Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209088
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116209088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: UNIPHARMA - 1.
slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Bojnice, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625 657,
proti žalovanému: MED - ART, spol. s r. o., so sídlom Nitra, Hornočermánska 4, IČO: 34 113 924,
zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Bottova 34, o zaplatenie 6 536,50 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 6. februára 2017, č. k.
31Cb/38/2016-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 6 536,50 eura zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu. Argumentoval, že žalobca sa domáhal od žalovaného titulom spôsobenej škody zaplatenia
sumy 6 536,50 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 17. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania z dôvodu, že ako veľkodistribútor liekov a zdravotníckych pomôcok dodával spoločnosti
Nuomo s. r. o., so sídlom v Bratislave, Beňadická 19, IČO: 36 712 108 (ďalej ako "Nuomo s. r. o.") do

jej lekárne BRANÍK, lekárne Beňadická 19, 851 06 Bratislava, na základe telefonických objednávok,
tak ako je to pri tomto druhu obchodovania bežné, lieky, zdravotnícke pomôcky a doplnkový tovar,
za ktoré sa Nuomo s. r. o. zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca ako záložný
veriteľ uzatvoril so spoločnosťou Nuomo s. r. o. ako záložcom Záložnú zmluvu č. 120702 zo dňa 07.
07. 2012, ktorou bolo zriadené záložné právo na pohľadávky voči zdravotným poisťovniam, s najvyššou
hodnotou istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje vo výške 90 000 eur. Toto záložné právo bolo v
Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "NCRzp") registrované JUDr. A. B. dňa 17. 08.

2012podspis.zn.NCRzp15460/2012.Dňa28.08.2012bolovNCRzppodspis.zn.NCRzp15936/2012
zaregistrované záložné právo aj v prospech žalovaného, ktorého predmetom boli taktiež pohľadávky
Nuomo s. r. o. voči všetkým zdravotným poisťovniam. Dňa 13. 11. 2015 žalovaný zaregistroval v NCRzp
pod spis. zn. NCRzp 33785/2015 začatie výkonu záložného práva, pričom si nesplnil oznamovaciu
povinnosť podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ktorú mal voči prednostnému
záložnému veriteľovi. Žalobca mal dňa 13. 11. 2015 voči Nuomo s. r. o. splatnú pohľadávku v celkovej
výške 147 947,41 eura. Poisťovne prestali plniť ich peňažné záväzky z vydaných lekárskych predpisov

spoločnosti Nuomo s. r. o. a začali ich plniť žalovanému ako záložnému veriteľovi Nuomo s.r.o. z
výkonu záložného práva obdržal žalovaný od poddlžníkov Nuomo s. r .o. sumu v celkovej výške 6
536,50 eura, čo vyplýva z daňovými dokladov č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a
XXXXXXXX, ktoré spoločnosť Nuomo s. r. o. vystavila na oboch poddlžníkov. Vzhľadom na nesplneniesi oznamovacej povinnosti žalovaným (§ 151ma ods. 1 OZ) si žalobca ako prednostný záložný veriteľ
nemohol uplatniť právo podľa § 151ma ods. 9 OZ, ktorým konaním žalovaného vznikla škoda vo výške
6 536,50 eura.

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 2, § 151d
ods. 3 a 4, § 151e ods. 1, § 151j ods. 1, § 151k ods. 1, § 151ma ods. 1, § 151md ods. 1 písm. a/
a i/ OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 22. 03. 2012 žalovaný a spoločnosť
Nuomo s. r. o. uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam žalovaného voči záložcovi

(a záložnému dlžníkovi) NUOMO s. r. o. vo výške 512 300 eur, do ktorej výšky bolo zabezpečenie
dohodnuté (č. l. 30 a nasl.). Dňa 02. 07. 2012 žalobca a záložný dlžník (tiež záložca) uzavreli zmluvu o
zriadení záložného práva na zabezpečenie existujúcich a budúcich pohľadávok žalobcu voči záložnému
dlžníkovi z dodávok zdravotníckeho tovaru. Zálohom podľa zmluvy boli pohľadávky existujúce a budúce
(ČL II. zmluvy) pohľadávky záložného dlžníka voči svojim dlžníkom Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.
a UNION zdravotná poisťovňa a.s. V článku III. bod 4 písm. a/ a c/ záložné právo zaniká okamihom

splatenia pohľadávky (pohľadávka žalobcu voči záložnému dlžníkovi) a zánikom zálohu (môže ísť o
predtým existujúcu alebo budúcu pohľadávku záložného dlžníka (záložcu) voči poddlžníkovi. Ku dňu
02. 07. 2012 boli existujúce pohľadávky žalobcu voči záložnému dlžníkovi (Nuomo s. r. o.) vo výške 63
717,83 eura. Dňa 17. 08. 2012 bola v NCRzp sp. zn. 15460/2012 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol
15936/2012) vykonaná registrácia záložného práva žalobcu s najvyššou hodnotou istiny vo výške 90

