Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/873/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228904
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113228904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Poľovnícka spoločnosť Sokolová,
so sídlom Zlaté Moravce, T. Vansovej č. 1, IČO: 421 151 24, zastúpený: JUDr. Marek Ďuran, advokát so
sídlom v Nitre, Štefánikova 34, IČO: 30 788 285, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
Q. č.XX/X, zastúpený: Mgr. Jozef Slíška, advokát so sídlom v Nitre, Coboriho 2, o zaplatenie 3.000 eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. mája 2015, č. k. 18C/42/2014-111,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 7.mája
2015, č. k. 18C/42/2014-111 rozhodol, že odporca (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) je povinný
zaplatiť navrhovateľov (ďalej len „žalobcovi“ v zmysle § 60 CSP) sumu vo výške 3.000 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Vodôvodnenírozsudkupoukázalnato,žežalobcasapodanýmnávrhom(ďalejlen„žalobou“vzmysle
§ 131 CSP) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000 eur s prísl., dôvodiac tým,
že žalovaný sa dňa 8.1.2012 dopustil protiprávneho konania, ktorým neoprávnene uskutočnil prevody
peňažných prostriedkov z účtu žalobcu v prospech účtu, ktorého vlastníkom je H. v sume 1.500 eur a
v prospech účtu, ktorého je vlastníkom W. O. v rovnakej sume 1.500 eur.

3.1. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil zistením z vykonaného dokazovania, majúc za preukázané
žalobca je poľovnícka organizácia zriadená podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení
neskorších zmien a táto skutočnosť bola preukázaná výpisom z registra poľovníckych organizácii, z
ktorého vyplýva, že dátum registrácie je 3.8.2007 a štatutárnym zástupcom spoločnosti je T. Q..

3.2. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.9.2011 bolo vydané povolenie na lov zveri č. AA 887362 H.

V., platné od 14.9.2011 do 31.1.2012 v Poľovnom revíri W., ktorého užívateľom je PS Sokolová. V
predmetnej povolenkeboluvedenýlovjeleňI,II,III,v.t.diviak,lanštiak,diviača,srnec,II.v.t.Dňa1.9.2011
bolo vydané povolenie na lov zveri W. O., platné od 1.9.2011 do 31.1.2012 v tom istom poľovnom revíre
a pre taký istý druh zveri.3.3. Z výpisu z účtu Tatra banky zo dňa 8.1.2012 vyplýva, že bola vrátená dvakrát suma 1.500 eur, keď
suma 1.500 eur bola vrátená H. V. a suma 1.500 eur bola vrátená W. O.. Žalobca sa domáha zaplatenia

sumy 3.000 eur titulom náhrady škody z dôvodu, že suma 3.000 eur bola odpísaná z účtu patriaceho
žalobcovi, pričom úkon- vrátenie platby vykonal žalovaný.

4.1. Pretože žalovaný v danej veci namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, súd sa tým zaoberal a mal za
to, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby, čo vyplýva z registra Poľovníckych

organizácií (č.l. 89). Štatutárnym zástupcom Poľovníckej spoločnosti Sokolová je T. Q. a spoločnosť je
registrovaná od 3.8.2007.

4.2. Zo zápisnice z členskej schôdze žalobcu, ktorá sa konala dňa 20.1.2008 vyplýva, že členská
schôdza jednomyseľne schválila členský vklad pre členov Poľovníckej spoločnosti na sumu 22.000,- Sk
a pre členov výboru na sumu 220.000,- Sk. Za predsedu výboru PS bol navrhnutý a aj jednomyseľne

schválený T. Q. a za podpredsedu výboru PS bol navrhnutý a jednomyseľne schválený F. O.. Žalobca
preukázal,žedňa29.4.2008vložilnaúčetspoločnostisumu240.000,-Sk,čovyplývazvkladuvhotovosti
v Tatra banke, a.s., preto bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby, ktorú namietal
žalovaný.

5. Žalovaný mal od 28.1.2011 do 10.1.2012 dispozičné oprávnenie k účtu, ktorý patril žalobcovi a T. Q.
má dispozičné oprávnenie od 7.2.2008 a toto oprávnenie naďalej trvá a od 20.11.2008 trvá aj dispozičné
oprávnenie G.. U. Q.. Dispozičné právo k účtu v banke znamená, že okrem majiteľa účtu má disponent aj
právo nakladať s účtom, napr. vyberať, vkladať peniaze. Majiteľ účtu môže udeliť inej osobe dispozičné
právo k svojmu účtu. Výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že žalovaný mohol uskutočňovať iba vklady

a výbery na účtoch, iné oprávnenie mu zo strany žalobcu nebolo udelené. Žalovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že nie je rozhodnutie schôdze ani výboru o tom, že sa mohol vrátiť vklad, ktorý sa zaplatil ako
povolenka.

