Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235871
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112235871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: U. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., Q. 6, zast.: JUDr. Štefan Mišovič, advokát so sídlom Nitra, Jána Mrvu 22, proti žalovanému:
P.. G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, zast.: JUDr. Alexander Kuchárik, so sídlom Levice, Hollého
11, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo 7. júna 2017, č. k. 19C/298/2012-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri svojom rozhodovaní aplikoval
ust. § 123, § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Vychádzal zo žaloby
žalobkyne, ktorá sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území A., zapísanej na LV č. XXXX, dvojizbový byt č. XX na X. podlaží, Q., bytového domu
na Q. ulici v A. so súp. č. XXXX, na parc. č. 874, 875, 876 a 877, vrátane podielu priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v podiele 59/4835, ktorá je vo

vlastníctve žalovaného. Mal za preukázané, že žalobkyňa odpredala v roku 2004 byt v W. za sumu 66
387,83 eura (2 000 000 Sk - Zmluva o sprostredkovaní predaja na čl. 58-59 spisu), ktoré mala uložené na
účtevC..Zvýpovedežalobkynevtrestnomkonanízistil,žeztejtosumyposkytlasumu33193,92eura(1
milión Sk) svojej dcére U. E., pričom sumu 26 555,14 eura (800.000,-Sk) jej požičala a sumu 6 638,78
eura (200.000,-Sk) jej darovala. Dcéra vybrala z účtu žalobkyne s jej vedomím ešte aj sumu 3 319,39
eura (100 000 Sk). Žalobkyňa sa rozhodla kúpiť si byt v A., s čím sa obrátila na žalovaného, svojho syna.
Dcéra vrátila žalobkyni sumu 26 555,14 eura (800 000 Sk) dňa 13. 12. 2005 za prítomnosti žalovaného,

ako aj Q. W. - syna žalobkyne a brata žalovaného, pričom žalobkyňa a dcéra uviedli, že sumu 800 000
Sk si zobral žalovaný, čo však žalovaný poprel a taktiež aj Q. W.. Ďalej zistil, že dňa 01. 07. 2005 bola
uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi U. X. a jeho manželkou P. X., ako budúcimi
predávajúcimi, a žalobkyňou, ako budúcou kupujúcou. Predmetom zmluvy bol vyššie špecifikovaný byt.
Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 28 878,71 eura (870 000 Sk) a pred podpisom tejto zmluvy bola
budúcim predávajúcim vyplatená záloha vo výške 6 638,78 eura (200 000 Sk), prevzatie ktorej títo
potvrdili svojim podpisom. Dňa 29. 07. 2005 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi U. X. a

jeho manželkou P. X. a kupujúcim P.. G. W. - žalovaným. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 28 878,71
eura (870 000 Sk), ktorá bola uhradená predávajúcim v hotovosti do rúk predávajúcim pred podpisom
zmluvy, čo predávajúci potvrdili podpisom na zmluve. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol
povolený v prospech žalovaného pod č. V5043/2005 a žalovaný je zapísaný na LV č. XXXX ako výlučnývlastník spornej nehnuteľnosti. Záloha vo výške 6 638,78 eur bola predávajúcim vyplatená pri podpise
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zvyšok kúpnej ceny 22 239,93 eura bol vyplatený predávajúcim
pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú čiastku priniesla manželka žalovaného do realitnej kancelárie, ktorú

predtým obdržala od žalobkyne na svoj účet. Na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. U XXXXX-XX zo
dňa 26. 09. 2005, uzatvorenej medzi veriteľom, Q. a. s., a žalovaným ako dlžníkom a jeho manželkou,
ako spoludlžníčkou, bol poskytnutý úver vo výške 16 596,96 eura na rekonštrukciu nehnuteľnosti, s
dohodnutými splátkami v počte 60, vo výške 358,16 eura mesačne. V súvislosti s úverom bola dňa
26. 09. 2005 uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti so záložným veriteľom

Q. a žalovaným, ako záložcom, pričom zálohom bol sporný byt, vklad bol povolený dňa 21. 10. 2005
pod V 6171/05. Úver bol žalovaným splatený dňa 20. 09. 2010 vo výške 21 489,60 eura. Na základe
oznámenia žalobkyne bolo vedené na ORPZ konanie pod č. ČVS: ORP-238/2-OVK-NR-2012, v ktorom
boli okrem žalobkyne a žalovaného vypočutí aj svedkovia: U. X., P. X., U.. E. P., U. E., Q. W., T. W., P..
Q. U. a Uznesením ORPZ, odbor kriminálnej polície v Nitre č. ČVS: ORP-238/2-OVK-NR-2012 zo dňa
18. 06. 2015 bolo trestné stíhanie voči žalovanému zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a

nebol dôvod na postúpenie veci. S poukazom na výpovede strán sporu ako aj na výpovede svedkov, mal
za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 6 638,78 eura získal žalovaný od svojho priateľa U.,
pričom tento potvrdil, že tieto požičané peniaze mu už žalovaný vrátil. Nebolo spochybnené, že žalovaný
zabezpečoval pre žalobkyňu byt na Q. ulici, za ktorý zaplatil zálohu vo výške 6 638,78 eura (200 000 Sk),
ktorú sumu si požičal od svojho známeho. Následne bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve

s manželmi X.. Už v tej dobe chcela žalobkyňa napísať byt na žalovaného, aby dcéra U. nedostala
z bytu nič a až na námietku žalovaného, že všetci súrodenci majú nárok dediť, žalobkyňa súhlasila
s tým, aby ďalšiemu synovi Q. žalovaný niečo vyplatil. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola prítomná aj
manželka žalovaného, ktorá doplatila zvyšok kúpnej ceny 22 239,93 eura. Zmluva sa podpisovala u
notára za prítomnosti žalobkyne a bol prečítaný závet žalovaného, v zmysle ktorého žalobkyňa mala

v predmetnom byte zriadené právo doživotného bývania. Úver na rekonštrukciu bytu si zobral a aj ho
splatil žalovaný, pričom rekonštrukcia bola finančne nákladná, keďže žalobkyňa mala vysoké nároky
na materiály aj na zariadenie bytu. Odôvodňovala to však tým, že žalovaný v podstate investuje do
svojho. Dodal, že v trestnom konaní vypovedal Q. W. (brat žalovaného a syn žalobkyne), ktorý dlhoval
žalovanému 15 000 eur, pričom po dohode s ním mu vrátil len 3 000 eur a 12.000 eur bola výplata

z budúceho dedičstva po matke (žalobkyni). Zároveň uviedol, že videl, ako sestra U. matke peniaze
odovzdala, avšak čo s nimi matka urobila, nevedel. Keď matku navštevoval, nezistil, že by nemala listiny
ohľadne bytu v poriadku, nikdy sa nesťažovala na postup žalovaného, uvádzala že je to v poriadku, a
preto nevie prečo sa súdia a prečo podala matka na žalovaného trestné oznámenie. Sestre U. žalovaný
naprianiematkynedalužnič,pretožeužbolavyplatená.Žalovanýsaobytstará,ikeďvňombývamatka,

stále platí všetky náklady súvisiace s predmetným bytom (nájomné, poistenie, daň z nehnuteľnosti,
splatil úver na rekonštrukciu bytu). Nepreukázalo sa ako pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovanému
odovzdala sumu 26 555,14 eura, ktorú jej dňa 13. 12. 2005 vrátila dcéra U. (popieral to žalovaný a
nepotvrdil to ani svedok Q. W.), ani sa nepreukázalo, že by táto suma bola použitá na rekonštrukciu
predmetného bytu, nakoľko rekonštrukcia bytu prebiehala po jeho kúpe, teda na jeseň 2005 a je vysoko

pravdepodobné, že na ňu boli použité práve finančné prostriedky zo zmluvy o poskytnutí úveru č. U
XXXXX-XX zo dňa 26. 09. 2005 uzatvorenej medzi veriteľom: Q. a. s. a žalovaným ako dlžníkom a
jeho manželkou ako spoludlžníčkou, nakoľko úver vo výške 16 596,96 eura im bol poskytnutý na účel
rekonštrukcie nehnuteľnosti a v uvedenom období žiadnu inú rekonštrukciu nerealizoval. Žalobkyňa bola
prítomná pri podpise kúpnej zmluvy dňa 29. 07. 2005, voči ktorej nemala námietky, bola si vedomá

toho, akú zmluvu žalovaný, ako kupujúci, podpisuje a že nadobúda nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva. Od roku 2005 v predmetnom byte býva bez toho, že by sa podieľala na nákladoch spojených
s užívaním bytu a zrejme zlé vzťahy medzi matkou a deťmi, ako aj medzi súrodencami, mali za následok,
že sa žalobkyňa až v roku 2012 rozhodla podať trestné oznámenie na žalovaného. V trestnom konaní
nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil voči žalobkyni trestného činu podvodu a keďže sa

žalobkyňa v tomto konaní domáhala určenia vlastníctva k spornému bytu, pre súd bolo najpodstatnejšie
zistiť, od akého právneho titulu žalobkyňu odvodzuje svoje vlastnícke právo k bytu. Keďže žalobkyňa
právny titul nadobudnutia vlastníctva v konaní nepreukázala, súd jej žalobu ako nedôvodne podanú
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a

v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o samotnej
výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietala vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Zvýraznila, že súd nevykonal

riadne dokazovanie vo veci, nevypočul predávajúcich manželov X., zástupcu realitnej kancelárie a
ani veriteľa žalovaného G.. U.. Uviedla, že sama zaplatila preddavok na kúpu bytu a ďalšie peniaze
zaslala na účet manželky žalovaného. Tieto peniaze mu nedarovala. Žalovanému dala aj 800 000 Sk
na vyplatenie úveru aj s úrokmi, ktorý úver bral žalovaný za účelom rekonštrukcie predmetného bytu.
Žiadala, aby odvolací súd podľa § 384 ods. 2 CSP doplnil dokazovanie o výpovede manželov X., ako

