Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200159
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v
právnej veci žalobcu: KAMWOOD, s.r.o., so sídlom Skladištná 4676, 984 01 Lučenec, IČO: 36 628
654, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa
9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100013964/2018, č. 100013850/2018, č. 100013567/2018, č. 100013916/2018, č. 100013781/2018,
č. 100013647/2018, č. 100013472/2018 a č. 100013736/2018, všetky zo dňa 3. januára 2018
a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100701709/2018, č. 100703323/2018 a č.
100702723/2018, všetky zo dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100013964/2018
zo dňa 3. januára 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100013850/2018
zo dňa 3. januára 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100013567/2018
zo dňa 3. januára 2018 z a m i e t a.

IV. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100013916/2018
zo dňa 3. januára 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

V. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100013781/2018
zo dňa 3. januára 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

VI. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100013647/2018
zo dňa 3. januára 2018 z a m i e t a.

VII. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100013472/2018
zo dňa 3. januára 2018 z a m i e t a.

VIII. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100013736/2018
zo dňa 3. januára 2018 z a m i e t a.

IX. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100701709/2018
zo dňa 10. apríla 2018 z a m i e t a.

X. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100703323/2018

zo dňa 10. apríla 2018 z a m i e t a.XI. Súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100702723/2018
zo dňa 10. apríla 2018 z a m i e t a.

XII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom
rozsahuvoveciach,vktorýchbolúspešný(vovýrokuI.,II.,IV.,V.),vsumeakábudevyčíslenávuznesení
vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. 23S/49/2018

1. Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len Daňový poriadok), v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového

poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 562,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g)
Daňového poriadku, za uplatnenie nadmerného odpočtu (ďalej „NO“) za zdaňovacie obdobie december
2011 vo výške, ktorá je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej „Zákon o DPH“).

2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly (zápisnica o začatí
daňovej kontroly č. 9600403/5/262/9000/2012/VágS zo dňa 20.09.2012 a Protokol z daňovej kontroly
č. 9601402/5/333307/2014Sev zo dňa 20.01.2014) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č.
1075759/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015),
ktorým znížil NO uplatnený žalobcom v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december

2011, zo sumy 28 664,07 Eur na sumu 23 043,61 Eur a vyrubil rozdiel dane celkom v sume 5 620,46 Eur.

3. Priukladanípokutysprávcadanepostupovalpodľa§155vzneníúčinnomdo31.12.2015vzmysle
prechodného ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku, keď rozhodnutie o uložení pokuty bolo
vydanénazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasprávcudanevovyrubovacomkonanízodňa02.07.2015.

4. V odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty poukázal na ustanovenie § 155 ods. 1 písm.
f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého správca dane uloží
daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných

predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g). Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku pri
ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V zmysle § 155 ods. 4
Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch
podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa

odseku 1 písm. f).

5. Základná úroková sadzba ku dňu 07.07.2015 predstavovala 0,05 %, a keďže nedosahovala 10
%, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom
priznaní, t. j. 10% zo sumy 5 620,46 Eur = 562,046 Eur, po zaokrúhlení 562 Eur (§ 161 Daňového

poriadku).

6. O odvolaní žalobcu rozhodoval v odvolacom konaní žalovaný, ktorý potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, konštatujúc, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval plne v súlade s § 155 ods. 1
písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v zmysle § 165e ods. 2 Daňového

poriadku, keďže k spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly došlo do 31.12.2015. Konštatoval, že
platiteľ v podanom odvolaní nenamietal ani výšku pokuty, ani jej výpočet, pričom námietky podané v
odvolaní sa týkali výlučne skutočností súvisiacich s nepriznaním nároku na oslobodenie od dane za
konkrétne zdaňovacie obdobie december 2011 a podania ústavnej sťažnosti platiteľa v súvislosti so
zdaňovacím obdobím august 2011.7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného,ktorénavrhovalzrušiť,akoajjemupredchádzajúceprvostupňovérozhodnutiesprávcudane
a vec vrátiť správcovi dane ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

8. Žalobca v žalobe namietal, že k porušeniu práv žalobcu, s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, došlo tým, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti požadované Daňovým
poriadkom. Najmä jeho odôvodnenie nespĺňa náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku,

pričom odôvodnenie rozhodnutia sa vyžadovalo, nakoľko odvolaniu nebolo vyhovené v plnom rozsahu
v zmysle § 63 ods. 8 Daňového poriadku. Vytýkal žalovanému, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie
ako vecne správne, napriek tomu, že správca dane vydal rozhodnutie predčasne, s prihliadnutím na
prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR priamo súvisiace s oprávnenosťou uloženia pokuty. Podľa
žalobcu, žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a nepostačuje
samotný odkaz na protokol o kontrole. Žalobca ani nevie určiť, ako sa žalovaný s jeho námietkami

v podanom odvolaní vysporiadal. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou
náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti
postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel
konania posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré následne
vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z

vydaného rozhodnutia (z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/103/2013 zo dňa 23.10.2014).
Nenáležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdom,
pretože je nepreskúmateľné (Kubincová S, Daňový poriadok Komentár, C.H. Beck 2015, str. 371).

9. Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane žiadal zrušiť podľa § 191 ods. 1

písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu, že žalovaný nezohľadnil
skutočnosť, že prebieha na Ústavnom súde SR konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o správnosti postupu

pri priznaní nároku na oslobodenie od dane, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia za mesiac august 2011,
a v ktorom sa rozhoduje o totožnom skutkovom stave ako v zdaňovacom období za mesiac december
2011.

II. 23S/50/2018

10. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102361163/2017 zo dňa
10.11.2017 uložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom
do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku, vo výške 1 031,10 Eur za správny

delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu (ďalej
„NO“) za zdaňovacie obdobie október 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť
podľa Zákona o DPH.

11. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané na základe právoplatného rozhodnutia správcu

dane vydaného vo vyrubovacom konaní č. 1075744/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa
07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil NO uplatnený žalobcom v
podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 47 364,92 Eur na sumu 37
053,07 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 10 311,85 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods.
6, § 161 Daňového poriadku, bola uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil

nárok uplatnený v daňovom priznaní, t. j. 10% zo sumy 10 311,85 Eur = 1 031,185 Eur, po zaokrúhlení
1 031,10 Eur.

12. Žalovanýrozhodnutímč.100013850/2018zodňa03.01.2018potvrdilrozhodnutiesprávcudane,
a to z rovnakých dôvodov, ako uvedených v rozhodnutí týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december

2011 (žaloba 23S/49/2018).

