Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010050
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6713010050.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2018 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimíra Kapustu a Heleny
Sekerešovej v trestnej veci obžalovaného P. T., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. T., nar. XX.XX.XXXX K. Y., trvale bytom Y., E. XXX/XX,
j e v i n n ý,
že
dňa 11.06.2012 v čase okolo 22.30 hod. v meste Zvolen na ulici Nográdyho, potom čo zastavil

OMV a vyšiel k okoloidúcemu K. Z., E.. XX.XX.XXXX po predchádzajúcom slovnom útoku zo strany
poškodeného a kope pravou nohou do stehna obžalovaného, následnom vzájomnom okopávaní sa, pri
vzájomnom údere päsťami na tvár, vzájomnom kopaní sa, poškodený K. Z. spadol na zem,

t e d a
na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov, výkon ktorého sa mu

podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených:

K. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. Y., B.. C. XXXX/X,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Panónska cesta 2,

odkazuje s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09.03.2015, ktorý bol po odvolaniach
prokurátora, obžalovaného a poškodeného uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 5To 56/2015 zodňa 03.09.2015 zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd zameral
svoju pozornosť na znalecké posudky, pričom vyslovil názor, že je vo veci potrebné najprv vypočuť
obidvoch znalcov a pokiaľ aj potom zostane sporný mechanizmus vzniku zranenia poškodeného zvoliť

alternatívu postupu podľa § 147 Tr. poriadku a do konania pribrať znaleckú organizáciu alebo ústav.

Obžalovaný P. T. na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2013 uviedol, že sa necíti byť vinný a ďalej dodal,
že je pravdou, že dňa 11.06.2012 v čase okolo 21.30 vo Zvolene na ul. Nográdyho prišiel do kontaktu
s poškodeným K. Z.. Na uvedenú ulicu sa dopravil na osobnom motorovom vozidle Opel Astra, v aute

sedela okrem neho ešte priateľka P. I.. Dôvodom, prečo tam prišiel bola okolnosť, že ho tam čakal
kamarát, ktorému mal vrátiť peniaze. Tým kamarátom bol A. A.. Zastavil motorové vozidlo pred domom,
malnaňomotvorenéoknoaceztotooknosazačalrozprávaťsosusedom,ktorýbývanaprvomposchodí
v bytovke a jedná sa o osobu B. D.. Počas toho rozhovoru počul nejaký hluk, bolo to smerom od Hrona k
jeho paneláku. Auto bolo odparkované súbežne s bytovkou, kde bol B. D., on bol na balkóne a tam fajčil.
K. Z. prichádzal po chodníku smerom odpredu. Poškodený zastal, možno si niečo myslel, že mu niečo

hovorí. On si tam niečo mrmlal, obžalovaný sa nahol cez otvorené okno a pýtal sa ho, čo hovorí. Jediné,
čo z toho počul, bolo, že ak si frajer a ak niečo chceš tak vystúp. Obžalovaný z auta vystúpil, prišiel na
chodník k nemu a pýtal sa ho, čo má stále za problém. Nebolo to totiž prvýkrát, čo bol medzi nimi nejaký
ústny konflikt. Tie problémy vznikli už dávnejšie, keď mal poškodený problém s nejakým chalanom a
túto osobu si vzťahoval na neho. Obžalovaný mu vytkol, prečo stále chodí popred ich vchod, že už aj

jeho priateľka sa ho bojí. Poškodený mu začal vulgárne nadávať, bola to z jeho strany čistá provokácia.
Obžalovaný nechcel s poškodeným mať konflikt, preto sa potom otočil, išiel smerom k autu, mohol
prejsť asi 1 až 1,5 metra a ten chalan znovu k nemu pribehol a znovu mu začal nadávať. Obžalovaný
mu povedal, nech ide od neho preč, ale on neodišiel, doslova sa na neho nalepil. Preto ho oboma
rukami odsunul tak, že položil svoje ruky na jeho hrudník, ani ho neodstrčil. Poškodený zostal stáť po

odsunutí, nespadol na zem. Obžalovaný sa potom znovu otočil a išiel ďalej k autu. Poškodený znovu
začal provokovať, vykrikovať nepravdivé veci. Obžalovaný otvoril dvere auta, chcel si ísť sadnúť a stále
poškodený do neho húkal. Pritom ako boli otvorené dvere auta, tieto držal ľavou rukou za vrchnú hranu
týchto dverí. On tam stále húkal a obžalovaný nechcel, aby to pokračovalo, lebo už bolo neskoro večer.
Hovorilmu,abydalpokoj,natozaútočilpoškodenýtak,žemudalkopačkunavajciaa zaútočilnanehoaj

päsťou, obžalovaný sa stihol pootočiť a preto ho trafil len do oblasti ľavého ramena. Nato ho obžalovaný
šľapákom od seba odsunul preč a začal skákať na pätách, lebo ho to bolelo a poškodeného od seba
odsunul. Znovu sa voči nemu rozbehol, chcel ho napadnúť, obžalovaný sa nejakým spôsobom stihol
uhnúť a kopol ho ľavou nohou do pravého stehna. Chcel ho paralyzovať, odstaviť, nemal záujem sa s
ním biť a konal čisto v sebaobrane. Okrem toho myslel na to, že aj priateľka uvádzala, že sa ho bojí a

celé mu to prišlo také choré. Toto znovu pokračovalo, znovu ho chcel kopnúť a preto ho odkopol od seba
ľavou nohou. Pokiaľ sa znovu rozbehol voči nemu, tak mu dal facku ľavou rukou. Odletel od neho asi 1,5
až 2 metre a znovu sa proti nemu rozbehol. Rozbehol sa, že ho ide ľavou nohou kopnúť. Obžalovaný
polo vystrel ľavú nohu v reflexe a poškodený ho kopol pod jabĺčko ľavého kolena. Obžalovaný počul
prasknutie, poškodený spadol na zem, nezvíjal sa tam od bolesti, na zemi opäť nadával. Toto celé videla

jeho mama, svedkovia A. A., B. D. a priateľka. Poškodený si za to celé môže úplne sám. Obžalovaný
uznáva, že má poškodený zlomenú nohu, ale podotkol s kým sa poškodený v súčasnej dobe stretáva,
sú to samí feťáci. V čase skutku mohol vážiť 103 kg, meriam 192-193 cm, približne pred 2-3 rokmi pred
skutkom chodil na tae bo, len nejakých 6 mesiacov, možno aj menej. Pokiaľ sa dohadovalo mimosúdne
vyrovnanie, ponuka neprišla od neho, ale poškodený ich začal od neho pýtať.

