Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715209375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., nar. X.
X. XXXX, bytom W. XXXX/XX, H., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom,
Osloboditeľská 26, Bratislava za účasti oprávneného z vyživovacej povinnosti: S. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. XXXX/XX, I., štátny občan SR, zastúpený Z. M., T.. XX. X. XXXX, H. T. XX, I., o zníženie
výživného na dospelé dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k.
12C/72/2015-66 zo dňa 7. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje takto :

Odvolací súd znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému od 17.12.2015 zo sumy
280,-€ mesačne na sumu 170,- € mesačne, ktorú je navrhovateľ povinný uhrádzať k rukám oprávneného
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšnej časti uplatňovaného návrhu na zníženie výživného návrh navrhovateľa zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 11P 261/2012-182 zo dňa 24.11.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11Cop 138/2015-200 zo dňa 13.10.2015 v časti výšky
výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Znížil vyživovaciu povinnosť otca
Ľ. M., nar. X. X. XXXX na oprávneného z vyživovacej povinnosti S. M., T.. XX. XX. XXXX zo sumy
280,- € mesačne na sumu 205,- € mesačne, počnúc dňom 17. 12. 2015, ktorú je otec povinný platiť
oprávnenému z vyživovacej povinnosti vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa
výživné poskytuje. II. V prevyšujúcej časti sa návrh na zníženie výživného zamietol. III. Týmto rozsudkom
sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P 281/2006-18 zo dňa 27. 2. 2007 vo výroku o
výživnom. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Vychádzal z istenia, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa určená rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2015, č.k. 11CoP/138/2015-200, na sumu 180,- € mesačne
za obdobie od 1. októbra 2012 do 31. augusta 2014 a s účinnosťou od 1. septembra 2014 na sumu
vo výške 280,- € mesačne, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd pri určení výšky
vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že oprávnený študuje na U. O., jeho pravidelné mesačné
náklady predstavujú minimálne sumu 520,- €, otec navrhovateľa dosahuje príjem vo výške 960,- €
až 970,- € mesačne, a má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému dieťaťu narodenému z terajšieho

manželstva. Navrhovateľ je študentom 1. ročníka denného štúdia na Právnickej fakulte U. O.. Žije
v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starou matkou a jej priateľom. Dom je vo vlastníctve starej
matky, ktorej matka oprávneného mesačne prispieva na bývanie sumou vo výške 130,- €. Od októbra
2015 sa výdavky oprávneného výrazne nezmenili. Oprávnený cez leto aj brigádoval, mal mzdu 3,- €na hodinu a odpracoval max. 20 hodín za týždeň. Celkovo si na brigáde zarobil 350,- €. Oprávnený
sa vo voľnom čase venuje floorballu, ktorý hrá aktívne, avšak od roku 2016 už nechodí na turnaje. Z
potvrdenia na č.l. 189 spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/261/2012 vyplýva, že mesačný poplatok do

floorballového klubu H. I. je 80,- €. Do školy oprávnený cestuje spravidla autobusom na trase: I. - U.
- I.. Od roku 2016 navrhovateľ nechodí na doučovanie z nemeckého jazyka. Otec oprávneného je
ženatý, z manželstva sa mu narodili dve deti -maloletý G., T.. XX. N. XXXX a maloletá G., T.. XX. B.
XXXX. Pracuje v spoločnosti ASECO spol. s.r.o., jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od
augusta 2015 do júla 2016 je vo výške 825,38 €. Otec poberá aj rodinné prídavky na dve deti vo výške

47,04 € mesačne. Manželka otca je od 1. júna 2016 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške
203,20 € mesačne. Mesačné výdavky otca sú vo výške 1405,06 €, z toho: príspevok do domového
fondu 209,89 €, splátka hypotekárneho úveru 176,- €, energie 34,- €, škôlka 35,40 €, úrazové poistenie
pre maloletého G. 27,94 €, životné poistenie 23,93 €, manželkin mobilný telefón 20,- €, internet 12,90
€, strava pre celú rodinu 400,- €, hygienické potreby pre maloletú G. 20,- €, plienky pre maloletú G.
50,- €, lieky pre maloletú G. 45,- €, ošatenie pre maloletú Sáru 10,- €, ošatenie pre maloletého G.