III. 23S/51/201813. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102356800/2017 zo dňa
13.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 647,30 Eur za správny delikt podľa § 154 ods.

1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie február 2011 vo výške,
ktorá je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

14. Rozhodnutie o uložení pokuty správca dane vydal na základe rozhodnutia správcu dane
vo vyrubovacom konaní č. 1075644/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 07.07.2015

a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil uplatnený NO žalobcom za zdaňovacie
obdobie február 2011 zo sumy 38 301,80 Eur na sumu 21 828,07 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume
16 473,10 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku, bola uložená
pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, t. j.
10% zo sumy 16 473,10 Eur = 1 647,31 Eur, po zaokrúhlení 1 647,30 Eur.

15. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100013560/2018 zo dňa 03.01.2018 potvrdil
rozhodnutiesprávcudaneouloženípokuty,zrovnakýchdôvodovakovpredchádzajúcichdvochveciach.

IV. 23S/52/2018

16. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102361880/2017 zo dňa
13.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku, vyrubil žalobcovi pokutu vo výške 1 401,20 Eur za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške,
ktorá je vyššia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

17. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané na základe rozhodnutia správcu dane
vo vyrubovacom konaní č. 1075750/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 07.07.2015
a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil žalobcom uplatnený NO za zdaňovacie
obdobie november 2011 zo sumy 38 203,98 Eur na sumu 24 191,76 Eur a vyrubil rozdiel dane celkom

v sume 14 012,22 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku, bola
uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní,
t. j. 10% zo sumy 14 012,22 Eur = 1 401,222 Eur, po zaokrúhlení 1 401,20 Eur.

18. Žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane rozhodnutím

č. 100013916/2018 zo dňa 03.01.2018, z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich veciach.

V. 24S/47/2018

19. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č.

102360710/2017 zo dňa 10.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti
na § 165e ods. 2 Daňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 806,20 Eur za správny delikt
podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie september
2011 vo výške, ktorá je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

20. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly znížil NO uplatnený žalobcom
v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 47 864,75 Eur na sumu
39 802,34 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 8 062,41 Eur. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané
na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní č. 1075732/2015 zo dňa
02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane

znížil uplatnený NO. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku, bola
uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní,
t. j. 10% zo sumy 8 062,41 Eur = 806,241 Eur, po zaokrúhlení 806,20 Eur.

21. Žalovaný rozhodnutím č. 100013781/2018 zo dňa 03.01.2018 potvrdil rozhodnutie správcu

dane o uložení pokuty, z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich veciach.

VI. 24S/48/201822. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102359133/2017 zo dňa
10.11.2017 uložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti
na § 165e ods. 2 Daňového poriadku, vo výške 1 939,40 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.

g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške, ktorá je
väčšia ako NO, ktorý si mal právo žalobca uplatniť podľa Zákona o DPH.

23. Správca dane vydal rozhodnutie o uložení pokuty na základe právoplatného rozhodnutia
správcu dane vo vyrubovacom konaní č. 1075662/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa

07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil žalobcom uplatnený NO v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2011 zo sumy 50 964,60 Eur na sumu 31 570,51 Eur
a vyrubil rozdiel dane v sume 19 394,09 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161
Daňového poriadku, bola uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok
uplatnený v daňovom priznaní, t. j. 10% zo sumy 19 394,09 Eur = 1 939,409 Eur, po zaokrúhlení 1
939,40 Eur.

24. Žalovaný rozhodnutím č. 100013647/2018 zo dňa 03.01.2018 potvrdil rozhodnutie správcu
dane o uložení pokuty, z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich veciach.

VII. 24S/49/2018

25. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102355908/2017 zo dňa
10.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 797 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.
g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške, ktorá je

väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

26. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané na základe právoplatného rozhodnutia správcu
dane vydaného vo vyrubovacom konaní č. 1075577/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa
07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil žalobcom uplatnený NO v

podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2011 zo sumy 10 282,88 Eur na sumu 2
312,07 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 7 970,81 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, §
161 Daňového poriadku, bola uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok
uplatnený v daňovom priznaní, t. j. 10% zo sumy 7 970,81 Eur = 797,081 Eur, po zaokrúhlení 797 Eur.

27. Žalovaný rozhodnutím č. 100013472/2018 zo dňa 03.01.2018 potvrdil rozhodnutie správcu
dane o uložení pokuty, z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich veciach.

VIII. 24S/50/2018

28. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102359813/2017 zo dňa
10.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 204,70 Eur za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške, ktorá
je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

29. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane
vydaného vo vyrubovacom konaní č. 1075704/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené dňa 07.07.2015 a
právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane znížil žalobcom uplatnený NO v podanom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 67 782,67 Eur na sumu 25 735,28 Eur a vyrubil rozdiel

dane celkom v sume 42 047,39 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového
poriadku, bola uložená pokuta vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane znížil nárok uplatnený v
daňovom priznaní, t. j. 10% zo sumy 42 047,39 Eur = 4204,739 Eur, po zaokrúhlení 4204,70 Eur.

30. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100013736/2018 zo dňa 03.01.2018 rozhodnutie

správcu dane o uložení pokuty potvrdil, z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich veciach.

31. Všetky doteraz vymenované rozhodnutia žalovaného (8) žalobca napadol samostatnými
žalobami, podanými na tunajšom súde dňa 08.03.2018. Porovnajúc ich obsah, správny súd konštatuje,že majú identický obsah, totožný so žalobou podanou vo veci 23S/49/2018 s rozdielnym konštatovaním
iného konkrétneho zdaňovacieho obdobia a vždy inej výšky pokuty odvíjajúcej sa od sumy, o ktorú
správca dane znížil uplatnený nárok na odpočet DPH v daňových priznaniach.

32. Uznesením č. k. 23S/49/2018-47 zo dňa 22.05.2018 správny súd podľa § 65 ods. 1 SSP
spojil tieto vyššie označené veci (8) na spoločné konanie, s tým, že sa ďalej vedú v spoločnom konaní
pod sp. zn. 23S/49/2018.

33. Uznesením č. k. 23S/49/2018-119 zo dňa 17.07.2018 správny súd podľa § 188 SSP zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku týmto správnym žalobám (8) smerujúcim proti vyššie
uvedeným rozhodnutiam žalovaného.

