Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Marta Polyaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/33/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416218117
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416218117.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
DagmarPodhorcovejaJUDr.IngridDoležajovej,vprávnejvecižalobcu:IntrumSlovakia,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad L., I. H. XXXX/
XX, t. č. J. L. M. XX, o zaplatenie 3.641,23 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.10.2017 č. k. 18Csp/84/2016-51 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 552,47 eura zastavil,
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 890 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
890 eur od 21.10.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur mesačne až do vyrovnania
pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro zo dňa 18.10.2011
mal za preukázané, že žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu o vydanie splátkovej karty a
na základe jej žiadosti jej poskytol úverový rámec vo výške 1.500 eur s mesačnou splátkou 50 eur a
štandardnou úrokovou sadzbou 22,80% ročne. Žalovaná v období od 19.11.2011 do 25.04.2013 čerpala
finančnéprostriedkyvcelkovejvýške2.140euraprávnemupredchodcovižalobcuuhradila1.250eur.Po
právnejstránkesvojerozhodnutieodôvodnilust.§52,§ 53,§54OZ,akoaj§ 1ods.2,3,§9ods.1písm.
l/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, táto zmluva
neobsahuje vôbec uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako predpokladá zák. č. 129/2010 Z. z.
Tiež neobsahuje presne určenú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, výška splátky je uvedená v zmluve len jednou
sumou, z ktorej údaje uvedené v § 9 ods. 1 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. nevyplývajú. V zmluve sa
nenachádza vyhlásenie žalovanej o úverovom poistení, neobsahuje žiadne údaje o sankčných úrokoch
ani o nákladoch na vymáhanie pohľadávky. Z uvedených dôvodov považoval zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov. Z uvedených dôvodov preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len toľko, koľko si žalovaná
od žalobcu požičala t. j. 890 eur a vo zvyšnej časti žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa§ 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. 2 CSP a náhradu trov konania jej nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobcu a to v jeho zamietajúcej
časti a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalovaná bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 3.088,76 eura,
úrok z omeškania vo výške 8% z uvedenej sumy od 16.09.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN nie je správny. Medzi stranami sporu bol
uzatvorený spotrebiteľský úver a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový
vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky
sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu,
v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú
dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa,
čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Poukázal pritom aj na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu
trvania úverového vzťahu odkázal na predloženú úverovú zmluvu v článku V. s označením „vyhlásenie
klienta“ bod 2 indikatívny výpočet RPMN vo výške 26,19% pre poskytnutý úver s úverovým rámcom
1.500 eur, štandardnou splátkou 50 eur mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 p.a. Zároveň
uviedol, že indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú čiastku úveru 2.336,39 eura, ktorú by bola
žalovaná povinná zaplatiť za danej modelovej situácie, vrátane celkových nákladov spojených s úverom
vo výške 836,39 eura. S výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN tak bola žalovaná preukázateľne
oboznámená v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet nákladov spojených s úverom vyčíslený na základe
výpočtu podľa prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť
spotrebiteľa s nákladmi na úver. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky t. j. splátku
istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.) nepovažoval za správny a v
rozpore s článkom 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným
aktom európskeho spoločenstva, ktoré má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom
azároveňajvrozporesprávnymnázoromvyjadrenýmvrozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a H. G., ktorým sú slovenské súdy viazané.
Mal za to, že predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej
únie, ktoré podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Rozloženie splátok v členení na istinu úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach
úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti
základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia, ako napr. zmluva
o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Preto je toho názoru, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania
(§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
6. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní anisporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov
zmluvy sa spravuje zák. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom
predpísané náležitosti uvedené v § 9 zák. č. 129/2010 Z. z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú
stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je
nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 zák.