Z výpovede poškodeného K. Z. súd zistil, že prišiel na miesto spolu s kamarátom O. J., vracali sa z
večierky, kde si dali 2 pivá. Keď prichádzali k tomu miestu, zastavil na aute obžalovaný s tým, že vybehol
z vozidla smerom k nemu, pýtal sa ho, čo po ňom zazerá, aj strčil do neho. Poškodený mu vynadal, že
čo si o sebe myslí, že je naštopaný. Keď prišlo k tomu, že by ho chcel obžalovaný napadnúť, tak ho kopol

svojou pravou nohou do stehna, nevie už ale ktorej nohy, závisí to od toho, ktorým smerom sa ku nemu
pootočil. Obžalovaný takisto na neho zaútočil tým, že ho kopol do ľavej nohy niekde do oblasti píšťaly.
Pravdepodobne sa jednalo o kop jeho pravou nohou s tým, že sa mu podlomili kolená. Pri tomto údere
mu nebola spôsobená zlomenina píšťaly. On ho opakovane kopal, poškodený mal vedomosť o tom, že
trénoval thajský box a bolo pri tom vidieť, že to má natrénované, pretože kopy boli silné. Poškodený na

to reagoval tak, že ho tiež kopal. Nevie sa vyjadriť presne, koľkokrát ho kopol, možno 5-8 krát. Nevie
sa tiež vyjadriť k tomu, koľkokrát ho kopol on, možno tiež tak isto. Poškodený mu následne išiel dať
päsťou na tvár, tento úder on vykryl a zaútočil na neho tým istým spôsobom, udrel ho päsťou na ľavé
líce, bolo to jeho pravou rukou. Poškodený od neho odletel asi nejakého pol druha metra až dva metre.Potom zase išli do seba, zase sa kopali. Obžalovaný mu už dával také kopačky, že nevydržala noha
a zlomila sa píšťala. Po tom, čo toto zranenie bolo spôsobené, poškodený spadol na zem, zavolal si
sanitku a ešte mu obžalovaný hovoril o tom, že mu nič nie je, že to má len udreté, aby prestal simulovať

a vstal. Následne on odišiel preč. Pokiaľ poškodený spomínal účasť kamaráta O. J., tak ten sa tam
zdržiaval počas celého incidentu. Skutok začal tak, že obžalovaný vybehol z auta, v tomto aute bol s
frajerkou, tá ostala v aute, lebo si nevšimol, že by vyšla vonku. Ona mu ešte prišla vynadať, že tak mu
treba a ešte na neho používala aj vulgarizmy. Následne potom prišla sanitka a odviezli ho do nemocnice.
Osobu B. D. pozná z videnia, býva v susednom vchode ako býva obžalovaný. Tento svedok pri incidente

nebol a prišiel až asi 10 minút po tom, ako incident skončil s tým, že sa vrátil spoločne s obžalovaným,
ktorý medzitým odišiel preč. Takisto pozná osobu menom A. A., táto osoba sa tam nevyskytovala vôbec.
Hneď po skutku mu obžalovaný ešte volal, že či bude volať políciu, toto bolo prvé, čo ho zaujímalo
a pýtal sa ho, čo má s nohou. Obžalovaný ho bol aj osobne navštíviť po operácii, prišiel tam spolu s
J. P., tiež sa ho pýtal, či to ide riešiť cez políciu, aby to tak neriešil. Povedal mu, že pokiaľ to nebude
riešiť, že mu zaplatí. Padla tam nejaká suma 3.000-4.000,- eur, ale poškodený mu povedal, že to nejde

s ním riešiť, že má bolesti, aj za prítomnosti svedka P.. Odvtedy už v nemocnici nebol. Prvotný fyzický
kontakt medzi nimi bol ten, že ho odstrčil obžalovaný a poškodený ho kopol. Po tom, ako ho naposledy
kopol do oblasti píšťaly, spadol na pravý bok smerom dozadu, pretože si chránil ľavú nohu. Pokiaľ sa
týka prítomnosti svedka J., ten ešte po prvotnom incidente prišiel k nim, odhováral ich, aby sa nebili,
obžalovaný ho odstrčil, určite sa díval na to, ako sa bijú. Trestné oznámenie bola podať jeho matka, ale

z jeho popudu, pretože on nemohol vtedy prísť kvôli bolestiam. Dôvodom, prečo bolo s odstupom času
podané trestné oznámenie bol ten, že mal zdravotné problémy, horúčky, silné bolesti a bral tabletky na
uvoľnenie svalstva. Po tom, ako prišiel domov, sa obžalovaný nezaujímal o to, ako sa má. Prvý úder
rukou išiel z jeho strany, ale obžalovaný tento úder vykryl. V prvej fáze do jeho úderu päsťou, ktorý
obžalovaný vykryl, obžalovaného kopol asi 5-8 krát, po tomto, keď mu úder päsťou vykryl a následne ho

päsťou trafil, ho kopol asi 4 krát. Pokiaľ stihol obžalovaného kopnúť raz, obžalovaný to stihol aj dvakrát.
Po údere päsťou zo strany obžalovaného na jeho ľavé líce som cítil trochu oblasť spánkového kĺbu v
spojení s jarmovým oblúkom. Poškodený priznal, že pred posledným úderom sa vzájomne okopávali.
Pred incidentom mal dobrý zdravotný stav, behával polmaratón, venoval sa okrem behaniu občas aj
basketbalu. Stratil celú kondíciu, keďže bol 8 mesiacov PN. V súčasnej dobe nemôže behať.