34. Žalovaný v spoločnom písomnom vyjadrení k žalobám (8) trval na tom, že žalobami
napadnuté rozhodnutia obsahujú odôvodnenie v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Poukázal

pritom na obsah odôvodnenia, najmä posledný odsek na strane 3 žalobami napadnutých rozhodnutí
žalovaného. Uviedol, že odvolacie námietky sa netýkali ani výšky uloženej pokuty, ani výpočtu, keď
žalobcavodvolanínamietalvýlučneskutočnostisúvisiacesnepriznanímnárokunaoslobodenieoddane
a podanie ústavnej sťažnosti v súvislosti so zdaňovacím obdobím august 2011. Žalovaný v odvolacom
konaní nezistil žiadny dôvod pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu

dane. Prijal záver, že správca dane pri ukladaní pokút postupoval v súlade s aplikovaným § 155 ods. 1
písm. f) bod 2 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015.

35. Poukázal na to, že ústavná sťažnosť smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/33/2016 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 23S/177/2015-113 zo dňa 16.03.2016, ktorý súvisí s daňovou kontrolou DPH vykonanou u žalobcu
za zdaňovacie obdobie august 2011.

36. Žalovaný vo vyjadrení k týmto žalobám (8) tiež uviedol, že Daňovým úradom Banská Bystrica
bol určený rozdiel v sume NO za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január - júl, september

- december 2011, pričom proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným vo vyrubovacích konaniach sa
žalobca odvolal a žalovaný predmetné rozhodnutia v odvolacom konaní potvrdil a následne Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/180/2015-114 zo dňa 21.09.2016 (právoplatný a vykonateľný
dňa 15.11.2016) zamietol žaloby podané proti potvrdzujúcim rozhodnutiam žalovaného, pričom žalobca
nevyužil zákonnú možnosť podať proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

kasačnú sťažnosť.

IX. 23S/75/2018

37. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 100112938/2018 zo dňa

12.01.2018 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015 v
nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 382,10 Eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie NO za zdaňovacie
obdobie apríl 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako NO, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH.

38. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly vydal vo vyrubovacom konaní
rozhodnutie č. 1075676/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 07.07.2015 a právoplatné
dňa 07.10.2015), ktorým vyrubil žalobcovi DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 33 821,22 Eur,
keď zistil sám vlastnú daňovú povinnosť 21 574,37 Eur a žalobca si neoprávnene uplatnil NO v daňovom
priznaní v sume 12 246,85 Eur. Pokutu určil zo sumy 33 821,22 Eur ako sumy súčtu vlastnej daňovej

povinnosti zistenej správcom dane a NO uvedeného v daňovom priznaní. V súlade s ustanovením § 155
ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku, bola uložená pokuta vo výške 10% z tejto sumy, t. j. 10% zo
sumy 33 821,22 Eur = 3 382,122 Eur, po zaokrúhlení 3 382,10 Eur.

39. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100701709/2018 zo dňa 10.04.2018 potvrdil

rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty.

40. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného,ktorénavrhovalzrušiť,akoajjemupredchádzajúceprvostupňovérozhodnutiesprávcudanea vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal žalovanému, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
skutočnosť, že prebieha na Ústavnom súde SR konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o správnosti postupu
priuplatnenínárokunaoslobodenieoddane,týkajúcesazdaňovaciehoaugust2011.Pokiaľtedadaňový

úrad rozhodol o uložení pokuty a žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, postupovali oba
orgány nesprávne, prvostupňový preto, že vydal rozhodnutie v čase kedy ešte nie je ustálené, či šlo
skutočne o nadmerný odpočet DPH a žalovaný preto, že toto rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil. V
prípade, ak by žalobca bol v konaní pred Ústavným súdom úspešný, zakladalo by to dôvod na podanie
návrhu na obnovu konania v zmysle § 75 a nasl. Daňového poriadku. Zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného a správcu dane sa domáhal v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie
skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci.

41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane
vyrubil žalobcovi rozhodnutím vo vyrubovacom konaní rozdiel DPH v sume 33 821,22 Eur, keď nepriznal
nadmerný odpočet v sume 12 246,85 Eur a zistil vlastnú daňovú povinnosť na DPH za zdaňovacie

obdobie apríl 2011 v sume 21 574,31 Eur. Rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní nadobudlo
právoplatnosť 07.10.2015.

42. Konštatoval, že správca dane v danom prípade postupoval podľa § 155 ods. 1 písm. f) 4.
bodu Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 a uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu

trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej ECB) a sumy súčtu vlastnej
daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.
Podanie sťažnosti na Ústavný súd SR nemá vplyv na oprávnenosť vydať rozhodnutie o pokute. Navyše,
ústavná sťažnosť bola podaná za iné zdaňovacie obdobie, ako je predmetom žalobou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho orgánu. Správca dane bol oprávnený na základe právoplatného rozhodnutia

vo vyrubovacom konaní uložiť sankciu. K dátumu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nebolo
vydané zo strany súdu uznesenie o odkladnom účinku, a preto správca dane mohol vydať rozhodnutie
o pokute.

X. 23S/76/2018

43. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 100113269/2018 zo dňa 12.01.2018 podľa §
155 ods. 1 písm. f) 4. bodu Daňového poriadku v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku
uložil žalobcovi pokutu vo výške 6 199,60 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového
poriadku za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý

si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH.

44. Správca dane vydal rozhodnutie o pokute na základe právoplatného rozhodnutia vydanom
správcom dane vo vyrubovacom konaní pod č. 1075688/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi
dňa 07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým správca dane na základe zistení z vykonanej

daňovej kontroly vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 61 996,10 Eur,
keď nepriznal nadmerný odpočet v sume 44 296,67 Eur a zistil vlastnú daňovú povinnosť na DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 17 699,43 Eur. Pokutu uložil vo výške 10% zo sumy 61 996,10
Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku, bola uložená pokuta vo
výške 10% z tejto sumy, t. j. 10% zo sumy 61 996,10 Eur = 6 199,610 Eur, po zaokrúhlení 6 199,60 Eur.

45. Žalovaný rozhodnutím č. 100703323/2018 zo dňa 10.04.2018 rozhodnutie Daňového
úradu Banská Bystrica o uložení pokuty potvrdil, keď nezistil žiadne dôvody pre zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že správcovi dane nebránila žiadna právna norma v tom, aby
predmetnú pokutu uložil.

46. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré
navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, a to z rovnakých dôvodov,
ako v predchádzajúcej veci, t. j. namietal predčasnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko prebieha konanie
na Ústavnom súde SR, výsledok ktorého môže mať dopad na predmetné konanie, keďže Ústavný súd

posudzuje správnosť postupu pri uplatnení nároku na oslobodenie od dane, týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia august 2011, avšak rozhoduje o totožnom skutkovom stave aký je v zdaňovacom období jún
2011. Domáhal sa zrušenia rozhodnutí vydaných daňovými orgánmi v oboch stupňoch v zmysle §191 ods. 1 písm. e) SSP teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Konštatoval,
že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, a to § 155 ods. 1 písm. f) 4. bodu v
znení účinnom do 31.12.2015, keď vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu za správny delikt
podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Podanie sťažnosti na Ústavný súd SR nemá vplyv
na oprávnenosť vydať rozhodnutie o pokute, ktoré bolo vydané na základe právoplatného rozhodnutia

správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní.