6.1. Zo stanov žalobcu, ktoré boli prijaté na členskej schôdzi dňa 19.12.2009, ktoré Obvodný lesný

úrad v Nitre zaevidoval dňa 13.1.2010, vyplýva, že najvyšším orgánom PS bola členská schôdza, v
ktorej kompetencii podľa článku 6 bod 3 písm. e/, f / bolo aj schvaľovanie plánu práce a činnosti, plánov
poľovníckeho a finančného hospodárenia a schvaľovanie správ výboru PS o činnosti a výsledkoch
hospodárenia PS, správ poľovníckeho a finančného hospodára a správy kontrolóra PS. V stanovách
však nebolo určené, kto rozhodoval o prípadnom vrátení finančných prostriedkov za povolenky, ktoré

neboli využité, resp. ak by hostia požiadali o vrátenie peňazí za zaplatené povolenky.

6.2. Súd mal však preukázané, že vrátenie peňazí malo byť jednoznačne prerokované na VČS a členská
schôdza mala uznesením rozhodnúť, či finančné prostriedky za vystavené povolenky budú vrátené
pánom O. a V., pričom rozhodnutie vo výbore by muselo byť prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých

členov výboru. V tomto období bol výbor tvorený žalovaným a T. Q.. Súd poukázal na článok 7 písm.
a/ a f/, v zmysle ktorého výbor zodpovedá za dodržiavanie poľovníckej, hospodárskej, finančnej a
organizačnej disciplíny a pre prijatie rozhodnutí výboru PS pri všetkých hlasovaniach výberu je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov členov výboru PS. Súdu neboli predložené zápisnice z
výborov.

7.1. Súd skúmal, či došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného a uviedol, že
jeho protiprávne konanie spočívalo v tom, že nebol osobou, ktorá by mala dispozičné oprávnenie, aby
mohla previesť finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na účte žalobcu, na účty tretích osôb pána V.
a pána O.. Prípadné vrátenie finančných prostriedkov z účtu žalobcu malo byť prerokované na členskej

schôdzi, ktorá mala prijať rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou všetkých členov výboru.

7.2. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka o náhrade škody a podľa ustanovení § 32 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7.3. Uviedol, že jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia
§ 420 ods.1 OZ je protiprávny úkon, pričom úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti;
ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, bezpečnostnýchpredpisov, stanov a pod., porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov,
a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinností predchádzať
škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu,

porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ atď. Protiprávne konanie musí byť poškodeným
preukázané, rovnako tak ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením
právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
Úkonom je prejav fyzickej alebo psychickej stránky človeka navonok; môže ísť buď o aktívne konanie
(culpa in committendo), alebo opomenutie (culpa in omittendo).Protiprávnosť spočíva v porušení právnej

povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom.

7.4. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné
bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

7.5. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu

jezavinenie,ktorémožnocharakterizovaťakopsychickývzťahzodpovednéhosubjektukjehovlastnému
protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu Zavinenie je založené
na prvku vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie
s určitým následkom určitého konania alebo opomenutia). Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)

preukázaním toho, že škodu nezavinil.

7.6. Ďalšou podmienkou zodpovednosti za škoduje príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou
na strane druhej existuje vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy).

8.1. V danej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 3000 eur titulom náhrady škody, pretože suma
3000 eur bola odpísaná z účtu patriaceho žalobcovi, pričom úkon vrátenia platby vykonal žalovaný.

8.2. V konaní bola preukázaná škoda, ktorá predstavuje sumu 3.000 eur, keďže pod škodou sa

chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je napraviteľná predovšetkým poskytnutím peňazí. Táto skutočnosť vyplýva
z platobných príkazov Tatra banky, a.s. zo dňa 8.1.2012, keď z bankového účtu žalobcu bola poukázaná
suma 1.500 eur na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na W. O. a na bankový
účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na H. V. a nebolo sporné, že platobné príkazy podpísal

žalovaný.

8.3. Bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene zaslal sumu 3.000 eur na účet tretích osôb, čím
vznikla žalobcovi škoda a tým je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi konkrétna majetková ujmy následkom konkrétneho

protiprávneho úkonu žalovaného (škodcu), teda konanie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a
následku.

8.4. Súd mal za to, že žalovaný sa nezbavil zodpovednosti, nepreukázal, že škodu nezavinil, nakoľko
škoda bola spôsobená jeho rozhodnutím a konaním.

8.5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa stanov prijatých dňa 6.1.2012 a zaevidovaných dňa
10.1.2012 Obvodným lesným úradom v Nitre bola zrušená funkcia podpredsedu Výboru PS a žalovaný
o tejto skutočnosti vedel, keďže mal informáciu, že v najbližšej dobe bude zrušené jeho podpisové
právo, a teda nemohol nakladať s finančnými prostriedkami, pričom k vráteniu sumy 3.000 eur prišlo

dňa 8.1.2012.

