Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2018, samosudca JUDr.

Miroslav Majerník, v trestnej veci obžalovaného G. W., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. W., nar. XX.XX.XXXX Q. H., trvale bytom E. XXX,

je v i n n ý, že

dňa30.11.2017okolo11.45hvobciM.,okresH.,riadilnákladnémotorovévozidlozn.P.D.,ev.č.O.XXX
U., po miestnej komunikácii, pričom pri cúvaní sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu

v cestnej premávke a zadným pravým nárazníkom narazil do chodkyne Š. P., čím porušil ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, následne prešiel cez ňu zadnými pravými kolesami, pričom Š.
P. utrpela zranenia, ktorým podľahla na mieste nehody,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona

za to sa o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§36 písm. l/ Trestného zákona)
na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkon trestu odňatia slobody
určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§36 písm. l/ Trestného zákona) súd ukladá
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť
poškodenej N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXX škodu vo výške 1.147,40 EUR.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť
poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra škodu vo výške

30,02 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný G. W. pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil
obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej

kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
zatrestnýčinkladenýmuzavinuačisadobrovoľnepriznalauznalvinuzaspáchanýskutok.Obžalovaný
na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného G. W. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr.

por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o
spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Po výzve podľa § 256 ods. 2 Tr. por. poškodená N. F. trvala na uplatnenom nároku na náhradu škody,
pričom požadovala náhradu nákladov spojených s pohrebom matky vo výške 1.147,70 EUR.

V súlade s ustanovením § 256 ods. 2 Tr. por. súd prečítal návrh poškodenej spoločnosti Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. v sume 30,02 EUR za zdravotnú starostlivosť pre poistenca Š. P..

Súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, pričom na páchateľa sa
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z lustrácií v registri priestupkov, ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

ako aj evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol viacnásobne priestupkovo postihnutý, a to
za priestupky na úseku dopravy.

Podľa pracovného posudku spoločnosti FÚRA, s.r.o. obžalovaný nastúpil na funkciu vodič. Momentálne
pracuje ako strážnik, kde svoju prácu vykonáva svedomito a ku všetkému pristupuje zodpovedne.

Obžalovaný súdu na hlavnom pojednávaním krátkou cestou doručil oznámenie spoločnosti, v ktorom
táto uvádza, že obžalovaný bol prijatý do pracovného pomeru ako vodič nákladného vozidla, avšak
po tragickej udalosti, po ktorej mu bolo zadržané vodičské oprávnenie spoločnosť brala na zreteľ jeho
sociálnu situáciu, predovšetkým počet vyživovacích povinností, ako aj fakt, že je jediným členom rodiny,
ktorý je zaradený do pracovného pomeru a preto spoločnosť zotrvala v pracovnoprávnom vzťahu s

obžalovaným. Zohľadnili jeho doterajší postoj k práci, pracovnú morálku, pričom obžalovaného ako
zamestnanca si vysoko cenia. Spoločnosť uviedla, že aj napriek zohľadneniu sociálnej situácii v rodine
obžalovaného jej sociálne cítenie nemôže byť bezbrehé, preto v prípade uloženia trestu zákazu činnosti
nad minimálnu hranicu ukončia pracovný pomer.

Spoločnosť MEGA TRUCKING s.r.o. na osobu obžalovaného uviedla, že počas doby, keď pracoval v
ich spoločnosti išlo o jedného z najslušnejších a najférovejších ľudí. Zároveň bol nekonfliktný, úctivý,
priateľský, nápomocný a veľmi slušný. Aj z uvedených dôvodov obžalovaného zamestnali druhýkrát,
nakoľko prvýkrát ukončil pomer na vlastnú žiadosť kvôli dĺžke turnusu a tým pádom aj odlúčenia od
rodiny.

Zo správy z obce E. vyplýva, že obžalovaný je ženatý a býva v rodinnom dome, kde voči obci si plní
všetky záväzky, neholduje návykovým látkam, stará sa o svoju rodinu. Po ukončení zamestnania v SMZ
Jelšava zo zdravotných dôvodov sa zamestnal ako vodič vo firme Fúra.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil súdu svoj sobášny list, rodné listy jeho detí, potvrdenie
o návšteve X. N. školy v H. dcérou obžalovaného, potvrdenie ÚPSVaR H.Y. o tom, že A. W., manželka
obžalovaného je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.03.2005 a evidencia trvá.

