Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/405/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200975
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708200975.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcov: 1/. V. K., K.. XX. X. XXXX,
X/ Q.Y. K.Á., K.. XX. XX. XXXX, R. O. O. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
Barbara Holíková, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava proti žalovanému: V. P. O., H.R. XX XXX XXX, O.,
o zaplatenie 28.145,88 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z
27. novembra 2014 č. k. 4C/949/2008-199, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 19.602,97 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.

2. 2008 do zaplatenia.
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu
359,60 eur, sa m e n í tak, že žaloba sa v tomto rozsahu z a m i e t a.
Žalobcom 1/, 2/ sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,40 %. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
19.961,92 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcov za

obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2007 a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súd prvej inštancie uložil
aj povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 1.887,41 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 3.758,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. Budmerice Č.. XXXX v podiele 1/1 ako V..
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 491 m2, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je

dvor, V.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 659 m2 - spôsob využitia ako pozemok, na
ktorom je postavená budova bez označenia súp. číslom, V.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 18.493 m2, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je dvor, V.. Č.. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 228 m2, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je postavená budova
bez súp. čísla, V.. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 837 m2, spôsob využitia - na pozemku
je postavený skleník, japan, parenisko a iné, V.. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 492 m2,
spôsob využitia - na pozemku je postavený skleník, japan, parenisko a iné, parc. č. XXXX/XX - ostatné

plochy vo výmere 497 m2, spôsob využitia - na pozemku je postavený skleník, japan, parenisko a iné.
Žalobcovia sú ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/3 nehnuteľností zapísaných
na LV pre to isté kat. Ú.. Č.. XXXX, v zastavanom území obce ako parc. registra „C“ Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 633 m2, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je postavenáinžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a iné súčasti a prac. Č.. XXXX/XX - zastavaná plochy a nádvoria v o výmere 428 m2, spôsob
využitia - pozemok, na ktorom je dvor. Podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov o veľkosti podielu

2/3 je aj žalovaný. Žalovaný je právnická osoba podnikajúca v poľnohospodárskej výrobe, vr. predaja
poľnohospodárskych výrobkov na účely spracovania a ďalšieho predaja, tiež mäsovýroby, drevovýroby,
stavebníctva,spracovaniagazdovskéhomliekasmiestompodnikaniavobciO..Vkonanínebolosporné,
že žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2006 do 31.12.2007 užíval predmetné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu, pri neexistencii akéhokoľvek zmluvného vzťahu so žalobcami ako ich vlastníkmi.

Žalovaný vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX U. Č.. XXXX
nespochybňoval, a netvrdil ani existenciu akéhokoľvek zákonného užívacieho titulu, na základe ktorého
by bol oprávnený tieto pozemky užívať. Sporný bol rozsah užívania pozemkov V.. Č.. XXXX/X,X,
ktorých užívanie žalovaný uznal sčasti a V.. Č.. XXXX/X, užívanie ktorého žalovaný neuznal vôbec. Z
rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9C 68/2009 zo dňa 23.10.2009 súd prvej inštancie ďalej
zistil, že žalovaný podnikal rôzne kroky smerujúce k bráneniu žalobcom vo výkone ich vlastníckych

( užívacích práv ) k dotknutým pozemkom, konkrétne im bránil vo vstupe do areálu hospodárskeho
dvoru, čím im fakticky znemožňoval realizáciu ich vlastníckych práv. Sporné pozemky žalovaný užíval na
základe nájomného vzťahu, ktorý skončil vypovedaním nájmu pozemkov V. P. O. dňom 1.10.2002. Pred
týmto dátumom užíval žalovaný sporné pozemky na základe nájomnej zmluvy o užívaní pôdy zo dňa
26.7.1993 uzavretej s Q. P., ( právnym predchodcom žalobcov 1/, 2/ ) na dobu určitú do 31. 12. 1997.