9.1. Ďalej uviedol, že dňa 1.7.2013 Okresný súd Nitra vydal trestný rozkaz sp. zn. 5T/71/2013,
proti ktorému bol podaný odpor a Okresný súd Nitra potom vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 5T
71/2013 zo dňa 17.6.2013 a uznesením zo dňa 6.2.2012 opravil výrok o vine, pričom žalovaný bol

uznaný za vinného, že dňa 8.1.2012 v Nitre, v OC Mlyny, v pobočke Tatra banky a.s. neoprávnene, bez
vedomiazodpovednýchosôbvystupujúcichvmenežalobcu,uskutočnilprevodypeňažnýchprostriedkov
v prospech účtu, ktorého vlastníkom je H. V. a to v sume X.XXX eur a v prospech účtu, ktorého
vlastníkom je W. O. v sume 1.500 eur. Žalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiltak na cudzom majetku väčšiu škodu, tým spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona. Žalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 1.500 eur.

9.2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rozpore so záujmami spoločnosti odčerpal
finančné prostriedky PS a vrátil ich v rozpore s ich určením, hoci v stanovách PS nebolo jednoznačne
uvedené, kto rozhoduje o vrátení peňazí na povolenky, ktoré neboli využité, alebo ak hostia požiadali o
vrátenie peňazí za zaplatené povolenky. Bolo nutné vychádzať z platných stanov článku 6 bod 3 písm.
e/,g/ v spojení s článkom 7 bod 1 písm. b/, článku 9 a článku 12, ktoré upravovali, že výbor zodpovedá za

dodržiavanie aj hospodárskej a finančnej disciplíny. Vrátenie peňazí v zmysle platných stanov malo byť
jednoznačne prerokované na VČS a členská schôdza mala uznesením rozhodnúť o tom, či sa peniaze
za vystavené povolenky vrátia O. a V. a ak áno, v akej výške. K takémuto rozhodnutiu však nedošlo.
Rozhodnutie nie je právoplatné, lebo žalovaný proti nemu podal odvolanie.

10. Pretože v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, súd

žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.000 eur. Záverom súd prvej inštancie
uviedol, že o náhrade trov rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

11.1.Protitomutorozsudkupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanievsúladesust.§205ods.2písm.

b/, d/ a g/ OSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania.

11.2. Zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku, proti ktorému odvolanie smeruje, nespĺňa zákonné
podmienky, ktoré sú na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia kladené, nakoľko nespĺňa podmienku
preskúmateľnosti, presvedčivosti, zrozumiteľnosti a logickej konzistentnosti súdneho rozhodnutia.

11.3. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá stanovila
podmienky, ktoré má odôvodnenie rozhodnutia súdu spĺňať. Konkrétne poukázal na Rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vydané v právnej veci L. H. c/a Q., zo dňa 21.01.1999, v ktorom
Európsky súd pre ľudské práva na strane 8 vyslovene uviedol, že rozhodnutie súdu
musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

11.4. Taktiež poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 209/04 zo dňa
23.06.2004, podľa ktorého základnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

11.5. Odôvodnenie rozhodnutia, proti ktorému toto odvolanie smeruje však neobsahuje jasné a
zrozumiteľné zodpovedanie otázok, ktoré sú podľa jeho názoru určujúce, a to najmä vo vzťahu aktívnej
legitimácie žalobcu, vo vzťahu k nároku uplatnenému žalovaným, ako aj vo vzťahu k listinným dôkazom
predložených súdu žalobcom a k listinným dôkazom, ktoré boli predložené žalovaným.

12.1. Odvolateľ uviedol, že do spisu počas prebiehajúceho konania založil výpis z registra poľovníckych
organizácií, z ktorého vyplýva, že PS Sokolová bola zaregistrovaná dňa 3.8.2007 a ako štatutárny
zástupca je uvedený T. Q.. Žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný listinný dôkaz - zápisnicu z
konania členskej schôdze alebo uznesenie prijaté na členskej schôdzi, ktorý by preukazoval, že v roku

2007 sa stal štatutárnym zástupcom PS.

12.2. Až dňa 20.1.2008 sa konala členská schôdza, z ktorej je vyhotovená zápisnica a prijaté
uznesenie, z ktorých listín jednoznačne vyplýva, že až na tejto schôdzi bol T. Q. zvolený za predsedu
PS, žalovaný za podpredsedu PS, bol určený dvojčlenný výbor a každý z členov výboru mal do

pokladne alebo na účet PS zaplatiť členský vklad vo výške 220 000,- Sk. Tieto skutočnosti ušli pozornosti
súdu, vôbec sa týmito skutočnosťami nezaoberal a dokonca sa súd nevysporiadal so Stanovami PS, a
to s článkom 4 - členovia PS, ich práva, povinnosti a zánik členstva.12.3. Z článku 4 ods. 2 vyplýva, že každý prijatý člen PS musí podpísať Stanovy PS na znak súhlasu
s jeho obsahom do 30 dní od jeho prijatia do PS. V prípade nepodpísania Stanov PS je hlasovanie o
prijatí za člena PS neplatné. Podľa ods. 3 osoba prijatá za člena PS je povinná zaplatiť do pokladne

alebo na účet PS členský podiel do 30 dní od prijatia za člena PS rozhodnutím členskej schôdze. Výška
členského podielu bude stanovená rozhodnutím členskej schôdze v internom poriadku a predstavuje
u člena PS hlasovaciu hodnotu jedného hlasu. V prípade ustanovenia člena PS za člena Výboru PS
je tento povinný uhradiť členský podiel za 10 hlasov, t. j. 10 násobok členského podielu. Nezaplatením
členského podielu zaniká členstvo v PS.

