Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213275
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:1316213275.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: IURIDICA s.r.o., Jilemnického 12, 036 01 Martin, IČO:
36513717, právne zastúpený: Mgr. Karolína Marusová, advokátka,so sídlom Jilemnického 30, 036 01
Martin, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 0015165,
o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2016 domáhal rozhodnutia, aby súd vylúčil nehnuteľnosti zapísané
Okresným úradom V., katastrálny odbor, na- LV č. XXX ako parcela registra „M.“, parc. č. XX/X
- zastavané plochy a nádvoriao výmere XX H. a rodinný dom súp. č. X na parc. č. XX/X,L V č.

XXX ako parcela registra „M.“, parc. č. XX - záhrady o výmere XXX H., spoluvl.podiel X/X-ica K.
V.,LV č. XXXX ako parcela registra „M.“, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoriao výmere
XX H.,z exekúcie zriadením exekučného záložného práva vykonávanej súdnym exekútoromJUDr.
Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad Stummerova 1553, Topoľčany pod sp. zn.EX 1409/13; EX
2793/13; EX 2449/13 v prospech žalovaného.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je záložným veriteľom
dlžníka K. V.. Žalobcovi patrí záložné právo k nehnuteľnostiam K. V.C. zriadené Zmluvou o zriadení

záložného práva zo dňa 19.12.2005 a Zmluvouo zriadení záložného práva zo dňa 13.06.2006. Súdny
exekútor JUDr. Július Rosina vykonáva na základe poverení súdu pod spisovými značkami EX
1409/13; EX 2793/13; EX2449/13 exekúciu v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. proti
K. V.. Súdny exekútor vydal dňa14.11.2013, dňa 20.01.2014 a dňa 21.03.2014 príkazy na zriadenie
exekučného záložnéhopráva na nehnuteľnosti v prospech oprávneného.Exekučné konania sú vedené
v prospech žalovaného zriadenímexekučného záložného práva na záloh napriek tomu, že záložný

veriteľ - žalobca, nikdy nedalsúhlas na vedenie exekúcie na záloh v exekučnom konaní a tento
súhlas neudelili ani jehoprávni predchodcovia. Na zriadenie exekučného záložného práva teda neboli
splnené zákonpodmienky. Na dotknutých nehnuteľnostiach je ako prednostný-zmluvný, záložný veriteľ
zapísanýžalobca, pričom keďže záložný veriteľ nikdy neudelil súhlas na predaj nehnuteľnosti (zálohuv
exekučnomkonaní,exekútorpodľa§61aods.2EPvspojenís§151hods.6OZnemôževiesťexekučné
konanie na záloh a teda ani zriadiť exekučné záložné právo na záloh.Zriadenie exekučného záložného

práva bez súhlasu prednostného záložného veriteľa jeporušením tak hmotnoprávneho predpisu ako
aj procesného predpisu. Rovnaký právny názorvyjadril aj Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. III. ÚS
20/08-30 z 23.04.2008 a Nálezom sp. zn.III. ÚS 51/2014 z 01.07.2014. Žalobca si zároveň uplatňuje
náhradu nákladov právneho zastúpenia z hodnoty nehnuteľností,ktoré žiada vylúčiť z exekúcie, vo výške
15.551,60 Eur, tak ako bola určená znaleckýmposudkom č. 164/2004, vypracovaným znalcom Ing.
Miroslavom Ferklom, po odpočítamhodnoty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XXX pod parc. č. XX/X,ktorá nie je predmetom tohto konania.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 tak, že k Nehnuteľnostiam
je na každom jednom liste vlastníctva zapísanápoznámka P 1239/14, týkajúca sa uznesenia vydaného
Okresným súdom Trnava v konaní sp. zn.8C/234/2014 dňa 30.10.2014, ktorým bolo nariadené

predbežné opatrenie, a ktorým bolo spoločnostiVšeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 nariadené zdržať savýkonu záložného práva na základe oboch
Zmlúv o zriadení záložného práva (Y. XXXX/XX, Y. XXXX/XX), od ktorých Žalobca odvodzuje svoje
záložné právo. Nakoľko Žalovanýnedisponuje informáciou o predmete a výsledku konania vedeného na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn.8C/234/2014, a poznámka je na listoch vlastníctva naďalej zapísaná,

má Žalovaný dôvodnú pochybnosťo existencii záložného práva Žalobcu. Žalobca Žalovaného pred
podanímŽalobynasúdnijakýmspôsobomnekontaktovalanepokúsilsaozmierlivévyriešenievzniknutej
situácie mimosúdnou cestou.Žalobca taktiež nijakým spôsobom neupovedomil súdneho exekútora o
jeho údajnom nezákonnom postupe.Žalovanému sa s prihliadnutím na okolnosti uplatnenia nároku
(absencia pokusu o mimosúdne riešeniea skutkový stav pred začatím sporu (poznámka na LV) javí ako
spravodlivé, že Žalobca by nemal mať nárokna náhradu trov konania.Ak by napriek uvedenému súd

Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, žalovaný nesúhlasí s tým,aby boli v tomto prípade trovy
právneho zastúpenia počítané z hodnoty Nehnuteľnosti určenej znaleckýmposudkom č. 154/2014 zo
dňa 14.04.2014, vypracovaným znalcom Ing Miroslavom Ferklom. Keďže Znalecký posudok je viac ako
tri roky starý, má Žalovaný za to, že aktuálnahodnota Nehnuteľností nie je známa, a preto je pri určení
výšky trov právneho zastúpenia dôvodnévychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb, podľa ktorej základná sadzba
za jeden úkon právnej služby jetrinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci
alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (t. j. vyhotovením nového
znaleckého posudku).

3. Žalobca sa v replike doručenej súdu dňa 20.11.2017 uviedol, že konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 8C/234/2014 bolo skončené Uznesením zo dňa05.04.2017, ktorým súd schválil zmier
strán sporu a rozhodol, že dlh Rudolfa Tomašovičavoči žalobcovi zostáva aj naďalej krytý záložným
právom zriadeným na základe Zmluvyo zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z04378-05 zo
dňa 22.11.2015 a na základeZmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z05826-U6 zo dňa

17.05.2006, pričompredmetom zálohu sú nehnuteľnosti, o vylúčení ktorých má súd rozhodnúť v tomto
konaní.Uznesenie sp. zn. 8C/234/2014 o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017.
Záložné právo v prospech žalobcu teda naďalej existuje a vedenie exekučného konania nazáloh zákon
podmieňujevydanímjehopredchádzajúcehosúhlasu.Ústavnýsúdvovecisp.zn.IIIÚS20/08uviedol,že
„Ak záložný veriteľ nikdy neudelil súhlasna predaj nehnuteľnosti (zálohu) v exekučnom konaní, exekútor

podľa § 61a ods. 2 EPv spojení s § 151h ods. 6 OZ nemohol viesť exekučné konanie na záloh a teda ani
zriadiťexekučné záložné právo na záloh. Ak tak exekútor urobil, porušil zásadným spôsobomprocesný
predpis - Exekučný poriadok, ale aj hmotnoprávny predpis Občiansky zákonník.Takýto postup je
nie len v rozpore s uvedenými právnymi predpismi, ale ide aj o neprípustnéobchádzanie zákona, v
rozpore so zásadou vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba

na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon. “Z uvedeného
potom podľa Ústavného súdu vyplýva, že exekučný súd nesmie vydaťexekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie, ak exekútor so žiadosťou o vydanie poverenianepredloží aj súhlas záložného
veriteľa. V prípade ak napriek nedostatku súhlasu záložnéhoveriteľa došlo k vydaniu poverenia, aj
v takom prípade by tento nedostatok súhlasu viedolk zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť.

Nedostatok tohto súhlasu nemožno ospravedlniťargumentáciou, podľa ktorej zriadenie exekučného
záložného práva nie je spôsobomvykonania exekúcie. Aj § 151h ods. 6 OZ aj § 61a ods. 2 EP bez
akýchkoľvek pochybnostíhovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese smerujúcom k
nútenémuvymoženiu judikovanej pohľadávky, nie len o konkrétnom procesnom úkone ako súčasti
tohtoprocesu. Preto formalistický argument, že zriadenie exekučného záložného práva nie jespôsobom

vykonania exekúcie nemožno akceptovať. Ústavný súd ďalej konštatoval, žecieľom § 151h ods. 6 OZ
je zvýšená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahuk uplatneniu práva na exekučné konanie na
veci zaťažené zálohom. Obmedzenie rozsahuexekúcie vyplývajúce z ust. § 151h ods. 6 OZ súvisí s
hmotnoprávnou úpravou záložnéhopráva, ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa. Súčasťou tejto
ochrany je súhlas záložnéhoveriteľa s exekúciou na záloh. Tento súhlas treba považovať za súčasť

vzniku práva na súdnua inú právnu ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a
vedenieexekúcie.K imanentným znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou
je tiežpožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakýchpodmienkach
dala rovnaká odpoveď. Z tohto dôvodu Ústavný súd zaujal vyššie citovanézjednocujúce stanovisko a toNálezom III. ÚS 518/2014.Čo sa týka otázky náhrady trov konania žalobca je toho názoru, že hodnota
nehnuteľností jeznáma a určená znaleckým posudkom, vypracovaným osobou zapísanou v zozname
znalcovdva roky pred podaním návrhu na začatie konania a pre to nie je dôvod pri rozhodovanío výške

náhrady trov konania postupovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhláškyč. 655/2004 Z.z.

