Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200276
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415200276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej

veci žalobcu: S.. U. Valentovič, nar. 23.02.1971, Pri zvonici 27, Bratislava, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, IČO 36 864 544, proti žalovaným: v 1. rade
Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332, zastúpená advokátskou
kanceláriou SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO 36 863 157, v 2. rade Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpená advokátskou
kanceláriou MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO 47 233 028, o zaplatenie 504,41
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd p r i z n á v a žalovanej v 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 504,41 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 18.09.2013 do zaplatenia, náhrady za
vypracovanie znaleckých posudkov spolu v sume 360,02 eur a náhrady trov konania, a to na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015 (v skutočnosti zo dňa 10.01.2015, pozn. konajúceho
súdu) ako skutočnú škodu za prenájom motorového vozidla s odstavením, škodovej udalosti zo
dňa 11.07.2013 vedenej u žalovanej v 1. rade pod č. 6400968400, ktorá škoda bola spôsobená na
motorovom vozidle VW N. E. BL XXXEO pri dopravnej nehode zavinenej K. J. ako vodičom motorového
vozidla MB E. BA787PJ. Žalobca si u žalovanej v 1. rade riadne uplatnil dňa 09.08.2013 a 02.09.2013
škodu za prenájom motorového vozidla, ktoré mal zapožičané počas doby, kedy riadne nemohol užívať
poškodené motorové vozidlo. Žalobca škodu preukazoval faktúrami č. 20130026 v sume 1620,- eur, č.

2013030 v sume 1260,- eur, č. 2013027 v sume 270,- eur a č. 2013029 v sume 210,- eur. Žalovaná
v 1. rade listom zo dňa 27.08.2013 oznámila zaslanie poistného plnenia vo výške 1350,- eur, listom
zo dňa 09.09.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 144,96 eur, listom zo dňa 20.09.2013 zaslanie
poistného plnenia vo výške 664,70 eur a listom zo dňa 13.11.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške
498,67 eur. Žalovaná v 1. rade sa snažila žalobcu uviesť falšovaním svojho listu zo dňa 07.08.2013
uviesť do omylu, pričom znalec v ZP č. 6/2013 jednoznačne potvrdil, že žalovaná v 1. rade uvedený list
falšovala spôsobom technickej alebo mechanickej montáže prípadne ich kombináciou. Ani po prešetrení

škodovej udalosti prostredníctvom generálneho riaditeľa u žalovanej v 1. rade nedošlo k zmene záverov
v zaslaní poistného plnenia a falšovateľ zostal pracovať u žalovanej v 1. rade. Žalobca nesúhlasil s
vyčíslením poistného plnenia a dal si vypracovať ZP č. 65/2013. Podanie žaloby proti žalovanej v 2.
rade žalobca odôvodnil právnou istotou.2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď pre rozpor

jednotlivých ustanovení zmluvy o postúpení nie je možné zistiť, či postupca mal voči žalovanej v 1.
rade pohľadávku 504,41 eur alebo 294,67 eur a bližšia špecifikácia predmetu postúpenia pohľadávky
absentuje. Žalobca tak nemá žiaden nárok voči žalovanej v 1. rade, nakoľko na neho nemohla
prejsť prípadná pohľadávka p. Q.. Rovnako poukazovala na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal
hodnovernými dôkazmi výšku skutočnej škody, škodu určil len na podklade faktúr žalobcu ako fyzickej

osoby živnostníka, IČO 37 334 883, čo je v podstate stále len žalobca, a preto tieto nemožno považovať
za hodnoverný dôkaz pre jeho subjektívne zabezpečenie samotným žalobcom. Žalobca predložil ako
podklad k náhrade škody faktúry za prenájom motorového vozidla v sume 60,- eur/deň, pričom suma
uvedená vo faktúre nemôže byť automaticky považovaná aj za samotnú škodu, nakoľko nevyplýva
z objektívne daných skutočností. Suma 60,- eur/deň ako nájomné za prenájom motorového vozidla
nespĺňa podmienky nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov a nešlo ani o nájomné obvyklé v

danom čase a mieste. Namietala aj uplatnenie úrokov z omeškania od 18.09.2013, nakoľko prešetrenie
poistenej udalosti bolo ukončené až dňa 13.11.2013.

3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Rovnako predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nebola pohľadávka,

ktorú by p. Ladzianska mala voči žalovanej v 2. rade, p. Q. žiadnu pohľadávku voči žalovanej v 2.
rade ani nemá. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že poisťovateľom motorového vozidla K. D.
E. D z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla bola v čase vzniku škody žalovaná v 1. rade. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky
vyžadované § 24 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. na vznik povinnosti žalovanej v 2. rade poskytnúť

žalobcovi plnenie, ktorého sa prostredníctvom podanej žaloby domáha. Naviac žalobca podanie žaloby
voči žalovanej v 2. rade nijako bližšie nezdôvodnil.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili žalobca ako aj právni
zástupcovia strán sporu. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä oboznámením

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2015.

5. Z obsahu zmluvy zo dňa 10.01.2015 vyplýva, že žalobca ako postupník uzatvoril s p. E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, H. XX, D. ako s postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky v zmysle § 523 až 530
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku aj „dotknutá zmluva“).

