Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213575
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413213575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanej:
P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX, XXX XX Bratislava, Slovenská republika, o zaplatenie
zmenkovej sumy 350,53 Eur, zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.22C/219/2013-81zodňa04.05.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/219/2013-81 zo dňa 04.05.2016,

potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
18.03.2013, domáhal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa
11.07.2007 od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 350,53 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo
sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia, 6
% ročného úroku zo zmenkovej sumy 762,53 Eur od 12.08.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur

od 20.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy. Uznesením č.k.
22C/219/2013-63 zo dňa 08.01.2016 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur
od 20.8.2010 do zaplatenia a rozsudkom č.k. 22C/219/2013-81 zo dňa 04.05.2016 predmetnú žalobu
žalobcu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je

nadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilažalovanádňa25.05.2009.Indosovanázmenka
je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 762,53 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 17.05.2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 412,- Eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území
Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konaniaje cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v
Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte vo veci konajúceho súdu. Hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava IV
nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa článku 2 bodu
1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatní predmetné nariadenie Rady (ES).

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine o
zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti svojho nároku a
nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že zmenka vystavená na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku následne indosovala na
žalobcu, slúžila na zabezpečenie zmluvy o úvere. Preto poukázaním na zmenu Občianskeho súdneho
poriadku v ustanovení § 79 ods. 3 (ďalej aj „OSP“) žalobcu vyzval, aby opísal rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) so
žalovanou a aby pripojil zmluvu, z ktorej záväzky boli zabezpečené predloženou zmenkou.

5.Žalobcanavýzvureagovalpodanímzodňa24.03.2016,vktoromuviedol,ženapredmetnékonaniasa
vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Toto nariadenie je prameňom úniového práva a má
prednosť pred vnútroštátnym právom. Nie je preto možné aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 OSP, najmä
toto ustanovenie nemôže pôsobiť retroaktívne. Žalobca zároveň poukázal na to, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy.

6. Za takejto situácie súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise, na
základe ktorých mal preukázané, že žalovaná dňa 25.05.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej
je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava, sumu 762,53 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.05.2010.

Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková

suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Súd prvej inštancie poukázal na zjednocujúce
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015 a uviedol,
že z bodu II. zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ,

je možné túto zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Vzhľadom na to, že
žalobcavkonanípísomnúzmluvu,zktorejzáväzkybolizabezpečenépredmetnouzmenkou,nepredložil,
nemohol preskúmať povahu zabezpečovaného záväzku. Súd prvej inštancie uviedol, že jedným zo
základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického
preukázania tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností

nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena,
čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Keďže žalobca si v konaní povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť nesplnil, čím znemožnil súdu prvej inštancie preskúmať opodstatnenosť žalovaného nároku,
a teda neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol.

7. Žalobca v konaní úspešný nebol a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli. Preto súd prvej
inštancieotrováchkonaniavzmysle§142odsek1OSProzhodoltak,žežalovanejnáhradutrovkonania
nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, § 205 ods. 2 písmeno
b/ OSP a písmeno f/ OSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súdžalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca namietal,
že súd prvej inštancie nepostupoval podľa článku 7 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 z 11.07.2007,
keď vzhľadom na to, že žalovaná nedoručila v predmetnej veci žalobnú odpoveď, bol obligatórne

povinný vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Vzniesť námietky voči zmenke mohla len žalovaná, keďže
tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej nariadením. Žalovaná sa ochrany spotrebiteľa v súdnom spore nedomáhala a
uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Uviedol, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie

je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie
sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Zb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový vzťah. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie ignoroval ustanovenie § 17 zákona
č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne

námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak v sporovom konaní nemôže urobiť žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Ak žalovaná vznesie
proti zmenkovému nároku námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda
spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku o vykonávaní dokazovaní, pretože podľa nariadenia ES č. 861/2007

z 11.07.2007 nemali byť dôkazy bez návrhu vykonané. Následne v odvolaní žalobca poukázal na
rozhodnutia iných krajských súdov Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),

rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.06.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

11. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385

ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ OSP, t.j. že v konaní došlo k

vadámuvedenýmv§221ods.1OSP,konkrétneúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle Civilného sporového poriadku
ide o odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písm. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby je záver

súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

14. Strana sporu má v súdnom spore nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j.
na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za
následok rozhodnutie v jej neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie

dôkazného bremena a táto sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101
ods. 1, § 120 ods. 1 OSP <.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).