SvedkyňaĽ.T.,matkaobžalovaného,vypovedala,ževovečernýchhodinách,mohlobyťtak21.00-22.00,
vešala na balkóne prádlo. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala skutočnosť, že sa jednalo o podvečer,
vtedy to nerozlišovala, v každom prípade už bola tma. Boli už zapálené lampy pouličného osvetlenia.
Jedna lampa je rovno pred vchodom a jedna je na druhej strane cesty, obe tieto lampy svietili. Najprv

počula synov hlas, potom keď sa pozrela, tak videla, že syn sa s niekým rozpráva, s niekým kto bol
po jeho ľavej strane, cez okno auta. Svedkyňa predpokladala, že sa rozpráva s kamarátom, ktorý býva
na prvom poschodí vo vedľajšom vchode a volá sa B. D.. Vrátila sa späť do balkóna a pokračovala vo
vešaní prádla. Potom registrovala väčší hluk, krik a nato sa opäť nahla z balkóna a počula od mladého
muža slová „keď si taký frajer, tak vyjdi von“. Tieto slová počula od toho mladého muža po tom, ako už

bola vyklonená z balkóna. Videla, že syn vyšiel z auta, prišiel k tomu druhému, postavil sa pred neho a
hovoril mu, aby šiel preč. Ten druhý muž mu začal vulgárne nadávať, provokovať ho, že je naštopaný, že
je veľký zvolenský futbalista, že čo si o sebe myslí. Nato ho syn odtlačil oboma rukami od seba a povedal
mu, aby odišiel preč. Jej syn sa potom otočil a išiel smerom k autu, videla, ako jeho priateľka vystúpila z
auta a kričala na syna „P. poď, nechaj ho tak, ideme preč“. Vtedy syn stál pri aute a poškodený išiel stále

k nemu. Ešte syn poškodeného odsunul nohou a dal mu facku, aby od neho išiel preč. Priateľka zostala
počas celého incidentu vonku. To odsunutie nohou bolo skôr ako tá facka. Po tom, ako dostal poškodený
facku tak trochu odletel, ale to sa nedalo presne vidieť, či aj spadol. Po tomto poškodený kopol syna
do rozkroku, ten na to reagoval skríknutím a držal si ruky v rozkroku, bol zohnutý, jeho priateľka stále
kričala. Ako bol syn skrčený, tak videla, že chce poškodený naňho zaútočiť kopom s tým, že syn zdvihol

pravú nohu. Následne korigovala svoju výpoveď, že syn vysunul ľavú nohu pred seba. V čase, keď bol
syn zohnutý a tak skákal na pätách a mal vysunutú ľavú nohu, tak ho ten mladý muž kopol svojou ľavou
nohou do jeho ľavej nohy a poškodený sa zvalil na zem. Svedkyňa predpokladá, že padol na zem preto,
že pri tom kope si ju nejakým spôsobom narazil, alebo zlomil, udrel. Nepamätá si, na ktorú stranu tela
poškodený spadol a ani vo vzťahu ako to bolo smerom k synovi. Syn mu hovoril, čo sa tu váľaš, vstávaj

hore, ten mladý muž stále bol na zemi, nadával, kňučal tam, priateľka syna kričala. Poškodený povedal
synovi, že mu nič nie je, aby vypadol, tak P. odišiel preč. Išiel k autu a išiel P. odviezť domov, ona stále
bola na balkóne a to aj v čase, keď syn odišiel priateľkou autom. Počas toho, ako bol syn preč, tak videla
z balkóna, ako tam poškodený skackal, pričom incident sa udial pri vedľajšom vchode od nášho a z tohtomiesta preskackal poškodený popred ich vchod k ďalšiemu vedľajšiemu vchodu a tam zostal sedieť na
zemi. Ešte po nej kričal, aby zaliezla, vulgárne jej nadával. Svedkyňa sa ho spýtala, či čaká na políciu
a povedal že nie, že čaká na sanitku. Sedel ešte jeho kamarát pri ňom na zemi. Po tom, ako sa vrátil

syn, tak na tom mieste videla aj B. D.. Vie, že sa tam spolu rozprávali a vie, že syn hovoril, že je to v
poriadku. Tam okolo nich bolo viacej mladých ľudí, nepozná ich všetkých.

Z výpovede svedka O. J. súd zistil, že svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 57, kde
uviedol, že ako prvý verbálne zaútočil na poškodeného obžalovaný a potom medzi nimi vznikla hádka.

Dodal, že po tom, čo sa mu nepodarilo zabrániť konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným videl, že
poškodený zaútočil na obžalovaného tak, že ho kopol ľavou nohou do oblasti pravého stehna. Dôvodom,
prečo poškodený obžalovaného kopol, bolo to, že obžalovaný proti nemu kráčal. Aj obžalovaný kopol
poškodeného do stehna, nevie, ktorou nohou, ani do ktorého stehna. Potom chcel poškodený udrieť
päsťou obžalovaného, nevie už ktorou rukou, a potom P. trafil K. na gamby. Následne vznikla bitka tým
spôsobom,žesavzájomneobidvajaokopávali.Pojednomkopeobžalovanéhospadolpoškodený.Nevie

sa vyjadriť k počtu úderov, ktoré si dali, pretože sa to zbehlo rýchlo a bola to mela. Vzájomné okopávanie
pádom prestalo. Obžalovaný odišiel z miesta incidentu peši sám, ale nevie, kam išiel. V aute, v ktorom
prišiel obžalovaný, bola aj jeho priateľka, tá z neho vyšla až v momente, keď bol poškodený na zemi.
Nevie, či nejakým spôsobom sa snažila priateľka obžalovaného zabrániť incidentu, vie len, že potom
ako vyšla vonku z toho auta, bola taká strhaná. Po incidente tam prišli viaceré osoby, jeden z nich bol P.

