Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/225/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8206205005.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o., so

sídlom Bardejov, Hurbanova 18, IČO: 31 683 061, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Sotolář -
advokát, sídlo AK Košice, Južná trieda 1, proti žalovanému 1/: S. K., R..: XX.XX.XXXX, D. D., N. XX, Ž.O.
X/: D. K., R..: XX.XX.XXXX, D. D., N. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Jozef Stašák - advokát, sídlo
AK Bardejov, Andraščíkova 3 a žalovanému 3/: BARDBYT spol. s r.o., so sídlom Bardejov, Moyzesova
7, IČO: 36 476 633, o zaplatenie 435,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy nad 278,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7%
ročne od 01.06.2007 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovaným 1/,2/ a 3/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 31.10.2006 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy
435,27 Eur (pôvodne 13.113 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 01.10.2006 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu č. 13 na Partizánskej ulici č. 26 v
Bardejove. Za mesačné platby spojené s užívaním bytu nezaplatili. K žalobe žalobca pripojil hárok OPIS,
kde je uvedené 7/06 má dať 4371, 8/06 má dať 4371 a 9/06 má dať 4371. Nedoplatok 13 113, S. K., N.
XX, D.. H., Č..D.. XX. Žalobca predložil i Zmluvu o poskytovaní služieb z 21.12.1999. Prílohami žaloby
bol i Evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu.

3. Súd vo veci dňa 29.11.2006 vydal Platobný rozkaz pod č.k.: 3Ro/174/2006 - 11. Dňa 11.12.2006

žalovaný 1/ a 2/ súdu doručili odpor. Uviedli, že od 01.07.2006 má bytový dom N. XX,XX D.. H. C. D.
uzavretú Zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou BARDBYT, spol. s r.o. Ďalej uviedli,
že voči novému správcovi si svoje povinnosti svedomito plnia. K odporu žalovaný 1/ a 2/ pripojili
fotokópiu Zmluvy o výkone správy z 22.03.2006 vrátane prezenčnej listiny a prehľad úhrad vystavený
BARDBYT spol. s r.o. za obdobie 07/2006 - 11/2006, podľa ktorého žalovaný 1/ a 2/ boli povinní za
toto obdobie zaplatiť sumu celkom 21.855 Sk a túto aj zaplatili. Dňa 03.01.2007 sa k odporu vyjadril
žalobca. Uviedol, že žalovaný 1/ a 2/ majú uzavretú Zmluvu o výkone správy a poskytovaní služieb

uzatvorenú so žalobcom. Všetky služby týkajúce sa bytov - dodávka tepla a TÚV, studená voda, dodávka
elektrickej energie, revízia a údržba výťahov a ďalšie služby, za ktoré žalobca platí aj zálohové platby
zabezpečuježalobca.Kvyjadreniužalobcapripojiltak,akožalovaný1/a2/Zmluvuoposkytovaníslužieb
z 21.12.1999 a Zmluvu o výkone správy z 30.10.1995.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných 1/, 2/, 3/, Zmluvou o výkone správy z
22.03.2006 vrátane prezenčnej listiny (čl. 15), prehľadom úhrad z 06.12.2006 za obdobie od 07/06 -

11/06 (čl. 24), Zmluvou o výkone správy z 30.10.1995 vrátane prezenčnej listiny (čl. 30), výpoveďou
zmluvy o výkone správy z 21.12.2005 (čl. 40), prílohou čl. 1 (čl. 41), prílohou č. 2 (čl. 42), zápisnicou
zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome N. XX,XX z 21.12.2005 (čl. 43), pozvánkou na schôdzu
dňa 21.12.2005 z 09.12.2005 (čl. 46), príjmovým pokladničným dokladom z 18.09.2006, 18.10.2006,
18.07.2006 a 23.08.2006 (čl. 53,54), rozpisom preddavku za služby a plnenia za užívanie bytu 7/2006

(čl. 93), vyhlásením podpísaným K.. C. (čl. 135), výzvou na prevzatie správy obytného D. H. (čl. 343),
písomnými vyjadreniami žalobcu i žalovaných, ako i ostatným obsahom spisu.

5. Výsluchom žalobcu súd zistil, že predmetom žaloby je suma služieb, ktoré v období od 07/06 - 09/06
žalobca žalovaným 1/ a 2/ poskytol. Presnú špecifikáciu sa zaviazal špecifikovať. Uviedol, že vlastníkom
bytov vrátane žalovaných 1/ a 2/ žalobca oznámil, že výpoveď, ktorá mu bola doručená, považuje za

neplatnú. Následne medzi žalobcom a vlastníkmi bytov prebiehala komunikácia. Nemá vedomosť o tom,
že by prebiehalo konanie o určenie platnosti alebo neplatnosti uzavretej zmluvy o výkone správy.

6. Výsluchom žalovaného 1/ súd zistil, že schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005 sa nezúčastnil, len
jeho manželka, žalovaná 2/. Mesačné zálohové platby za obdobie 7,8,9/06 zaplatili BARDBYT spol. s

r.o. Tiež uviedol, že zo strany žalobcu mu nebolo oznámené, že tento uzavretú zmluvu o výkone správy
považuje za neplatnú. Zmluvu o výkone správy zo žalobcom chcel vypovedať, pretože s poskytovanými
službami nebol spokojný. Stavy vody, elektriny nikomu nenahlasoval. Do bytu vpustil pracovníkov, ktorí
sa dostavili a nepýtal sa, či sú od žalobcu alebo BARDBYT spol. s r.o. Títo potom odpísali stavy na
jednotlivých zariadeniach. Vyúčtovanie malo byť doručené manželke, žalovanej 2/, preto sa žalovaný 1/

nevedel vyjadriť, či bolo vystavené žalobcom alebo BARDBYT spol. s r.o.