000 eur. Záložcom bola spoločnosť Nuomo s.r.o. Predmetom zálohu okrem iných boli súčasné a budúce
pohľadávky záložného veriteľa - žalobcu a záložcu na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania
za neuhradené faktúry za tovar. Išlo o existujúce a budúce pohľadávky záložcu voči jeho poddlžníkom
(č. l. 29). Dňa 28. 08. 2012 bola v NCRzp sp. zn. 15936/2012 vykonaná registrácia záložného práva
žalobcu s najvyššou hodnotou istiny vo výške 512 300 eur (súd prvej inštancie nesprávne uviedol 90 000

eur). Záložcom bola spoločnosť Nuomo s.r.o. Predmetom zálohu okrem iných boli súčasné a budúce
pohľadávky záložného veriteľa - žalobcu a záložcu na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania
za neuhradené faktúry za tovar. Išlo o existujúce a budúce pohľadávky záložcu voči jeho poddlžníkom
(č. l. 29). Dňa 27. 06. 2013 bolo v NCRZP registrované začatie výkonu záložného práva žalobcu (č. l.
34). Zároveň žalobca preukazoval poddlžníkovi Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. a UNION zdravotná

poisťovňa a.s. záložcu Nuomo s.r.o. vznik záložného práva (č.l.48). Listom zo dňa 01. 07. 2013 oznámil
žalobca poddlžníkovi UNION prerušenie výkonu záložného práva a poddlžníkovi Dôvera späťvzatie
preukázania vzniku záložného práva. Následne poddlžník Dôvera oznámil akceptovanie späťvzatia s
oznámením plnenia priamo záložcovi Nuomo s. r. o. Následne žalobca poddlžníkovi UNION oznámil
pokračovanie výkonu záložného práva listom zo dňa 04. 12. 2015 a tiež vo vzťahu k Dôvere (č. l. 63

- 69). Ku dňu 13. 11. 2015 mal žalobca vo vzťahu k spoločnosti Nuomo s. r. o. pohľadávky v celkovej
výške 147 947,41 eura. Dňa 13. 11. 2015 bola v notárskom centrálnom registri záložných práv sp. zn.
33785/2015 vykonaná registrácia začatia výkonu záložného práva žalovaného. Listom zo dňa 16. 11.
2015 oznámil žalovaný vznik záložného práva poddlžníkovi Dôvera (č. l. 56). Žalovaný od poisťovní
(poddlžníkov) dostal plnenia v rámci výkonu záložného práva vo výške 6 536,50 eura. Dňa 08. 02. 2016

žalobca vyzval žalovaného na vydanie výťažku z výkonu záložného práva vo výške 6 536,50 eura ako
prednostnému veriteľovi. Ku dňu 30. 11. 2016 boli pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Nuomo s. r. o. vo
výške 204 298,08 eura. Argumentoval, že v predmetnom konaní žalobca žiadal od žalovaného nahradiť
škodu spôsobenú mu tým, že žalovaný ako záložný veriteľ totožného záložného dlžníka a záložcu v
jednej osobe neoznámil začatie výkonu záložného práva podľa tvrdenie žalobcu na totožné predmety

zálohu, na ktoré mal záložné právo žalobca. Dodal, že v konaní nebolo sporným, že či žalobca alebo
žalovaný mali zriadené záložné právo na zabezpečenie svojich pohľadávok voči spoločnosti Nuomo
s. r. o., zriadením záložného práva na zálohy - pohľadávky spoločnosti Nuomo s. r. o. voči totožným
dlžníkom (zdravotné poisťovne) spoločnosti Nuomo s. r. o., totožné čo do druhu zálohu (nie čo do
konkrétnej pohľadávky) s tým, že žalobca mal skôr registrované záložné právo v NCRzp, teda podľa jeho

tvrdení bol prednostným záložným veriteľom. Z tvrdenia žalobcu mal za preukázané, že v čase zriadenia
záložného práva žalobcu mal existujúce pohľadávky voči spoločnosti Nuomo s. r. o. vo výške 63 717,83
eura. Tzn. tieto pohľadávky boli zabezpečené zriadením záložného práva. Zabezpečené, podľa záložnej
zmluvy, boli aj pohľadávky žalobcu, ktoré vzniknú v budúcnosti a tieto aj podľa tvrdení žalobcu vznikli.
V zmluve o zriadení záložného práva sa má určiť pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,