30,- €, lieky pre maloletého G. 10,- €, čistiace a hygienické potreby pre domácnosť 20,- €, výživné
na navrhovateľa 280,- €.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 156, § 157
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len

„C.m.p.“/, ustanoveniami § 62 ods. 1,2 , § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh je
čiastočne dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti došlo k
podstatnejzmenepomerovnastraneotcapovinnéhoplatiťvýživné,akoajkzmene potrieboprávneného
poberať výživné, čo boli rozhodujúce dôvody pre zníženie vyživovacej povinnosti. Od ostatnej úpravy
výšky vyživovacej povinnosti (13. októbra 2015) poklesla životná úroveň otca, v dôsledku poklesu jeho

príjmu (825,38 €- čistý priemerný mesačný príjem) a zároveň otcovi pribudla vyživovacia povinnosť na
maloleté dieťa narodené 30. októbra 2015, ako aj vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá je od 1.
júna 2016 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 €. Súd však nemohol návrhu otca
vyhovieť úplne a znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 100,- € mesačne, nakoľko musel zohľadniť
i preukázanú výšku výdavkov, ktoré oprávnený pravidelne vynakladá na svoju výživu a štúdium. Súd

zohľadnil to, že oprávnenému oproti ostatnej úprave výživného poklesli jeho výdavky, najmä pokiaľ ide
o športové aktivity a doučovanie z nemčiny. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
ročné výdavky oprávneného na zabezpečenie jeho výživy a štúdia sú v súčasnosti vo výške 5.722,50€.
Tvorené sú nasledovnými sumami: 2.372,50 €, ktoré oprávnený za rok vynaloží na svoje stravovanie
(365 dní x stravná jednotka 6,50 €), 780,- €, ktoré predstavujú polovicu zo sumy 130,- € mesačne,

ktorú matka uhrádza svojej matke za bývanie (65,- € x 12 mesiacov), 350,- €, ktoré minie na cestovanie
do školy (35,- € mesačne x 10 mesiacov akademického roka), 360,- €, ktoré predstavujú ročné náklady
na oblečenie a obuv (30,- € mesačne x 12 mesiacov), 960,- €, ktoré predstavujú náklady súvisiace
so športovými aktivitami (80,- € mesačný poplatok do floorballového klubu H. I. x 12 mesiacov), 480,-
€, ktoré predstavujú náklady na mobilný telefón a internet (40,- € mesačne x 12 mesiacov), 180,- € ,

ktoré predstavujú náklady na nákup školských pomôcok (15,- € mesačne x 12 mesiacov), 240,- €,
ktoré predstavujú náklady na nákup hygienických potrieb (24,- € mesačne x 12 mesiacov). Súd mal
ďalej za preukázané, že plnoletý oprávnený je schopný pokryť si časť týchto svojich nákladov sám,
a to vlastnou prácou počas obdobia dvoch mesiacov letných prázdnin, pričom vychádzal z toho, že
za jeden mesiac si oprávnený dokáže zarobiť sumu vo výške minimálnej mzdy 405,- €, spolu teda

za rok dokáže zarobiť 810,-€. Súd následne dospel k záveru, že pravidelné mesačné výdavky
oprávneného, ktoré si nie je schopný hradiť sám, sú zaokrúhlene vo výške 410,- € mesačne a pokiaľ
má oprávnený dvoch žijúcich rodičov, od každého z nich môže mesačne požadovať výživné vo výške
205,- €. Suma výživného vo výške 205,- € mesačne zároveň zodpovedá osobným majetkovým a
zárobkovým pomerom otca, a pokiaľ aj tento v návrhu uviedol, že mesačne sú výdavky jeho rodiny

(vrátane výživného na oprávneného 280,- €) vo výške 1405,06 €, súd dospel k záveru, že náklady otca
na platenie poistného na životné, či úrazové poistenie členov rodiny, a náklady na splácanie úveru
nemožno považovať za náklady nevyhnutné, pričom súd pripomína, že tieto náklady nemajú prednosť
pred vyživovacou povinnosťou rodiča voči dieťaťu. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie iných potrieb.