kamarát. Zastavil sa tam svedkov kamarát A. D. W. Z. I., títo prišli až po incidente. Sanitku si zavolal sám
poškodený, postaviť sa mu nepodarilo. Pokiaľ sa vrátil obžalovaný na miesto incidentu, tak si nadávali
s poškodeným. Skutok sa nestal priamo pred vchodom obžalovaného. Pokiaľ uviedol, že nejako sa
poškodený posúval, tak sa posúval tak, že sa ťahal po zemi smerom k jednému z tých vchodov, ktorý
nie je vchodom obžalovaného. Slovný konflikt skončil kým prišla sanitka. Po tom, ako poškodeného

zobrali do sanitky, tak tam ešte chvíľu s obžalovaným debatovali a potom mu on povedal, aby ho išli
pozrieť do nemocnice, resp. zobrať z nemocnice. Nešli tam, pretože volali s poškodeným a povedal,
že musí ísť na vyšetrenia a na snímky a že sa mu nedá ísť. Svedok poprel, že by videl, že poškodený
kopol obžalovaného do rozkroku. Registroval aj matku obžalovaného vo chvíli, keď poškodený ležal na
zemi, tak matka obžalovaného s nimi debatovala, bolo to v momente, keď tam obžalovaný nebol, lebo

odišiel. Pýtala sa, čo sa stalo. Hovorila poškodenému „ja som videla, že ty si P. kopol prvý“. Hovorila, aby
nevolali políciu, svedok jej povedal, že nebudú volať políciu. V čase, keď po poslednom kope spadol na
zem poškodený, bo, od neho 2-3 metre. Celý incident od prvého kontaktu obžalovaného s poškodeným
až po moment, kedy prišla sanitka trval nejakú trištvrte hodinu. Svedok nevie uviesť počet jednotlivých
kopov obžalovaného a poškodeného.

Z výpovede svedka B. D. bolo zistené, že svedok vypovedá zhodne ako v spise na č.l. 61 ohľadom
svojho pobytu na balkóne a príchodu obžalovaného na aute a ďalších dvoch osôb z opačnej strany.
Ako sa zaregistrovali obžalovaný s poškodeným, tak pristúpil poškodený k autu obžalovaného a povedal
mu, že ak niečo chce, tak má vyjsť z auta, čo obžalovaný aj urobil, začali sa tam nejako hádať. Pri tej

hádke najprv poškodený strčil do obžalovaného, strčil do neho oboma rukami, obžalovaný urobil to isté.
Svedok býva na prvom poschodí, zbehol dole, lebo si myslel, že z toho môže byť nejaký konflikt. Keď
vyšiel vonku tak videl, ako sa obžalovaný drží za rozkrok. Nevidel, prečo sa obžalovaný drží v rozkroku.
Stále ho tam poškodený verbálne napádal. Videl, že si dali vzájomne facku, prvý dal facku obžalovaný
poškodenému, toho to na nejakú vzdialenosť odsotilo, očividne ho to rozzúrilo alebo ponížilo, začal ešte

silnejšie na obžalovaného verbálne útočiť. Ako sa obžalovaný držal rukou v rozkroku, tak sa poškodený
voči nemu strmo rozbehol, obžalovaný si reflexívne zakryl rukami tvár a zdvihol ľavú nohu. Poškodený
obžalovaného trafil niekde do podkolenia, aj keď mieril na genitálie. Vtom sa poškodený zvalil na zem
tak, že padol na zadok. Potom tam ešte prišiel kamarát poškodeného, ktorý tam celý čas bol počas
incidentu. Ten kamarát sa snažil zabrániť incidentu, očividne ich obidvoch poznal, takisto ako priateľka

obžalovaného, ktorá bola vonku z auta. Nevie uviesť, kedy z auta vyšla a ani to, kedy bola vonku z auta,
keď on vyšiel z vchodu von. Potom mu obžalovaný povedal, aby chvíľu počkal, že ide odviezť priateľku,
ktorá býva neďaleko. Čakal približne na úrovni vchodu obžalovaného, oni boli nejaké 2 metre ďalej. V
tom čase sa konfrontoval poškodený s matkou obžalovaného. Obžalovaný sa následne vrátil sám, spolu
išli k tým dvom a spýtal sa ich, či poškodený nepotrebuje nejakú pomoc. To okamžite spustilo negatívne

reakcie poškodeného. Tá druhá osoba, ktorá tam bola s poškodeným povedala, že už volali sanitku, tak
tam dovtedy počkali. Poškodenému ešte obžalovaný ponúkol, že ak mu niečo je, že ho do tej nemocnice
odvezie.TotomôžepotvrdiťajsusedA.D.,tojejehosused,ktorýpritombol.Poškodenýodpádunazem
do príchodu sanitky sedel na zemi pri vchode, ktorý je vedľajší od vchodu obžalovaného, ale nie je to jehovchod. Svedok videl len jeden kop, a to ten, po ktorom poškodený spadol na zem. Nemôže povedať, že
by to bola nejaká karate bitka, že by sa nejakú polhodinu okopávali. Po páde poškodeného na zem bol
od neho asi 1,5 metra. Bolo počuť nejaký tupý zvuk, ako keď sa niečo zlomí, nevie to presne definovať.