6. Z čl. I dotknutej zmluvy vyplýva, že postupca je vlastníkom pohľadávky vo výške 504,41 eur a to takto:
„voči spoločnosti a) Generali Poisťovňa a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709
332....spolu vo výške 294,67 eur, a to v súlade s škodovou udalosťou na vozidle VW N. E. BL 272EO,
nehody zo dňa 11.07.2013 a faktúrami č. 2013030 v celkovej sume 1260,- eur, faktúra č. 2013029 v

celkovej sume 210,- eur, faktúra č. 2013026 v celkovej sume 1620,- eur a faktúra č. 2013027 v celkovej
sume 270,- eur spolu s vyhotoveným Znaleckým posudkom č. 6/2013 a 65/2013.“

7. Z bodu 1 čl. I dotknutej zmluvy vyplýva, že postupca postupuje postupníkovi svoje pohľadávky voči
dlžníkom, špecifikované v bode 1, písm. a) v celkovej výške 504,41 eur, a to s účinnosťou odo dňa

podpísania tejto zmluvy, až do úplného vyrovnania dlhu.

8. Z bodu 1 čl. II dotknutej zmluvy vyplýva, že postupník pohľadávku vymedzenú touto zmluvou a bližšie
špecifikovanú v čl. I bod 1 písm. a) v celkovej výške 504,41 eur prijíma.

9. Z bodu 4 čl. V dotknutej zmluvy vyplýva, že špecifikácia pohľadávok, ktoré sú predmetom tejto zmluvy,
t. j. PZ uvedené v čl. I tejto zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom
je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti,

Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa
odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené,
ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

11. Ústavný súd v náleze z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 konštatoval, že „prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má

byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu.“

12. V náleze z 03.07. 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07, ÚS SR vyjadril, že „..základným princípom výkladu

zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v
rozporesprincípmiprávnehoštátuvyplývajúcimzčl.1ústavyjetakáprax,keďvšeobecnésúdypreferujú

celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť
zmluvy nezakladajúcim.“

13. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom
hmotnoprávnehovzťahu,oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)

alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy
je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia
a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

14. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní predložil kópiu zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2015, z ktorej vyplýva, že postupca (p. Q.) je vlastníkom pohľadávky

vo výške 504,41 Eur voči žalovanej v 1.rade spolu vo výške 294,67 Eur. Takto špecifikovaná pohľadávka
mala byť postúpená na žalobcu a malo dôjsť k zmene v osobe veriteľa uvedenej pohľadávky.15. Súd preskúmajúc obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky dospel k záveru, že dotknutá
zmluva je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre jeho
nezrozumiteľnosť a neurčitosť.

16. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka, ktorá musí byť dostatočne
individualizovaná takým spôsobom, ktorý ju dostatočne identifikuje. Odhliadnuc od tej skutočnosti,
že postupovaná pohľadávka je špecifikovaná v čl. I (bez bližšieho označenia konkrétnej časti článku
I) a následne sa v obsahu zmluvy poukazuje pri špecifikácii postupovanej pohľadávky na bod 1

písm. a), ktorý z označenia zmluvy nevyplýva (bod 1 sa systematicky nečlení na písmená), súdu
sa ani výkladom preferujúcim zachovanie platnosti zmluvy nepodarilo odstrániť rozpory v označení a
špecifikácii postupovanej pohľadávky, keď prvotne výška postupovanej pohľadávky má byť 504,41 eur
a následne je postupovaná pohľadávka označená použitím slovného spojenia spolu vo výške 294,67
eur. Z uvedeného rozporu nie je zrejmá výška postupovanej pohľadávky, a teda dostatočným spôsobom
vymedzená postupovaná pohľadávka, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorú nemožno od ostatnej časti zmluvy oddeliť.

17. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zrejmé, či predmetom postúpenia je pohľadávka
vo výške 504,41 eur alebo pohľadávka vo výške 294,67 eur, súčasne bližšia špecifikácia (napríklad
uvedením spôsobu výpočtu uvedených súm) v dotknutej zmluve absentuje. Označenie faktúr, z

ktorých (v neuhradenej časti bez uvedenej sumy) mala pravdepodobne uvedená pohľadávka vyplývať,
nepostačuje na identifikáciu postupovanej pohľadávky a prijatie záveru o určitosti právneho úkonu.
Občiansky zákonník pre zmluvu o postúpení pohľadávky zakotvuje obligatórnu písomnú formu, a teda
určitosť prejavu vôle zmluvných strán musí vyplývať priamo z textu listiny, v ktorej je tento prejav
zachytený, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Na určitosť postupovanej pohľadávky nepostačuje,

že zmluvným stranám je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, pokaľ to nie je objektívne poznateľné z textu
zmluvy.

18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatným právnym úkonom, ktorý zákon sankcionuje neplatnosťou absolútnou (výkladom a contrario

z § 40a Občianskeho zákonníka vymedzujúceho dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov).
Žalobca tak nie je veriteľom pohľadávky, ktorú uplatnil prostredníctvom podanej žaloby, ani účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu so žalovanou v 1. rade, a teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
žaloby, pre ktorý dôvod súd žalobu zamietol.

19. Dôvodom pre zamietnutie žaloby voči žalovanej v 2. rade bol rovnako nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v 2. rade, keď podanie žaloby voči tejto strane sporu bolo žalobcom odôvodnené
len zásadou právnej istoty.

20. Žalovaná v 2. rade v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., poskytuje z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, pričom v prejednávanej veci nebolo medzi stranami
sporu sporné, že dopravná nehoda, pri ktorej mala byť spôsobená žalobcom uplatňovaná škoda, bola
zavinená osobou, ktorá mala poistenie zodpovednosti za škodu uzavreté u žalovanej v 1. rade, a teda
nevznikla žalovanej v 2. rade povinnosť poskytovať plnenie za spôsobenú škodu.

21. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov K.. W. K. a K. J., nakoľko vzhľadom k záveru
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby výsluch uvedených svedkov
nepovažoval za potrebný, majúci vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd rovnako nevykonal dokazovanie
oboznámením ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to rovnako s ohľadom na

právny názor vyslovený podľa § 181 ods. 2 CSP.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p., keď v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).