Ak sa povinný rodič odvoláva na svoju životnú úroveň vzhľadom na výdavky, ktoré mu vznikajú, potom
je potrebné sa zaoberať ich nevyhnutnosťou. Tie, ktoré nie sú nevyhnutné, nie je možné pri stanovení
výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. Súd preto neprihliadal na mesačné náklady otca na splátku
hypotéky, či poistného a dospel k záveru, že z príjmu 825,38€ mesačne je otec preukázateľne schopnýplatiť približnú polovicu mesačných nákladov oprávneného. Za toho stavu veci súd čiastočne vyhovel
návrhu otca a s účinnosťou odo dňa podania návrhu znížil jeho vyživovaciu povinnosť na oprávneného
zo sumy 280,- € na sumu 205,- € mesačne, pričom v prevyšujúcej časti návrh otca, ako nedôvodný

zamietol.

1.3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby odvolací

súd rozsudok zmenil tak, že zníži výživné v zmysle jeho návrhu a to vo väčšej miere, keď súd prvej
inštancie znížil výživné v miere a spôsobom ktoré nezodpovedajú právu a neposkytol dostatočnú
ochranu rodine s dvoma malými deťmi, čo by mala byť spoločenská priorita a naopak poskytol
neprimeranú ochranu oprávnenému, dospelému človeku, ktorý sa aj v zmysle zákona (43 ods.2 Zákona
o rodine) má a môže postarať o seba a má prispievať aj vlastným úsilím do rodinného rozpočtu. Súd
pri rozhodovaní o znížení výživného neprimerane akcentoval iba jedno zákonné kritérium - potreby

oprávneného a nedostatočne zobral do úvahy druhé zákonné kritérium - materiálnu a sociálnu situáciu
jeho ako navrhovateľa, jeho rodiny a jeho zárobkové možnosti a nezobral do úvahy rozdiel v miere
sociálnejbezbrannostioprávnenéhonajednejstraneadetínavrhovateľa, jehomanželkyajehosamého,
ktorý musí živiť a starať sa o dve malé deti a manželku na materskej. Oprávnený nemá žiadne náklady
na bývanie a stravu, lebo býva v dome starých rodičov zadarmo a tí mu financujú všetky jeho potreby

a nevyživuje iné osoby. Navrhovateľ namietal, že argumenty a čísla ktoré uviedol súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku sú nepreskúmateľné lebo nevedno ako k nim dospel. Životné náklady a potreby
oprávneného, iba mechanicky prevzal zo spisu v predchádzajúcom konaní sp. zn. 11P 261 / 2012 bez
toho, aby sa v tomto konaní na každé z nich spýtal oprávneného či sú aktuálne a bez toho aby ich
existenciuvtomtokonanípreukázalalebovôbecčoilensámtvrdil-ktomuvôbecnedošlo.Takýtopostup

keď zdôvodnenie rozsudku nemá oporu v reálnom priebehu konania a keď sa kopírujú bez riadneho
dokazovania údaje z iného konania, je neprípustný. Preto údajné mesačné výdavky oprávneného (ktorý
na pojednávaní 29.4.2016, povedal že „môžu byť 520€“) uvádzané v rozsudku sú v podstate vymyslené
a ničím nepreukázané. Navrhovateľ poukázal nato, že súd mu neuznal splátky hypotekárneho úveru
176,- € mesačne ako nevyhnutné náklady čím skreslil jeho materiálnu a sociálnu situáciu a pritom súd