č. 129/2010 Z.z. V posudzovanej veci odvolací súd v zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za
to, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej je potrebné posúdiť ako bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Je nepochybné, že sa jedná o
spotrebiteľskýúverformourevolvingu(nazákladekreditnejkarty). Pritejtoformeúverujestanovený„len
tzv.úverovýrámec“,tedasuma,dovýškyktorejspotrebiteľmôžeúverčerpať.Skutočnávýškačerpaných
prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a
pod.) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladovými pre
určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane však uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či ide
o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. RPMN
a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskej úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z
hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy
je nemenná. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy 2 pod
bodom II. zák. č. 129/2010 Z. z.. Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu,
pričom výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t. j. výšky
úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru (v danom prípade 1.500 eur), výšky splátok (v zmluve
bola stanovená štandardná mesačná splátka - pevná 50 eur), výšky dohodnutého úroku (v danom
prípade 22,80% ročne), prípadne výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa
a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Tomuto má podľa žalobcu korešpondovať indikatívny
výpočet RPMN uvedený v článku V. zmluvy. Z obsahu článku V. zmluvy vyplýva, že indikatívny výpočet
RPMN vychádza z úverového rámca 1.500 eur, počtu splátok 48, výška prvej až predposlednej splátky
50 eur a výška poslednej splátky 36,30 eura. Za danej modelovej situácie, ktorá však nezohľadňuje
parametre nastavené v zmluve, kde štandardná mesačná splátka predstavuje pevnú sumu (50 eur)
po celý čas splácania, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 2.386,39 eura (50
eur x 47 + 36,39 eura). Výška RPMN pri takto stanovených parametroch je 28,47% (údaj získaný z
dostupných internetových kalkulačiek). V zmluve je v rozpore s týmto uvedená celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť 2.336,39 eura a RPMN 26,57%. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
je rovnako ako RPMN obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. S
ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj výška
RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá údajom, ktoré žalobca použil pri výpočte a nezodpovedá ani
parametrom úverovej zmluvy, podľa ktorých by celková čiastka, ktorá má byť spotrebiteľom zaplatená
predstavuje sumu 2.400 eur (50 eur x 48). Účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný
údaj, ktorý veriteľ označí ako RPMN, resp. ako celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak
formálne vyhovel požiadavke zákona. Údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
uvedené v indikatívnom výpočte nemajú vo vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto
nie je naplnená požiadavka obligatórnej náležitosti v zmluve v zmysle písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 33. rozsudku konštatoval, že zmluva neobsahuje vôbec
určenú RPMN. Treba konštatovať, že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože v zmluve jednoznačne v bode
V. vyplýva, že RPMN je 26,57%. I napriek tomu je možné zhrnúť, že pokiaľ predmetná úverová zmluva
neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a RPMN v zmysle predchádzajúceho
odseku je opodstatnený záver, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.
7. Odvolací súd ďalej dodáva, že zmluva neobsahuje ani údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok v zmysle § 11 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve je
uvedené, že priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty sa nezverejňuje, čo nemožno považovať za
pravdivý údaj, nakoľko priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty zverejnená na webovej stránke
Ministerstva financií SR v rozhodnom čase predstavovala 23,96%. Účelom zakotvenia obligatórnehocharakteru (uvádzania) údaja priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je to, aby
spotrebiteľ, ktorý ju uzatvára, mal možnosť porovnať tento údaj (vypovedajúci o priemernej výške RPMN
od všetkých poskytovateľov úverov pre obdobné typy úverov) s údajom - výškou RPMN, pri ktorej mu je
poskytovanýúveroddodávateľa,sktorýmuzatvárapredmetnúzmluvuaposúdi,čiposkytnutýúverjepre
neho výhodný alebo nie (v porovnaní s inými poskytovateľmi obdobných úverov). Absencia tohto údaja
v zmluve preto znemožňuje spotrebiteľovi vyhodnotiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru, a preto
neuvedenie i tejto obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý
úver sa považuje podľa § 11 ods. písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
8. Na záver odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom
v bode 34. rozsudku a v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/56/2018 bez toho, aby sa podrobnejšie v tejto časti rozhodnutia zaoberal, keďže i tento odvolací
dôvod uvádzaný žalobcom by nebol podstatný, t. j. taký, ktorý by svojou relevanciou aj v prípade ich
preukázania bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.