Toto počul v momente, keď kopol poškodený obžalovaného. Ten kop poškodeného do obžalovaného
bol skôr priameho charakteru. Spoločne sa streli a to obžalovaný píšťalou a poškodený podkolením.
Vo veci bola vypočutá aj P. I., vtedajšia priateľka obžalovaného, ktorá uviedla, že išla s obžalovaným
v aute, pričom sedela na mieste spolujazdca, prišli pred vchod, kde sa obžalovaný rozprával s B. D. s
tým, že auto bolo zaparkované pozdĺžne, motor bol pustený a obžalovaný sa cez svoje okno rozprával

so svedkom D.. Následne počula nejaký hluk, v tom čase boli obaja ešte v aute, pričom si všimla že
prichádzal poškodený ešte aj s nejakým kamarátom, ktorého nepoznala. Následne sa obžalovaný pýtal
poškodeného, že čo kričal, tento mu povedal, že má vyjsť vonku, keď to chce počuť. Toto tiež odznelo
ešte vtedy, keď obidvaja boli v aute. Prvýkrát keď ho poškodený vyzval von, tak obžalovaný z auta
vystúpil, prišiel na chodník asi meter od auta. Nevie sa vyjadriť k tomu, o čom komunikovali. Toto prvé
stretnutie sa odohralo ešte bez fyzického útoku. Obžalovaný nastúpil do auta, ale dvere na jeho strane

asi neboli zavreté. Poškodený následne prišiel k autu, obžalovanému nadával, obžalovaný vyšiel z auta
opätovne von. Aj táto ďalšia verbálna hádka sa odohrávala na chodníku. Keďže boli veľmi blízko a stáli
tvárou v tvár, tak ho obžalovaný odsunul, a to tak, že oboma rukami ho tlačil pravdepodobne ho jeho
hrudníku.Obžalovanýsanáslednemienilvrátiťknejdoauta,poškodenýhostáleprovokoval,taksavrátil
k nemu, pri tomto ďalšom verbálnom konflikte ho poškodený kopol nohou do rozkroku, pravdepodobne

pravou nohou. Vie, že obžalovaný mal bolesti. Hneď následne ako sa obžalovaný zvíjal a skákal tam,
tak ho poškodený udrel pravdepodobne pravou rukou do pravej časti tváre. Po tomto údere obžalovaný
zostal stáť a následne poškodenému dal facku pravdepodobne na pravé líce. Poškodený cúval dozadu,
ale zostal stáť. Poškodený ho išiel kopnúť do nohy, pravdepodobne asi ľavou nohou, obžalovaný zdvihol
ľavú nohu, a to približne pod 90° uhlom do výšky s vysunutým predkolením a asi 45° uhlom do šírky

smerom dovnútra. Poškodený nato následne spadol a začal sa zvíjať na zemi. Obžalovaný potom z
miesta odišiel k nej do auta a odviezol ju domov. Vonku z auta vyšla pravdepodobne po druhej verbálnej
hádke, ale ešte predtým, ako padli nejaké údery. Vonku zostala až do konca, do auta išla približne
súbežne s obžalovaným. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený išiel obžalovaného kopnúť ľavou nohou,
ako keby píšťalou, nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom ho mal kopnúť, to znamená, či noha

smerovala presne voči obžalovanému alebo ho mal kopnúť nejako šikmo. Poškodený trafil do ľavej
nohy obžalovaného, ktorá bola vysunutá dopredu a pokrčená tak ako to už demonštrovala aj názorne.
Poškodený spadol na zadok.

Svedok A. A. uvádzal, že na miesto prišiel vlastným motorovým vozidlom sám, zaparkoval oproti vchodu

obžalovaného, pri ceste z opačnej strany ako je vchod. Poškodeného registroval až na mieste činu
a obžalovaný možno prišiel autom, ale to nevie presne. Registroval incident medzi obžalovaným a
poškodeným s tým, že počul nadávky od poškodeného voči obžalovanému, pre akú príčinu nevie.
Obidve osoby stáli medzi vchodom obžalovaného a ďalším vchodom vpravo na chodníku. Obsah
nadávok si nepamätá. Poškodený napadol obžalovaného najprv rukami a to päsťami alebo fackami,

počet si nepamätá. Poškodený následne mal kopnúť obžalovaného niekde smerom na nohy. Medzi
údermi rukami a kopnutím sa obžalovaný snažil poškodeného odstrčiť jednou alebo oboma rukami.
Útok nohou poškodeného obžalovaný nejako vykryl, a potom poškodený spadol na zem a kričal, že ho
bolí noha. Nepamätá si, čo robil obžalovaný potom, čo poškodený spadol na zem. Nepamätá si ako sa
poškodený dostal z miesta incidentu ani či boli aj iné osoby v okolí incidentu.

Na hlavné pojednávanie bol predvolaný aj vyšetrovateľ U.. A. A., keďže svedkyňa Ľ. T. namietala
skutočnosti uvedené v jej výpovedi z prípravného konania. Svedok uviedol, že osobne sa ani s
obžalovaným, ani s poškodeným nepozná, prišiel s nimi do styku len v tejto veci. Štandardný postup
pri výpovediach či už obžalovaného, poškodeného alebo svedkov je taký, že v prípade obžalovaného

zisťuje osobné údaje, je poučený podľa jednotlivých strán zápisníc, pýta sa na adresu pre doručovanie
písomností, následne môže ale aj nemusí obžalovaný uviesť nejaké údaje k osobe a potom aj k
veci. V tomto prípade obžalovaný vypovedal samostatne, následne mu mohli byť položené otázky a
myslí, že v tomto prípade bol prítomný aj obhajca pri jeho výsluchu. Po ukončení výpovede je celá
výpoveď vytlačená, predložená obžalovanému ktorý nikdy nie je časovo tlačený na podpis a v tomto

prípade, keďže bol prítomný aj obhajca, tak aj tomuto bola zápisnica predložená na oboznámenie.
Obdobne to prebieha aj pri poškodenom a svedkoch. Pokiaľ sa týka svedkyne Ľ. T., tak myslí, že táto
tiež diktovala výpoveď samostatne a pravdepodobne aj pri tomto výsluchu bol prítomný obhajca. Pri
výsluchu poškodeného si touto skutočnosťou nie je úplne istý, ale môže povedať že počas výsluchovsa poškodený s obžalovaným nestretol. Je pravdou, že spis mu bol odstúpený v zmysle príslušnosti a
predtým, než som vykonal úkony v zmysle §206 Tr. poriadku, nebol okrem oprávneným osobám nikomu
inému spis ukázaný.