uznal oprávnenému ako životný náklad platby jeho matky jej matke za bývanie, hoci to ničím nebolo
preukázané, a zároveň samotný súd na základe tvrdení oprávneného a jeho matky skonštatoval že
ona je dlhodobo nezamestnaná a chorá, takže nemá žiaden príjem. V súvislosti s neuznaním splátok
hypotekárneho úveru poukázal že takýto postup je nesprávny a skonštatoval to aj Krajský súd v
Bratislave v konaní o zvýšenie výživného medzi týmito istými účastníkmi a to na str. 9 v rozsudku zo

dňa 13.10.2015, č.k. 11 CoP 138/2015. Tam jasne vyslovil že splátky hypotéky na bývanie treba uznať
navrhovateľovi ako nutný náklad na základnú životnú potrebu. Záverom uviedol, že hoci sa oprávnený
na pojednávaní 29.4.2016 jasne vyjadril že na šport - florbal nevynakladá také prostriedky ako deklaroval
v predchádzajúcom konaní a nevedel doložiť koľko teda vynakladá a zaplietol sa do vlastných klamstiev
- raz povedal že platí mesačne 50 € a raz že nevie koľko , súd v rozsudku uvádza ako relevantný náklad

na tento šport to, čo je uvedené v spise v predchádzajúcom konaní sp. zn. 11P 261 / 2012.Ako už
bolo uvedené vo výpovedi oprávneného na pojednávaní 29.4.2016 tetno sa stravuje v reštauráciách
v Trnave namiesto aby využil jedáleň na univerzite. To je univerzitou dotované (potvrdzuje to kvestor
univerzity) príspevkom 2 € na dve jedlá, čo mesačne je cca 40 €, ročne cca 400 €. Tým sa oprávnený
dobrovoľne vzdáva významného finančného obnosu, čo je v rozpore s tým ako opisuje svoju „ťažkú

situáciu“. Oprávnený tiež klamal, keď na pojednávaní 29.4.2016 uviedol, že sa nestravuje v škole lebo
nemá obednú prestávku, ktorú skutočnosť . vyvracia to jednak jeho rozvrh na školský rok 2015/2016 a
aj vyjadrenie kvestora U. O..

3. Oprávnený sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

4. Podľa § 2 ods. 1, 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., poukazom na ustanovenie

§ 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal v neprítomnosti oprávneného ktorý doručenie predvolania
na odvolacie pojednávania mal riadne doručené dňom 10.8.2018 a svoju neúčasť neospravedlnil.
Odvolací súd konal aj v neprítomnosti splnomocnenej zástupkyni oprávneného, ktorá splnomocnenie
na zastupovanie v konaní založila do spisu v rámci odvolacieho konania spolu s listinnými dôkazmi
kedy predložila do spisu aj Lekársku správu o svojej práceneschopnosti pre ktorú sa nemôže zúčastniť

pojednávania, ale v zmysle § 183 C.s.p. nepožiadala o odročenie pojednávania.
7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 204
C.s.p. a § 384 ods. 1, 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Potvrdením o čistej mzde navrhovateľa
od septembra 2016 do augusta 2018, Potvrdením o rodičovskom príspevku G.M. M. od 1.6.2016 do
31.10.2018,Potvrdenímopoberanírodičovskompríspevkuzaroky2016,2017,2018, Poštovépoukazmi
naplatby výživné-S.M.,Materskáškôlka-G.M.,energieZSE,poistenie-G.M.,nájomzabyt,dokladmi