13.1. Z týchto Stanov - čiže právneho predpisu, ktorý upravoval najmä povinnosti členov PS vyplýva, že
pokiaľ bol T. Q. nominovaný dňa 20.1.2008 do funkcie predsedu a F. O. do funkcie podpredsedu, tak
každý z nich bol povinný v lehote 30 dní uhradiť do pokladne alebo na účet PS každý sumu 220 000,- Sk.

13.2. Zo zápisnice z VČS, ktorá sa konala dňa 6.1.2012 jednoznačne vyplýva záver kontrolóra PS G..

F., že ani Q., ani O. do pokladne, ani na účet tieto určené sumy nevložili, pričom G.. F. bez odôvodnenia
skonštatoval, že každý z nich disponuje iba jedným hlasom a nie 10-timi hlasmi tak, ako to vyplýva
zo stanov PS.

13.3. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že na základe čoho kontrolór spoločnosti PS Sokolová

Ing. F. určil týmto dvom členom výboru PS, že každý z nich disponuje iba jedným hlasom. D. výkladom
stanov možno vyvodiť iba jediný záver a to, že nezaplatením určenej sumy 220 000,- Sk v lehote 30 dní
od konania schôdze T. Q. a F. O. zaniklo členstvo v PS a tým PS nemala predsedu, čiže štatutárneho
zástupcu a ani podpredsedu a túto skutočnosť nikto z členov PS Sokolová nesignalizoval do registra
poľovníckych organizácií a aj napriek tejto skutočnosti zostal vo výpise uvedený ako štatutárny zástupca

T. Q..

14.1. Odvolateľ má za to, že správne a vecne argumentoval preukázateľnými dôkazmi, že žalobca v
zastúpení T. Q. ako štatutárneho zástupcu PS nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu.

14.2. Súd uvádza, že v danej veci prebiehalo a prebieha aj trestné konanie, vo veci bol vydaný trestný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor a OS rozhodol dodnes neprávoplatným rozsudkom, pričom
súd mal k dispozícii celý trestný spis 5T 71/2013 a mal možnosť konfrontovať najmä výpoveď T. Q.
v trestnom konaní a v konaní o náhradu škody a mal možnosť konfrontovať výpoveď kontrolóra G..
F. v trestnom konaní jeho účelovú zmenenú výpoveď v tomto konaní najmä, že neskôr T. Q. predložil

„účtenku“, že dňa 29.4.2008 vložil na účet spoločnosti sumu 240 000,- Sk tak ako to vyplýva z vkladu
v hotovosti v Tatra banke a z týchto dôvodov mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na
podanie žaloby.

15.1. Opäť ušlo pozornosti súdu, že sumu 240 000,- Sk síce dňa 29.4.2008 vložil na účet spoločnosti

T. Q., ale jednalo sa o vklady členov PS Sokolová a nie o jeho vklad, ktorý mal byť nie 240 000,- Sk
ale 220 000,- Sk.

15.2. Z trestného spisu, ktorý mal súd k dispozícii je jednoznačne listinné preukázané príjmovými
dokladmi, že dňa 21.1.2008 vložil T. Q. do pokladne PS sumu 22 000,- Sk, dňa 3.2.2008 vložil do

pokladne PS G.. U. F. sumu 22 000,- Sk, dňa 5.2.2008 vložil do pokladne PS Q.r L. sumu 22 000,- Sk,
dňa 5.2.2008 vložil Q. F. a P. F. do pokladne PS sumu 44 000,- Sk, dňa 5.2.2008 vložil do pokladne PS
P. sumu 22 000,- Sk, dňa 7.2.2008 vložil do pokladne PS G.. T. Q. sumu 22 000,- Sk, dňa 7.2.2008 vložil
do pokladne PS C. F. sumu 22 000,- Sk, dňa 7.2.2008 vložil do pokladne PS Q. F. sumu 22 000,- Sk.

Ďalej z tohto trestného spisu jednoznačne vyplýva výpoveď kontrolóra PS G.. F., že na účte
PS bola iba suma 240 000,- Sk a malo tam byt' 660 000,- Sk.