Zároveň obžalovaný súdu krátkou cestou doručil oznámenie zamestnávateľa FÚRA s.r.o., v ktorom
spoločnosť uvádza, že obžalovaný bol prijatý do pracovného pomeru ako vodič nákladného vozidla,
avšak po tragickej udalosti, po ktorej mu bolo zadržané vodičské oprávnenie spoločnosť brala na zreteľ
jeho sociálnu situáciu, predovšetkým počet vyživovacích povinností, ako aj fakt, že je jediným členom

rodiny,ktorýjezaradenýdopracovnéhopomeru.Spoločnosťuviedla,žeajnapriekzohľadneniusociálnej
situácii v rodine obžalovaného jej sociálne cítenie nemôže byť bezbrehé, preto v prípade uloženia trestu
zákazu činnosti nad minimálnu hranicu ukončia pracovný pomer.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, 4 Tr.
zák., podľa ktorých trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jehorodinuajemublízkeosobyapriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr. zák.
významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l / Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona), predovšetkým prihliadol
k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil k páchanej trestnej činnosti úprimnú ľútosť a
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého súd podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Súd pri ukladaní testu zohľadňujúc vyššie
naznačené hľadiská ukladania trestov, ako aj účel trestu, prihliadajúc najmä na osobu obžalovaného mal

za to, že naňho treba naďalej pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody a uvedený trest považoval
za primeraný na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej
sadzby, ktorý je možné podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložiť fakultatívne (Trest zákazu činnosti môže súd
uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.)

Sám prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhoval uloženie trestu v dolnej polovici trestnej sadzby. Súd
na tomto mieste vyslovuje právny názor, že aj vo vzťahu k trestu zákazu činnosti platí zásada ukladania
trestov uvádzaná aj obhajcom, keď podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Predmetný zákaz činnosti
by pri uložení trestu v dlhšom trvaní, ako bol uložený rozsudkom v predmetnej trestnej veci (1 rok) pre

obžalovaného znamenal automaticky stratu zamestnania a príjmu. Pritom pri dnešnej situácií na trhu
práce, by nielenže sa mohol stať obžalovaný nezamestnaným a odkázaným na sociálnu pomoc štátu,
ale najmä by sa sťažila jeho možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť by taktiež sťažilo
aj splnenie povinnosti nahradiť škodu poškodenej. Súd má aj v tomto prípade záujem na zachovaní
tradičnej rodiny, a to nie len s prihliadnutím na finančnú závislosť manželky a detí na obžalovaného, ale

predovšetkým v prospech dennej, osobnej prítomnosti obžalovaného s rodinou. Sám obžalovaný opustil
predchádzajúce zamestnanie z dôvodu odlúčenia od rodiny. Trh práce v oblasti, v ktorej rodina žije
neposkytuje možnosť zamestnať sa ihneď, čo by znamenalo, že obžalovaný by musel rodinu opustiť a za
prácou cestovať. Uvedené potvrdzuje aj záujem manželky obžalovaného nachádzajúcej sa v evidencii
uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR H. už od roku 2005. Súd pritom prihliadol aj na to, že obžalovaný

doposiaľ nebol súdne trestaný a hodnotenia obžalovaného od zamestnávateľov, či z miesta bydliska sú
veľmi kladné. Z uvedených dôvodov, hlavne k skutočnosti, že uloženie trestu zákazu činnosti dlhšieho
trvania by malo podstatný vplyv na rodinu obžalovaného súd tento druh trestu obžalovanému uložil
na dolnej hranici. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obžalovanému bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24

(dvadsaťštyri) mesiacov, kedy počas trvania skúšobnej doby bude povinnosť obžalovaného viesť riadny
život, inak súd rozhodne, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.

Za dôvodné súd považoval aj rozhodnutie v súlade s ustanovením § 287 Tr. por., ktorým uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným riadne a včas uplatnenú škodu. V prípade poškodenej,

pozostalej N. F. išlo o náklady súvisiace s pohrebom v sume 1.147,70 EUR, ktorých výšku poškodená
v prípravnom konaní zdokladovala predložením potrebných dokladov (faktúr, pokladničných blokov, a
pod.). Poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vynaložila náklady na lekárske úkony a
zdravotnú starostlivosť vo výške 30,02 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.