XI. 23S/77/2018

48. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 100113137/2018 zo dňa 12.01.2018 podľa §
155 ods. 1 písm. f) 4. bodu Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e

ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 930,90 Eur za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. g) Daňového poriadku za uplatnenie NO za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá
je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH.

49. Správca dane vydal rozhodnutie o pokute na základe právoplatného rozhodnutia vydaného

vo vyrubovacom konaní správcom dane č. 1075682/2015 zo dňa 02.07.2015 (doručené žalobcovi dňa
07.07.2015 a právoplatné dňa 07.10.2015), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2011 v sume 49 309,86 Eur, keď mu nepriznal NO v sume 43 738,93 Eur uplatnený žalobcom v
daňovom priznaní a zistil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 5 570,93 Eur. Pokutu určil vo výške
10% zo sumy 49 309,86 Eur. V súlade s ustanovením § 155 ods. 4 a ods. 6, § 161 Daňového poriadku,

bola uložená pokuta vo výške 10% z tejto sumy, t. j. 10% zo sumy 49 309,86 Eur = 4 930,986 Eur, po
zaokrúhlení 4 930,90 Eur.

50. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100702723/2018 zo dňa 10.04.2018 rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica o uložení pokuty potvrdil.

51. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu
verejnej správy a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zrušenia
rozhodnutí sa domáhal v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

52. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, z rovnakých dôvodov
ako vo veciach, ktoré začali pod sp. zn. 23S/75/2018 a 23S/76/2018.

53. Správny súd uznesením č. k. 23S/49/2018-126 zo dňa 04.09.2018 podľa § 65 ods. 1 SSP
spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali pod sp. zn. 23S/75/2018, sp. zn. 23S/76/2018, sp. zn.
23S/77/2018 a veci, ktoré už boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 23S/49/2018 uznesením č. k.
23S/49/2018-47 zo dňa 22.05.2018 s tým, že všetky tieto veci (11) budú prejednané v spoločnom konaní
vedenom pod sp. zn. 23S/49/2018, pretože všetky tieto veci spolu skutkovo súvisia a tiež sa týkajú tých

istých účastníkov konania. Zároveň II. výrokom tohto uznesenia správny súd podľa § 188 SSP zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zostávajúcim správnym žalobám, u ktorých ešte vo veci
návrhu na priznanie odkladného účinku nebolo rozhodnuté, t. j. ktoré napadli pod sp. zn. 23S/75/2018,
sp. zn. 23S/76/2018 a sp. zn. 23S/77/2018.

54. Správny súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenia žalovaného ku všetkým žalobám,
pričom žalobca nevyužil zákonom danú možnosť podať repliku k žalobám. Ani žalobca, ani žalovaný
nenavrhli, aby súd vec prejednal na pojednávaní, preto súd postupoval v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
pretože ani sám nezistil dôvody v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, pre ktoré by malo byť vo
veci nariadené pojednávanie.

55. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.10.2018. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.56. Každá zo žalôb žalobcu je svojou povahou správnou žalobou vo veciach správneho trestania,
v ktorých nie je správny súd viazaný len rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods.
2 SSP a contr.), ak v konaní orgánu verejnej správy došlo k niektorej z vád trestania vymedzených v

§ 195 písm. a) až e) SSP.

57. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a aj
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnych žalobách, zohľadňujúc aj ust. § 195 SSP a dospel k

záveru, že správne žaloby žalobcu, ktoré napadli pod sp. zn. 23S/51/2018, 24S/48/2018, 24S/49/2018,
24S/50/2018, 23S/75/2018, 23S/76/2018 a 23S/77/2018 nie sú dôvodné, preto ich podľa § 190 SSP
zamietol a žalobám vo veciach, ktoré napadli pod sp. zn. 23S/49/2018, 23S/50/2018, 23S/52/2018 a
24S/47/2018 vyhovel a rozhodnutia žalovaného zrušil a veci mu mu vrátil na ďalšie konania podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

58. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

59. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

60. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe

žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

61. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách

vo veciach správneho trestania.

62. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

63. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

64. Všetky žaloby (11), o ktorých sa koná v spoločnom konaní sú žalobami vo veciach správneho
trestania.

65. Pokuty boli uložené žalobcovi vo všetkých 11-tich prípadoch za naplnenie skutkovej podstaty

správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku v znení
účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa
osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných
predpisov.66. Pokuty boli uložené (v prvých ôsmich žalobách) v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2
Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého správca dane uloží pokutu vo

výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy
o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. g).

67. V prípade žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, o ktorých začalo konanie pod sp.

zn. 23S/75/2018, 23S/76/2018 a 23S/77/2018 bola pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod
4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého správca dane uloží pokutu vo
výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy
súčtuvlastnejdaňovejpovinnostizistenejsprávcomdaneanadmernéhoodpočtuuvedenéhovdaňovom
priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

68. Vzmysleustanovenia§165eods.2(Prechodnéustanoveniakúpravámúčinnýmod01.01.2016)
Daňového poriadku sa podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty postupuje, ak
k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,
spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu
oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o

rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015.

69. Správca dane spísal zápisnicu o začatí daňovej kontroly č.
9600403/5/262900/2012/VágS dňa 20.09.2012, čím správca dane odôvodňoval aplikáciu ustanovenia
§ 155 Daňového poriadku v znení do 31.12.2015.

70. Posúdenie veci v rozsahu žalobných námietok:
V prvých ôsmich žalobách navrhuje žalobca zrušiť rozhodnutia z dôvodu § 191 ods. 1 písm. d) SSP (je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov) a z dôvodu § 191 ods. 1 písm. g)
SSP (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej) a v posledných troch žalobách žiada
zrušiť rozhodnutia pre dôvod ustanovený v § 191 ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci), konkrétne z dôvodov bližšie
popísaných a rozvedených v jednotlivých žalobách.

71. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutia o pokute sú vydané predčasne vzhľadom na prebiehajúce
konanie na Ústavnom súde SR, k tomuto žalobnému bodu namietanému vo všetkých žalobách,
správny súd uvádza, že podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom prerušenia konania o pokute.
Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre správcu
dane možnosť nevyrubiť pokutu v dôsledku tejto skutočnosti, ak rozhodnutia vydané vo vyrubovacom

konaní sú právoplatné. V danom prípade boli rozhodnutia preskúmané aj v súdnom konaní, keď
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/180/2015-114 zo dňa 21.09.2016 (právoplatný
dňa 15.11.2016) boli žaloby žalobcu smerujúce proti všetkým rozhodnutiam žalovaného, ktorými potvrdil
rozhodnutia správcu dane vydané vo vyrubovacích konaniach, zamietnuté. Žalobca nepodal proti
rozsudku kasačnú sťažnosť. Predmetom súdneho prieskumu v spoločnom konaní vedenom pod sp.zn.

23S/180/2015 boli rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane vydané
vo vyrubovacích konaniach, ktorými bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za jednotlivé
kontrolované zdaňovacie obdobia január - júl, september - december 2011 (okrem zdaňovacieho
obdobia august 2011, ktoré bolo predmetom samostatného konania). Rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/177/2015-113 zo dňa 16.03.2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu ohľadom

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení
rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH podľa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august
2011. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf/33/2016 zo dňa 24.05.2017 potvrdil rozsudok krajského
súdu. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde SR. Na dopyt súdu
Ústavný súd SR správnemu súdu písomne (elektronicky) dňa 11.10.2018 oznámil, že po predbežnom

prerokovaní je vec vedená pod sp. zn. II.ÚS 398/2018 a sťažnosť bola uznesením dňa 05.09.2018
odmietnutá, písomné rozhodnutie zatiaľ nie je zverejnené na webovom sídle ústavného súdu.72. Podanie ústavnej sťažnosti považuje správny súd za irelevantné vo vzťahu k posudzovaniu
možnosti vydať rozhodnutia o pokute. Správca dane nemá možnosť zvažovať či vydá rozhodnutie
o pokute, vzhľadom na znenie § 155 Daňového poriadku (správca dane „uloží“ pokutu), ak nastali

zákonom predpokladané skutočnosti, t. j. ak bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu
skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Správca
dane pristúpil k vydaniu rozhodnutí o pokute za jednotlivé zdaňovacie obdobia po tom, čo rozhodnutia
vydané vo vyrubovacom konaní nadobudli právoplatnosť. Ani podanie správnej žaloby, ktorou by bolo
napadnuté rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, za predpokladu, že by jej nebol priznaný

odkladný účinok (predtým odklad vykonateľnosti) neznamená prekážku pre správcu dane na vydanie
rozhodnutia o pokute. Podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy
nemá suspenzívny účinok, teda „neprelamuje“ účinky právoplatnosti. Na takéto právoplatné rozhodnutie
je potrebné hľadieť ako na zákonné rozhodnutie, pokiaľ nedôjde k jeho zrušeniu. S poukazom na článok
2 ods. 2 Ústavy SR, vzhľadom na plynutie lehôt, správca dane, akonáhle dôjde k naplneniu zákonných
predpokladov pre nutnosť sankcionovania, musí pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o pokute.

73. Preto tvrdenie v žalobách, že správca dane predčasne rozhodol, keď uložil žalobcovi
pokuty, nie je správne. K podaniu ústavnej sťažnosti a jej dopadu na prebiehajúce súdne konanie už
zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v obdobnej veci vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Asan/8/2017 zo dňa
27.04.2018, z ktorého vyplýva, že táto skutočnosť nie je prekážkou pre vydanie rozhodnutia o pokute.

74. Napokon, ak by bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa §
155 ods. 1 písm. f) a novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zruší, v zmysle ustanovenia
§ 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení do 31.12.2015 (resp. ods. 13 v platnom znení).

75. Čo sa týka žalobnej námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý nepostačoval
na právne posúdenie veci, žalobca neuvádza v čom konkrétnom spočíva táto vada, čo malo byť
preukázané, resp. čo preukázané nebolo. Žalobca neuvádza aké úkony by bolo potrebné doplniť, ktoré
neboli urobené, prípadne aké ďalšie dôkazy by mal orgán verejnej správy zadovážiť, aby bolo zistenie

skutkového stavu postačujúce. Ak rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní sú právoplatné, potom
je dostatočne preukázané, že došlo k spáchaniu správnych deliktov, za ktoré boli žalobcovi dôvodne
uložené pokuty.

76. Z vyššie uvedených dôvodov žaloby na základe žalobných bodov, pre ktoré žiadal žalobca

zrušiť rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP (posledné tri žaloby) a písm. g) SSP (prvých
osem žalôb), neobstoja.

77. Ďalej správny súd posudzoval dôvodnosť žalôb na základe žalobných bodov, pre ktoré žiadal
žalobca zrušiť rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP (prvých osem žalôb) a tiež či je daný

niektorý z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) SSP, čo by odôvodňovalo postup správneho súdu podľa
§ 196 SSP, a to u všetkých jedenástich žalobách.

78. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku; správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa

osobitných predpisov.

79. Podľa § 155 ods. 1 písm. f), bod 2. Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2015; správca
dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za

správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).

80. Podľa § 155 ods. 1 písm. f), bod 4. Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2015; správca
dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného

odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

81. Podľa § 155 ods. 4, prvá časť vety pred bodkočiarkou Daňového poriadku v znení platnom do
31.12.2015; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľaods. 1 psím. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa ods. 1
písm. f);...

82. Podľa § 155 ods. 6, prvá časť vety Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2015; pri
ukladaní pokuty podľa ods. 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,
platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a...

83. Podľa § 155 ods. 11 Daňového poriadku (v znení do 31.12.2015, odsek 12 v znení od

01.01.2016); pokutu nemožno uložiť ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom
a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j),
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopostil správneho deliktu
podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

84. Z právnej úpravy je zrejmé, že začiatok tejto päťročnej lehoty je určený rôzne pre jednotlivé

skupiny správnych deliktov v závislosti od ich charakteru. Právo na uloženie pokút nebolo prekludované,
pretože správne delikty boli zistené v roku 2015, všetky rozhodnutia vydané vo vyrubovacích konaniach,
na základe ktorých bolo následne vydané rozhodnutie o pokutách, nadobudli právoplatnosť dňa
07.10.2015. Teda päťročná lehota na uloženie pokút plynie do 31.12.2020, pričom pokuty boli uložené
správcom dane v roku 2017 (13.11.2017, 10.11.2017 a posledné tri rozhodnutia 12.01.2018), resp.

rozhodnutia žalovaného, ktorými došlo k potvrdeniu týchto rozhodnutí nadobudli právoplatnosť v januári
2018, posledné 3 v apríli 2018 (t. j. za predpokladu, že v zákonom stanovenej lehote musia byť už
právoplatne uložené pokuty).

