Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213506
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414213506.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobkyne: V. E., N.. XX.XX.XXXX, M. R. Č.. XXX, XXX XX M. R., zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 593,01 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v č a s t i o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01
€ od 22.11.2014 do 23.11.2014 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 593,01 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 € od 24.11.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2014 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok
na zaplatenie sumy 593,01 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa
tiež domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho

zastúpenia. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že dňa 26.05.2011 so žalovaným
uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky
vo výške 400,00 €. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 392,00 €, ktorú sa zaviazal zaplatiť
v 12 mesačných splátkach. Ročný úrok predstavoval 98 %. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej
odplaty za poskytnutý úver za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na povahu a obsahu zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu. Žalobkyňa na základe neplatnej dohody o odplate uhradila na účet žalovaného sumu 993,01

€, tzn. o 593,01 € viac, ako mal žalovaný nárok a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Žalovaný do podania žaloby napriek výzve žalobkyne bezdôvodné obohatenie
nevydal.

2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 12C/194/2014-15 zo dňa 04.01.2017 súd žalovanému uložil
povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 593,01 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania,
alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Dňa 10.02.2017 žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor,

ktorý odôvodnil tým, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovaná zmluva a v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods.1 Obchodného
zákonníka dohodli, že sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Spornú
zmluvou o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona ospotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia občianskeho
zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na

základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. Výška úrokov nie je podstatou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny prvok,
ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje
žalobca. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Žalovaný bol toho názoru, že v danom prípade zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná
zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
o úvere nikdy neodpadol, majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Akýkoľvek nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej premlčacej lehote. Požadovaný
nárok žalobkyne sa stal v celom rozsahu premlčaný v objektívnej i v subjektívnej premlčacej lehote
dňa 26.05.2014. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Tunajší súd uznesením 12C/194/2014-24 zo dňa 21.03.2017 platobný rozkaz
zrušil, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.05.2017 poukázala na to, že rozhodujúci okamih pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného

právneho úkonu je okamih, kedy sa oprávnený reálne dozvedel, že zmluva na základe, ktorej bolo
plnenieplnenéjeneplatnáMalazato,žesisvojeprávovočižalovanémuuplatniladvojročnejsubjektívne
lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou na strane žalovaného
nebolo žalovaným ani súdom nijako preukázaný. Ani žalovaný však svoje tvrdenia o tom, že nárok
žalobkyne premlčaný nepreukázal aj napriek dôkaznej povinnosti žiadnymi predloženými dôkazmi,

pričom nepreukázala ani to, kedy sa žalobkyňa reálne, skutočne dozvedela, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu. K bezdôvodnému obohateniu došlo splátkou, ktorou sa preplatila
istina úveru. Táto splátka bola uhradená dňa 16.12.2011 vo výške 903,01 € a od tohto dátumu začala
plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota. Nakoľko k podaniu návrhu došlo dňa 18.11.2014 očividne
neuplynuli 3 roky. K tvrdeniu žalovaného, že predmetný zmluvný vzťah je nutné podriadiť výlučne

ustanovením Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že zmluvné strany konali v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere preukázateľne v postavení dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle definície
obsiahnutej v § 52 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy jasne vyplýva, že obsahujú väčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žalobkyňa trvala na podanej žalobe

v celom rozsahu.

4. Súdne pojednávanie sa dňa 31.10.2017 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
písomne podaním zo dňa 23.10.2017 ospravedlnil. Právny zástupca žalovanej sa na súdnom
pojednávaní sa pridržiaval písomných vyjadrení podaných v tejto veci. Žiadal vydať bezdôvodné

obohatenie v sume 593,01 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania z dôvodu, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu absencie obligatórnych
náležitostí, ktoré takáto zmluva má mať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Hlavne teda namietal absenciu
RPMN,úrokovejsadzbyúveru,termínukonečnejsplatnosti.Čosatýkaspotrebiteľskéhocharakterutrval
na tom, že predmetné zmluva aj keď je zaškrtnutý účel poskytnutia tohto úveru - povolanie, žalovaný

nijakýmspôsobomnepreukázal,žebytentoúvermalbyťposkytnutýzaúčelomakodeklaruje.Žalobkyňa
na pojednávaní uviedla, že predmetný úver si brala na drevo do domácnosti. Úver bol uzavretý v N. A.
v pobočke žalovaného s tým, že zamestnanci žalovaného vypisovali celú zmluvu, ona ju nevypisovala.
Nevie prečo je tam zaškrtnuté účel poskytnutia úveru na výkon povolania, pretože v čase, keď si brala
úver mala už sedemdesiat rokov a bola na starobnom dôchodku, vtedy už nepracovala. Teda tento údaj

je nepravdivý. Pokiaľ ide o to, kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, tak uviedla, že v
lete v r. 2014 jej dcéra poradila, že by mohla riešiť otázku bezdôvodného obohatenia ku ktorej došlo v
prípade tohto úveru. Potom ako jej to dcéra poradila navštívila právneho zástupcu, ktorý je vlastne aj jej
právnym zástupcom v tomto konaní a udelila mu splnomocnenie na zastupovanie. Právny zástupca
žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu bola

