Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200055
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu MUDr. Z. I., nar.

XX.X.XXXX,bytomM.X.XXXX/XX,B.S.,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátskakanceláriaŠKODLER
& PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 61628-2/2017-BA
zo dňa 15.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 61628-2/2017-BA zo dňa 15.12.2017 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 61628-2/2017-BA
zo dňa 15.12.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Dunajská Streda č. 19957-1/2017-DS zo dňa 17.10.2017 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo
činnej osobe MUDr. Z. I. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
31.marca.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.júna
2010.“

2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia urologickej ambulancie ku dňu 31.3.2008 žalobcovi povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko tento bol naďalej držiteľom licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou , ktorá zakladá
status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jeho názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti
vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na
základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek
odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Sociálna poisťovňa ho naviac v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku
neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla mu možnosť vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia.
Žalobca má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo
postaveniesamostatnezárobkovočinnejosoby,čohodôkazomjeajskutočnosť,žepožiadaloozrušenie
registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámil údaje potrebnépre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Na základe licencie nikdy nevykonával samostatnú
zdravotnícku prax v povolaní lekár a nemal na ňu žiaden príjem, prevádzkovanie ambulancie ako
fyzická osoba ukončil z dôvodu, že zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť

MEDUROL s.r.o., a od 1.4.2008 riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia
zamestnanca tejto spoločnosti. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Krajského súdu v Prešove
vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu (v obdobnej veci)
bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko žalobca nespadá ako
poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003

Z.z., ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/1/2017.
Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú
zárobkovú činnosť nevykonával, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia
podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.
Žalobca namietal aj voči tomu, že ho správny orgán neupovedomil o začatí predmetného nedávkového
konania a neposkytol mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou

rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon

je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej
úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálnehopoistenia,považujúpovolenienaprevádzkovaniezdravotníckehozariadeniaalebopovolenie

vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané
podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V konaní bolo preukázané, že žalobca
bol aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Trnavského
samosprávneho kraja č. TA/2008/1501 a po podaní odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 31.3.2008
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0246/05,

vydanej Slovenskou lekárskou komorou . Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68
ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki
pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej

osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom
pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej
samostatnejzárobkovejčinnosti,ktorýžalobcadosiaholzarok2006(1528279,00-Sk)vznikložalobcovi
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
od 1.7.2007 do 30.6.2008 a od 1.7.2008 do 30.6.2009 na základe príjmu za rok 2007 ( 1 963 300,00

Sk). Tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status
samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de facto stotožnením
sa s právnym názorom žalovaného. Poukazoval tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh poistení a
nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebozániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a že po prvýkrát o zániku poistenia žalobcu rozhodla
pobočka dňa 17.10.2017. Vo veci nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania nakoľko
samotným predložením registračného listu - odhlášky nedochádza k právoplatnému ukončeniu veci

týkajúcej sa zániku poistenia. Žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžso/16/2016 a 7Sžso/20/2010 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k.25Sa/2/2017,
25Sa/1/2017 a 18Sa/9/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017, Krajského súdu v Žiline č.k.
25Sa/17/2017 a Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/8/2017, 5Sa/7/2017, 7Sa/5/2017 a 2Sa/18/2017,
ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 15.12.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 7.10.2017
určujúce, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.3.2008, ale
zaniklo dňa 30.6.2010, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení bolo rozhodnutím Trnavského
samosprávneho kraja ku dňu 31.3.2008 zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/
TT/0246/05.

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie
odhlášky z poistenia ku dňu 31.3.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo
právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie dňom 31.3.2008 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto

postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

8. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

9. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo
skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo
mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku
sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný

a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia ( 9 rokov!) ide o
rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu
vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych
predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4
zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 zákona

bez jeho identifikácie ( hoci z obsahu záhlavia /?/ rozhodnutia aplikovaný právny predpis nepochybne
identifikovať možno), konštatovanie, že žalobca za rok 2009 nepodal daňové priznanie a existencie
licencie žalobcu L1A od 17.8.2005, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že jeho
povinné poistenie zaniklo 30.6.2010.11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie,
vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky

prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho
rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia
konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo
vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali

od samotného účastníka správneho konania.

12. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo
vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, je zjavne formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom
obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Dunajská Streda zo dňa 17.10.2017, nezohľadňujúcim
požiadavku zákona (§ 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení) na ozrejmenie úvah pri hodnotení

dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými
predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. V neposlednom
rade, naplnením požiadavky § 209 ods.3 zákona o sociálnom poistení na to, aby výrok rozhodnutia
obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je označenie § 178 ods.1
písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne. Nejde o hmotnoprávne

ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik, či nezánik povinného poistenia, o ktorom bolo
rozhodnuté.

13. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa

prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivostiafinančnézabezpečenieobčanovvnepriaznivýchživotnýchobdobiach),naplneniektorého

v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia , ktoré bez pochybností je oprávnením na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.

Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.3.2008 na základe rozhodnutia
Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2008/1501 zo dňa 24.1.2008 boli naplnené podmienky aj pre
zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
povinnénemocenskéadôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa

ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci
v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa
tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).

14. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej
držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.

1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca
zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito
okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal.

15. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g)
tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy,ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
naznačenom smere.

16. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.