16. Súd sa týmito snáď najzávažnejšími skutočnosťami preukazujúcimi aktívnu legitimáciu T. Q. vôbec
nezaoberal, týmito skutočnosťami sa vôbec nevysporiadal, tieto dôkazy nebral do úvahy a z uvedeného

dôvodu možno dospieť k záveru, že súd v uvedenom prípade neúplne zistil skutkový stav veci.17. Z uvedeného dôvodu preto nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia za zákonné, keďže
nedáva jasnú odpoveď ani len na základnú otázku t. j., či T. Q. je alebo nie je aktívne legitimovanou
osobou.

18. Poukazujúc na výpovede svedkov H. V., U. F., G.. U. F. a W. O. žalovaný zdôraznil, že T. Q. a ním
navrhnutí svedkovia sa pripravili na toto konanie a na pojednávaniach vypovedali odlišne ako v trestnom
konaní a zo strany svedkov najmä G.. F. a F. ide o účelové výpovede, na ktoré by súd nemal prihliadať;
súd nebral do úvahy ani zabezpečené listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise.

19.1. Žalovaný konštatoval, že neporušil žiadne všeobecne záväzné právne predpisy a nesúhlasil so
záverom súdu, že nepostupoval podľa stanov PS. Považuje za preukázané, že tak ako žalobcovi zaniklo
členstvo v PS neuhradením sumy 220 000,- Sk do pokladne alebo na účet PS, tak isto zaniklo členstvo
v PS aj žalovanému, nakoľko nevie preukázať, že túto sumu Q. odovzdal. Logicky vyplýva, že obaja
neboli členmi PS, a preto je na mieste otázka, akými Stanovami sa mal žalovaný riadiť? Boli stanovy PS

Sokolová pre žalovaného záväzné? Keď neboli pre neho Stanovy záväzné, čo vlastne porušil žalovaný?
Žalobca navyše vypovedá, že žalovaný stanovy nepodpísal, a preto nebol členom PS. Toto tvrdenie
vyplýva aj z oznámenia Obvodného lesného úradu.

19.2. Navyše je dostatočne a vierohodne preukázané listinnými dôkazmi, že žalovaný mal od 28.01.2011

zriadený podpisový vzor k účtu PS Sokolová a poukázal na kolónku, ktorá sa na týchto tlačivách z banky
nachádza vyznačenú ako PRÁVOMOC.
V ľavej časti tejto kolónky označenej Skupina M,D,K,V je uvedené veľké písmeno „D“, v
strednej časti tejto kolónky označenej Úroveň S, A, B je uvedené veľké písmeno S a v pravej časti tejto
kolónky označenej Poznámka sa nenachádza žiadny zápis resp. poznámky Čo znamenajú písmená

„D“ a „S“ Podľa vysvetlivky písmeno „D“ označuje disponenta - je ním osoba oprávnená disponovať s
finančnými prostriedkami na účte, preberať výpisy a podobne a podstatné a veľmi významné je písmeno
„S“ - čo podľa vysvetlivky znamená - samostatne. Podpisový vzor a dispozíciu s účtom boli obaja zriadiť
v Tatra banke a.s., čo bránilo Q. dopísať v kolónke Skupina okrem písmena „D“ aj písmeno „K“, ktoré
jednoznačne znamená - spolu s inou osobou , ale toto písmeno sa tam nenachádza, čiže žalovaný

nebol žiadnym spôsobom obmedzený v dispozícii s finančnými prostriedkami na účte. Neexistuje žiadna
zmluva medzi žalobcom a žalovaným či môže, či nemôže a ako môže nakladať s účtom, či je nejakým
spôsobom obmedzený v nakladaní s účtom, neexistujú žiadne zásady hospodárenia v PS Sokolová,
ktoré by disponentov s účtom nejakým spôsobom obmedzovali a neexistuje žiadne rozhodnutie členskej
schôdze PS, ktorá by odsúhlasovala niektorému s disponentov (X., X., O.) nakladať s hotovosťou na

účte.

19.3. Žalobca nikdy nepredložil žiadne rozhodnutie výboru a ani členskej schôdze, keď manipuloval on
s účtom, aby túto manipuláciu mal schválenú. Súd sa vôbec touto podstatnou skutočnosťou, že žalovaný
mohol nakladať s účtom samostatne nezaoberal. Navyše nemožno toho času ani tvrdiť, že žalovaný

bol uznaný za vinného z prečinu sprenevery, pretože rozhodnutie Okresného súdu nie je toho času
právoplatné, nakoľko v odvolacom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté.

