Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010551
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118010551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a prísediacich Ing.

Heleny Hukelovej a Daniely Marešovej, v trestnej veci obžalovanej: Z. G. F., nar.: XX.XX.XXXX, pre
zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

Z. G. F. nar. XX.XX.XXXX v K., U., trvalý pobyt: H., ulica W. X. č. 1, U., štátna občianka U. republiky

sa uznáva za vinnú, že

dňa 24. januára 2018 v čase asi o 09:00 h v F. na A. ulici pred bytovým domom č. X pristúpila zozadu k
G. D., nar. XXXX, a z príručného vozíka, ktorý v tom čase ťahala za sebou, jej odcudzila kabelku čiernej
farby, v ktorej sa nachádzal mobilný telefón zn. NOKIA, ručná baterka, zväzok 6 ks kľúčov a peňaženka
s finančnou hotovosťou 25 Eur a kópiami dokladov na jej meno, a to občiansky preukaz, preukaz ZŤP,
preukaz poistenca VŠZP, čím spôsobila G. D. krádežou škodu vo výške 98 Eur,

teda

siprisvojilacudziuvectým,žesajejzmocnilaačinspáchalanaveci,ktorúmáinýprisebeanachránenej
osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchala

zločin: krádež podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) a s použitím §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ a aj per analogiam ods. 4 pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

PopredneseobžalobyprokurátoromOkresnejprokuratúryTrnavabolaobžalovanáIvalinaAleksandrova
Hristova na hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného
pojednávania urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor na hlavnom
pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie
obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď

ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin krádeže podľa §
212odsek2písmenoc),odsek4písmenof)Trestnéhozákonaspoukazomna§139odsek1písmenoe)
Trestnéhozákona,pretožebolinaplnenévšetky4zákonnéformálneznakytohtotrestnéhočinu-zločinu,
ktorého závažnosť zároveň nebola nepatrná, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka,
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v

prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením správ o povesti na obžalovanej (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA,

správa z Interpolu zo dňa 09.02.2018 (č.l. 85)), z ktorých bolo zistené, že obžalovaná nebola doposiaľ
súdne trestaná, ani v Bulharsku. Voči obžalovanej sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne
nevedú ďalšie trestné konania. Obžalovaná nebola v období od 01.01.2010 do 22.03.2018 priestupkovo
postihovaná. Zo správy Interpolu zo dňa 09.02.2018 vyplýva, že dňa 01.12 2017 boli informovaní
Interpolom Ľubľana, že príslušné slovinské orgány vedú vyšetorovanie vo veci krádeže, kde podozrivými

sú Z. G. F. a J. N., nar. XX.XX.XXXX, tiež občianka U. a poškodeným je S. J..

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovanej dve
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, a
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala) a žiadne
priťažujúce okolnosti. Pri použitá § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy
ukladanie trestu v rozmedzí sadby 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (pôvodná sadzba 3-10 rokov).

Podľa § 39 ods.1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov

takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné

pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jehozdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a
pod.).

Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných
poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť
mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný
iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že
použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v záko-
ne a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak

možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tres-
tného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neod-

volateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom
predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (Stanovisko NS SR Tpj 55/2016).
Súd pri zvažovaní výšky trestu pristúpil k použitiu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona,
a do určitej miery aj podporne § 39 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko u obžalovanej prevládalo
viac poľahčujúcich okolností naproti žiadnej priťažujúcej, obžalovaná sa priznala k spáchaniu skutku

uvedeného v obžalobe a svoje konanie aj úprimne oľutovala. Obžalovaná viedla doposiaľ usporiadaný
život, nebola ani len priestupkovo riešená a to ani v Bulharsku. Obžalovaná je matkou dvoch detí, 11
ročného syna, 16 ročnej dcéry, pričom je slobodná. Pri spáchaní skutku sa poškodenej nič nestalo,
odcudzená kabela jej bola ihneď pri zadržaní obžalovanej vrátená, pričom jej ani nevznikla žiadna škoda.
Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku ihneď priznala a po celý čas trestného konania sa tohto tvrdenia

aj pridŕžala a nevytvárala zbytočné úkony, resp. kroky, ktoré by mohli viesť k predlžovaniu trestného
konania, ako aj celého vyšetrovania v prípravnom konaní.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za dané, že je možné konštatovať výraznú prevahu
poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi. Súd takúto trestnú sadzbu vyhodnotil v súlade
s ust. § 39 ods. 1 tr. zákona za neprimerane prísnu, keď bol toho názoru, že trest odňatia slobody vo

výmere 2 rokov je dostačujúci, a pritom bolo možné za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
výkon tohto trestu podmienečne odložiť za určenia skúšobnej doby 3 rokov.

Súd mohol teoreticky pristúpiť aj k zníženiu trestnej sadzby pod dolnú hranicu za použitia § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala a úprimne ho

oľutovala, čím nastala teoretická možnosť per analogiam uzavretia a schválenia dohody o vine a treste.
Avšak nakoľko mimoriadne zníženie trestu podľa použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona faktický pohlcuje
použitie v zmysle § 39 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu priaznivejších podmienok pre obžalovanú,
nakoľko pri znížení podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona je súd v danom prípade limitovaný spodnou
hranicou podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona 6 mesiace a v prípade § 39 ods. 2 písm.

d/, ods. 4 Trestného zákona 2 roky, súd pristúpil k použitiu ustanovenia pre obžalovanú priaznivejšieho.
Pri vyššie uvedených úvahách preto súd nepovažoval za spravodlivé, a ani z hľadiska potrestania
obžalovanej za účelné potrestať obžalovanú nepodmienečným trestom odňatia slobody. Samotná
obžalovaná na hlavnom pojednávaní deklarovala, že samotný prebiehajúci výkon väzby na pre ňu
dostatočný nápravný a zároveň odstrašujúci vplyv na nápravu obžalovanej, aby sa už nedopúšťala

páchania trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaná napomáhala
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd túto obžalovanej pri ukladaní trestu nepriznal
s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovanej o vine zo spáchania skutku v obžalobe
bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., ako aj z dôvodu,

že vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej
okolnosti, naviac v situácií, kedy Tr. zák. hovorí „napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom“, pričom je potrebné uviesť, že súdy trestnú činnosť neobjasňujú (tú objasňujú iba orgány činnév trestnom konaní). Uvedené úvahy súd uvádza hlavne z dôvodu vedomosti o uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 4Tdo 63/2015, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve
priznaniapoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n/Tr.zák.vprípade,akobžalovanývyhlásinahlavnom

pojednávaní, že je vinný a súd následne toto jeho vyhlásenie prijme.

O náhrade škody poškodenej Anastázii Danišovej súd nerozhodoval, nakoľko poškodenej žiadna reálna
škoda nevznikla a zároveň poškodená si ani žiadnu v adhéznom konaní neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.