Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416219350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 155,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23. októbra 2017, č. k. 15C/108/2016-200, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
77,13 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,13 eura od 26. 11. 2015 do zaplatenia,
zo sumy 42 eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 25. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy
3 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 489, § 517 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej

aj „OZ“), § 9 ods. 1 písm. b/, § 17 ods. 1 a 7, § 82 ods. 1 písm. g/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike,
§ 11 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzavretím Zmluvy o združenej
dodávke plynu dňa 10. 02. 2014 podľa Zákona č. 251/2012 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného
vzťahu boli obchodné podmienky žalobcu a cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na
písomnom vyhotovení zmluvy, ktorú predložil žalobca ale aj na písomnom vyhotovení zmluvy, ktorú má
v dispozícii žalovaný, je táto skutočnosť jednoznačne uvedená. V konaní nebolo medzi stranami sporu

sporné, že žalobca dodával žalovanému do presne určeného odberného miesta zemný plyn. Žalobca sa
nedomáhal voči žalovanému zaplatenia kúpnej ceny zemného plynu, ale domáhal sa úhrady poplatkov
za upomienky (doklad č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX). a úhrady poplatkov za administratívne
odpojenie a pripojenie (doklad č. XXXXXXXXXX, . č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX). Z vyúčtovacej
faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že v období od 10. 04. 2015 do 26. 02. 2016 žalovaný neplatil dohodnuté
zálohové platby riadne a včas. Bol v omeškaní s platbou splatnou dňa 30. 06. 2015, 31. 07. 2015, 31. 08.
2015 a 30. 09. 2015 a platbu splatnú dňa 30. 11. 2015 nezaplatil vôbec. Predmetná skutočnosť medzi

stranami sporu sporná nebola. V súvislosti s uvedeným omeškaním preto žalobca vystavil upomienku,
v ktorej zároveň upozornil žalovaného na prerušenie dodávky zemného plynu. V tejto súvislosti žalobca
vystavil za zaslanú upomienku doklad č. XXXXXXXXXX. (jeho zaplatenie nie je predmetom tejto žaloby).
Z dôvodu neplnenia platobných povinností zo strany žalovaného došlo na odbernom mieste žalovanéhozo strany žalobcu k pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov,
o čom bol vyhotovený zápis zo dňa 20. 10. 2015. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel a uviedol, že k
prerušeniu dodávky zemného plynu však nedošlo, keďže dlžnú sumu medzičasom žalobcovi uhradil.

V tejto súvislosti žalobca vystavil doklad č. 4900108501 na sumu 78,53 eura, pričom na úhrady časti
tohto záväzku použil preplatok z vyúčtovacej faktúry č. 7415925316, v dôsledku ktorej skutočnosti z
predmetnej faktúry zostalo neuhradených ešte 29,13 eura. Uvedený výkon žalobca účtoval žalovanému
podľa položky č. 3 cenníka externých služieb a výkonov, a preto v tejto časti považoval nárok žalobcu
za dôvodný. Ďalej považoval za dôvodný aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie 42 eur (doklad č.

XXXXXXXXXX), keďže túto sumu žalobca vyúčtoval žalovanému podľa tabuľky č. 1, položka 4 cenníka
externých služieb a výkonov. V konaní bolo nesporne preukázané, že k administratívnemu odpojeniu ale
ajknáslednémuadministratívnemuobnoveniudodávkyzemnéhoplynudošlopresprávaniežalovaného,
ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Aj v prípade úhrady dokladov č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX . v celkovej výške 2 x 3 eur považoval žalobu za dôvodnú, keďže v čase ich doručovania
bol žalovaný v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Vykonaným dokazovaním tiež zistil, že žalobca

listom z 09. 02. 2016 odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným a ktorá sa týkala dodávky plynu do
odberného miesta č. XXXXXXXXXX. S ohľadom na uvedené v čase, keď žalobca vystavoval doklad
č. XXXXXXXXXX. za administratívne prerušenie dodávky plynu bolo zrejmé, že dôjde k odstúpenie od
zmluvy navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dňa 18. 01. 2016 žalovaný znemožnil
vykonať prerušenie dodávky zemného plynu a neumožnil prístup k meradlám. Žalovaný poprel, že by

ho v tejto súvislosti žalobca akýmkoľvek spôsobom vyzýval na sprístupnenie meradla, alebo že by ho
bol upozornil na potrebu sprístupnenia k meradlu. Účtovanie opakovaného poplatku sa mu preto javilo
ako neúčelné, pretože zo strany žalobcu už v čase vystavovania predmetného dokladu bolo zrejmé,
že dôjde k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedených dôvodov túto časť žalobcom uplatneného nároku ako
nedôvodnú zamietol. K uvedenému dodal, že žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu

ako spotrebiteľ, pričom výšku jednotlivých poplatkov jednostranne určoval žalobca a žalovaný nemal
možnosťvýškuprípadnýchsankciíakýmkoľvekspôsobomovplyvniť,apretosamujaviloakospravodlivé
pri posudzovaní jednotlivých sankcií hodnotiť najmä ich potrebu a účelnosť. Z uvedených dôvodov
považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie 77,13 eura s príslušenstvom v zostávajúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. K priznanému príslušenstvu dôvodil, že v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ

vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, pretože sa dostal do omeškania
s plnením peňažného záväzku odo dňa po dni splatnosti tej - ktorej faktúry (dokladu). Výška úrokov
z omeškania stranami sporu dohodnutá nebola, žalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013 a preto mu ich v takto uplatnenej výške
priznal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods.