Vzhľadom na komplikovanosť zranenia poškodeného a otázku mechanizmu vzniku jeho zranení,
bol už do prípravného konania pribratý znalec z odboru chirurgie MUDr. Jaroslav Grega, ktorý v
znaleckom posudku č. 80/2012 uvádzal, že poškodený K. Z. utrpel dňa 11.06.2012 zlomeninu strednej
časti kosti píšťaly vľavo s posunom úlomkov, pričom mechanizmus vzniku zranenia u poškodeného

bol daný opakovanými silnými tupými nárazmi pravdepodobne kopancami s náprahom nohy do
predkolenia. Znalec vylúčil, že by zlomeninu vznikla pádom. U poškodeného síce neboli postihnuté a
ani ohrozené životne dôležité orgány, no ihneď po zlomenine javil vážnu poruchu lokomočného aparátu
so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. V čase vypracovania posudku bol poškodený ešte stále na PN
a znalec stanovil dobu liečenia a PN 6 mesiacov s tým, že u poškodeného treba predpokladať aj trvalé
následky s tým, že nebude môcť behať a skákať. Znalecký posudok vychádzal z viacerých lekárskych

záznamov a to prvotne z prepúšťacej správy Nemocnice Zvolen a.s. z obdobia 11.06.-14.06.2012,
pričom poškodený privezený do nemocnice RZP. Hospitalizácia začala 11.06.2012 o 23.00 hod.. Už v
rámciprvotnejanamnézybolouvádzané,žepacientbolnapadnutýdruhouosobou.Vzhľadomnaviaceré
námietky zo strany obhajoby na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2013 znalec predložil aj doplnok k
znaleckému posudku pod č. 73/2013, v ktorom reagoval aj na vykonané dokazovanie na hlavnom

pojednávaní dňa 31.05.2013, ktorého bol osobne účastný a znalec uvádzal v závere doplnku znaleckého
posudku, že zlomenina píšťaly u poškodeného vznikla poloblúkovým kopom zasadeným ľavou nohou
obžalovaného do vnútornej plochy dolnej časti ľavého predkolenia poškodeného, keď sa nachádzali
v polohe tvárou v tvár a celú váhu tela niesla ľavá noha poškodeného. Jednalo sa o zasiahnutie
tzv. stabilnej nohy prednou plochou členku a nártu ľavej nohy obžalovaného. Keďže sa následkom

tohto silného kopu zlomila nosná kosť predkolenia - píšťala, nesúca v tej chvíli celú hmotnosť tela,
po inkasovanom kope spadol poškodený okamžite na zem a viac sa nepostavil. Znalec do doplnku
znaleckého posudku ešte umiestnil viaceré fotografie RTG snímok / čl. 176-177 /. U poškodeného
pôsobila mohutná zraňujúca sila z vnútornej plochy na kosť a píšťalu zlomila priečne / t.j. kolmo na jej
dlhú os / a dolný úlomok ešte posunula o polovicu šírky kostí v smere pôsobenia sily do vonkajšej strany

smerom k ihlici.

Znalec MUDr. Grega zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 80/2012 ako aj na jeho doplnku č.
73/2013, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2013 zopakoval, že u poškodeného zlomenina
nevznikla pádom. Znalec akcentoval, že zranenie bolo spôsobené jediným úderom a to, že sa

obžalovaný s poškodeným vzájomne okopávali, nemalo dôsledky v žiadnych zraneniach, ani na fyzickej
integrite obžalovaného, ani poškodeného. Znalec zotrval, že sa jednalo o zranenie posledné, predtým
akopoškodenýpadolnazem,tedazranenievzniklovofinálnejfázečasovejosikonfliktu.Trvalnatom,že
poškodený utrpel zlomeninu strednej časti kosti píšťaly vľavo s posunom úlomkov, a tiež, že zlomenina
nevznikla pádom. Mechanizmom zranenia boli opakované silné tupé nárazy v rámci podaného posudku

a v doplnku špecifikoval, že sa jednalo o zasiahnutie tzv. stabilnej nohy, tej nohy, na ktorej mal poškodený
prenesenú svoju váhu a preto poškodený išiel okamžite k zemi. Pokiaľ sa týka okolnosti, ktoré uvádzala
obhajoba, že si to mal poškodený spôsobiť vlastným kopnutím do nohy obžalovaného, zastával názor,
že sa to nemohlo tak uskutočniť, pretože by došlo k zlomenine tzv. nestabilnej nohy a tým pádom by
poškodený nešiel k zemi.

V rámci odvolacieho konania bol do spisu doložený znalecký posudok MUDr. Karola Dókuša č. 833-
IV/2015, kde znalec uviedol, že podľa neho je pravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranenia
poškodeného zásah a dopad, náraz jeho predkolenia ľavej dolnej končatiny do oblasti hornej časti
vysunutého a v kolene ohnutého predkolenia obžalovaného, chrániaceho sa pred útokom.