7. Výsluchom žalovanej 2/ súd zistil, že schôdze vlastníkov bytov v roku XXXX sa zúčastnila s tým,
že bola pripravená vypovedať zmluvu o výkone správy žalobcovi. Na schôdzi podpísala aj všetky
predložené listiny. Podpísala aj manžela, žalovaného 1/. Väčšina vlastníkov bytov sa zhodla na výpovedi

zmluvy o správe žalobcovi. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa robili nejaké zásahy do zápisnice,
prípadne, že by sa podpisovali ľudia, ktorí neboli na schôdzi prítomní. Oznámenie žalobcu o tom, že
výpoveď považuje za neplatnú jej doručené nebolo. Ani dôverníčka pani I. sa nezmienila o tom, že jej
bolo také doručované. Práve preto s manželom platili a platia BARDBYT spol. s r.o.

8. Zo Zmluvy o výkone správy z 22.03.2006 súd zistil, že túto uzavreli BARDBYT, spol. s r.o. s vlastníkmi
bytov. Predmetom zmluvy bolo komplexné zabezpečenie správy spoločných častí, spoločných zariadení
a príslušenstva bytového domu na ul. N. XX,XX a zabezpečenie dodávok služieb spojených s užívaním
bytov a nebytových priestorov a ďalších dojednaných činností za podmienok dojednaných zmluvou. Za
vlastníkov bytov zmluvu podpísali O. I., K. C., F. S.Č. O. K., O. K. O. K., K.. K. I. O. K., K.. K. I. O. K., S.

I. F. O. K., S. K. O. K., K. S. O. K.E., H. Z., O..I. C. R. O. K., N. A. O. K., X. P. O. K., K. H. O. Š. S. O.
K.. Podľa zoznamu, bytových jednotiek je 24, podpísaní sú vlastníci 15-ti.

9. Z prehľadu úhrad z 06/12/2006 súd zistil, že žalovaný 1/ pod evidenčným číslom 530708043 zaplatil
titulom predpisu s DPH sumu 4.371 Sk za každý mesiac od 07/06 - 11/06.

10. Zo zmluvy o výkone správy z 30.10.1995 uzavretých medzi vlastníkmi bytov (24) a žalobcom súd
zistil, že žalobca bol poverený vlastníkmi zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu H. na ulici N. XX,XX. Podľa článku V., zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú. Je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j.

kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade,
ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom. Zmluva je podpísaná 22
vlastníkmi.

11. Z výpovede Zmluvy o výkone správy z 21.12.2005 súd zistil, že vlastníci bytov v bytovom dome na

ul. N. XX vypovedali Zmluvu o výkone správy uzavretú so žalobcom. Prílohou výpovede je prezenčná
listina ako prílohy 1 a 2. Listina je opatrená pečiatkou žalobcu, podľa ktorej výpoveď mu bola doručená
22.12.2005 pod podacím číslom 1327/05 a BARDBYT, spol. s r.o. dňa 27.12.2005 pod podacím číslom
492/05.12.Zprezenčnejlistiny-prílohač.1č.2súdzistil,žeschôdzevlastníkovbytovz21.12.2005sazúčastnili
celkom 18-ti vlastníci bytov z celkom 24.

13. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome H. R. N. XX,XX konanej dňa 21.12.2005
súd zistil, že bodom programu (3) bolo hlasovanie o výpovedi Zmluvy o výkone správy uzavretej so
žalobcom a pod bodom 4 pristúpenie na výkone správy nového správcu BARDBYT, spol. s r.o. Zo
zápisnice ďalej vyplýva, že počas rokovania o výpovedi Zmluvy o výkone správy odišiel p. X.. J.. Za

výpoveď hlasovalo 13 vlastníkov, proti bol 1, zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu BARDBYT,
spol. s r.o. bolo 13 vlastníkov, hlasovania sa zdržali 2. Zápisnica a prezenčná listina doručená žalobcovi
dňa 22.12.2005.

14. Z pozvánky na schôdzu vlastníkov bytov na 21.12.2005 súd zistil, že táto bola doručená žalobcovi
22.12.2005.

15.ZpríjmovýchpokladničnýchdokladovvystavenýchBARDBYT,spol.sr.o.súdzistil,žetentoprijaldňa
18.09.2006dopokladnesumu4.371Skodžalovaného1/,účelplatby-služby.Rovnakodňa18.10.2006,
aj 18.07.2006 a 23.08.2006.

16. Žalobca v konaní argumentoval tým, že výpoveď, ktorá bola žalobcovi doručená, neobstojí. Trval
na tom, že žalobca je správcom bytového domu H.. Na schôdzi vlastníkov bytov nebol dostatočný
počet hlasov jednotlivých vlastníkov bytov. Zápisnica má vady. Neobsahuje opis priebehu schôdze,
bola dopisovaná, o čom svedčí výsluch v konaní 3C/215/2006 a vyhlásenie pani C.. Overovatelia sú
uvedení K.. E. R., X.. J. J., ale podpis je pani O. I.. Na začiatku je uvedených prítomných 18 vlastníkov,

ďalej sa konštatuje, že odišiel N.. J., hlasovalo 16 vlastníkov, v bode 4 je uvedených 15, v bode
5 je uvedených 13. Prezenčná listina bola sa vypracovala na začiatku, čo potvrdili vlastníci bytov v
iných konaniach. Podľa žalobcu je zrejmé, že za výpoveď nehlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov
bytov. Navyše, výpoveď zmluvy o výkone správy nebolo možné realizovať k 01.07.2006, ale len k 1.1.
nasledujúceho kalendárneho roka. Zápisnica, ktorú žalovaný 1/ a 2/ predložili k odporu, nie je totožná s

tou, ktorá bola doručená žalobcovi. Žalobca ďalej argumentoval, že na správu môže byť v jednom dome
uzavretá zmluva len s jedným správcom. Žalobca mal ako jediný subjekt v rozhodnom období (07/2006
- 09/2006) uzavreté zmluvy pre dodávku služieb pre tento blok. Správca je zároveň povinný najneskôr
do 31.05. nasledujúceho roka, predložiť vlastníkom bytov správu o svojej činnosti za predchádzajúci
rok a je povinný vykonať aj vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia

rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Vlastníci bytov sa zúčastňujú na správe
domu hlasovaním na schôdzi. Oznámenie o schôdzi musí byť v písomnej forme doručené každému
vlastníkovi bytu minimálne desať dní pred dňom konania schôdze. Správa môže byť odovzdaná výlučne
tomu, kto preukáže, že je novým správcom, a že proces schvaľovania zmluvy o výkone správy bol
zákonný a správny. To, že novým správcom je BARDBYT, spol. s r.o. tvrdia žalovaný 1/ a 2/, preto je na

nich dôkazná povinnosť i dôkazné bremeno. Schôdza z 21.12.2005 nebola zvolaná riadne, preto bez
splnenia zákonných podmienok nemožno hovoriť o schôdzi, a tak závery na nej prijaté sú v rozpore
so zákonom. Ďalej uviedol, že Zmluva o výkone správy so spoločnosťou BARDBYT, spol. s r.o. nebola
predmetom žiadnej schôdze a nikto ju nikdy neschválil. Schválenie zmluvy o výkone správy pritom patrí
do výhradnej kompetencie členskej schôdze vlastníkov.

17. Žalovaný 1/ a 2/ v konaní argumentovali tým, že nie je pravdou, že žalobca písomne oznámil
vlastníkom bytov, že udelenú výpoveď považuje za neplatnú. Preto aj z tohto dôvodu začali jednotliví
vlastníci bytov platiť už novému správcovi v súlade s novou zmluvou. Na schôdzi konanej dňa
21.12.2005, nech už akokoľvek, bolo prítomných 13 vlastníkov, a preto bola uznášaniaschopná. Zo

žiadneho predpisu nevyplýva, ako má vyzerať zápisnica, ako má byť štylizovaná. Prezenčné listiny
neboli dve. Ohľadom tvrdenia k výpovednej lehote žalovaný 1/ a 2/ uviedli, že podľa zákona č. 182/1993
Zb. § 8 ods. 3, výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Ide o kogentné ustanovenie. Výpoveď bola žalobcovi doručená
dňa 22.12.2005, výpovedná lehota uplynula dňom 30.06.2006. Žalobca v súlade s novelou účinnou

od 01.07.2004, na toto nereagoval a do 31.12.2004 zmluvu nezosúladil so zákonom. Vlastníci bytov
sa niekoľkokrát pokúšali vypovedať zmluvu o výkone správy so žalobcom. Trikrát neúspešne, žalobca
odpovedal, že s výpoveďou nesúhlasí. Tak sa vlastníci stretli na ďalšej schôdzi. Žalobca závery zo
„štvrtej“ schôdze nenamietal. Všetci vlastníci dostali písomné oznámenie o konaní schôdze doručenímdo schránky a bolo počas lehoty 10 dní aj vyvesené na dverách bytového domu. Žiaden vlastník toto
nenamietal, nespochybnil, neobrátil sa na súd. Schôdza vlastníkov bytov je ich záležitosť, správca nemá
žiadne právo do schôdze zasahovať, spochybňovať jej výsledky a závery alebo schôdzu inak napádať.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Zb. iba vlastník bytu v dome má právo, obrátiť sa na súd do 30
kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na schôdzi. Výpoveď zmluvy o výkone správy
žalobcovi vlastnoručne podpísali 15-ti vlastníci bytov. Nie je rozhodujúce, na akom mieste ju podpísali,
či na mieste, kde sa viedla schôdza alebo inde. Rozhodujúce je, že 15 vlastníkov z celkom 24 vyjadrilo
svoj súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy žalobcovi, a to opakovane. Ak podpisy vlastníkov

boli sfalšované, treba, aby to žalobca preukázal. Zmluva o výkone správy s BARDBYT, spol. s r.o. bola
vypracovaná k 22.03.2006, v súlade s vtedy platným zákonom č. 182/1993 Zb.

18. Uznesením z 18.02.2010, č.k.: 2C/22/2006 - 194 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konaniavedenéhopodsp.zn.:4C/4/2007.Uznesenímz03.04.2012,č.k.:2C/225/2006-205súdvyslovil,
že v konaní pokračuje.

19. Podaním súdu doručeným dňa 30.08.2012 žalobca navrhol, aby do konania ako žalovaný 3/ vstúpil
BARDBYT, spol. s r.o. Zároveň navrhol, aby po vykonaní dokazovania súd rozsudkom uložil žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 435,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7% ročne od 01.10.2006 do zaplatenie, alternatívne uložil túto povinnosť žalovanému 3/. Uznesením z

11.09.2012,č.k.:2C/225/2006-210súdpripustilvstupBARDBYT,spol.sr.o.dokonaniaakožalovaného
3/. Zmenu žaloby čo do alternatívneho petitu súd pripustil na pojednávaní dňa 29.01.2018.

20. Na pojednávaní dňa 08.03.2013 vzal žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy presahujúcej
278,07 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný 3/ s čiastočným späťvzatím súhlasil a vzniesol

námietku premlčania.