20.1. Žalovaný má za to, že žiadna škoda PS Sokolová nevznikla. Žalovaný vrátil finančné prostriedky V.
a O., lebo obaja si žiadali vložené finančné prostriedky na účet PS Sokolová vrátiť, nakoľko žalobca a ani

žiadny iný člen PS Sokolová okrem žalovaného nezabezpečili, aby niečo ulovili, nebola im predložená
žiadna zmluva o odstrele a neboli jasne určené pravidlá čo za sumu 1.500 eur môžu uloviť.
Poľovnícka spoločnosť Sokolová nepredložila súdu, že aké náklady mali v súvislosti s návštevami V. a
O. v PS, takže žiadne náklady pre PS Sokolová nevznikli. Navyše žiadny interný predpis neupravoval
spôsob ako naložiť s finančnými prostriedkami tých osôb, ktoré vložili na účet PS Sokolová za odlov

nejaké sumy a ani neurčovali kedy a za akých podmienok a v akej výške je možné tieto finančné
prostriedkyvracať.Žalovanýnikdynerozporoval,žepeniazeV.aO.nevrátil,peniazeobomvrátilnakoľko
si ich žiadali vrátiť. Žalovaný zastáva názor, že neexistuje ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou, pretože sa protiprávneho úkonu nedopustil, peniaze vrátil V. a O. v
dobrej viere a škoda pre PS nevznikla; navyše PS si tieto vrátené peniaze od V. a O. do dnešnej

doby nežiadala vrátiť. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd nesprávne právne vec posúdil.
Nositeľom subjektívnej povinnosti nie je žalovaný, ale osoby, ktorým boli peniaze vrátené ,a preto súd
mal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Prihliadajúc na všetky vyššie
uvedené skutočnosti preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobuzamietol alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a žalovanému
priznal náhradu trov konania.

21. Žalobca sa k odvolaniu napriek výzve prvoinštančného súdu nevyjadril.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle
§ 378 ods.1 a § 219 ods.3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stráne Krajského súdu v Nitre v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP.

23.1. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci a aj odvolanie proti rozsudku
bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „OSP“), ktorý bol
účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

23.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23.3. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci

aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

24. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale

obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,

alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súd (prvostupňového , ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

27. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

28. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že
argument žalobcu v odvolaní o tom, že žalobca nie je v tejto preskúmavanej veci aktívne vecne
legitimovaným subjektom, nie je správny.

29.1. Občianske združenie predstavuje jednu z foriem realizácie Ústavou SR zaručeného práva

združovaniasafyzických,aleajprávnickýchosôbvspolkoch,spoločnostiach,alebovinýchzdruženiach.
Okrem Ústavy je právo každého (fyzických aj právnických osôb, tuzemských aj zahraničných) upravené
v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), ktorý v
§ 18 definuje, že právnickými osobami sú aj združenia fyzických a právnických osôb. Z vymedzenia
tohto druhu právnických osôb pôjde jednak o združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb,

alebo môže ísť aj o združenia medzi fyzickými a právnickými osobami. Základnou právnou úpravou
je zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
združovaní občanov"). Občianske združenia sú v zmysle citovaného zákona právnickými osobami
súkromného práva, ktorých vznik nevyplýva zo zákona, ale na základe slobodného a vážneho prejavu
vôle zakladajúcich subjektov združenia. K členstvu v združení nemôže byť nikto nútení, rovnako tak

nemôže byť nikomu občiansky na ujmu, že sa jeho činnosti aktívne zúčastňuje, resp. že stojí mimo neho.

29.2. Pri konštituovaní občianskeho združenia dochádza na základe dvojstupňového procesu, a keďže
ide o právnickú osobu súkromného práva, ako prvé štádium kreovania združenia je potrebné chápať
jej založenie, ktoré sa uskutočňuje spísaním zakladajúceho dokumentu - Stanov a až následne sú na

mieste úvahy o vzniku združenia, a to vo forme jeho zápisu do registra občianskych združení, ktorý vedie
a aktualizuje Ministerstvo vnútra SR.

29.3. V zmysle § 6 a nasl. zákona o združovaní občanov sa proces vzniku združenia realizuje v rámci
registračného konania. Združenia sú teda právnickými osobami, ktoré vznikajú registráciou združenia na

Ministerstve vnútra SR, Sekcia verejnej správy, Odbor všeobecnej vnútornej správy. Návrh na registráciu
môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný
výbor).Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a
adresy bydliska, pričom uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným
konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch) v ktorých musí byť uvedené:

názov združenia, sídlo, cieľ jeho činnosti, orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov
a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, ustanovenie o organizačných jednotkách, pokiaľ
budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, zásady hospodárenia. K návrhu je treba pripojiť
aj potvrdenie o zaplatení správneho poplatku.

29.4. Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné,
ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní
s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne. Ministerstvo registráciu
odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že a/ ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciuzriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo cirkev
a náboženské spoločnosti, b/stanovy nie sú v súlade so zákonom, c/ ide o nedovolené združenie, ciele
združenia sú v rozpore so požiadavkami zákona.

30.1. Slovenský poľovnícky zväz bol 25.6.1990 zaregistrovaný v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov ako občianske združenie.