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 21.03.2018 uviedol, že keďže Žalobca svojou replikou
vyvrátil dôvodnú pochybnosť Žalovaného o existencii záložného právaŽalobcu, zaslal Žalovaný ako
oprávnený vo vyššie uvedených exekučných konaniach súdnemu exekútoroviJUDr. Júliusovi Rosinovi

návrh na zrušenie exekučných záložných práv, ktoré viaznu na Nehnuteľnostiach.Žalovaný dáva do
pozornosti súdu skutočnosť, že zriadenie exekučného záložného práva naNehnuteľnostiach v poradí za
zmluvným záložným právom Žalobcu nemohlo nijakým spôsobom poškodiť Žalobcu na jeho právach,
keďže de facto je to len spôsob zabezpečenia poradia pri eventuálnom predajiNehnuteľností vo
vlastníctve osoby, voči ktorej má pohľadávku nielen Žalobca, ale i Žalovaný. Žalobca Žalovaného pred
podanímŽalobynasúdnijakýmspôsobomnekontaktovalanepokúsilsaozmierlivévyriešenievzniknutej

situácie mimosúdnoucestou. Žalobca taktiež nijakým spôsobom neupovedomil súdneho exekútora o
jeho údajnom nezákonnompostupe.Žalovanému sa s prihliadnutím na okolnosti uplatnenia nároku
(absencia pokusu o mimosúdne riešenie)a skutkový stav pred začatím sporu (poznámka na LV) naďalej
javí ako spravodlivé, že Žalobca by nemalmať nárok na náhradu trov konania.Ak by napriek uvedenému
súd Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, Žalovaný naďalej nesúhlasís tým, aby boli v tomto

prípade trovy právneho zastúpenia počítané z hodnoty Nehnuteľností určenejznaleckým posudkom
č. 164/2014 zo dňa 14.04.2014, vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Ferklom. Keďže Znalecký
posudok je viac ako tri roky starý, má Žalovaný za to, žeaktuálna hodnota Nehnuteľností nie je známa, a
preto je pri určení výšky trov právneho zastúpenia dôvodnévychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb, podľa ktorej

základná sadzba za jeden úkon právnej služby je jednatrinástina výpočtového základu, ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo jumožno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (t.
j. vyhotovením nového znaleckého posudku).

5. Dňa 21.7.2016 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu

späť a žiadal z uvedeného dôvodu konanie zastaviť. Späťvzatie žalobca odôvodnil tým, že súdny
exekútor podal návrh na zrušenie exekučného záložného práva v prospech žalovaného a toto bolo
príslušnýmkatastrom nehnuteľností vymazané. Žalobca žiadal o priznanie náhrady trov konania s
poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, nakoľko súdny exekútor podal návrh na zrušenie exekučného
záložnéhopráva v prospech žalovaného a toto bolo príslušným katastrom nehnuteľnosti vymazané

až po podaní žaloby, teda žaloba bolapodaná dôvodne a žalovaný zavinil zastavenie konania svojím
správaním po podaní žaloby.

6.Žalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa01.10.2018oznámil,ževkrátkomčasezašlesvojevyjadrenie
k trovám konania, ktoré si vyčíslil žalobca.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. Súdu vyjadrenie
žalovaného k trovám doručené nebolo a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žaloba
bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý návrhom zo
dňa 20.03.2018 požiadal súdneho exekútora o zrušenie exekučného záložného práva po podaní žaloby,

teda žaloba bola podaná dôvodne.

9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu

zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v správaní po začatí konania, potom je potrebné
konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Súd je názoru, že v danej veci jebez významu, že žalovaný mal pochybnosťo existencii záložného práva, ak aj prebiehalo konanie na
tunajšom súde pod sp. zn. 8C/234/2014. Rozhodujúce je, že v čase zápisu exekučného záložného práva
bolo zapísané (hoci aj spochybnené) záložné právo, a tento zápis bol uskutočnený bez súhlasu žalobcu.

Z právnych predpisov nevyplýva povinnosť žalobcu, aby sa pokúsil sa o zmierlivé vyriešenie vzniknutej
situácie mimosúdnou cestou alebo upovedomiť súdneho exekútora o jeho údajnom nezákonnom
postupe. Z § 61a ods. 2 EP v spojení s § 151h ods. 6 OZ v súlade s výkladom Ústavného súdu SR v
náleze III. ÚS 51/2014 vyplýva zákazviesť exekučné konanie na záloh a zriadiť exekučné záložné právo
na záloh. Žalovaný vôbec nemal udeliť súdnemu exekútorovi súhlas na zriadenie exekučného záložného

práva na nehnuteľnostiach, na toto exekútor potrebuje výslovný súhlas oprávneného a ak ho v rozpore
so zákonom udelil, je na mieste, aby znášal trovy konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).