3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná sčasti. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá Obč. zák., § 671 ods.
1 Obč. zák. Súd prvej inštancvie zaujal stanovisko, že užívasním predmetných pozemkov bez právneho
dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil. Pri zistení hodnoty finančného prospechu,

ktorý žalovanému vznikol užívaním týchto pozemkov, prvoinštančný súd vychádzal z hodnoty tzv.
obvyklého nájomného, za ktoré sa považuje nájomné v rozhodnom čase (roky 2006, 2007 ) na danom
mieste ( lokalita O. ), s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, ktoré by bol
nájomca povinný platiť na základe nájomnej zmluvy. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne H.. T. č.
53/2014 vyplýva, že všetky pozemky, ktorých sa spor týka, tvoria súčasť uceleného hospodárskeho

dvora, sú situované v areáli PoĽ.Y. P. O., prístupné po spevnenej verejnej komunikácii, ktorá nadväzuje
na vnútroareálovú komunikáciu poľnohospodárskeho dvora, na ktorom žalovaný dlhoročne vykonáva
najmä poľnohospodársku výrobu, v minulosti s právom družstevného užívania podľa zák. č. 122/1975
Zb. Znalkyňa na základe obhliadky stanovila výšku obvyklého nájomného za žalované obdobie ( od 1.
1. 2006 do 31. 12. 2007 ) sumou 19.961,92 eur. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku súd prvej

inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 19.961,92 eur z titulou vydania bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že tzv. „obvyklé nájomné“
je potrebné stanoviť podľa zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže v
spornom prípade nešlo o zistenie ( stanovenia nájomného ) za užívanie poľnohospodárskej pôdy, ale
pozemkov nachádzajúcich sa v zastavanom území obce užívaných žalovaným v súvislosti s realizáciou

jeho vlastníckych práv k stavbám, umiestneným na týchto pozemkoch, ďalej užívaných ako prístupové,
obslužné alebo iné pomocné plochy ( napr. pre výbeh dobytka ), všetky tvoria ucelený hospodársky
dvor - miesto podnikania žalovaného. Súd prvej inštancie preto nevychádzal z toho, že ide o pozemky
tvoriace poľnohospodársky pôdny fond, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 504/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie
mal ďalej za preukázané, že žalobcovia ako veritelia žalovaného kvalifikovane vyzvali na plnenie ( §

563 Obč. zák. ) v lehote do 31. 1. 2008. Dňom 1. 2. 2008 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
predmetného dlhu. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom aj 8 % úrok
z omeškania z priznanej sumy 19.961,92 eur v zmysle §517, ods. 1,2 Obč. zák. Vo zvyšku súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 137
O.s.p. argumentujúc, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Žalobcom priznal
náhradu trov konania vo výške 1.888,- eur pozostávajúcich zo súdnych poplatkov a z preddavku na
trovy znalca. Trovy právneho zastúpenia súd prvej inštancie priznal právnemu zásutpcovi žalobcov vo
výške 3.758,91 eur.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe
vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku
žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil prípustnosť dovolania, pretožeide o rozhodnutie po právnej stráne zásadného významu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutočnosť, ktorú potvrdili obe sporové strany,
a to že z jeho strany došlo k užívaniu predmetných nehnuteľností - pozemkov V.. Č.. XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX U. XXXX/XX zapísaných na J. Č.. XXXX, Č.. XXXX.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný užíva sporné pozemky bez právneho dôvodu, čím
sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. Súd prvej inštancie však neprihliadol na jeho tvrdenie,
že nájomné v určitej výške žalobcom 1/, 2/ zaplatil, pričom žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie
o vrátení tohto nájomného žalovanému. Žalovaný len pre procesné chyby nevložil do súdnej úschovy

Okresného súdu Pezinok ním zaplatené nájomné. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nemožno
ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia tak, ako ho určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal
tiež podľa žalovaného vziať do úvahy nedobromyselnosť žalobcov, ktorí za sporné nehnuteľnosti, ktoré
nadobudli do vlastníctva od Q. P. na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 8. 9. 1999 za kúpnu cenu 100.000,-
Sk ( 3319,39 eur ), požadujú od žalovaného trhové nájomné vo výške 28.186,75 eur, čo je hrubý
nepomer medzi kúpnou cenou a požadovaným nájmom. Je síce zrejmé, že od kúpy sa ceny pozemkov

zmenili, ale nie až natoľko. Žalovaný v odvolaní ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď pri určení výšky nájomného nevychádzal analogicky zo zák. č. 504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Podľa
§1 ods. 1 tohto zákona ide o nehnuteľnosti - pozemky vo vlastníctve žalobcov, kde sa nachádzajú
poľnohospodárske budovy využívané žalovaným na prevádzkovanie jeho poľnohospodárskej výroby,