21. V ďalšom konaní žalobca argumentoval, že na premlčanie treba aplikovať Obchodný zákonník.
Premlčacia doba podľa § 391 Obchodného zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy možno právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. Momentom vzniku bezdôvodného obohatenia

môže byť najskôr deň, kedy príslušný orgán určí, kto je skutočný a nie domnelý správca. K takému
určeniu došlo najskôr dňom právoplatnosti rozsudku vo veci 4C/4/2007. Plnenie je viazané na
odovzdanie a prevzatie správy, pokiaľ správa nie je odovzdaná, všetky plnenia a úkony doterajšieho
správcu sa považujú za oprávnené a zákonné. V tomto prípade bezdôvodné obohatenie nespočíva vo
zväčšení majetku spoločnosti BARDBYT, spol. s r.o., ale v tom, že jeho majetok sa nezmenší, pretože

dlh bol splnený treťou osobou. Uvedené nastáva v okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Konkurencia
so zodpovednosťou podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len tam, kde ten,
kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh. V takom prípade by mal nárok aj proti tomu, komu
plnil, aj proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by mohol obdržať len raz. Žalobca sa jednoznačne
domnieval, že plní svoj vlastný dlh - ako správca obytného bloku H. K plynutiu premlčania nemôže dôjsť

skôr ako je právoplatne určené, kto je v skutočnosti správcom obytného bloku. K reálnemu plneniu,
a teda aj obohateniu mohlo dôjsť až po vyúčtovaní skutočného stavu odobratého množstva. Žalobca
žiadal vznesenú námietku premlčania považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku (keďže navrhol aplikovať Obchodný zákonník). Žalovaný 3/ mal snahu poškodiť
žalobcu ako subjekt, ktorý si dôsledne až do posledného momentu plnil svoje zákonné povinnosti

správcu, dodával médiá a uhrádzal všetky s tým spojené plnenia. Žalovaný 3/ účelovo a úmyselne
opakovane porušoval platnú právnu úpravu a ešte aj prijímal od časti vlastníkov plnenia za služby a
činnosti, ktoré neposkytoval.

22. Žalovaní v ďalšom konaní argumentovali, že všeobecnou normou k zákonu č. 182/1993 Zb. je

Občiansky zákonník, preto na premlčanie možno aplikovať len Občiansky zákonník. Žalobca nie je v
sporeaktívnevecnelegitimovaný,leboniejesprávcombytovéhodomuH..Dňom30.06.2006saskončilo
žalobcovo oprávnenie konať na za vlastníkov bytov v tomto bytovom dome a po tomto dátume konal len
sám za seba. Žalobca konal úmyselne a protiprávne, keď vedel o výpovedi zmluvy o výkone správy a
napriek tomu konal ďalej ako správca. Bezdôvodne sa obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal

plniť sám. Žalobca mal uzavreté zmluvy o dodávkach jednotlivých médií. Mal preto povinnosť plniť za
seba a plnil za seba. Oprávnenie konať za vlastníkov bytov nemal. Žalovaný 3/ nemohol plniť za seba,
nemal uzavreté zmluvy na dodávku jednotlivých médií. Žalovanému 3/ majetkový prospech nevznikol.
Žalovaný 1/ a 2/ si svoju zákonnú povinnosť splnili, platby zaplatili na účet bytového domu zriadenýsprávcom. Žalobca si povinnosti pri skončení správy podľa zákona nesplnil, na výzvu o odovzdanie
správy nereagoval. Za toto protiprávne konania žalobca požaduje ochranu súdom, aj keď vlastníci bytov
služby žalobcu odmietli výpoveďou. Práve poskytnutie ochrany súdom žalobcovi by bolo v rozpore s

dobrými mravmi.

23. Uznesením zo dňa 16.09.2014, č.k.: 2C/225/2006 - 292 súd návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn.: 7C/193/2013 (o určenie, že SPRAVBYT, s.r.o.
je správcom bytového domu H. od 01.07.2006) zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove

uznesením zo dňa 18.02.2015 uznesenie potvrdil.

24. Žalobca ďalej v konaní argumentoval, že jedine žalobca mal zriadený osobitný účet v banke, na ktorí
boli vlastníci bytov v bytovom dome H. oprávnení a povinní platiť všetky platby.

25. Žalovaný 1/ a 2/ ďalej argumentovali, že dňa 17.06.2010 žalobca uznal, že žalovaný 3/ je správcom

bytového domu H. a následne mu správu odovzdal. Žalovaný 1/ a 2/ platby za služby spojené s užívaním
bytov i do fondu opráv zaplatili na účet bytového domu. Majetok vlastníkov bytov nie je súčasťou majetku
správcu. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca vo všetkých konania vystupuje ako správca.

26. Z výzvy žalobcu z 17.06.2010 súd zistil, že tento žalovaného 3/ vyzval na prevzatie správy bytového

domu H. k 01.07.2010. Zároveň žalovaného 3/ vyzval, aby sa v uvedený deň dostavil do sídla žalobcu za
účelom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí správy. Tiež žalobca oznámil, že k tomuto dátumu
ruší zmluvy na dodávku médií pre uvedený dom.

27. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. účinného k 21.12.2005 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Zb.“),

akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

28. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 30.10.1995 (deň uzavretia zmluvy o výkone

správy žalobcu so žalovanými 1/ a 2/), zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne
na neurčitý čas s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

29. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

30.Podľa§3ods.1zákonač.182/1993Z.z.vplatnomznení,aktentozákonneustanovujeinak,vzťahuje

sanaprávaapovinnostivlastníkovdomov,bytovanebytovýchpriestorovObčianskyzákonníkaosobitné
predpisy.

31. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“),súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.

34. Podľa čl. 8 základných princípov C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.35. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

36. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

37. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

38. Podľa § 140 ods. 1 a 2 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

39. Podľa § 166 ods. 1 C.s.p., v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také

konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

40. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

41. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

42. Podľa § 145 ods. 2C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

43. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

44. Možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd, zakotvená § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Zb., je jediným procesným nástrojom, ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov.
Zákon chráni práva prehlasovaného vlastníka tak, že mu dáva možnosť, obrátiť sa v prekluzívnej
lehote na súd, aby rozhodol. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii vád rozhodnutia
vlastníkov bytov, pričom sa už nemožno iným spôsobom domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí.

Zakotvenie prekluzívnych lehôt na podanie žaloby má za cieľ nastoliť stav stability a nemennosti
prijatých rozhodnutí, ktoré nie sú včas spochybnené na súde. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty
sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto
rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Aj z historického výkladu ustanovenia § 14 ods. 4 plynie
uvedený záver, keď pôvodná úprava zákona o vlastníctve bytov obsahovala obdobné ustanovenie.