o platbách - poistenie (Ľ. M. a G. M.), úveru, - mobilný telefón G. M. , internet UPC, energie a SPP,
Potvrdením - náklady na základnú školu (Samuel Rybár), Potvrdením - náklady na pobyt v materskej
škole (G. M.), Pokladničnými dokladmi - školské potreby (G. M.), Potvrdením Sociálnej poisťovni o
nemocenských dávkach Z. M. od 1.12.2018 do 17.9.2018, Potvrdením ÚPSVaR o Z. M. evidencii
uchádzačov o zamestnanie, Potvrdením U. O. o návšteve školy S. M. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa je sčasti dôvodné.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
14. Predmetom konania v súdenej veci je návrh navrhovateľa na zníženie výživného na oprávneného
plnoletého syna. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd pri

rozhodovaní o zmene výživného vykonáva porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného,
ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu v prejednávanej
vecitedabolo,abydošlovporovnanísčasomposlednejúpravyvýškyvýživnéhoktakejzmenepomerov,
ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému oprávnenému.
15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vychádzal z tohto, že naposledy bola určená

vyživovacia povinnosť otca (navrhovateľ) voči plnoletému synovi (oprávnenému) rozsudkom
Okresného súdu Pezinok č. k. 11P 261/2012-182 zo dňa 24.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava č. k. 11Cop 138/2015-200 zo dňa 13.10.2015 na sumu 180,- € mesačne za obdobie
od 1. októbra 2012 do 31. augusta 2014 a s účinnosťou od 1. septembra 2014 na sumu vo výške
280,- € mesačne, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd pri určení výšky vyživovacej

povinnosti vychádzal z toho, že oprávnený je v školskom roku 2014/2014 v 1 ročníku na U. O.,
Právnická fakulta jeho pravidelné mesačné náklady predstavujú minimálne sumu 520,- €, otec dosahuje
príjem vo výške 960,- € až 970,- € mesačne, a má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému dieťaťu
narodenému z terajšieho manželstva k G. M. nar. X.X.XXXX. Oprávnený žije v spoločnej domácnosti
so svojou matkou, starou matkou a jej priateľom. Dom je vo vlastníctve starej matky, ktorej matka

oprávneného mesačne prispieva na bývanie sumou vo výške 130,- €. Matka oprávneného bola v čase
poslednej úpravy nezamestnaná.
16. Pri porovnaní zmeny pomerov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že oproti ostatnej úprave
vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa (otca) platiť výživné,ako aj k zmene potrieb oprávneného poberať výživné, čo boli rozhodujúce dôvody pre zníženie
vyživovacej povinnosti. Od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti (13. októbra 2015) poklesla
životná úroveň otca, v dôsledku poklesu jeho príjmu (825,38 €- čistý priemerný mesačný príjem) a

zároveň otcovi pribudla vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa G. M., nar. XX. B. XXXX, ako aj
vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá je od 1. júna 2016 poberateľkou rodičovského príspevku vo
výške203,20€. Nastraneoprávnenéhopokleslijehovýdavkypokiaľideošportovéaktivityadoučovanie
z nemčiny . Na základe uvedeného a vzhľadom na závery (pozri odsek 1.2) súd prvej inštancie dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je v časti dôvodný a znížil jeho vyživovaciu

povinnosť na oprávneného zo sumy 280,- € na sumu 205,- € mesačne s účinnosťou odo dňa podania
návrhu.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy v októbri 2015
došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, oprávneného, ktorá oprávňuje zníženie výživného ale
vo väčšej miere. Odvolací súd v prvom rade mal zato, že je potrebné doplniť dokazovanie na zistenie, či
nedošlo ďalšej k podstatnej zmene pomerov od vyhlásenie napadnutého rozsudku (september 2016),

keď vyzval navrhovateľa aby založil do spisu aktuálne potvrdenia o svojich zárobkových príjmoch,
výdavkoch, potvrdenia o príjmoch manželky G. M. od rozhodnutia súdu prvej inštancie do septembra
2018. Rovnako vyzval oprávneného aby založil do spisu potvrdenie o návšteve školy, doklady
preukazujúce náklady na štúdium a iné doklady preukazujúce jeho výdavky a predovšetkým potvrdenia
o všetkých príjmoch jeho matky Z. M. od decembra XXXX do súčasnosti, keďže v tomto smere neboli

