mpč. XXX/X na pozemnoknižnej vložke

č. XXX, nakoľko nebolo preukázané, že by k reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti niekedy došlo a v
prevyšujúcej časti uplatneného podielu 20/22 žalobu zamietol.

96. Súd nemohol postupovať s poukazom na právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950,
na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej

republiky (podľa ktorého bolo potrebné v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností
zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určitý
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu
strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho
práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním)), nakoľko z doplneného
dokazovania vyplynulo, že sestra právneho predchodcu žalobkyne P. L., rod. W., si bola vedomá

existencie podielového spoluvlastníctva ešte v roku 1958, ako to vyplýva zo zmluvy zo dňa 27.1.1958,
kedy prevádzala na svoju dcéru Q. O. polovicu z podielu pod B2 v pozemnoknižnej vložke č. XXX k
parcele mpč. XXX/X.

97. Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k žalovanej v 10.rade, čo sa týka parcely č. XXXX o výmere 186 m2 -

zastavané plochy a nádvoria č. XXXX o výmere 813 m2 - orná pôda zapísanej na LV č. XXXX, súd vo
vzťahu k tejto zamietol žalobu v celom rozsahu vychádzajúc z toho, že žalovaná v 10.rade predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2007, od žalovaných v 5. a 6.rade,
pričom ako vypovedala žalovaná v 10.rade (čl. sp. 12C 271/2004 čl. sp. 463), predmetnú nehnuteľnosť
kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie, na liste vlastníctva nebola v tom čase žiadna poznámka

o prebiehajúcom súdnom spore (tento prebiehal od 27.10.2004, žalovaní v 7. až 9.rade kúpili dotknuté
parcely v roku 2000 až 2003, preto súd videl v ich pozícii iné možnosti obrany najmä vo vzťahu k
predávajúcim žalovaným v 5. a 6.rade) a nemala ani žiadne informácie o spore od predávajúcich.

98. S poukazom na právnu vetu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v

zmysle ktorej sa vyjadril, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa

nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

99. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

100.Podľa§255ods.1,2zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,súdpriznástranenáhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

101. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

102. V danej právnej veci žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným v 1. až 9.rade bola úspešná v polovici
(ako bol uplatnený podiel 20/22 a úspešná bola v rozsahu 20/40), preto súd vyslovil, že žiadna zo strán
( žalobkyňa a žalovaní v 1. až 9. rade) nemajú na náhradu trov konania právo.103. Žalovaná v 10. rade bola úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.