Podľa pôvodného ustanovenia § 14 ods. 2, ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí
domuaspoločnýchzariadenídomu,príslušenstvaapriľahléhopozemku,môžusaprehlasovanívlastníci
bytov a nebytových priestorov obrátiť na súd, aby o veci rozhodol, a to možnosť obrátiť sa na súd za
predpokladu, že išlo o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci. Novela vykonaná zákonom č.
367/2004 Z.z. toto zmenila a upustila od tejto požiadavky (dôležitosti rozhodnutia) a podľa súčasného

znenia možno súd požiadať o poskytnutie ochrany pri akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa spoločných
častí a zariadení bytového domu, ku ktorým majú vlastníci spoluvlastnícky podiel. Žaloba podľa §
14 ods.4 musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter V prípade
zmeškania tejto lehoty by mala byť táto žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu, pričom súdje na zmeškanie tejto prekluzívnej lehoty povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Nakoľko ide o lehotu
hmotnoprávnu, žaloba musí byť podaná v posledný deň lehoty na súde. Ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, prehlasovaní, prípadne tí vlastníci, ktorí sa o výsledku nemohli dozvedieť, svoje zákonné

právo nevyužili a žalobu v stanovenej lehote na súd nepodali. Svojim postojom, nenapadnúť na schôdzi
prijaté uznesenia, tieto odobrili. Žalobca sa preto nemôže domáhať preskúmania prijatých uznesení v
konaní o zaplatenie peňažnej sumy. Zo zhodných tvrdení strán možno ustáliť, že rozhodnutia prijaté na
schôdzi dňa 21.12.2005 ohľadom vypovedania zmluvy o výkone správy žalobcovi neboli prvým takýmto
pokusom. Vlastníci bytov v bytovom dome H. uskutočnili celkom 4 pokusy, až na posledný žalobca

nereagoval. Neuniklo pozornosti súdu, že neželaný stav, ktorý vznikol výmenou správcu, spoluzapríčinili
aj vlastníci bytov, keď jedna časť aj v období po 30.06.2006 platila platby žalobcovi a druhá časť
žalovanému 3/. Súd si ale dovoľuje upriamiť pozornosť na fakt, že vlastníci bytov sú zväčša laici a
problematiku vlastníctva bytov neovládajú. Tak sa to súdu javí aj zo skutočnosti, že 3 pokusy o zmenu
výkonu správy po oznámení žalobcu, že s tým nesúhlasí, „nechali tak“. Zjavne svoje práva nepoznali,
pretože aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že jedine prehlasovaný vlastník sa mohol ohľadom prieskumu

prijatých uznesení obrátiť na súd a nie správca a oznámenie správcu, že nesúhlasí, bez ďalšieho nemá
právnu relevanciu (môže sa obrátiť na súd so žalobou o určenie, že výpoveď zo zmluvy je neplatná, ale
oznámenie nesúhlasu nemá žiadnu relevanciu). Tak vlastníci zorganizovali 4. schôdzu, ktorej uznesenia
nenapadol na súde žiaden prehlasovaný vlastník a tým, že ani žalobca nevzniesol výhrady (čo bolo
preukázané, že nevzniesol a i keby to preukázané bolo, samotná výhrada k výpovedi nestačí), začala

časť vlastníkov zálohové platby platiť k rukám žalovaného 3/. Ak je o takejto otázke (platnosť výpovede
zmluvy, nie platnosť prijatých uznesení) medzi účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu spor, treba sa obrátiť
na súd. Ponechanie situácii voľný priebeh má potom za následok to, čo je predmetom tohto sporu.
Žalobca sa ohľadom prijatých uznesení na schôdzi dňa 21.12.2005 bránil tvrdením o nulite a neexistencii
uznesení pre tvrdené vady, teda akejsi absolútnej neplatnosti právneho úkonu (takú neplatnosť môže

namietať ktokoľvek v akejkoľvek lehote podľa teórie občianskeho práva). Špecifickosť § 14 ods. 4
ale spočíva v tom, že žalobou prehlasovaného vlastníka možno namietať vady prijatých uznesení,
ktoré majú (použijúc analógiu teórie občianskeho práva) povahu relatívnu i absolútnu. Ak prehlasovaný
vlastník podá na súd žalobu podľa § 14 ods. 4, čo bude namietať? No predsa len nedostatky hlasovania
spočívajúce v uznášaniaschopnosti schôdze, nedosiahnutie väčšiny a ďalšie vady schôdze. V žalobe

ani nemôže namietať iné, keď predmetom schôdze je hlasovanie a uznesenia na nej prijaté, teda
predmetom prieskumu pri takej žalobe podliehajú všetky „typy vád“. Toto je svojou povahou to, čo
tvrdil žalobca a chcel preskúmať v tomto konaní, zrejme na podklade absolútnej neplatnosti, a teda
neexistenciu uznesení. Avšak podľa zákona toto tvrdiť, patrí jedine prehlasovanému vlastníkovi, ktorý v
lehote podá žalobu podľa § 14 ods. 4. Súd preto v tomto konaní priebeh hlasovania a výsledky schôdze

z 21.12.2005 nepreskúmaval. Názor súdu podporujú aj závery Rozsudku tunajšieho súdu z 15.12.2010,
sp.zn.: 4C/4/2007, pre ktoré bolo toto konanie aj prerušené.

45. Čo do tvrdenej neplatnosti udelenej výpovede vlastníkmi bytov žalobcovi, súd uvádza, že podľa
Zmluvy o výkone správy z 30.10.1995 uzavretých medzi vlastníkmi bytov (24) a žalobcom, žalobca

bol poverený vlastníkmi zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu H. R. B. N. XX,XX. Podľa článku V., zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Bolo možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a
to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa
domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom. Zmluva je podpísaná 22 vlastníkmi.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 30.10.1995 (deň uzavretia zmluvy o výkone
správy žalobcu so žalovanými 1/ a 2/), zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne
na neurčitý čas s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie
je kogentné a platilo v čase, kedy žalobca uzavrel zmluvu o výkone správy so žalovanými 1/ a 2/.