ktorá skutočnosť bola žalobcom pri kúpe pozemkov známa. Pre žalovaného je súdom určená výška
nájomného likvidačná. Žalovaný už v podaní zo dňa 14. 5. 2014 namietal závery znaleckého posudku
č. 53/2014 znalkyne Ing. Kataríny Uhlárovej, pretože ňou vyčíslené nájomné nie je obvyklé. Nájomné
bolo nesprávne vypočítané podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
ale osobitným predpisom pre nájom poľnohospodárskych pozemkov je zák. č. 504/2003 Z.z. Ďalším

osobitným predpisom je Interný pokyn generálneho riaditeľa SPF č. 1/2009 o nájme pozemkov na
poľnohospodárskeúčely,kdevčl.VIIjenájomnéstanovenéna2,5%zhodnotypoľnohospodárskejpôdy
pri zastavaných plochách v rámci areálov poľnohospodárskych dvorov a ostatných plochách slúžiacich
poľnohospodárskej výrobe. Pri porovnaní s inými nájmami mal znalec vziať do úvahy, v akej výške je
nájomné stanovené v iných poľnohospodárskych družstvách v danej lokalite, čo však neurobil. Súd

prvej inštancie sa nezoberal zásadnou skutočnosťou, či sa v danej lokalite na predmetných pozemkoch
zmenil územný plán obce, čo by zmenilo pohľad na poľnohospodársku pôdu, ktorá by sa stala napr.
stavebným pozemkom, a ktorá by zvýšila jej hodnotu. Príslušná územnoplánovacia informácia medzi
predloženými dôkazmi absentuje. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žalovaný žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že výšku bezdôvodného obohatenia
súd prvej inštancie ustálil na základe znaleckého posudku č. 53/2014 znalkyne H.. S. T.. Úlohou
súdom ustanovenej znalkyne bolo určiť obvyklé nájomné za sporné obdobie. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že by z jeho strany došlo k údajnému plneniu, nepreukázal prevzatie tohto plnenia otcom

žalobcu 1/, ani nešpecifikoval jeho výšku. Preto sú žalobcovia toho názoru, že žalovaný v tomto
ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovia žiadne prostriedky od žalovaného z titulu úhrady
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov nikdy neprijali. Za účelové a bez právnej relevancie
považujú žalobcovia argumentáciu žalovaného týkajúcu sa výšky bezdôvodného obohatenia a jej
porovnávania s nadobúdacou cenou pozemkov. Kúpna cena bola totiž predmetom dohody zmluvných

strán. Budúce výnosy z nadobudnutej nehnuteľnosti, resp. nájomné z prenájmu nehnuteľností nemusí
odzrkadľovať ich skutočnú nadobúdaciu hodnotu. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu,
táto odzrkadľuje trhovú hodnotu, t.j. hodnotu za ktorú by vlastník mohol obdobnú nehnuteľnosť v
danom čase a mieste prenajať. Je preto irelevantná skutočnosť, za akú cenu nehnuteľnosť nadobudol
vlastník. Vo veci nebolo podľa žalobcov možné aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme

poľnohospodárskych pozemkov. Predmetné nehnuteľnosti totiž nie sú poľnohospodárskymi pozemkami
a nejde o produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice,
vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty ( § 2 zák. č. 220/2004 Z.z. ). Sporné pozemky sú
v katastri evidované ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Skutočnosť, že subjekt v alebo
na určitej nehnuteľnosti vykonáva poľnohospodársku výrobu, neprekvalifikováva túto nehnuteľnosť na

poľnohospodársky pozemok resp. nevylučuje, že táto nehnuteľnosť vzhľadom na svoj druh nemôže by
potenciálne využitá na účely nájmu, pri ktorom je nájomné určené v súlade s Občianskym zákonníkom
a vyhl. č. 492/2004 Z.z. Skutočnosť, že žalovaný užíva predmetné pozemky na poľnohospodárke účelynemá za následok, že tieto nehnuteľnosti by žalobcovia nemohli prenajímať tretej osobe za trhové
nájomné. Tvrdeniežalovaného,žetrhovénájomnéjepreneholikvidačné,jepodľažalobcovirelevantné.
7/ Žalovaný v podaní označenom ako “Doplňujúce vyjadrenie žalovaného” zo dňa 16. 12. 2016 nad