1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že strany sporu mali vo
veci úspech čiastočný.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa v tejto zmeny rozsudku a časti vyhovenia žalobe a

náhrady trov konania, alternatívne jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f) a h/ Civilného
sporového poriadku (ďalej j „CSP“) a dodal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.
Zvýraznil, že v čase zaslania upomienky dňa 15. 12. 2015, ako i v čase prerušenia dodávky zemného
plynu dňa 18. 01. 2016 nemohol mať vedomosť o tom, či žalovaný dlžnú sumu uhradí alebo neuhradí.

Moment vystavenia účtovného dokladu za úkon, ku ktorému už došlo, nemožno spájať s úkonom
odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ k samotnému úkonu dňa 18. 01. 2016 došlo, žalobca príslušný doklad v
zmysle účtovných predpisov vystaviť musel. V uvedenom smere poukázal na ust. § 82 ods. 1, 2 zákona
o energetike. Úkon pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu, či odstúpenia od zmluvy nemožno v
žiadnom prípade hodnotiť ako úkon nadbytočný či neúčelný. Neplnenie povinností žalovaným vyvolalo

právne úkony - upomínanie, pokus o prerušenie, odstúpenie od zmluvy. Ďalej tvrdil, že v konaní riadne
preukázal, že žalovaného upozornil na skutočnosť, že dôjde k odpojeniu zemného plynu, preto tvrdenie
súdu o tomto nepreukázaní považoval za nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, absentujúce
vysporiadanie sa s jeho argumentáciou.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že dňa 21. 10. 2015
prišiel k nemu pracovník SPP, ktorému ukázal, že má vyplatené šeky za plyn. Ku dňu 18. 01. 2016
uviedol, že mu mal v tento deň pracovník SPP buď nechať odkaz alebo zavolať na číslo uvedené v
zmluve. Postup SPP považoval za neštandardný.4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
155,66 eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 78,53 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia,
zo sumy 3 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 25. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 42
eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia a zo sumy 29,13 eura od 26. 11. 2015 do zaplatenia na tom skutkovom

základe, že so žalovaným ako odberateľom uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu
dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn
dohodnutúcenu.Zdôvoduneplneniapovinnostížalovanéhodošlokukončeniuzmluvnéhovzťahumedzi
žalobcom a žalovaným. Žalobca žalovanému za dodaný zemný plyn vystavil faktúry č. XXXXXXXXXX
- za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu na sumu 48,53 eura zo dňa

10. 02. 2016; č. XXXXXXXXXX - za vystavenie a zaslanie upomienky v sume 3 eur zo dňa 10. 12.
2015; č. XXXXXXXXXX - za vystavenie a zaslanie upomienky v sume 3 eur zo dňa 10. 11. 2015; č.
XXXXXXXXXX. - za zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky zemného plynu na sumu 42
eur zo dňa 11. 11. 2015 a č. XXXXXXXXXX - za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky
zemného plynu na sumu 78,53 eura zo dňa 11. 11. 2015, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas.

Preskúmavaným rozhodnutím súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu sumy 77,13 eura s
príslušenstvomavzostávajúcejčastižalobužalobcuzamietol.Zamietajúcačasťrozsudkujepredmetom
tohto odvolacieho konania.

8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. § 365

ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto

odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1písm.d)CSP,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,kedy
sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej žalobca uplatnil odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je
potrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností,alesúdprvejinštancietakýtodôkaznevykonal.Namietal
aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku

konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

14. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) tiež vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne azrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,

ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok

dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným

spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania
(§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať
(§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a

zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobu zamietol.

18. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnenézrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné

zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada
namietaná žalobcom v odvolaní.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ
plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri
dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o

združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu v súlade s odsekom 7, ktorá musí
obsahovať najmä 1. identifikáciu dodávateľa a odberateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky
plynu a služieb súvisiacich s týmito dodávkami, 3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu
a služieb súvisiacich s dodávkou, 4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny
alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno

zmluvu vypovedať, vrátane informácie o poplatku za vypovedanie zmluvy alebo informácie, že zmluvu
je možné vypovedať bez poplatku, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality
dodanej elektriny alebo dodaného plynu a služieb súvisiacich s dodávkou vrátane kompenzácie za
chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu, 7. miesto, spôsob a
lehoty na uplatňovanie reklamácie a miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie dostupných prostriedkov

na urovnanie sporu, 8. informáciu, za akých podmienok môže odberateľ vypovedať zmluvu, ak nesúhlasí
so zmenou ceny za dodávku elektriny alebo ceny za dodávku plynu a s tým súvisiacich služieb alebo
so zmenou podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, 9. spôsob oznámenia termínu výmeny
určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, 10. informácie o právach
odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti aspoň formou odkazu na také

informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, 11. náhradný
spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určeného meradla
alebo mimo určeného termínu odpočtu.

20. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ

plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci
univerzálnej služby v ustanovenej kvalite a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné
a nediskriminačné ceny, ktoré zohľadňujú náklady a primeraný zisk, ak splnia obchodné podmienky
dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu.

21. Podľa § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu
je odber ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

22. S poukazom na vyššie citovaný právny výklad a zákonné ustanovenia za súčasnej aplikácie ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie na zvýraznenie jeho správnosti poznamenáva, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny
vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani
nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe
uzavretej Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 10. 02. 2014 podľa Zákona č. 251/2012 Z. z, na
základe ktorej žalobca dodával žalovanému do presne určeného odberného miesta zemný plyn, ktorá

skutočnosť tiež nebola v konaní sporná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu boli obchodné
podmienky žalobcu a cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Žalobca sa svojou žalobou
domáhal úhrady poplatkov za upomienky vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX
aúhradypoplatkovzaadministratívneodpojenieapripojenievyfakturovanéfaktúrami č.XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z faktúry č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že v období od 19. 04.

2015 do 26. 02. 2016 žalovaný neplatil dohodnuté zálohové platby riadne a včas, v omeškaní bol s
platbami splatnými v dňoch 30. 06. 2015, 31. 07. 2015, 31. 08. 2015, 30. 09. 2015 a platbu splatnú dňa
30. 11. 2015 vôbec neuhradil. Uvedené tiež nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobca v súvislosti
s predmetnými omeškaniami na splatnosti jednotlivých platieb vystavil upomienku, v ktorej zároveňupozornil žalovaného na prerušenie dodávky zemného plynu. Následne pre neplnenie povinností
žalovanýmzaplatiťúhradyzadodávkyplynu žalobcapristúpilnaodbernommiestežalovanéhokpokusu
o prerušenie dodávky zemného plynu, o ktorej skutočnosti vyhotovil zápis dňa 20. 10. 2015 /č. l. 59

spisu/. V konaní bolo nesporne preukázané, že k administratívnemu odpojeniu ale aj k následnému
administratívnemu obnoveniu dodávky zemného plynu došlo pre správanie žalovaného, ktorý bol v
omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Žalobca preto oprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX. na
sumu 78,53 eura za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu podľa položky
č. 3 cenníka externých služieb a výkonov /č. l. 6 spisu/, pričom na úhrady časti tohto záväzku použil

preplatok z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej skutočnosti z predmetnej faktúry
zostalo neuhradených ešte 29,13 eura. Následne žalobca oprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX.
na sumu 42 eur podľa tabuľky č. 1, položka 4 cenníka externých služieb a výkonov za zabezpečenie
administratívnehoobnoveniadodávkyzemnéhoplynudoodbernéhomiesta.Súdprvejinštanciesprávne
argumentoval, že aj v prípade vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v celkovej výške
6 eur žalobca postupoval správne, pretože v čase ich doručovania bol žalovaný v omeškaní s úhradou

jednotlivých platieb. Žalobca odvolaním namietal nepriznanie sumy za faktúru č. XXXXXXXXXX. zo
dňa 10. 02. 2016 za administratívne prerušenie dodávky plynu s poukazom na skutočnosť, že listom zo
dňa 09. 02. 2016 odstúpil od uzavretej Zmluvy o dodávke plynu. Odvolací súd poukazujúc na správne
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v tejto časti vyzdvihuje, že súd prvej inštancie správne
prihliadol na postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť výšku prípadných sankcií

akokoľvekovplyvniťavnadväznostinauvedenénatúskutočnosť,žeúčtovanietejtosumytohtopoplatku
bolo neúčelným a nepotrebným. Záver o neúčelnosti a nepotrebnosti účtovania tohto poplatku vyplýva
z toho, že žalobca tento poplatok vyfakturoval dňa 10. 02. 2016, pričom dňa 09. 02. 2016 vykonal akt
smerujúci k odstúpeniu od zmluvy listom nazvaným odstúpenie od zmluvy, ktorý následne doručoval
žalovanému /č. l. 19 spisu/. Teda uvedený poplatok účtoval v čase, keď vedel, že od zmluvy odstúpi.

Odvolací súd prihliadol i na skutočnosť, že zo Zápisu o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie
finančných záväzkov odberateľa zo dňa 18. 01. 2016 vyplýva, že k prerušeniu dodávky zemného plynu
nedošlopreneumožnenieprístupukmeradlámzostranyžalovaného.Uvedenáskutočnosťbolavkonaní
sporná,žalovanýtvrdil,žežalobcahonekontaktovalzaúčelomodpojeniameradiel.Zauvedenejsituácie
potom nepriznanie poplatku za fyzické odpojenie meradlo, ku ktorému fyzicky neprišlo, sa javí súd i

spravodlivé a je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne preto žalobu v tejto časti zamietol ako
nedôvodnú.

23. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťrozsudkusúduprvejinštancie,apretoodvolacísúdrozsudokvnapadnutejzamietajúcej

časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého
výroku o náhrade trov konania.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).