Preto ustanovenie o vypovedaní zmluvy tak, aby skončil účtovný rok, k 1.1. musel súd vyhodnotiť
ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Z výpovede Zmluvy o výkone správy z XX.XX.XXXX
bolo preukázané, že vlastníci bytov v bytovom dome na ul. N. vypovedali Zmluvu o výkone správy
uzavretú so žalobcom. Prílohou výpovede je prezenčná listina ako prílohy 1 a 2. Listina je opatrená
pečiatkou žalobcu, podľa ktorej výpoveď mu bola doručená XX.XX.XXXX pod podacím číslom XXXX/

XX. Na prezenčnej listine sa výslovne uvádza, že svojimi podpismi vlastníci prejavujú vôľu zmluvu
vypovedať. Je pravdou, že udelenie výpovede zo zmluvy o správe sa musí realizovať na podklade
takéhoto rozhodnutia prijatého vlastníkmi na schôdzi. Nakoľko rozhodnutie, ktoré tvorí podklad pre
udelenie výpovede nebolo zákonom predpísaným spôsobom na súde napadnuté žalobou, nemožno naplatnosť udelenia výpovede vzťahovať námietky žalobcu týkajúce sa nedostatkov rozhodnutí prijatých
na schôdzi. Rozhodnutie vlastníkov preskúmavať nemožno. Výpoveď sama je vlastnoručne podpísaná
15 vlastníkmi a bola preukázateľne žalobcovi doručená. Výpovedná lehota uplynula dňom 30.06.2006.

Počnúc 01.07.2006 už žalobca nie je správcom bytového domu H.. Súd nemôže opomenúť, vyjadriť sa
ešte v tejto súvislosti aj k tomu, že žalobca nakoniec sám a dobrovoľne správu žalovanému 3/ odovzdal i
keď v priebehu konania namietal aj platnosť zmluvy o výkone správy uzavretej vlastníkmi so žalovaným
3/, z čoho vyvodzoval, že ak platná nie je, musí byť správcom žalobca, pretože bytový dom nemôže ostať
bez správy. Všetky spory a tvrdenia o nezákonnom správcovstve žalovaného 3/, žalobca poprel tým,

že sám žalovaného 3/ listom z 17.06.2010 vyzval na prevzatie správy bytového domu H. k 01.07.2010.
Zároveň žalovaného 3/ vyzval, aby sa v uvedený deň dostavil do sídla žalobcu za účelom podpísania
protokolu o odovzdaní a prevzatí správy. Tiež žalobca oznámil, že k tomuto dátumu ruší zmluvy na
dodávku médií pre uvedený dom. Na jednej strane žalobca v priebehu konania argumentoval kontinuitou
správy, tým, že bytový dom nemôže byť bez správy, tým, že nemožno správu odovzdať niekomu, kto
sa nepreukáže platnou zmluvou, že žalovaní majú dokazovať, že majú platnú zmluvu o výkone správy

so žalovaným 3/ a na strane druhej listom z 17.06.2010 vyzval žalovaného 3/, aby správu prevzal do
01.07.2010 (čo je lehota pomerne krátka, ani nie pol mesiaca) s tým, že k tomuto dňu ruší aj dodávky
médií. Keď sa už situácia stala pre žalobcu ekonomicky neúnosnou (čo sám vyslovil), takmer okamžite
bol pripravený správu odovzdať (a podľa svojich tvrdení osobe, ktorá nedisponovala platnou zmluvou o
výkone správy) a dodávku médií pre bytový dom ukončiť. Záverom ohľadom tvrdeného, že treba, aby

žalovaní preukázali, že majú platnú zmluvu so žalovaným 3/. Rozhodnutie vlastníkov ako podklad pre
uzavretie takejto zmluvy bolo prijaté a v lehote nenapadnuté žalobou na súde, teda je dané. Zmluvu o
výkone správy uzavreli vlastníci 22.03.2006, je vlastnoručne podpísaná 15-timi vlastníkmi (čl. 23). Teda
aj to, čo tvrdil žalobca, že majú žalovaní preukazovať podľa rozhodnutia vo veci 9Co/3/2015, nakoniec
aj preukázali.

46. Žalobcov nárok po čiastočnom späťvzatí súd podľa tvrdeného právne posúdil ako nároky z
bezdôvodného obohatenia. Skôr než pristúpil k zisťovaniu rozsahu bezdôvodného obohatenia, musel
najprv ustáliť, či do základu, toto je dané. Jedinú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorú
súd mohol priradiť tejto situácii je, že ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

47. Súdy vo svojich rozhodnutiach vysvetľujú, že o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom
plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku
neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená,
že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom

ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného
právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je
postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani
povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z

neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje
vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

48. Žalobca vo vzťahu k žalovaným ako sprostredkovateľ dodávok médií vystupoval ako tretia osoba,

pretože v období, kedy tieto služby poskytol, správcom nebol a išlo tak o plnenia v prospech žalovaných,
poskytnuté bez právneho dôvodu. Aby súd mohol konštatovať, že sú splnené podmienky pre priznanie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, musí mať preukázané, že ten, koho žalobca žaloval, sa
naozaj aj bezdôvodne na jeho úkor obohatil. Ako to bolo preukázané, žalovaný 1/ a 2/ si riadne svoje
povinnosti voči správcovi plnia. Svedčia o tom potvrdenia žalovaného 3/, ako aj príjmové pokladničné