rámec pôvodného odvolania namietal aj rozsah užívania sporných pozemkov vo vzťahu k sporným
pozemkom V.. Č.. XXXX/X, keď mal za to, že z celkovej rozlohy 18.493 m2 užíva parcelu len v rozsahu
5.693 m2, V.. Č.. XXXX/X, ktorú neužíva vôbec, V.. Č.. XXXX/X v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalobcov 1/3 vzhľadom k celku, V.. Č.. XXXX/XX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcov 1/3.
V tomto smere záver súdu, že medzi účastníkmi nebolo sporné užívanie pozemkov V.. Č.. XXXX/

X, XX, XX, XX, XX, V.. Č.. XXXX/XX v celom rozsahu, považuje za nesprávny, keď nespornosť
sa týkala len parc. Č.. XXXX/X, XX, XX, XX, XX, ale nie pozemku V.. Č.. XXXX/X. Napriek tomu
súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške vypočítanej z
celej výmery všetkých parciel bez ohľadu na rozsah užívania pozemkov žalovaným. Vnútroareálové
komunikácie užívajú aj žalobcovia na prístup k svojim pozemkom. Žalovaný pozemok V.. Č.. XXXX/X a
časť pozemku V.. Č.. XXXX/X neužíva vôbec. Žalobcovia na časti pozemku V.. Č.. XXXX/X chovajú

včely, boli na nich umiestnené úle. Existencia právneho titulu a spoločné užívanie niektorých pozemkov
oboma spoorovými stranami vylučuje existeniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V
skutočnosti žalobcovia a B. K. nemali vstup a pohyb po areáli nejako obmedzený. Samotná žiadosť
o zákaz vstupu, ani podanie žaloby o uloženie zákazu zasahovania do užívacích práv žalovaného v
areálu hospodárskeho dvora, nemožno považovať za “právny krok”, ktorým žalovaný bránil žalobcom

vo výkone ich vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Súd prvej inštancie naviac nevzal do
úvahy skutočnosť, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom pozemkov V.. Č.. XXXX/X, XXXX/XX
o veľkosti 2/3, čo vylučuje záver o bezdôvodnom užívaní týchto pozemkov. Žalovaný je vlastníkom
stavieb na parc. č. XXXX/X,XX,XX,XX,XX, pričom ide o stavby na poľnohospodárske účely postavené
do 24. 6. 1991, vlastníctvo k stavbám preto predstavuje právny dôvod na užívanie pozemkov, na ktorých

tieto stavby stoja. Pozemky V.. Č.. XXXX/X U. XXXX/XX sú vnútroareálovými účelovými komunikáciami,
čo je tiež titulom na ich užívanie. Záverom žalovaný dodal, že zák. č. 504/2003 Z.z. sa nevzťahuje
výlučne na pozemky tvoriace poľnohospodársky pôdny fond, ale aj na pozemky zastavané stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. 6. 1991, ako aj na iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely.
V prípade pozemkov V.. Č.. XXXX/X, XX, XX, XX, XX teda ide o pozemky v zmysle zákona č. 504/2003

Z.z.
8/ Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať a modifikovať dôvody odvolania zaniká ( §
205 ods. 3 Os.p., aktuálne § 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní,
ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne preukázala (viď napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 279/2010, sp. zn. 6Cdo 30/2012 ). Keďže vyššie označené podanie

žalovaného zo dňa 16. 12. 2016 podané po uplynutí odvolacej lehoty ( tá žalovanému uplynula dňom
17. 2. 2015 ) svojim obsahom rozširuje a dopĺňa odvolacie dôvody uvedené v odvolaní zo dňa 13. 2.
2015 ( žalovaný v ňom oproti pôvodnému odvolaniu namieta aj rozsah užívania pozemkov ), odvolací
súd na toto podanie nemohol prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu predmetom prieskumu odvolacieho
súdu mohli byť len odvolacie dôvody uvedené v odvolaní zo dňa 13. 2. 2015.