85. Zákonom č. 269/2015 Z. z. bola s účinnosťou od 01.01.2016 zavedená do Daňového poriadku

tzv. absorpčná zásada, a to vložením ustanovenia § 155a - Úhrnná pokuta. Zavedená bola v nadväznosti
na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, v zmysle
ktorého sa požiadavky na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahujú
aj na správne trestanie. V prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby je potrebné uložiť
správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.

86. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku; tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho
deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v
rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,
uloží úhrnnú pokutu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou

hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,
úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa
uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých
správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

87. Podľa § 155a ods. 2 Daňového poriadku; uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa ods. 1 sa
uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.

88. Podľa poznámky pod čiarou je to napríklad aj zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH.

89. V danom prípade neprichádza do úvahy použitie absorpčnej zásady, pretože to nie je účelné,
ale ani možné.

90. Je nesporné, že sa nejedná o pokračujúci správny delikt, pretože skutková podstata
správneho deliktu sa viaže na konanie daňového subjektu v každom zdaňovacom období, teda ide

o samostatné správne delikty, ktorých sa žalobca dopustil za každé zdaňovacie obdobie. Žalobca sa
síce dopustil viac ako jedného správneho deliktu, za ktorý sa ukladá pokuta, avšak výška pokuty sa v
danom prípade neukladá v rámci ustanoveného rozpätia napr. od sumy x Eur do sumy y Eur, ale výška
pokuty je určená presne stanovenou výškou percentuálnej sadzby, pričom konečná výška pokuty závisí
od sumy porušenia daňovej povinnosti, teda od sumy, o ktorú mal byť štát ukrátený, v danom prípade

neoprávneným uplatnením odpočtu DPH vo väčšom rozsahu, ako bol nárok ktorý si mal právo žalobca
uplatniť podľa zákona o DPH. Absorpčná zásada by bola použiteľná pri ukladaní pokuty v zmysle §
155 ods. 1 písm. a) až e) Daňového poriadku za tam vymenované spáchané delikty, ale nie v prípade
správnych deliktov, ktorých sa dopustil žalobca podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku,keď sa výška pokuty určuje v závislosti od úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v rozsahu 10% zo
sumy podľa § 155 odseku 1 písm. f) Daňového poriadku (od 01.012016 aj od počtu dní trvania správneho
deliktu, pričom úroková sadzba je už p. a.).

91. Sankcie v danom prípade sú stanovené presným výpočtom a ich výška závisí od sumy, o
ktorú správca dane znížil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní nárok uplatnený žalobcom v
podanom daňovom priznaní (u prvých ôsmich žalôb v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2) a u posledných
troch žalôb závisí od sumy, ktorá predstavuje súčet vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane

a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní (podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4). Absorpčnú
zásadu nie je možné aplikovať, pretože sa nejedná o prípad, kedy by bolo možné posudzovať spáchané
viaceré správne delikty podľa ich závažnosti, a teda podľa prísnejšej sankčnej postihnuteľnosti. Povaha
skutku je u všetkých 11-tich postihoch rovnaká, teda nejedná sa o rôznu závažnosť, nie sú stanovené
ani rôzne sadzby trestu, ktorá je tiež rovnaká, vždy ide o totožnú percentuálnu sadzbu (v danom prípade
10%), pričom samotná premenlivosť výšky pokuty sa odvíja len od výšky rozdielu skrátenej dane v

tom - ktorom zdaňovacom období (po novele aj od doby trvania správneho deliktu). Navyše, v prípade
administratívnych sankčných postihoch sa len primerane aplikujú trestnoprávne zásady, nejedná sa o
ich priamu aplikáciu, vždy je potrebné zohľadňovať konkrétny charakter ukladanej sankcie. Napokon,
zo samotného ustanovenia § 155a ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že absorpčná zásada prichádza
do úvahy len keď je to účelné a možné a zo znenia § 155a ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že

sa uplatní „primerane“ pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitných predpisov,
vrátane zákona o DPH. Správny súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžf/30/2016 zo dňa 28.03.2018.

92. Ustanovenia § 154 Daňového poriadku, ktorý platí od 01.01.2012 ustanovujú kto a v akom

prípade sa dopustí správneho deliktu, pričom oproti dovtedajšej právnej úprave (zákon č. 511/1992 Zb.)
došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odčlenením skutkových
podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia.

93. Pod zásadami trestného konania je nutné rozumieť tie zásady, ktoré sú vymedzené v § 2

Trestného poriadku. Východiskovou zásadou je zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, od ktorej
sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku). Z hľadiska hmotného
práva ide o realizáciu zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona) ktorá je upravená
v článku 49 Ústavy SR a v článku 39 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorého iba zákon
ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku

možno za jeho spáchanie uložiť.

94. Pokuty boli uložené v súvislosti so spáchaním správnych deliktov spočívajúcich v tom,
že si žalobca v daňových priznaniach uplatnil nárok vo väčšej sume, než ako si mal právo uplatniť,
za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2011, s výnimkou august 2011. Ak by sa delikvent dopustil

protiprávneho konania pri podávaní jednotlivých daňových priznaní, potom by to bolo v roku 2011, teda v
čase kedy Daňový poriadok ešte nebol účinný a teda žalobca svojím konaním nemohol naplniť skutkovú
podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, za čo boli žalobcovi
uložené pokuty, s výnimkou pokuty za zdaňovacie obdobie december 2011, keď podal daňové priznanie
v januári 2012.

95. Súd posudzoval otázku, či daňové orgány nepochybili, ak v jednotlivých rozhodnutiach
konštatujú, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 154 ods.
1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku účinného od 01.01.2012, ak k uplatneniu si
nároku podľa zákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo žalobca uplatniť

došlo v roku 2011, t. j. k podaniu daňových priznaní (s výnimkou zdaňovacieho obdobia december 2011,
za ktoré podal daňové priznanie dňa 23.01.2012).