doklady, podľa ktorých žalovaný 1/ a 2/ za žalované obdobie preddavkové platby zaplatili k rukám
žalovaného 3/ na účet vlastníkov bytov. Za služby zaplatili tomu, komu podľa zmluvy mali, teda k rukám
toho, kto bol správcom a spravoval účet bytového domu. Či už to bol účet v banke alebo nie, keď aj
správca bol povinný tento účet viesť a neviedol, porušenie takejto povinnosti správcu (ktorú žalobca
tvrdil), sa netýka výsledku civilného sporového konania. V popise na každom z pokladničných dokladov

je obdobie a poznámka služby. Je teda nepochybné, za akým účelom žalovaní tieto peňažné sumy k
rukám žalovaného 3/ vyplatili. Za dodané služby tak preukázateľne zaplatili, teda žalobcom tvrdené,
že bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale
v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou,nemožno aplikovať. Majetkový stav sa zmenšil. Žalovaný 1/ a 2/ zaplatili na účet vlastníkov bytov sumu
podľa žaloby (4.371 Sk mesačne za každý mesiac 07 - 09/06). Dodávku médií, ktorú sprostredkúva
správca nemohli nijako ovplyvniť, ani to, kto naozaj sprostredkovanie realizoval a zaplatil za tieto služby.

Majetkový prospech žalovaný 1/ a 2/ nezískali, preto vo vzťahu k nim žalobu zamietol.

49. Čo do vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému 3/ ako spoločnosti s ručením
obmedzeným súd konštatuje, že táto sa na úkor žalobcu nemohla bezdôvodne obohatiť. Peniaze
vyplatené žalovanými 1/ a 2/ nie sú majetkom žalovaného 3/, preto i keď platby prijal, bol nimi len

oprávnený disponovať, ale žiaden prospech ako právnická osoba z nich nemohol mať. Žalovaný 3/ ako
spoločnosť s ručením obmedzením je samostatným subjektom práva a jej majetok nie je majetkom
vlastníkov bytov a naopak. Preto ani žalovaný 3/ nie je ten, kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

50. Aby súd žalobcovi túto otázku zodpovedal, i keď v rozsudku je súd povinný presvedčivo odôvodniť,
preto nemožno žalobou žiadané právo priznať, nie, ako by to bolo možno, napriek tomu uvedie, že tak

žalobca ako aj žalovaný 3/ sú právnické osoby zriadené za účelom podnikania, s ktorým sa spája zisk,
ale i podnikateľské riziko. Navyše, ak chcú podnikať ako správcovia, musia mať v predmete podnikania
túto činnosť (§ 8 ods. 1), čo znamená zvýšené odborné požiadavky pre tento druh podnikania. Ako
správcovia okrem iného vedú účet bytového domu, na ktorom sa sústreďujú platby vlastníkov. K tomuto
majú dispozičné právo, ale k prostriedkom na účte nemajú vlastnícke právo. Toto majú vlastníci bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome a ako druh vlastníctva jej toto špecifickým druhom podielového
spoluvlastníctva. Súd je toho názoru, že ak bezdôvodné obohatenie vzniklo, prospech je sústredený na
účte vlastníkov bytov bytového domu H3 (plnenie bolo prijaté žalovanými 1/ a 2/ a vyplatené žalobcom,
pričom pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je podstatné, či vzniklo nedbanlivostne, úmyselne alebo
dokonca pochádza z trestného činu, napr. aj ten, kto majetok spreneverí, sa bezdôvodne obohatí, i

keď normy trestného práva používajú pojem škoda). Preto tí, ktorých treba na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovať, sú tí, na ktorých účte sa prospech nachádza. Teda nie vlastníkov bytov jednotlivo,
pretože oni za plnenie zaplatili, dokonca na účet bytového domu, čo boli povinní. Plnenie ale poskytol
niekto, kto si za svoje plnenie peňažnú sumu z účtu vlastníkov bytov nemohol zinkasovať, pretože k
peňažným prostriedkom prístup nemal. Žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné

všetkých vlastníkov bytov bytového domu H. ako podielových spoluvlastníkov a žiadať o vydanie
obohatenia z účtu bytového domu. Nie žalovať na zaplatenie žalovaných 1/ a 2/, ktorí zaplatili a dokonca
aj na správny účet, len ním disponuje iná osoba než je žalobca. Aj samotný žalobca preukázal, že
sprostredkoval dodávku médií a za to zaplatil v prospech bytového domu. To, že sa stále angažoval ako
správca a pomerne podľa spotreby energie rozpočítal mu ale nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

Keďže už správcom nebol, nemohol ani vykonať vyúčtovanie a žiadať si pomerne od každého vlastníka
náhradu. Sprostredkoval dodávku médií bytovému domu, tak bytový dom, za ktorý konajú vlastníci
bytového domu, sú povinní prospech vydať. Ako sa oni potom rozpočítajú medzi sebou, to už musia
riešiť vlastníci a ich správca. Súd netvrdí, že k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, takisto nie je
rozhodujúce, že plnenia boli dodané svojim spôsobom nútene, avšak žalobca na vydanie bezdôvodného

obohatenia nežaloval správne čo do pasívnej vecnej legitimácie. Už len na okraj súd poznamenáva, že
svojho majetkového práva sa bolo treba zároveň domáhať v premlčacej dobe stanovenej zákonom pre
jednotlivé nároky.