a záloh (§ 151b ods. 2 OZ). Zabezpečované pohľadávky boli do výšky 63 717,83 eura v čase zriadenia
záložného práva známe, čo vyplýva z zo zoznamu neuhradených pohľadávok zo dňa 02. 07. 2012. Z
tvrdenia žalobcu mal tiež za preukázané, že po zriadení záložného práva zanikli pohľadávky žalobcu
voči spoločnosti Nuomo s. r. o. vo výške 90 000 eur splnením, teda hoci aj iným spôsobom ako výkonomzáložného práva. Podľa tvrdení žalobcu uvedené pohľadávky (pôvodne vo výške 63 717,83 eura a
ďalšie v budúcnosti vzniknuté do výšky 90 000 eur) boli uhradené priamo ich dlžníkom- spoločnosťou
Nuomo s. r. o. Z výkonu záložného práva boli uhradené pohľadávky po decembri 2015 vo výške 5

666,51 eura. Pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Nuomo s. r. o. v celkovej výške 90 000 eur od
zriadenia záložného práva do času pred začatím výkonu záložného práva žalovaným boli uhradené.
Dospel k záveru, že záložná zmluva žalobcu v čase začatia výkonu záložného práva žalovaného viac
nezabezpečovala pohľadávky žalobcu, pretože zanikla zánikom zabezpečovaných pohľadávok. V čase
začatia výkonu záložného práva žalovaného už viac žalobca nebol prednostným záložným veriteľom

(nebol záložným veriteľom vôbec) na druhovo totožný predmet zálohu ako žalovaný a už vôbec nie na
totožné predmety zálohu. Za daného stavu nemal žalovaný povinnosť oznámiť žalobcovi začatie výkonu
záložného práva a preto nemožno hovoriť o škode, ktorú mal žalovaný spôsobiť. Na základe všetkých
uvedených skutočností žalobu žalobcu zamietol.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.

- Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP) a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca argumentujúc, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel

k názoru, že záložná zmluva žalobcu v čase začatia výkonu záložného práva žalovaného /13. 11.
2015/, nezabezpečovala pohľadávky žalobcu, pretože zanikla zánikom zabezpečených pohľadávok, a
že v čase začatia výkonu záložného práva žalovaného už viac žalobca nebol prednostným záložným
veriteľom na druhovo totožný predmet zálohu ako žalovaný a už vôbec nie na totožné predmety zálohu.
Zastal tiež názor, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď zastal právny názor, že žalovaný nemal

oznamovaciu povinnosť podľa § 151ma ods. 1 OZ. Nestotožnil sa so skutkovým zistením súdu prvej
inštancie, že záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 120702A zo
dňa 02. 07. 2012 (ďalej len Záložná zmluva) zaniklo dobrovoľným uhradením pohľadávok žalobcu voči
záložcovi existujúcimi v čase uzavretia záložnej zmluvy vo výške 63 717,83 eura a ďalších najbližšie
vzniknutých pohľadávok žalobcu voči záložcovi do sumy celkom 90 000 eur, teda uhradením sumy 26

282,17 eura, ktorá bola uhradená predtým, ako žalovaný začal s výkonom záložného práva dňa 13. 11.
2015. Je tomu tak preto, že záložná zmluva zabezpečovala súčasné, ako aj budúce pohľadávky k 13. 11.
2015. Voči záložcovi evidoval pohľadávku vo výške 147 947,41 eura a z výkonu záložného práva bol od
uzatvorenia záložnej zmluvy uspokojený v sume 0 eur. V zmysle záložnej zmluvy bola najvyššia hodnota
istiny pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje, vo výške 90 000 eur, ktorá suma nebola výkonom záložného

práva konzumovaná. Teda záložnou zmluvou boli zabezpečené neuhradené faktúry dlžníka do výšky
90 000 eur kedykoľvek počas trvania záložnej zmluvy. Žalovaný mal teda oznamovaciu povinnosť voči
prednostnému záložnému veriteľovi a teda možno hovoriť o vzniknutej škode, pretože prijatím plnenia
z výkonu záložného práva nebol uspokojený prednostný veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že s napadnutým
rozhodnutím sa stotožňuje v plnom rozsahu a žiadal ho potvrdiť. Vyzdvihol, že žalobca na pojednávaní
dňa 06. 02. 2017 uviedol, že dlžník uspokojil pohľadávky žalobcu, ktoré boli zabezpečené záložným
právom v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy vo výške 90 000 eur iným spôsobom, ako bol výkon