30.2. Podľa § 2 tohto zákona združenia sú právnickými osobami a ich členmi môžu byť i právnické osoby.

30.3. V súčasnosti platných stanovách je v § 10 písm. a/ uvedené, že poľovnícke združenia sú
organizačnými jednotkami Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré majú podľa § 1 ods.5 vlastnú právnu
subjektivitu a konajú vo svojom mene.

31.1. Podľa § 33 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, Poľovnícka organizácia vzniká registráciou

dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie
je ustanovené inak.

31.2. Podľa ods.2 tohto ustanovenia Návrh na registráciu poľovníckej organizácie (ďalej len "návrh
na registráciu") môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú

držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného
výboru a uvedú v ňom svoje meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich
je oprávnený konať v ich mene (ďalej len "splnomocnenec"). K návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky
stanov poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedené: a) názov poľovníckej organizácie, b) sídlo,
c)pôsobnosť,d)cieľarozsahjejčinnosti,e)právaapovinnostičlenov,f)orgánypoľovníckejorganizácie,

ich kompetencie, spôsob ich vytvorenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene
organizácie, g) spôsob registrácie členov a organizačných zložiek, h) ustanovenia o organizačných
zložkách, ak sú vytvorené a ak konajú vo svojom mene, i) zásady hospodárenia.

V mene poľovníckej organizácie až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. f) koná prípravný

výbor alebo splnomocnenec (ods. 3).

Názov poľovníckej organizácie musí byť odlišný od názvu inej poľovníckej organizácie, ktorá je už
registrovaná (ods. 4).

31.3. Podľa § 34 ods.1 zákona o poľovníctve Ministerstvo vedie centrálny register poľovníckych
organizácií (ďalej len "centrálny register"), ktorý obsahuje: a) názov poľovníckej organizácie, b)
identifikačné číslo organizácie, c) sídlo, d) pôsobnosť, e) údaje o štatutárnom zástupcovi, ktorými sú
meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje, f) údaje o organizačných
zložkách poľovníckych organizácií, ktoré majú právnu subjektivitu:1. názov,2. sídlo,3. štatutárny

zástupca, meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje,4. dátum vzniku,5.
identifikátor,ktorýmječíslopozostávajúcezidentifikačnéhočíslapoľovníckejorganizácie/poradovéčíslo
pridelené poľovníckou organizáciou, g) dátum vzniku poľovníckej organizácie.

Návrhnaregistráciupodávaprípravnývýboralebosplnomocnenecokresnémuúradupríslušnémupodľa

sídla organizácie (ods. 2).

Ak poľovnícka organizácia, ktorá má byť zaregistrovaná, nespĺňa podmienky podľa § 32 ods. 1 alebo
návrh na registráciu nemá náležitosti podľa § 33, alebo ak sú údaje v návrhu neúplné alebo nepresné,
alebo stanovy poľovníckej organizácie neobsahujú náležitosti podľa § 33 ods. 2, okresný úrad upozorní

na to prípravný výbor alebo splnomocnenca bezodkladne, najneskôr do 10 dní od doručenia návrhu s
tým, že ak tieto nedostatky nebudú odstránené, registrácia nebude vykonaná (ods. 3).

Konanie o návrhu na registráciu sa začne dňom, keď je okresnému úradu doručený návrh na registráciu,
ktorý nemá nedostatky uvedené v odseku 3. O dni začatia konania okresný úrad bezodkladne

upovedomí splnomocnenca alebo prípravný výbor (ods. 4).

31.4. Podľa § 35 ods.1 citovaného zákona o poľovníctve Okresný úrad registráciu nevykoná, ak pod
rovnakým názvom je už zaregistrovaná poľovnícka organizácia alebo návrh nespĺňa podmienky podľa§ 33, alebo z predložených stanov vyplýva, že a) nejde o poľovnícku organizáciu podľa § 32 ods. 1, b)
stanovy nespĺňajú podmienky podľa § 33 ods.2.
O odmietnutí registrácie rozhodne okresný úrad do 15 dní od začatia konania o registrácii a rozhodnutie

doručí splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému výboru (ods. 2).
Ak nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie okresného úradu o odmietnutí registrácie,
poľovnícka organizácia vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom
registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru alebo prípravného výboru mu okresný úrad
zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie (ods. 3).

31.5. Podľa § 37 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmenu stanov oznámi poľovnícka organizácia písomne
okresnému úradu do 15 dní od jej schválenia príslušným orgánom poľovníckej organizácie a pripojí vo
dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Ak zmena stanov nie je v súlade s § 32 a 33 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné,

alebo ak by obsah zmeny stanov zakladal dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 35 ods. 1, okresný
úrad bezodkladne vyzve poľovnícku organizáciu na odstránenie nedostatkov. Poľovnícka organizácia je
povinná tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia upozornenia a v lehote ďalších 10 dní
o tom upovedomí okresný úrad. Ak tak neurobí, okresný úrad poľovnícku organizáciu rozpustí (ods. 2).