96. S uvedeným súvisí zodpovedanie otázky kedy došlo k spáchaniu správneho deliktu. Ak by
k spáchaniu deliktu došlo k okamihu podania daňových priznaní, potom by bolo namieste konštatovať

spáchanie správneho deliktu v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., a nie podľa nového zákona č. 563/2009
Z. z. Ak by však k spáchaniu deliktu došlo až právoplatnosťou rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní, potom je konštatovanie, že žalobca spáchal správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového
poriadku správne. Správny súd zastáva názor, že nie je v zásade správne tvrdenie, že delikvent svojímkonaním naplní skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona, ktorý v čase jeho spáchania ešte
nebol účinný. Je potrebné odlišovať určenie akého správneho deliktu a podľa akého právneho predpisu
(v ktorom je definovaná skutková podstata správneho deliktu) sa žalobca dopustil od ukladania sankcie

za takéto konanie, ktoré v danom prípade rieši prechodné ustanovenie v § 165 ods. 2 Daňového
poriadku. Prípadným uvedeným pochybením však nedošlo k zásahu do žiadnych práv žalobcu, nebol
ukrátený na svojich právach, vzhľadom na obdobnú (v podstate rovnakú) právnu úpravu v zákone č.
511/1992 Zb., v zmysle ktorej bolo konanie žalobcu tiež považované za správny delikt a vzhľadom
na rovnaký dôsledok, teda rovnaký trest (pokuta sa ukladala podľa rovnakého algoritmu, v rovnakej

výške), preto správny súd v rámci posudzovania, či nedošlo k porušeniu zásad trestania nemusí na túto
skutočnosť prihliadať, v konečnom dôsledku nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

97. Podľa § 165 ods. 2 Daňového poriadku; daňové konania začaté a právoplatne neukončené
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

98. Daňový poriadok zákon č. 563/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 01.01.2010 okrem článku I.,
ktorý nadobúda účinnosť 01.01.2012. Článok I. v sebe obsahuje v podstate celé paragrafové znenie

daňového poriadku od § 1 až po § 167.

99. Z ustanovenia § 165 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak skutočnosť rozhodujúca pre
uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 postupuje sa podľa zákona č. 511/1992 Zb. len
vtedy, ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie, inak sa postupuje podľa Daňového poriadku.

100. Podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane uloží daňovému subjektu
pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
a kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom
daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane.

101. Podľa § 35 ods. 1 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane uloží daňovému subjektu pokutu
v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu
vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom
priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

102. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.; pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnávdeňdoručeniarozhodnutia.Akdaňovýsubjektpodá
dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa na miesto trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%.

103. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, v znení platnom od 01.01.2012 do 31.12.2015, ak
trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f)

nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f).

104. V posudzovaných prípadoch trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky nedosiahol 10%, preto správca dane uložil pokuty vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca
dane znížil rozhodnutiami vydanými vo vyrubovacom konaní nárok uplatnený v podaných daňových

priznaniach, resp. zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného
odpočtu uvedeného v daňových priznaniach.

105. Podľa § 35 ods. 2 posledná veta zákona č. 511/1992 Zb. ak trojnásobok základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%.

106. V oboch prípadoch sa rovnako uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.107. Porovnaním právnej úpravy podľa zákona č. 511/1992 Zb. a podľa Daňového poriadku možno
konštatovať, že právna úprava v zákone č. 511/1992 Zb. nie je, čo sa týka výšky sankcie, pre žalobcu

priaznivejšia, právna úprava je rovnaká, preto daňové orgány postupovali správne ak pristúpili k priamej
aplikabilite Daňového poriadku, a to aj v prípade ak by sa sankcie odvíjali od spáchania deliktov pred
01.01.2012 (za predpokladu, že by za rozhodujúci bol považovaný dátum podania daňového priznania).

108. Správny súd však zastáva názor, že ukladanie pokuty sa odvíja od právoplatnosti

rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie sankcie,
ktorú predpokladá § 165 ods. 2 Daňového poriadku, od tohto okamihu plynie aj lehota pre trestanie,
preto aplikovanie Daňového poriadku správny súd považuje jednoznačne za správne.

109. Ďalej správny súd posudzoval, a to aj napriek zneniu § 165e ods. 2 Daňového poriadku,
či daňové orgány postupovali správne, ak vo všetkých posudzovaných veciach v čase ukladania pokút

neaplikovali§155ods.2Daňovéhoporiadkuvzneníplatnomod01.01.2016,aknovýalgoritmusvýpočtu
výšky pokuty zavedený do Daňového poriadku novelou zákonom č. 269/2015 Z. z. by bol pre žalobcu
priaznivejší, teda vypočítaná pokuta by bola nižšia pri zohľadnení doby trvania správneho deliktu (v
danom prípade odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do
uplynutia lehoty podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku), v zmysle zásady, že pri trestaní, ukladaní trestu

sa má vždy aplikovať nová právna úprava ak je pre páchateľa/delikventa výhodnejšia.

110. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. Daňového poriadku, v znení platnom od 01.01.2016;
správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny

delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).

111. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, v znení platnom od 01.01.2016; pokuta podľa odseku
1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania

alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní
zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o
rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej
kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako
1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.

112. Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
januára 2016); podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje,
ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,
spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu

oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o
rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

113. Na rozdiel od algoritmu výpočtu pokuty platného do 31.12.2015 (používal sa aj podľa zákona
č. 511/1992 Zb.), keď sa určovala vo výške 10 x základná úroková sadzba ECB x suma, nový algoritmus

zohľadňuje už aj počet dní trvania správneho deliktu, čo je vždy priaznivejšie ak doba trvania správneho
deliktu je kratšia ako 365 dní, keďže bola zavedená ročná úroková sadzba (p.a.).

114. V danom prípade boli vydané rozhodnutia vo vyrubovacom konaní na základe výsledkov
daňovej kontroly. V takom prípade sa po novele uloží pokuta vypočítaná ročnou sadzbou, ktorá sa určí

ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, pričom ak tento nedosiahne
10 %, použije sa ročná sadzba 10 % z dorubenej sumy dane za každý deň trvania správneho deliktu.
Ak správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, pokuta sa počíta za každý deň odo
dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený. Použije
sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo

vyrubovacom konaní, pretože rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie pokuty je deň právoplatnosti
rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ktorým bola zvýšená daň, resp. znížený nárok na
nadmerný odpočet. Doba trvania správneho deliktu je odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený do uplynutia lehoty na podanie dodatočného daňovéhopriznania v zmysle § 16 ods. 9 Daňového poriadku, teda do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí
daňovej kontroly.

115. Novelou Daňového poriadku, účinnou od 01.01.2016 sa teda zaviedol do výpočtu pokuty
časový prvok (doba trvania správneho deliktu), t.j. významnou veličinou pre výpočet pokuty je počet dní
omeškania s „dorubom“ na príslušnej dani zistenom pri daňovej kontrole a úroková sadzba sa zmenila
na ročnú (p.a.).

116. Po prepočítaní výšky pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach za použitia nového algoritmu je zrejmé, že pokuta je nižšia, teda výhodnejšia
pre žalobcu pri sankcionovaní porušenia povinností pri daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
september 2011 (cca 773 Eur namiesto 806,20 Eur), október 2011 (cca 902 Eur namiesto 1031,10 Eur),
november 2011 (cca 1109 Eur namiesto 1401,20 Eur) a december 2011 (cca 397 Eur namiesto 562 Eur),
pri zohľadnení doby trvania správneho deliktu.