Keďže na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2016 znalci zotrvali na svojich záveroch, súd uznesením zo
dňa 23.03.2016 nariadil vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a pribral do konania Inštitút forenzných
a medicínskych expertíz s. r. o. Bratislava. Výsledkom znaleckého dokazovania je znalecký posudok č.
228/2017, kde znalecká organizácia v závere znaleckého posudku uviedla, že poškodený utrpel priečnu

zlomeninu ľavej holennej kosti s posunom úlomkov do strany priamym mechanizmom, vektor tupého
násilia podľa RTG snímku v smere od vnútornej plochy ľavého predkolenia smerom navonok k bočnej
ploche predkolenia. V posudzovanom prípade je možné sa vyjadriť ku konkrétnym verziám priebehu
skutku len alternatívne, teda nie je možné ustáliť výlučne jediný jednoznačný mechanizmus vznikuporanenia. Vzhľadom k tomu, že zlomenina píšťaly poškodeného nemá trieštivý charakter a nedošlo k
zlomenine ihlice, ako aj na základe toho, že pri kopoch typu thajského boxu môžu vzniknúť aj takéto
útočné poranenia predkolenia a po prihliadnutí k vyšetreným okolnostiam a svedeckým výpovediam sa

znalecká organizácia nazdáva, že zlomenina píšťaly najpravdepodobnejšie vznikla kontaktom s telom
obžalovaného ( s jeho predkolením ), pretože sa javí pravdepodobnejšie, že končatina nebola v čase
vzniku zaťažená a to podľa skôr lineárneho charakteru lomnej línie kosti bez jej roztrieštenia. Nie je
však možné vôbec zaujať k prípadu jednoznačne odborný znalecký názor, ktorý by bez akýchkoľvek
pochybností by vylučoval verziu poškodené alebo obžalovaného. Pádovy mechanizmus na oblasť ľavej

dolnej končatiny poškodeného, prípadne vznik predmetnej zlomeniny nepriamym násilím je možné
vylúčiť, nakoľko takéto násilie spravidla spôsobuje zlomeniny iného rozsahu a charakteru, kde sa uplatní
nepriamy zväčša torzný mechanizmus.

Ako osobu potvrdzujúcu správnosť znaleckého posudku súd vypočul znalca MUDr. Norberta
Moravanského, PhD., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2018 uviedol, že trvá na obsahu a

záveroch znaleckého posudku č. 228/2017 a sám od seba nechce na ňom nič zmeniť, resp. doplniť.
Na otázku prokurátora, ktorý uviedol, že pokiaľ sa v znaleckom posudku a záveroch konštatuje, že
mechanizmusvznikuhlavnézraneniabolinýnežakýpopisujeobžaloba,tedajednásaojedenkonkrétny
kop zo strany obžalovaného, čo viedlo znaleckú organizáciu k takýmto záverom, z čoho vychádzali
a prečo nie je možné, aby takéto zranenie vzniklo priamym útokom popísaným v skutkovom zistení.

Ktorý mechanizmus považuje za najpravdepodobnejší a či je možné úplne vylúčiť vznik takéhoto
zranenia tým jedným kopnutím obžalovaného do nohy poškodeného tak ako to tento v rámci celého
konania uvádza, znalec odpovedal, že ide o totožnú otázku, ktorá bola zodpovedaná už v rámci
písomného vyhotovenia znaleckého posudku č. 228/2017 na strane 61. Všetky medicínske okolnosti
s prihliadnutím k vyšetreným okolnostiam prípadu ako aj všetkým výpovediam relevantných osôb

na hlavnom pojednávaní, boli revidované znaleckou organizáciou a na základe všetkých uvedených
podkladov je možné v danom prípade mechanizmus vzniku zlomeniny píšťaly vľavo poškodeného
K. Z. ustáliť len alternatívne s pripustením dvoch verzií priebehu vzniku poranenia, t.j. úplne nie
je možné vylúčiť ani verziu poškodeného s tým, že zlomenina ľavého predkolenia - píšťaly vznikla
priamym kopnutím inou osobou, avšak znalecká organizácia v žiadnom prípade nemôže vylúčiť ani

verziu obžalovaného a to v plnom rozsahu, že aj nárazom predkolenia poškodeného do zodvihnutej
dolnej končatiny obžalovaného mohlo dôjsť k vzniku priečnej lineárnej zlomeniny ľavej píšťaly. Tento
mechanizmus vzniku poranenia vzhľadom k biomechanike a charaktere lomnej línie považuje znalecká
organizácia za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku predmetného poranenia. Viac medicínskych
informácii, ktoré by mohli byť akokoľvek vyhodnotené právnickými profesiami, nie je možné v tomto

prípade ustáliť.

Na obžalovaného P. T. bola podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a Tr. zákona. V obžalobe

bolo uvedené, že obžalovaný bez ďalšieho mal poškodeného fyzicky napadnúť tým spôsobom, že ho
dvoma rukami od seba odstrčil a keď útok poškodený opätoval tým, že ho kopol do pravého stehna,
mal obžalovaný opätovne začať napádať poškodeného a mal ho viac krát kopnúť do nôh, hlavne
do oblasti píšťaly, v dôsledku čoho mal poškodený spadnúť a spôsobiť vyššie spomínanú zlomeninu
píšťaly. V rámci prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní boli vypočutí obžalovaný, poškodení,

viacerí svedkovia. Obžalovaný od počiatku popieral skutok a uznával len konflikt s tým, že tento konflikt
mal vyprovokovať poškodený neustálymi narážkami a útokom, pričom sa obžalovaný mal len brániť
a poškodený si mal zranenia spôsobiť sám. Obžalovaný to uvádzal na hlavnom pojednávaní dňa
31.05.2013, že potom ako sa poškodený voči nemu znovu rozbehol, stihol sa nejakým spôsobom
uhnúť a kopol ho ľavou nohou do pravého stehna, pričom mal konať čisto v sebaobrane a keď to