Ak nie je dôvod na postup podľa odseku 2, zašle okresný úrad poľovníckej organizácii do 10 dní od
doručenia oznámenia podľa odseku 1 jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že zmenu
berie na vedomie (ods. 3). Tento zákon o poľovníctve nadobudol účinnosť 1.9.2009 a v ustanovení § 83
zrušil zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993 Z.z.

32.1. Z Registra poľovníckych organizácií vyplýva, že Poľovnícka spoločnosť Sokolová, so sídlom N. P.,
T. Q. 1, IČO: 42115124 vznikla 3.augusta 2007, teda ešte podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v
znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 99/1993 Z.z., jej predsedom je T. Q. a táto spoločnosť je riadne zaregistrovaná.

32.2. Vychádzajúc z uvedeného Poľovnícka spoločnosť Sokolová so sídlom v N. P., T. Q., má vlastnú
právnu subjektivitu, má pridelené vlastné IČO: XX XXX XXX a jeho štatutárnym zástupcom je predseda
T. Q..

33. Odvolací súd poznamenáva, že v tomto konaní bolo z hľadiska právnej subjektivity žalobcu potrebné
vychádzať z výpisu z registra poľovníckych organizácií a nebolo možné preskúmať otázku vzniku
poľovníckeho združenia či dokonca konštatovať, že Poľovnícka spoločnosť Sokolová, teda žalobca,
vôbec nevznikol.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ak člen združenia považuje
rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný
prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom
dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd v správnom konaní o
jeho preskúmanie. V tejto preskúmavanej veci sa však nič podobné neudialo, a tak bolo treba vychádzať

jednoznačne z toho, že žalobca má právnu subjektivitu, a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
žaloby o náhradu škody voči žalovanému.

35. V čase, keď sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, ktorým na škodu žalobcu neoprávnene
uskutočnil prevody peňažných prostriedkov z účtu žalobcu, sa spoločnosť žalobcu spravovala

Stanovami z 19.12.2009, evidovanými Obvodným lesným úradom v Nitre dňa 13.01.2010. Za
dodržiavanie poľovníckej, hospodárskej ,finančnej a organizačnej disciplíny podľa článku 7 bod 1 písm.
b/ stanov žalobcu bol zodpovedný Výbor PS ako kolektívny orgán a v zmysle písm. f/ tohto článku pre
prijatie rozhodnutí výboru PS pri všetkých hlasovaniach výboru PS bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých členov výboru PS. Z uvedeného vyplýva, že žiaden člen PS, a to ani štatutárny orgán

PS nemohol disponovať s finančnými prostriedkami PS bez predchádzajúceho schválenia nadpolovičnej
väčšiny členov Výboru PS. Výbor bol výkonným orgánom a skladal sa z dvoch členov, a to z predsedu
a podpredsedu, počet členov výboru a zloženie určovala členská schôdza, pre prijatie rozhodnutiavýboru PS bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov členov výboru PS a pri rovnosti
rozhodoval hlas predsedu. Predsedom PS bol T. Q. a podpredsedom PS bol F. O., teda žalovaný.

36. Členská schôdza PS schvaľovala plán hospodárenia a finančného hospodárenia, schvaľovala aj
výšku príspevkov, pričom majetok PS bol tvorený aj prínosmi z inej činnosti , teda aj peniazmi za
povolenky, a výnosmi z poľovníckeho hospodárenia, s ktorými PS hospodárila podľa plánu schváleného
výročnou členskou schôdzou. Žiaden plán finančného hospodárenia v súvislosti s vrátením plnej sumy
peňazí za povolenky hosťom H. V. a W. O. nebol schválený na výročnej členskej schôdzi dňa 6.1.2012,

žiadosti týchto dvoch osôb o vrátenie peňazí ani neboli prerokované vo výbore, ani na členskej schôdzi.

37.Žalovanýtakvrozporesozáujmamispoločnostižalobcuodčerpalfinančnéprostriedkyžalobcuadňa
8.1.2012 v rozpore s ich určením uskutočnil prevod peňažných prostriedkov z účtu žalobcu v pobočke
Tatra Banky, a.s. v Nitre na účet H. V. v sume 1.500 eur a na účet W. O. v sume 1.500 eur, čím spôsobil
žalobcovi škodu v žalovanej výške 3.000 eur, hoci vedel, že podľa už prijatých stanov dňa 6.1.2012 už

bola zrušená jeho funkcia podpredsedu ako aj jeho podpisové právo, a tak bez ohľadu na to, že Stanovy
prijaté dňa 6.1.2012 ešte neboli zaregistrované Obvodným lesným úradom v Nitre, (zaevidované
boli 10.1.2012), nemohol svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami na účte žalobcu, majúc pritom
vedomosť o tom, že došlo k zmene pomerov a podmienok na odkupovanie povolení na lov zveri.

38. Vzhľadom k uvedeným argumentom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

39. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ( § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trov nevznikli.

40. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).