predávajúcich, Q. W., P.. U. a T. W., ktorí boli vypočutí len v trestnom konaní a nemala možnosť ich
výpovede si vypočuť.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a namietal,
že žalobkyňa mala v konaní dostatočný časový priestor na produkovanie dôkazov, pričom zo zápisnice
z pojednávania konanom dňa 07. 06. 2017 vyplýva, že nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, o ktorý opiera svoj nárok vyplývajúci zo žalobného
petitu.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala učenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., zapísanej na LV č. XXXX, dvojizbový byt č. XX
na X. podlaží, Q. bytového domu na Q. ulici v A. so súp. č. XXXX, na parc. č. 874, 875, 876 a 877, vrátane
podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku

v podiele 59/4835 vedenej vo vlastníctve žalovaného. V žalobe uviedla, že požiadala svojho syna -
žalovaného, aby jej vyhliadol za účelom kúpy primeraný dvojizbový byt. Tvrdila, že žalovanému poskytla
finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu, ako aj finančnú hotovosť 26 555 eur na vyplatenie
úveru na účel rekonštrukcie daného bytu. Byt žalovaný na ňu nepreviedol. Žalovaný platí za byt 120
eur mesačne nájomné, ale elektrinu, plyn, rozhlas a televíziu si platí sama. Súd prvej inštancie žalobu

zamietol z dôvodu nepreukázania titulu nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu.

8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobkyne, konkrétne k ust. §
365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia

dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Namietala i vadu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
g/ CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Jedná sa o doplnené ustanovenie
v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP).
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. K
žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávneho vyložil.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,

je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

13. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má

byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancieodvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

15. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

16. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v sporovom konaní, ktoré je konaním

sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej
inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie
navrhnutéstranami,ktorépopoučenínemaliďalšienávrhynadoplneniedokazovania.Odvolacísúdplne
sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho
rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol pre neunesenie

dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom nepreukázania právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k
predmetnému bytu. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že by finančné prostriedky použité na kúpu
predmetného bytu patrili jej. Z výpovedí svedkov v trestnom konaní (žalovaný, jeho manželky a Mgr.
Q. U.) je zrejmé, že sumu 6 638,78 eura požičal žalovanému Mgr. U.. Bolo jednoznačne preukázané,
že suma 22 239,93 eura, vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, patrila žalobkyni, pričom žalobkyňa

mala vedomosť o tom, že byt nadobúda do svojho vlastníctva žalovaný, nakoľko pri podpise kúpnej
zmluvy bola prítomná. Vedela kto sa stane vlastníkom predmetného bytu a voči uvedenému nemala
žiadne námietky. Kúpna zmluva sa podpisovala u notára aj za prítomnosti žalobkyne, pričom bol u
notára prečítaný závet žalovaného, v zmysle ktorého má žalobkyňa v predmetnom byte zriadené
právo doživotného bývania. V prospech žalovaného svedčia tiež skutočnosti, že žalovaný platí všetky

náklady súvisiace s predmetným bytom (nájomné, poistenie daň z nehnuteľnosti), splatil úver, ktorý si
zobral na rekonštrukciu tohto bytu. Naopak žalobkyňa svoje tvrdenie, že žalovanému odovzdala sumu
26 555,14 eura, ktorú jej dňa 13. 12. 2005 vrátila dcéra, nepreukázala. Súd prvej inštancie v tomto
smere správne poznamenal, že rekonštrukcia bytu prebiehala po jeho kúpe, teda na jeseň 2005 a je
pravdepodobné, že na ňu boli použité práve finančné prostriedky zo zmluvy o poskytnutí úveru č. U

XXXXX-XX zo dňa 26. 09. 2005 uzatvorenej medzi veriteľom: Q. a. s. a žalovaným ako dlžníkom a jeho
manželkou ako spoludlžníčkou, nakoľko úver vo výške 16 596,96 eura (500.000,-Sk) im bol poskytnutý
na účel rekonštrukcie nehnuteľnosti a v uvedenom období žiadnu inú rekonštrukciu nerealizoval.
Neopomenuteľným je i fakt, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil voči
žalobkyni trestného činu podvodu v súvislosti s nadobudnutím predmetného bytu. V závere odvolací

súd k odvolacím námietkam žalovanej týkajúcich sa doplnenia dokazovania, resp. novôt v odvolacom
konaní, konštatuje, že v zmysle § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej
inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnejapelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je
odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť

dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie,
hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP, pokiaľ pôjde
o tzv. novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo
tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z
pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci
žalobkyňa počas celého konania pred súdom prvej inštancie mala vytvorený dostatočný právny i časový

priestor na preukázanie svojich tvrdení a produkovanie dôkazov v tomto smere, pričom vo veci bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, listom
vlastníctva, fotokópiou katastrálneho spisu V 5043/2005, fotokópiou vyšetrovacieho spisu, zmluvou o
poskytnutí úveru, Potvrdením o splatení úveru, uznesením OR PZ Na pojednávaní konanom dňa 07.
06. 2017 (č. l. 155) strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania po tom, ako boli riadne

oboznámení s obsahom spisu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok, ako vecne správny,
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní žalovanému
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu vzhľadom na plnú úspešnosť žalovaného v odvolacom konaní. O výške náhrady trov
odvolacieho konania žalovaného rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).