záložného práva. Keďže došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky žalobca ako záložný veriteľ stratil
oprávnenie domáhať sa uspokojenia zabezpečovaných pohľadávok výkonom záložného práva zo
samotného zálohu. Záložné právo sa vzťahuje iba na pohľadávky, ktoré vzniknú v uvedenej hodnote
bezprostredne po zriadení záložného práva. Dodal, že záložné právo žalobcu bolo registrované o 2,5
roka skôr ako záložné právo žalovaného, preto výkon záložného práva žalobcu nebol nijako obmedzený

konaním žalovaného. Navyše žalobca výkon záložného práva prerušil. Uzavrel, že neboli splnené
predpoklady na zodpovednosť žalovaného za údajne vzniknutú škodu.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 6 536,50 eura s 5,05%
ročným úrokom z omeškania od 17. 02. 2016 do zaplatenia z titulu náhrady spôsobenej škody. Uviedol,

žeakoveľkodistribútorliekovazdravotníckychpomôcokdodávalspoločnostiNuomos.r.o.dojejlekárne
BRANÍK, lekárne Beňadická 19, Bratislava na základe telefonických objednávok lieky, zdravotnícke
pomôcky a doplnkový tovar, za ktoré sa Nuomo s.r.o. zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu
cenu. Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so spoločnosťou Nuomo s. r. o. ako záložcom Záložnú
zmluvu č. 120702 zo dňa 07. 07. 2012, ktorou bolo zriadené záložné právo na pohľadávky voči
zdravotným poisťovniam, s najvyššou hodnotou istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje vo výške

90 000 eur. Toto záložné právo bolo v NCRzp registrované JUDr. A. B. dňa 17. 08 .2012 pod sp. zn.
NCRzp 15460/2012. Dňa 28. 08. 2012 bolo v NCRzp pod spis. zn. NCRzp 15936/2012 zaregistrované
záložné právo aj v prospech žalovaného, ktorého predmetom boli taktiež pohľadávky Nuomo s. r. o.
voči všetkým zdravotným poisťovniam. Žalobca mal na základe vyššie uvedeného k pohľadávkam
spoločnosti Nuomo, s.r.o. v súlade s ustanovením § 151k ods. 1 OZ vo vzťahu k žalovanému postavenie

prednostnéhozáložnéhoveriteľa.Dňa13.11.2015žalovanýzaregistrovalvNCRzppodspis.zn.NCRzp
33785/2015 začatie výkonu záložného práva pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 151ma
ods. 1 OZ, ktorú mal voči prednostnému záložnému veriteľovi. Žalobca mal dňa 13. 11. 2015 voči Nuomo
s. r. o. splatnú pohľadávku v celkovej výške 147 947,41 eura. Poisťovne prestali plniť ich peňažné
záväzky z vydaných lekárskych predpisov spoločnosti Nuomo s. r. o. a začali ich plniť žalovanému ako

záložnému veriteľovi Nuomo s. r. o. z výkonu záložného práva obdržal žalovaný od poddlžníkov Nuomo
s. r. o. sumu v celkovej výške 6 536,50 eura, vyplýva z daňovými dokladov č. XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX,XXXXXXXXaXXXXXXXX,ktoréspoločnosťNuomos.r.o.vystavilanaobochPoddlžníkov.
Žalovaný si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 151ma ods. 1 OZ a žalobca ako prednostný
záložný veriteľ nemohol uplatniť právo podľa § 151ma ods. 9 OZ, teda oznámiť žalovanému, že začína

s výkonom záložného práva, na základe čoho nemohol ďalej vo výkone záložného práva pokračovať,
nakoľko žalobca mal v tom čase voči Nuomo s. r. o. splatnú pohľadávku vo výške 147 947,41 eura, ktorá
nebola do dnešného dňa uspokojená, čím konaním žalovaného vznikla škoda vo výške 6 536,50 eura.
Súd prvej inštancie žalobu žalobcu preskúmavaným rozsudkom zamietol.

9. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcich sa
odvolacích dôvodov, konkrétne podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho
vyložil.

10. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú

naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných stránv prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada
namietaná žalobkyňou v odvolaní.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej
inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude
opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam

uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnené a tým aj preskúmateľné. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,
pre ktoré žalobu zamietol. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky
odvolateľa, poukazuje na nasledovné skutočnosti.

12. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. V ustanovení § 420 OZ je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia

zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420
ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil

určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho
vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že

ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď
zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením

právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak

vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusídokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

14. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

15. Podľa § 151b ods. 1 až 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje

hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

16. Podľa § 151c ods. 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

17. Podľa § 151d ods. 3, 4 OZ, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo
vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo
možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca
nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor
vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

18. Podľa § 151e ods. 1 OZ, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom
centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného
zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

20. Podľa § 151k ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo
dňa ich registrácie v osobitnom registri.

21. Podľa § 151ma ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný
písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo
sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

22. Podľa § 151md ods. 1 písm. a/ a písm. i/ OZ, záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky a ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

23. Občiansky zákonník rieši právnu úpravu výkonu záložného práva tak, že ak na zálohu vzniklo viac

záložných práv, je rozhodujúce pre uspokojenie poradie ich registrácie, teda rešpektuje právo prednosti
toho záložného veriteľa, ktorého záložné právo vzniklo skôr. Pri samotnom výkone záložného práva
ust. § 151ma ods. 3 OZ je upravená definícia pojmu prednostný záložný veriteľ, t. j. veriteľ, ktorého
záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Teda pre určenie prednostného záložného veriteľa nie
je rozhodný čas vzniku záložného práva, ale čas jeho registrácie, čo zodpovedá princípom právnej istoty

a publicity záložných práv.

24. Právne skutočnosti spôsobujúce zánik záložného práva možno zásadne triediť podľa toho, či zánik
záložného práva nastáva ako dôsledok zániku zabezpečovanej pohľadávky, alebo právne skutočnostispôsobujú len zánik záložného práva bez toho, aby sa dotkli existencie zabezpečenej pohľadávky. Z
uvedeného rozlišovania vychádza aj právna úprava dôvodov zániku záložného práva obsiahnutá v ust.
§ 151md ods. 1. Vznik a trvanie záložného práva je nerozlučne späté s pohľadávkou, ktorú zabezpečuje,

a preto záložné právo zaniká predovšetkým spolu so zánikom pohľadávky. Nezáleží na tom, akým
spôsobom pohľadávka zanikne, aj keď je zrejmé, že najčastejším dôvodom jej zániku je splnenie (§
559 OZ), pričom nie sú vylúčené ani ostatné spôsoby zániku (započítanie, dohoda strán, splynutie
postavenia veriteľa a dlžníka so záväzkového právneho vzťahu, následná nemožnosť plnenia). Výkon
záložného práva smeruje k speňaženiu zálohu. Len čo bolo záložné právo vykonané, zaniká aj vtedy,

keď zabezpečovaná pohľadávka nebola uspokojená v celom rozsahu. Z akcesorickej povahy záložného
práva vyplýva, že pokiaľ ide o vznik, existenciu a zánik, je podmienené danosťou pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi ako hlavného vzťahu. Záložné právo ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako
prostriedok na jej hmotnoprávne a procesnoprávne posilnenie. Preto záložné právo môže existovať len v
nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi
dlžníkom a veriteľom. Samostatná existencia záložného práva, t. j. existencia bez ním zabezpečovanej

pohľadávky, je pojmovo vylúčená. Pre túto svoju povahu záložné právo trvá len dovtedy, kým trvá jej
zabezpečovaná pohľadávka. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zo zákona zaniká aj záložné právo
v zmysle § 151md ods. 1 písm. a/. Do ust. § 151 md ods. 1 v písm. i/ OZ bol dodatočne zaradený
nový dôvod zániku záložného práva, ak sa záložné právo vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia
záložného veriteľa, ktorý toto záložné právo vykonal. Týmto ustanovením sa rieši otázka, či výkonom

záložného práva zaniká záložné právo záložného veriteľa, ak nebola uspokojená jeho pohľadávka v
celom rozsahu. Po 01.01.2008 platí teda právny stav, že ak dôjde k výkonu záložného práva, záložné
právo zanikne bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa, ktorý záložné právo vykonal.

25. Vzhľadom na vyššie uvedený právny rozbor odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k zániku

zabezpečenejpohľadávkydošlozozákonaikzánikuzáložnéhopráva.Včasezačatiavýkonuzáložného
práva žalovaného už viac žalobca nebol prednostným záložným veriteľom, teda nebol vôbec záložným
veriteľom. Preto žalovaný nemohol porušiť povinnosť oznámiť žalobcovi začatie výkonu záložného
práva, a preto nemožno hovoriť o škode, ktorú mal žalovaný žalobcovi spôsobiť, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255
CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).