51. Záverom súd uvádza, že zmenou žaloby je aj to, keď sa uplatňuje iné právo a podstatne sa

dopĺňajú rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Ani po výzve súdu na pojednávaní, že dodnes nebol
navrhnutá zmena žaloby, žalobca na toto nereagoval. Podkladom pre rozhodnutie súdu tak zostala
pôvodná žaloba, kde sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia mesačných zálohových
platieb, neskôr alternatívne od žalovaného 3/. Už toto samotné bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby
bez ďalšieho, pretože žalobca sa uvedeného domáhať ako nesprávca nemohol a po 31.05.2007, kedy

malo byť zrealizované vyúčtovanie preddavkových platieb za predchádzajúci rok, už vôbec nie. Rovnako
tak, po zmene skutkových okolností, bolo treba žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia, pasívne
vecne legitimovanú osobu a nie o zaplatenie. I napriek nenavrhnutej zmene žaloby sa súd zaoberal i
týmito tvrdeniami žalobcu a dospel k záveru o nedanosti pasívnej vecnej legitimácie. Súd si dovolí ešte
poznamenať, že tak ako každá, i táto situácia má (mala riešenie). I keď súd žalobu zamietol, netvrdí, že

je v poriadku, ak žalobca zo svojho majetku, na ktorý možno potreboval úver alebo pôžičku, ak platby od
vlastníkov nedostával, ale plnenia poskytoval. Uhrádzal tak zo svojho za dodávku médií pre vlastníkov.
Aj vlastníci, tým že platili, nevyhýbali sa zaplateniu, určite by nemali výhrady, ak by za to, čo zúžitkovali,
bolo zaplatené tomu, kto to predtým za nich preddavkovo uhradil u dodávateľa. V priebehu konania saale žalobca sústredil na zvrátenie rozhodnutia vlastníkov a zneplatnenie prijatých rozhodnutí, pričom asi
bolo potrebné v rozumej lehote (kým sa majetkové práva nepremlčia) situáciu prijať a sústrediť sa na to,
ako si do majetku navrátiť to, čo vynaložil. O celej situácii svedčí samotný postoj vlastníkov aj v rokoch

po 2005. Už rozhodnutie o zmene správcu neprijali a „nevrátili“ sa k žalobcovi. Aj to samotné svedčí o
ich pevnom rozhodnutí, napriek tomu, že je to rozhodnutie kolektívne.

52. Súd návrh na vykonanie dôkazu opätovným výsluchom žalovaných 1/ a 2/ a ďalšie navrhnuté dôkazy
nevykonal, pretože všetko navrhnuté bolo nad rámec tohto konania. Aj bez vykonania navrhnutých

dôkazov súd zodpovedal otázku možnosti zvrátenia rozhodnutí prijatých na schôdzi 21.12.2005, otázku
neplatnosti výpovede, otázku platnosti zmluvy o výkone správy uzavretú so žalovaným 3/, otázku
zodpovednosti žalovaných vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní vo veci
sa pridŕžal najmä rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2017, č.k.: 1C/93/2008 - 216, ktorý bol na
odvolanie potvrdený ako vecne správny. Ide o rozsudok na podklade žaloby, kde sa žalobca voči
žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhal zaplatenie zálohových mesačných platieb za obdobie od 10/2006 -

08/2007. Teda za obdobie bezprostredne nasledujúce po období žalovanom v tomto konaní. Súd dospel
k rovnakým záverom. Na druhej strane, v skutkovo takmer totožnej veci (iným bolo len žalovaného
obdobie), dospieť k inému záveru, by bolo právne neudržateľné. Podľa požiadavky žalobcu však súd
rovnako ako vo veci 1C/93/2008 konštatuje, dokazovanie vo veci sp. zn. 1C 71/2012 nebolo vedené v
takom rozsahu, aby si jeho závery bolo možné osvojiť v tejto právnej veci a konštatovať, že správcom

bytového domu H. po 01.07.2006 bol žalobca. Súd ohľadom zodpovedania tejto otázky dokazovanie
nevykonal, len si záver urobil zo zhodného tvrdenia strán a ide o jediné rozhodnutie, v ktorom sa toto
konštatuje. Naproti tomu vo veci 4C/4/2007 sa dokazovanie viedlo a jeho závery si osvojili aj ďalšie
senáty tunajšieho súdu, ktoré v skutkovo podobných veciach rozhodli. Súd obsah súdnych rozhodnutí
na pojednávaniach osobitne neoboznamoval, pretože súdnymi rozhodnutiami nevykonával dokazovanie

listinou. Obsah jednotlivých a najmä všetkých rozhodnutí vo veci žalobcu a žalovaného 3/ a ďalších,
je stranám dopodrobna známy. Závery súdu v tejto veci ich nemohli nijako prekvapiť. Takisto súd
nevykonal dokazovanie oboznámením listín súdu doručených žalobcom dňa 25.01.2018 (4 dni pred
pojednávaním), nakoľko z nich pre súd nič nevyplynulo. Ako žalobca uviedol, išlo o faktúry za poskytnuté
služby pre bytový dom H. za rok 2006. Na niekoľkých listoch sa uvádzajú údaje a sumy bez bližšej

vypovednej hodnoty pre súd, v ktorých sa bolo možné len ťažko zorientovať. Nakoľko súd dospel k
záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným tu nie je, rozsahom obohatenia
sa nezaoberal (nakoniec toto ani nebolo medzi stranami sporné).

53. Súd sa zaoberal aj návrhom žalobcu na spojenie vecí. Návrh na spojenie vecí nebol adresovaný

do správneho senátu tak, ako to predpokladá § 166 C.s.p. Naposledy v podaní z 12.12.2016 žalobca
navrhol na spoločné konanie spojiť veci, ktorých zoznam uviedol. Súd zistil, že z uvedených ako prvá
(ktorá doposiaľ nie je právoplatne skončená), napadla vec vedená pod sp.zn.: 3C/215/2006, a to dňa
31.10.2006, tak ako žaloba v tejto veci. Nakoľko ide o totožný deň, súd zisťoval čas zapísania. Vo veci
3C/215/2006 to bolo o 10:59:10 a vo veci 2C/225/2006 o 11:04:38. S návrhom na spojenie vecí sa preto

bolo (je) potrebné obrátiť na zákonného sudcu v tamojšej veci, ktorý nie je totožný so zákonným sudcom
v tejto veci. O spojení veci preto nemohlo byť rozhodnuté vo veci 2C/225/2006.

54. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

55. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§255odsek1vspojenís§262C.s.p.Žalovaní

boli v konaní plne úspešní, preto majú právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie
svojho práva, a to v rozsahu 100% voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.