9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10/ Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný užíval sporné pozemky ako súčasť uceleného

hospodárskeho dvora, na ktorom vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. V období od 26. 7. 1993 do 31.
12. 1997 a ďalej od 1. 1. 1998 do 1. 10. 2002 mal s právnym predchodcom žalobcov na sporné pozemky
uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní pôdy. Žalobcovia ostatnú nájomnú zmluvu vypovedali a k 1. 10.
2002 nájom skončil. Od 2. 10. 2002 žalovaný predmetné pozemky naďalej užíva bez právneho dôvodu
( V.. Č.. XXXX/X dal do užívania tretej osobe na podnikateľské účely, viď č. l. 87 ). Tým sa žalovaný

na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil (§ 451, ods. 1, 2 Obč. zák.) a toto bezdôvodné obohatenie je
povinný žalobcom vydať v zmysle § 456 Obč. zák. Bezdôvodné obohatenie tu predstavuje sumu, ktorú
by žalobcovia získali vo forme obvyklého ( trhového ) nájomného v prípade, ak by predmetné pozemky
prenajali.Inýmislovami,žalovanýzískalmajetkovýprospechspočívajúcivtom,žejehodoterajšímajetok
sa nezmenšil, hoci by inak k tomu došlo, ak by si plnil svoje povinnosti ( teda ak by žalobcom platil

nájomné ).
11/ Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa použitia zákona č. 504/2003 Z.z. vo
vzťahu k prejednávanej veci, odvolací súd uvádza, že tento zákon upravuje nájom pozemku na
poľnohospodárske účely. Takýto právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v období, za ktorépožadujú vydanie bezdôvodného obohatenia, neexistoval a preto aplikácia uvedeného zákona v
prejednávanej veci nebola možná. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zákon č. 504/2003 Z.z.
pod poľnohospodárskym pozemkom rozumie taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond

alebo do neho patrí, alebo časť tohto pozemku, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárke
účely alebo časť tohto pozemku ( § 1 ods. 2 zákona). Podľa § 2 písm. b/ zák. 220/2004 Z.z. o ochrane
a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna
pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a
trvalé trávne porasty. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že sporné pozemky nemajú charakter

poľnohospodárskej pôdy ( nejde o ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne
porasty, ani o pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívanie uvedených druhov pozemkov),
ale podľa údajov z J. Č.. XXXX S.. Ú.G.. O. spornými pozemkami sú zastavané plochy, nádvoria a
ostatné plochy. Sporné pozemky teda nepožívajú ochranu podľa zák. č. 220/2004 Z.z. Zák. č. 504/2003
Z.z. výšku nájomného za nájom pozemku na poľnohospodárske účely neurčuje ( s výnimkou § 10 ods.
1 a § 23 ). V súvislosti s obsahom nájomnej zmluvy v prípade nájmu pozemku na poľnohospodárske

účely, vrátane úpravy nájomného, zákon odkazuje na ust. § 663 až § 684 Obč. zák. o nájomnej
zmluve ( viď § 1 ods. 1 zákona ). Keďže sporné pozemky sú vo vlastníctve žalobcov ako fyzických osôb
a nie vo vlastníctve štátu, ingerencia SPF formou interných predpisov vo vzťahu k výške nájomného do
právneho vzťahu žalobcov a žalovaného je tiež vylúčená.
12/ K namietanej výške bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

výšku bezdôvodného obohatenia ustálil na podklade znaleckého posudku č. 53/2004. Úlohou súdom
ustanovenej znalkyne bolo stanoviť obvyklé nájomné za obdobné pozemky s prihliadnutím a ich účelové
využitie v danom čase ( roky 2006, 2007 ), na danom mieste. Žalovaný závery tohto posudku ohľadom
výšky obvyklého nájomného relevantne nespochybnil. Pokiaľ žalovaný v konaní len tvrdil nesprávnosť
záverovznaleckéhoposudkučl.53/2014,alesvojetvrdenienijakodôkaznenepreukázal(napr.vlastným

znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením ohľadom výšky obvyklého nájomného za obdobné
pozemky v danej lokalite ), nie je možné túto jeho odvolaciu argumentáciu akceptovať.
13/ Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o nemožnosti ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia
z dôvodu, že žalobcom poskytol určité plnenie, pričom títo nepreukázali, že ho vrátili žalovanému späť,
odvolací súd uvádza, že sám žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11. 3. 2010 ( č. l. 49 ) uviedol, že