znovu pokračovalo tak ho od seba odkopol ľavou nohou, pričom po opätovnom útoku poškodeného s
rozbehom, keď ho chcel ľavou nohou kopnúť, obžalovaný polo vystrel ľavú nohu v reflexe a poškodený
ho kopol pod jabĺčko ľavého kolena, teda zranenie si mal spôsobiť poškodený sám vlastným kopom.
Obžalovaný uvádzal, že v čase skutku mohol vážiť asi 103 kg a meria 192-193 cm. Naproti tomu
poškodený K. Z. uvádzal, že mal obavu, že ho poškodený napadne, tak ho kopol svojou pravou

nohou do stehna a obžalovaný ho kopol do jeho ľavej nohy, niekde do oblasti píšťaly s tým, že sa
mu podlomili kolená, ale pri tomto údere mu ešte nebola spôsobená zlomenina píšťaly. Následne sa
mali vzájomne okopávať a pri viacerých kopaniach nemala poškodenému vydržať noha a zlomila sa,
pričom poškodený padol na zem. Svedkyňa Ľ. T. - matka obžalovaného uvádzala, že poškodený malobžalovaného kopnúť svojou ľavou nohou do ľavej nohy obžalovaného a pritom sa poškodený zvalil
na zem. Ďalšia verzia bola podaná zo strany svedka O. J., ktorý uvádzal, že poškodený mal zaútočiť
na obžalovaného tak, že ho kopol ľavou nohou do oblasti pravého stehna. Následne vznikla bitka tým

spôsobom, že sa vzájomne okopávali a po jednom kope obžalovaného spadol poškodený na zem a
tým vzájomné okopávanie prestalo. Vzájomný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným potvrdzuje
aj svedok B. D., ktorý sa v tom čase mal zdržiavať na balkóne a odtiaľ mal pozorovať incident, pričom
obžalovaný, keď sa držal rukou v rozkroku tak poškodený sa voči nemu strmo rozbehol a obžalovaný
si reflexívne zakryl rukami tvár a zdvihol ľavú nohu. V tom sa poškodený zvalil na zem tak, že padol

na zadok. Svedkyňa P. I. - priateľka obžalovaného uvádzala, že obžalovaný po prvotnom konflikte sa
vrátil k autu a poškodený ho mal kopnúť nohou do rozkroku a chcel ho kopnúť do nohy asi ľavou nohou,
pričom obžalovaný zdvihol ľavú nohu, približne pod 90 % uhlom do výšky s vysunutým predkolením
a asi 45 % uhlom do šírky smerom dovnútra, pričom poškodený na to následne spadol a začal sa
zvíjať na zem. Vo veci bol ďalej vypočutý A. A., ktorý uviedol okolnosti o prvotnom incidente medzi
obžalovaným a poškodeným, pričom následne poškodený mal kopnúť obžalovaného smerom na nohy.

Útok bol obžalovaným nejako vykrytý, pričom poškodený spadol na zem a kričal, že ho bolí noha. Teda
úhrnom teda možno konštatovať, že svedkovia ponúkli viaceré verzie incidentu, pričom všetci sa zhodli
na tom, že samotnému zraneniu predchádzala verbálna potýčka medzi obžalovaným a poškodeným,
ktorejdôvodpravdepodobnepochádzaleštezpredchádzajúcehoobdobia.Viacerísvedkoviasazhodujú
na skutočnosti, že poškodený mal byť tým aktívnejším vo verbálnej potýčke, pričom svedkovia uvádzajú

aj skutočnosť, že poškodený mal zaútočiť na obžalovaného, ktorý sa mal následne brániť. Vzhľadom
na tieto skutočnosti potom súd upravil skutkovú vetu rozsudku, keď stanovil, že prvotný slovný útok
pochádzal zo strany poškodeného a prvý mal zaútočiť na obžalovaného poškodený kopom pravej nohy
do stehna obžalovaného, čo malo vyprovokovať najprv vzájomné okopávanie sa, následné vzájomné
údery päsťou na tvár a opakované vzájomné kopanie. Keďže na základe kontrolného znaleckého

posudku bola ustálená ako pravdepodobnejšia verzia verzia obžalovaného, súd potom nemohol posúdiť
konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví, ako tomu bolo v rámci pôvodného rozsudku,
keďže sa jedná o úmyselné konanie so stanovením aj určitej doby liečenia, PN, resp. doby po ktorú
by bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života práve konaním obžalovaného. V rámci
podanej obžaloby bolo konanie obžalovaného posudzované aj ako prečin výtržníctva, čo vykonaním

dokazovaním preukázané bolo. Preto súd upravil skutkovú vetu rozsudku, v ktorej sú spomínané
vzájomné údery päsťou na tvár, vzájomné kopy, skutok kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže sa fyzicky, verejne a aj na mieste verejnosti prístupnom dopustil
výtržnosti tým, že napadol iného.

Obžalovaný P. T. bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Zvolen č.k. XT XX/
XXXX Y. B. XX.XX.XXXX, kedy mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín a peňažný trest vo
výmere 400 eur. Okrem toho mu bol rozsudkom OS Zvolen č.k. XT XX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX uložený
trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov do 28.02.2014
ako trest súhrnný k rozsudku OS Zvolen č.k. XT XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX. Na všetky 3 odsúdenia

sa však neprihliada, keďže sa na obžalovaného hľadí ako by nebol odsúdený.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov a na ochrane verejného poriadku. Súd u

obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na skutočnosť,
že od skutku uplynula doba takmer 6 rokov súd ukladal podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou 12 mesiacov.

V rámci adhézneho konania si poškodení K. Z. a Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava uplatnili

nárok na náhradu škody. Vzhľadom na okolnosť, že došlo k zmene právnej kvalifikácie, súd obidvoch
poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku, keďže by rozhodovanie o uplatňovaných nárokoch poškodených podstatne presiahlo rámec
trestného konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).