predložené súdu prvej inštancie žiadne dôkazy preukazujúce majetkové, zárobkové ako aj iné pomery
oprávneného a jeho matky a súd prvej inštancie aj napriek tomu bez náležitého dokazovania dospel k
záveru, že matka oprávneného je nezamestnaná.
18. Po doplnení dokazovania odvolací súd zistil, že od vyhlásenia rozsudku (september 2016) opätovne
došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa , keď jeho deti dosiahli vek v súvislosti s ktorým jeho

dcéraG.nastúpiladoMaterskejškoly,J.X,H.,keďnákladynapobytpredstavujústravné30,-€mesačne,
príspevok na čiastočnú úhradu nákladov 20,- mesačne a dar rodičov na nadštandardné aktivity - ZRPŠ
príspevok 80,€ ročne. G. začal navštevovať 1. ročník Základnej školy, H. X, H., kde poplatky predstavujú
strava v školskej jedálni 25,- € mesačne, školský klub 14,-€ mesačne,
príspevok ZRPŠ 35,- € ročne. Navrhovateľ je naďalej zamestnaný v spoločnosti ASECO, s.r.o.,

Vajnorská 137, Bratislava s obdobným príjmom ako bol zistený súdom prvej inštancie, poberá aj rodinné
prídavky na dve deti vo výške 47,364 € mesačne, jeho manželka je naďalej poberateľkou rodičovského
príspevku.

18.1. Oprávnený si svoju dôkaznú povinnosť uloženú odvolacím súdom dôsledne nesplnil , keď

nepredložil odvolaciemu súdu doklady preukazujúce náklady na štúdium a iné doklady preukazujúce
jeho výdavky a predovšetkým potvrdenia o všetkých príjmoch jeho matky Z. M. od decembra 2015 do
súčasnosti. Oprávnený predložil len Potvrdenie Sociálnej poisťovni o nemocenských dávkach Z. M.
od 1.12.2018 do 17.9.2018 z ktorého odvolací súd zistil len to, že matke oprávneného Z.J. M. neboli za
obdobie od 1.12.2015 do 17.9.2018 vyplatené Sociálnou poisťovňou žiadne nemocenské dávky. Ďalej

Potvrdenie ÚPSVaR o Z. M. evidencii uchádzačov o zamestnanie z ktorého vyplýva že menovaná je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.07 2018 a evidencia trvá, keď predchádzajúce
evidencie trvali v období od 28.9.2015 do 1.12.2015, od 30.9.2016 do 4.12.2017. Z uvedeného nie je
možné zistiť, či uchádzačka je poberateľkou podpory v nezamestnanosti a či v období kedy nebola
vedená v evidencii od 2.12.2015 do 29.9.2016 a v období od 5.12.2017 do 23.7.2018 bola zamestnaná

a ak áno, tak kde a aký mala v týchto obdobiach príjem. Oprávnený založil do spisu aj Potvrdenie z
U. O. v U. Právnickej fakulty zo dňa 2.9.2018, z ktorého vyplýva, že menovaný je v akademickom roku
2018/2019 študentom 1.roka štúdia bakalárskeho študijného programu v dennej forme od 1.9.2018 do
31.8.2019 so štandardnou dĺžkou 3. roky. Z uvedeného Potvrdenia ale nie je možné zistiť, prečo je stále
v 1. ročníku, keď už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku pod. sp. zn. 11 P

261/2012 (č.l. 114 tohto spisu) bolo založené Potvrdenie z Právnickej fakulty U. O. zo dňa 22.10.2014,
z ktorého vyplýva, že menovaný je v akademickom roku 2014/2015 poslucháčom 1.roka štúdia dennej
formy bakalárskeho študijného programu právo od 1.9.2014 do 31.8.2015 so štandardnou dĺžkou 3
roky a rovnako nie je možné aké má náklady a výdavky spojené so štúdiom.