117. Správny súd posudzoval jednak opodstatnenosť žalobných námietok, jednak či nedošlo
k „vadám trestania“ teda k nedostatkom v zmysle § 195 SSP. Jednou zo žalobných námietok v prvých
ôsmich žalobách bolo tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného pre nedostatok dôvodov.

118. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže

odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

119. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

120. Posudzujúc žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov
správny súd dospel k záveru, že je dôvodná vo vzťahu k žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam

žalovaného o pokute za zdaňovacie obdobia september 2011, október 2011, november 2011 a
december 2011, pretože daňové orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevyporiadali
s neaplikovaním (vylúčením) novej priaznivejšej právnej úpravy pre žalobcu, ako daňový subjekt
postihovaný sankciou. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie má byť presvedčivé
a argumentácia v odôvodnení má poslúžiť ako protiargumentácia pre účastníka konania, ktorý s

rozhodnutím nesúhlasí. Ak teda v týchto žalobách konštatoval správny súd opodstatnenosť žalobných
námietok síce v konečnom dôsledku súvisiacich s možným porušením zásad trestania, nepovažoval
správny súd za potrebné postupovať podľa § 196 SSP, pretože už uznanie žalobnej námietky o
tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí, vyústilo
do zrušenia žalobami napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1písm. d) SSP.

121. Správny súd takto postupoval aplikujúc jednu zo zásad konania pred správnym súdom, a
to zásadu vyplývajúcu z § 5 ods. 7 SSP, v zmysle ktorej sám určuje poradie jednotlivých procesných
úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. Z rozhodnutí žalovaného bolo zrejmé, že
žalovaný nereflektoval v dostatočnom rozsahu na podané odvolania, ktorými boli napadnuté rozhodnutia

správcu dane v celom rozsahu, a teda bol povinný zaoberať sa v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku
správnosťou rozhodnutí správcu dane zo všetkých hľadísk, čo zodpovedá požadovanému rozsahu ich
prieskumu, ak odvolateľ (žalobca) rozhodnutia napadol v celom rozsahu a zároveň mal prihliadať aj na
okolnosti účastníkom konania neuplatnené (skutkové či právne), ktoré majú podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia.

122. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou vo všetkých žalobách o nedostatočnom
odôvodnení, ale vyhodnotil, že u tých žalôb, kde výška pokuty vypočítaná podľa algoritmu pred novelou
(do 31.12.2015) bola pre žalobcu priaznivejšia, t.j. v týchto veciach neboli zistené žiadne potenciálnevady trestania (§ 195 SSP), a teda v ďalšom konaní po prípadnom zrušení a vrátení týchto vecí,
by nebolo možné očakávať iný, pre žalobcu priaznivejší výsledok, nebol dôvod pristúpiť k zrušeniu
týchto rozhodnutí. Preto súd zrušil len tie rozhodnutia žalovaného z dôvodu ich nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov, kde je potrebné sa zo strany žalovaného vysporiadať s novou priaznivejšou
právnou úpravou pre žalobcu, platnou od 01.01.2016, v zmysle ktorej vzhľadom na zistený skutkový
stav v konkrétnych zdaňovacích obdobiach, za použitia nového algoritmu výpočtu výšky pokuty, ktorý
počíta s časovým prvkom - trvaním správneho deliktu, by mu mohla byť uložená pokuta v nižšej výške.
Podľa názoru správneho súdu, žalovaný reflektujúc na odvolania, mal zaujať stanovisko aj k možnosti

uplatnenia zásad pri ukladaní pokút majúcich vplyv na ich výšku, a nie sa uspokojiť len so závermi
správcu dane s konštatovaním, že žalobca v odvolaniach konkrétne nenamietal výšku uložených pokút.

123. Významným pri sankcionovaní správnych delikventov je dokument, upravujúci zásady
pri ukladaní administratívnych trestov (vrátane pokút ukladaných daňovými orgánmi), a to Odporúčanie
Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. Zo Zásady č. 2 bod 2

Odporúčania vyplýva, že pri ukladaní sankcií sa má aplikovať právny predpis priaznivejší pre páchateľa;
predmetná zásada upravuje okamžité uplatnenie menej prísnych právnych predpisov.

124. Zásady vyplývajúce z Odporúčania R(91)1, ako aj z Trestného poriadku (zásady trestného
konania) a z Trestného zákona (zásady ukladania trestov), t.j. uplatňované zásady trestania musia byť

dodržané už aj v konaní pred daňovými orgánmi, inak by vždy boli ich rozhodnutia zaťažené vadami
trestania, t. j. potenciálnym zrušením takýchto rozhodnutí v rámci správneho súdnictva (§ 195 písm.
a) až e) SSP), keďže správny súd musí prihliadať na ich dodržanie, a to aj nad rozsah žalobných
bodov. Preto podľa názoru správneho súdu prechodné ustanovenie § 165e ods. 2 Daňového poriadku
je správne aplikované len na tie zdaňovacie obdobia, kde by aplikácia Daňového poriadku v znení do

31.12.2015, bola pre postihovaného pokutou výhodnejšia. Zrušením rozhodnutí žalovaného a vrátením
vecí žalovanému na ďalšie konanie je zabezpečená garancia riadneho dvojinštančného konania, t.
j. žalovaný v ďalšom konaní vyhodnotí nanovo odvolania, na základe ktorých preskúma napadnuté
rozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom v jednotlivých odvolaniach, teda v celom rozsahu a v
zmysle § 74 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku zohľadní pri právnom posúdení veci možnosť postupu

za dodržania zásad trestania a vyhodnotí správnosť rozhodnutí správcu dane aj z hľadiska dodržania
zásadtrestania(zásadtrestnéhokonaniaazásadpriukladanítrestov),pričomsvojerozhodnutienáležite
odôvodní v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

125. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, keď úspešnému

žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania u žalôb, v ktorých bol úspešný
v plnom rozsahu. Neaplikoval zásadu pomeru úspechu, vzhľadom na osobitosť úpravy náhrady trov
konania v správnom súdnictve (žalovaný v prípade úspechu v zásade nemá právo na náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi, s výnimkou § 168 SSP, čo v danom prípade nie je naplnené).
Výška náhrady trov konania bude určená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom tunajšieho

súdu po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP), v ktorom bude zohľadnené to, že došlo k
spojeniu veci na spoločné konanie.

126. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho sudu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho sudu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej

podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.