Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212259
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917212259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, právne
zastúpený: JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., Svornosti 43, 821
09 Bratislava, proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXX, v konaní o zaplatenie sumy
409,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 409,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 409,20 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu vo výške 409,20
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 409,20 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava uzavreli dňa 18.07.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere 569680853. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca
žalovanému pôžičku vo výške 400 Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v týždenných splátkach

po dobu 60 splátok s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 02.09.2014. Súčasne
so zmluvou žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť -
Provident Financia,s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1.1 uvedenej
zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 206 Eura. Túto sa zaviazal žalovaný
uhradiť v týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 3,43 Eur. Celková výška mesačnej splátky
z titulu dvoch zmlúv predstavovala sumu 12,40 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 24.10.2017 spolu s prílohami a všeobecným
poučením pre spotrebiteľa nevyjadril.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 409,20 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa
§ 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 12.01.2018.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky,
predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 569680853, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v sume
400 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,38%, RPMN vo výške 70,38%, priemerná RPMN
vo výške 48,52%. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť predstavovala sumu 538 Eura.
Žalovaný podľa zmluvy bol povinný spotrebiteľský úver splácať v 60 týždenných splátkach s výškou

splátky 8,97 Eura. V ten istý deň t.j. 18.07.2013 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za
odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy
č. 569680853. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu

zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo
výške 206 Eura a to v 60 týždenných pravidelných splátkach po 3,43 Eura a poslednú splátku splatiť
vo výške 3,63 Eur. Odmena bola dohodnutá tak, že je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky. Žalovaný
celkovo uhradil 334,80 Eura.

9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o.
postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 16.08.2017 vyzval žalovaného k
úhrade vyčísleného dlhu vo výške 416,57 Eur a to najneskôr do 27.08.2017.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravenéspotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

15. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

16. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola
na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za
to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať

v 60 týždenných splátkach po 8,97 Eur. Celkom mal takto uhradiť 538 Eur. Spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v ten istý deň žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu,
ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto
službu mal žalovaný zaplatiť celkovú odmenu 206 Eur.

18. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za
dôvodnú v celom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu obsahuje všetky
všeobecné aj osobitné náležitosti ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v času jej uzavretia. Pokiaľ ide o sumu vo výške 206 Eur predstavujúcu odmenu za

poskytnutie služby podľa ods. 1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd túto porovnal s odplatou
požadovanou v obdobných prípadoch u bankových subjektov a zistil, že odplata v prípade žalobcu je
síce vyššia, avšak k uvedenému súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobca je nebankovou
spoločnosťou, pričom z úradnej činnosti je známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými
partnermi osôb, ktoré nie sú úspešní so žiadosťou o úver v bankách. Vstupné parametre bonity sú tu

pre žiadateľov o úver oveľa miernejšie ako u bánk, čím sa však pre veriteľa zvyšuje riziko návratnosti
poskytnutých prostriedkov. Za toto riziko sa naopak dlžník musí podriadiť vyššiemu spoplatneniu daných
služieb a to aj napriek tomu, že cena nimi poskytovaných plnení a služieb je vyššia ako u bánk. Práve
preto nie je možné uvažovať v tom zmysle, že odmena, ktorú si stanovil žalobca ako jednu zložku odplaty
za poskytnutie úveru, mala byť v porovnaní s poplatkom resp. poplatkami bánk, v neprijateľnej výške.

19. Uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru podľa čl. I., ods. 1.1 sa žalobca zaviazal žalovanému,
teda zákazníkovi za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí hotovosti určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č.
569680853. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na

inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Súd je toho názoru,
že odmena dohoda určená dohodu strán je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere
zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa spravidla 60-krát musí dostaviť
do miesta určeného žalovaným za účelom plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úvere, z čoho
prirodzene vznikajú žalobcovi aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch a

amortizácií, rovnako tak aj náklady súvisiace so stratou času a zabezpečovaním úhrad osobám, ktoré
tieto činnosti v mene žalobcu vykonávajú. Žalobca tak žalovanému poskytoval reálne a ekonomicky
náročné protiplnenie, ktoré ale žalobca dokázal racionalizovať na pre spotrebiteľov primeranú výšku.20. Žalovaný doposiaľ uhradil len časť svojho záväzku a to v sume 334,80 Eur. Táto čiastka bola v súlade
so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom.
Žalovaný súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu

203,20Eur(pôvodnáistinavovýške538Eurponíženáoplatbyžalovaného334,80Eur),nákladyspojené
s úverom vo výške 206 Eur a úrok z omeškania od 17.12.2016.

21. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú
povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou

žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho
vzťahumedzižalobcomažalovaným,nemoholpriznať.Súdpretozaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi
sumu 409,20 Eur. V konaní zostal žalovaný nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým
žalobcom sa nevyjadril, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.

22. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj

na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 409,20 Eur vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia,
ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.