žalobcom zaplatil určité nájomné, ktoré však neprijali a poštovou poukážkou ho vrátili. V konaní teda
nebolo sporné, že žalovaný nejakú sumu žalobcom uhradil, ale sporné nebolo ani to, že žalobcovia
si žiadnu čiastku nájomného za sporné obdobie neponechali. Okrem toho, žalovaný v konaní nebol
schopný špecifikovať, akú konkrétnu sumu mal žalobcom poukázať. Pritom žalovaného zaťažovalo v
tomto ohľade dôkazné bremeno. Zo všetkých týchto dôvodov nebolo možné prihliadnuť k tejto obrane

žalovaného, teda k obrane spočívajúcej v jeho tvrdení, že nájomné sčasti žalobcom zaplatil.
14/ Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia v znaleckom posudku č. 53/2014 zohľadňuje skutočnosť,
že žalobcom patrí z pozemkov V.. Č.. XXXX/X U. V.. Č.. XXXX/XX len 1/3 vzhľadom k celku. Pokiaľ
ide o V.. Č.. XXXX/X, je nepochybné, že žalovaný túto nehnuteľnosť v spornom období užíval, keďže sa
voči právnemu predchodcovi žalobcov 1/,2/ v konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok sp. zn.

9C 68/2009 na podklade žaloby doručenej súdu 17. 5. 2006 domáhal vyslovenia zákazu zasahovať do
jeho užívacích práv k tomuto pozemku v celom rozsahu ( č. l. 63 a nasl. ).
15/ Napriek uvedeným záverom odvolacieho súdu nebolo možné rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdiť v celom rozsahu. Z dispozičného princípu sporového konania
vyplýva, že žalobca v návrhu na začatie konania vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej

stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd
nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať
predmet konania, vymedzený žalobou, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobe ( viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 27.07.2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010 ). Z obsahu žaloby v znení jej zmeny vyplýva, že žalobcovia

požadovali ( teda skutkovo vymedzili ) vydanie bezdôvodného obohatenia za V. V.. Č.. XXXX/X
( zastavaná plocha vo výmere 18.493 m2 ) len za výmeru 18.093 m2 ( viď čl. 67, 81 ) dôvodiac, že
pozemok v rozsahu 400 m2 užívajú pre svoje účely - chov včiel. Napriek tomu im súd prvej inštancie
priznal nárok prislúchajúci k celej výmere pozemku 19.493 m2, teda nad rámec žaloby. Keďže ide o
vadu týkajúcu sa procesných podmienok, odvolací súd na ňu ox offo prihliadol, aj napriek tomu, že

nebola súčasťou odvolacích dôvodov ( § 380 ods. 2 C.s.p. ). Náhrada za bezdôvodné užívanie tohto
pozemku v rozsahu požadovanom žalobcami 18.093 m2 predstavuje v zmysle záverov ZP č. 53/2014
( č. l. 141) za rok 2006 sumu 7.960,92 eur ( 18.093 m2 x 0,440 eur/m2/rok ) a za rok 2007 sumu
8.304,69 eur ( 18.093 m2 x 0,459 eur/m2/rok ). Rozdiel za obdobie rokov 2006, 2007 činí 359,60 eur.Žalovaným tak vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1. 1. 2006 do 31. 12.
2007 vo výške 19.602,32 eur ( 19.961,92 eur - 359,60 eur ).
16/ Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 19.602,32 eur s 8% úrokmi z
omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia. V časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcom sumu 359,60 eur, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenbil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu
v tejto časti zamietol.
17/ O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

C.s.p. v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu sporových strán v konaní. Žalobcovia si
voči žalovanému uplatnili celkom sumu 28.145,88 eur, úspešní však boli len v časti 19.602,32 eur, čo
predstavuje ich úspech 69,70% a neúspech 30,30%. Celkový úspech žalobcov tak činí 39,40 % ( 69,70
- 30,30 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

18/ Civilný sporový poriadok, za účinnosti ktorého odvolací súd rozhodoval, neobsahuje ustanovenie,
ktoré by bolo obdobné ustanoveniu § 238 ods. 3 O.s.p. Za súčasnej právnej úpravy teda odvolací súd
nemôže vysloviť prípustnosť dovolania, ako to požadoval žalovaný v odvolaní.
19/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

20/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).