18.2. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že aj keď Civilný mimosporový
poriadokidentifikujerozsahzisťovaniaskutkovéhozákladu(podkladu)rozhodnutiatak,žesúdjepovinný
zistiť v konaniach skutočný stav veci, tak uvedené smerovania nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti
účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto aj Civilný mimosporový poriadoktrvá na splnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností
a dôkazná povinnosť). V prípade, že účastník konania neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak
ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka konania za
výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

19. Zo samotnej povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom a táto povinnosť

trvá rodičom do doby, pokiaľ nie je dieťa schopné sa samostatne živiť. Oprávnený má vedomosť, že
navrhovateľ voči nemu uplatnil návrh na zníženie výživného, a preto dôvodne možno očakávať aktivitu
oprávneného v preukazovaní svojich pomerov, keďže podľa tvrdenia je v ťaživej finančnej situácii.
Oprávnený napriek výzve odvolacieho súdu na splnenie svojej dôkaznej povinnosti žiadnym spôsobom
nepreukázal majetkové a zárobkové pomery svojej matky Z. M., keď z obsahu spisu vyplýva, že nie je
úplne bez príjmu, keďže prispieva svojej matke mesačne na bývanie sumou vo výške 130,€ a rovnako

aj z Potvrdenia ÚPSVaR o Z. M. vyplýva, že nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
nepretržito. Taktiež oprávnený nepreukázal či u neho nedošlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov od
vyhlásenie napadnutého rozsudku (september 2016).

20. Odvolací súd vzhľadom na uvedené má zato, že od poslednej úpravy výživného (13.10.2015) došlo

k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa a to pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa G. M., nar. XX. B. XXXX a na strane oprávneného u ktorého poklesli jeho výdavky pokiaľ
ide o športové aktivity a doučovanie z nemčiny (uvedenú skutočnosť sám potvrdil) ktoré odvodňujú
zníženie výživného. Súd prvej inštancie ale nesprávne pri posudzovaní nákladov účastníkov neuznal
navrhovateľovi splátky hypotekárneho úveru 176,- €, ktorými si financuje základnú životnú potrebu -

bývanie, keď nesprávnosť postupu s neuznaním splátok potvrdil aj Krajský súd v rozsudku zo dňa
13.10. 2015 č.k.11 CoP 138/2015, v ktorom jasne vyslovil, že splátky hypotéky treba uznať ako nutný
náklad na základnú životnú potrebu a na druhej strane uznal oprávnenému náklad platby matky za
bývanie, hoci to nebolo preukázané. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie nezohľadnil žiadne príjmy
matky oprávneného, keď ani doplneným vykonaným dokazovaním odvolacím súdom nebolo možné

pre nesplnenie si dôkaznej povinnosti oprávneného tieto riadne ustáliť, ktorá skutočnosť ale ide na
jeho ťarchu. Odvolací súd vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dospel k záveru, že je potrebné znížiť
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému na sumu 170,-€, ktorá suma bude zohľadňovať
potreby oprávneného, ale predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako
povinného,keďpristanovenítohtovýživnéhojepotrebnérovnakozohľadniťschopnosti,možnosti matky

oprávneného, keď jej dlhodobú nezamestnanosť vzhľadom na mieru nezamestnanosti v regióne v
ktorom žije, považuje odvolací súd za nezodpovednú.
22. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že znížil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému od 17.12.2015 zo sumy 280,-€ mesačne
na sumu 170,- € mesačne. Vo zvyšnej časti uplatňovaného návrhu na zníženie výživného návrh

navrhovateľa zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 11P
261/2012-182 zo dňa 24.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11Cop
138/2015-200 zo dňa 13.10.2015 v časti výšky výživného.
23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p.,
keď vzhľadom na čiastočný úspech aj neúspech navrhovateľa a rovnako oprávneného v konaní, nie je

spravodlivé žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania priznať.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).