žalovanému doručená až 21.11.2014 a obsahovala termín plnenia do 21.11.2014 upravil žalobu v tej
časti, že úrok z omeškania si uplatňuje až odo dňa podania žaloby a to odo dňa 24.11.2014.5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 24.11.2014, Výzvou
na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 21.11.2014, Plnomocenstvom právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 19.09.2014, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, výpisom splátok a pokút k

Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, výpisom žalobkyne z registra obyvateľov, odporom žalovaného zo dňa
08.02.2017, vyjadrením žalobkyne zo dňa 03.05.2017, a podaním žalovaného zo dňa 23.10.2017, zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 26.05.2011 žalobkyňa, ako dlžník, uzatvorila so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej bol veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400,00 € a
dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,00 €, t.j.
celkovo zaplatiť čiastku 792,00 € v 12 mesačných splátkach po 66,00 € počnúc dňom 05.07.2011. Dlžník
prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania. Prevzatie peňažnej hotovosti
uvedenej v tejto zmluve žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Z výpisu splátok a pokút k zmluve č.
XXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa žalovanému dňa 16.12.2011 uhradila sumu 993,01 €.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Keďže žalobca ešte na súdnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2017 zobral žalobu v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 € od 22.11.2014 do 23.11.2014

späť, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

9. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č.
609500412 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

10. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobcu a účelu poskytnutého úveru.
Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.01.2011 uzatvorená Zmluva o

úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný pri ich uzavretí konal v rámci svojho
predmetu podnikania. Žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba spotrebiteľ. V zmluve o úvere
je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalobkyni finančné prostriedky poskytnuté na výkon
povolania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutýúver s výkonom povolania žalobkyne, ktorá v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy mala 70 rokov a bola
na starobnom dôchodku. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje takéto označenie účelu použitia
finančných prostriedkov žalobkyňou, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa

nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
povolania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že uvedený
právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, ani to, že žalobkyňa ako nepodnikateľ brala

úver na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluvy, takýmto dôkazom
nie je. Keďže žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalobkyni, ako
dlžníkovi, boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, súd skonštatoval, že vymedzenie
účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany
žalovaného má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na
uvedené, súd ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol

spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší
neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo
obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalovaným nepreukázané
dojednanie o voľbe režimu Obchodného zákonníka, ktoré by malo byť zakotvené vo VPPÚ, ktoré

žalovaný súdu nepredložil, by bolo pre rozpor s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné a predstavovalo by neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko režim
Obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa nevýhodnejší a takéto zmluvné dojednanie by predstavovalo
odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

12.Ďalejsasúdzaoberalžalovanýmpodanounámietkoupremlčaniažalobkyňouuplatnenéhonárokuna

vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho
právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle,
že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom

časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.

Počiatok subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom že k bezdôvodnému
obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a
až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia
lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade absolútnej neplatnosti

právneho úkonu je plnenie poskytované na jeho základe bezdôvodným obohatením a od toho momentu
plynie aj objektívna premlčacia lehota. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa
vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá získal až v lete roku 2014
a teda k uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby, t.j. k 24.11.2014, vo
vzťahu k žalobou uplatneným nárokom nedošlo. Pokiaľ ide o uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej

lehoty, k jej uplynutiu pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe predmetnej zmluvy
o úvere vo vzťahu k plneniu žalobkyne zo dňa 16.12.2011 nedošlo. Na základe uvedených skutočností
súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a lebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola
dňa 26.05.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Splnenie zmluvného záväzku žalovaného
z tejto zmluvy a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 400,00 € žalobkyni nebolo

v tomto konaní sporné a vyplýva z potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti, ktoré sa podpísané
žalobcom nachádza na jednej listine ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Súd právny vzťah medzi
účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo
medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je

dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou
zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočíva len
v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku za jej poskytnutie. Ak si zmluvné strany takýto záväzok
dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu

vzniknúť žiadne práva či povinnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru,
že Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) druh spotrebiteľského úveru, písm. f) dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, písm. k) termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. y) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku
absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v časti dohodnutého poplatku a konštatovanej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobkyni na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX poskytnutý, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo
výške 593,01 € (993,01 € - 400,00 €) získaný ako bezdôvodné obohatenie, a preto súd žalobe vyhovel

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Žalovaný sa ako dlžník žalobkyne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku
čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky
z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila odo dňa podania
žaloby, t.j. od 24.11.2014 do zaplatenia. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j.

dňa 24.11.2014 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % žalobkyni
vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 od
24.11.2014 do zaplatenia.21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a
2 CSP. Žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech čo sa týka žalovanej istiny, neúspešná bola len v časti
jej uplatneného príslušenstva, v ktorej súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil.
Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného

poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).