Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200366
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu MUDr. P. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X., Z.. M. B. X, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45460-3/2017-BA zo
dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 45460-3/2017-BA zo dňa 26.10.2017 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 45460-3/2017-BA
zo dňa 26.10.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 108-43/2017 zo dňa 14.6.2017 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe
MUDr. P. R. nezaniklo dňa 30. septembra 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, ale zaniklo dňa 30.6.2008.“

2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ortopedickej ambulancie ku dňu 30.9.2006 žalobcovi
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko tento bol naďalej držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou , ktorá zakladá
status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti

vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na
základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek
odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Sociálna poisťovňa ho naviac v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku
neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla mu možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.

Žalobca má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo
postaveniesamostatnezárobkovočinnejosoby,čohodôkazomjeajskutočnosť,žepožiadaloozrušenie
registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámil údaje potrebné
pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že licencia na výkon samostatnejzdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, licenciu nikdy nevyužíval
a nemal na ňu žiaden príjem. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Krajského súdu v Prešove
vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu (v obdobnej

veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne orgány sa
nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 18Sa/1/2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na
povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie
požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam

pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie L1A.
Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú
zárobkovú činnosť nevykonával, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia
podľa § 21 ods.1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.
Žalobca namietal aj voči tomu, že ho správny orgán neupovedomil o začatí predmetného nedávkového

konania a neposkytol mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické

osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej
úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely

sociálnehopoistenia,považujúpovolenienaprevádzkovaniezdravotníckehozariadeniaalebopovolenie
vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané
podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol držiteľom povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore ortopédia vydaného Trnavským samosprávnym
krajom dňa 28.9.2004, ktoré bolo zrušené dňom 30.9.2006 rozhodnutím Trnavského samosprávneho

kraja, č.j. TA/2006/3343 zo dňa 4.9.2006. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie, bol však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0817/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov,označovanáakoL1A,nazákladektorejmôžusamostatnúzdravotníckuprax

vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 (755 184,00- Sk) vzniklo žalobcovi

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
od 1.7.2006 do 30.6.2007, rovnako jeho príjmy z podnikania v roku 2006 presiahli zákonom stanovenú
sumu 91 200,00 Sk a preto jeho povinné poistenie trvalo aj v období od 1.7.2007 do 30.6.2008. Keďže
žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu aj po 30.9.2006,povinné poistenie mu týmto dňom nezaniklo. Tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia
L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby a že na základe licencie
nevykonával žiadnu činnosť, je právne irelevantné. Nevedomosť žalobcu nespôsobuje nezákonnosť

rozhodnutia, pre ktoré je smerodajné, že žalobca bol v spornom období držiteľom licencie a že v
rozhodnom období dosiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu.. Poukazoval tiež na to, že zákon
nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť
o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a že po prvýkrát o zániku
poistenia žalobcu rozhodla pobočka dňa 14.6.2017. Vo veci nebola a ani nemohla byť nariadená obnova

konania nakoľko samotným predložením registračného listu - odhlášky nedochádza k právoplatnému
ukončeniu veci týkajúcej sa zániku poistenia. Žalovaný poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu
SR vyslovený v rozhodnutiach sp.zn. 1Sžso/16/2016 a 7Sžso/20/2010, ako aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne č.k.25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 a Krajského
súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, z ktorých žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho
orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 26.10.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 14.6.2017 určujúce, že
žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.9.2006,ale zaniklo 30.6.2008,
na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v neštátnom zdravotníckom zariadení bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu

30.9.2006 zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0817/06.

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie

odhlášky z poistenia ku dňu 30.9.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo
právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie dňom 30.9.2006 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto
postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

8. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

9. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,

zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo
skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo

mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku
sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný
a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 11 rokov!)
ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné.

11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje vzhľadom na potrebu vysporiadania
sa s odvolacími námietkami žalobcu širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť
účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovaťza arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným
v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia konania, je nedôvodnou už
vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané v skutkovo a právne

rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka
správneho konania.

12. V neposlednom rade, naplnením požiadavky §209 ods.3 zákona o sociálnom poistení na to,
aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je

označenie § 178 ods.1 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne,
v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Nejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno
vyvodzovať zánik, či nezánik povinného poistenia, o ktorom bolo rozhodnuté.

13. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa

prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivostiafinančnézabezpečenieobčanovvnepriaznivýchživotnýchobdobiach),naplneniektorého

v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia , ktoré bez pochybností je oprávnením na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.

Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.9.2006 na základe rozhodnutia
Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/3343 zo dňa 4.9.2006 boli naplnené podmienky aj pre
zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
povinnénemocenskéadôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa

ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci
v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa
tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).

14. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej
držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.

1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca
zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito
okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal.

15. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní
pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

16. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.