Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220480
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116220480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu A.. H. R., X.. XX.X.XXXX, F. XX,
F., zast. Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855 proti
žalovanému G. L. - W..R., B. X, F., IČO: 34 412 654, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Žižkova
19, Košice o zaplatenie 2 000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
12Csp/65/2016-47 zo dňa 19.5.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Priznal

žalovanej náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vychádzal z toho, že ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti dňa 16.1.2016 uzatvoril so žalovanou
ako sprostredkovateľkou predaja nehnuteľnosti a pani F. ako vlastníkom predávanej nehnuteľnosti
Rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa a vlastníka nehnuteľnosti
rezervovať do 4.3.2016 za účelom predaja nehnuteľnosti špecifikované v rezervačnej zmluve.
Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Rezervačnú zmluvu uzatvorenú medzi ním ako

záujemcom, žalovanou ako sprostredkovateľkou a pani F. ako vlastníkom nehnuteľnosti dňa 16.1.2016.
V článku I. tejto zmluvy je uvedené, že sprostredkovateľka vyhlásila, že bola poverená vlastníčkou
nehnuteľnosti zabezpečiť budúceho kupujúceho/záujemcu a k tomu súvisiacich úkonov pre budúci
predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť mala byť rezervovaná do 4.3.2016. V článku IV. bod 4 zmluvy si
strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
zavinením zo strany záujemcu, uhradí záujemca sprostredkovateľovi sumu 2 000 € ako zmluvnú pokutu
za neplnenie záväzkov záujemcu, ktoré mu vyplynú z tejto zmluvy, a ktorá sa uhrádza započítaním

vyššie uvedeného blokovacieho depozitu. Jedinou výnimkou, kedy záujemca nie je povinný uhradiť pri
nenaplnení účelu tejto zmluvy zmluvnú pokutu, je neschválenie hypotekárneho úveru záujemcovi. V
článku IV. bod 5 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a
to uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu
2 000 € ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka. V článku IV. bod 6 si strany dohodli, že
sprostredkovateľtoutozmluvounezodpovedázakonaniezáujemcu.Vprípade,aknedôjdekuzatvoreniu
kúpnej zmluvy zavinením zo strany sprostredkovateľa, potom sa sprostredkovateľ zaväzuje okamžite

vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 2 000 €.
Žalobca do spisu doložil aj návrh na vysporiadanie zmluvných podmienok, ktorý dňa 3.2.2016
zaslal žalovanej. V návrhu sa uvádza, že dňa 2.2.2016 mu bolo telefonicky oznámené zo strany
sprostredkovateľa aj vlastníčky, že vlastníčka ustupuje od predaja z dôvodu predaja nehnuteľnosti inémuzáujemcovi. Žalobca konanie vlastníčky považuje za porušenie zmluvných podmienok a uplatňuje si
právo na vrátenie zálohy vo výške 2 000 € a tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000
€ podľa článku IV. bod 5 zmluvy. Do spisu doložil aj druhú výzvu na vysporiadanie plnenia zmluvných

podmienok zo dňa 23.2.2016 adresovanú žalovanej na vrátenie zálohy 2 000 €, ako aj na zaplatenie
zmluvnej pokuty 2 000 €, najneskôr do 26.2.2016. Zároveň do spisu doložil aj výzvu právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 13.6.2016 adresovanú žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty 1 500 € do 20.6.2016.
Súd citoval § 544 až § 546 O.z. a dôvodil, že ak z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, dlžník
nie je povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zmluvy nezavinil. Občiansky zákonník vychádza v

ustanovení § 545 ods. 3 z toho, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v občianskoprávnom vzťahu je zo
zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinnou osobou, pričom sa predpokladá zavinenie
povinného subjektu. Uvedené platí, pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o zmluvnej pokute nedohodli
inak. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť napr. na tom, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne aj
v prípade nezavineného porušenia zmluvných povinností.
Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka stačí na splnenie podmienky zavinenia

nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti
charakterizovanej tým, že povinný subjekt nechcel, aby došlo k porušeniu povinnosti a ani nevedel, že
spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci
ho vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie, či osobné pomery mal a mohol vedieť (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 588/2003 zo dňa 23.6.2004).

Ako už bolo uvedené, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie zmluvnej povinnosti
dlžníka. V tomto prípade však žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla byť tým dlžníkom, ktorý nejakým
spôsobom svoju zmluvnú povinnosť porušil. Zmluvnú povinnosť porušila vlastníčka nehnuteľnosti pani
F.. Zmluvné prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na
sprostredkovateľa nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa názoru súdu, článok IV. bod 5 Rezervačnej zmluvy svojím účelom odporuje zákonu, konkrétne
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, a preto je tento článok neplatný.
Ajkeďustanovenie§545ods.3Občianskehozákonníkauvádza,žeakzdohodynevyplývaniečoiné,nie

je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Opätovne súd poukazuje,
že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na dlžníka. Strany zmluvy si nemôžu dohodnúť, že
povinnosť zmluvnej pokuty prechádza na inú osobu. Ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka
pripúšťa, aby dlžník bol povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď ju nezavinil. Čiže dohoda sa môže týkať
len zavinenia alebo nezavinenia dlžníka, nie tretej osoby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

2. V podanom odvolaní navrhol žalobca napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. V odvolaní namietal,
že konajúci súd pri posudzovaní nároku žalobcu nezobral do úvahy skutočnosť, že predmetom
Rezervačnejzmluvybolzáväzoknielenvlastníkanehnuteľnostialeajzáväzokžalovanej,atozabezpečiť
rezervovanie nehnuteľnosti v prospech realizácie kúpy tejto nehnuteľnosti žalobcom.

Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a umožnila vlastnícke nehnuteľnosti nepristúpiť
k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy. Práve pre tento prípad bola uzatvorená dohoda v znení článku IV odsek 5
Rezervačnej zmluvy, teda „V prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy a to uzatvoreniu kúpnej
zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu 2 000 € (slovom :
dvetisíc eur) ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka“.

S ohľadom na uvedené sa teda nejedná, ako to uzatvoril konajúci súd, o prenesenie povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa, ale jedná sa o dohodu
zaplatiť zmluvnú pokutu sprostredkovateľom v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, teda k
realizácii záväzku, na ktorý bola zaviazaná aj žalovaná (jedná sa o priamy záväzok žalovanej).
Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že žalovaná je realitnou kanceláriou a mala postupovať

s odbornou starostlivosťou, teda mala plniť povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazala, zvlášť po tom, čo
záujemca o kúpu nehnuteľností uhradil rezervačný poplatok. Žalovaná však v rozpore s Rezervačnou
zmluvou nezabezpečila naplnenie účelu Rezervačnej zmluvy a teda uzatvorenie kúpnej zmluvy.
S ohľadom na uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute v znení a obsahu uvedenom v Rezervačnej zmluve
máme za to, že nárok žalobcu je zachovaný bez ohľadu na to, či nesplnenie účelu Rezervačnej zmluvy

zavinila alebo nezavinila žalovaná, pričom povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nie je
prenesenou povinnosťou z vlastníka nehnuteľnosti na sprostredkovateľa, ale je priamou povinnosťou
sprostredkovateľa, ktorá mala byť splnená.Sohľadomnavyššieuvedenénavrhujemesúdudruhejinštancie,abyvsúladesustanovením§388CSP
vydal nasledovný rozsudok: súd mení rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % roční až do zaplatenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
Alternatívnypetit:Vprípade,akmásúddruhejinštanciezato,žejepotrebnévykonaťďalšiedokazovanie
a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom navrhujeme, aby v súlade s ustanovením § 389
odsek 1 CSP vydal uznesenie: Odvolací súd ruší Rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanú a rozhodnutie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalovaný potvrdiť rozsudok. K tonuto odvolaniu dáva žalovaná toto
vyjadrenie: Žalovaná sa plne stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že povinnosť sa viaže na
nesplnenie povinnosti dlžníka. Zmluvnú povinnosť porušila vlastníčka nehnuteľnosti a nie žalovaná,
teda zmluvné prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na
sprostredkovateľa nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že čl. IV. bod 5 Rezervačnej

zmluvy odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a preto je neplatný.
Formuláciu rezervačnej zmluvy pripravenej žalobcom, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, považuje
žalovaná za nekalú a to v snahe prenášať povinnosť úhrady zmluvnej pokuty na žalovanú a v
nedodržiavaní zásady ekvivalencie vzájomných povinností, adresnosti povinnosti vrátane zmluvných
pokút. Toto sa jasne demonštruje napr. v čl. IV., bod 5 Rezervačnej zmluvy, kde je snaha prenášať

zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti na sprostredkovateľa, ako aj v čl. IV. bod 4 Rezervačnej zmluvy,
kde je zakotvená zmluvná pokuta kupujúceho s jedinou výnimkou a to neschváleného hypotekárneho
úveru. Je potrebné uviesť, že ide o používané nekalého ustanovenia, ktoré má evokovať zdanie
ekvivalencie povinnosti a ktoré umožňuje v kombinácii, keď nie je uvedené, a to ani približne, v
akom rozsahu sa má platiť kúpna cena z hypotekárneho úveru, aby, ak sa záujemca rozhodne

následne nepristúpiť k podpisu zmluvy, jednoducho požiadal o poskytnutie úveru blízkemu 100 % ceny
nehnuteľnosti, t.j. v rozsahu, ktoré v súčasnosti banky neposkytujú.
Žalovaná podotýka, že nekalosť konania žalobcu vyplýva aj z toho, že dňa 14.01.2016 a 15.1.2016
bola vykonaná obhliadka bytu na C. Č.. XX F. a žalobca ako záujemca prejavil záujem o kúpu bytu,
pričom žalovaná navrhla stretnutie vo veci uzavretia predkupnej zmluvy, prípadne rezervačnej zmluvy

na pondelok 8.1.2016 v priestoroch realitnej kancelárie za účasti všetkých zmluvných strán. Žalobca
naliehal, aby k stretnutiu došlo už v sobotu 16.01.2016, pričom žalobca návrh rezervačnej zmluvy
zaslal žalovanej mailom 10 minút pred stretnutím, čím zamedzil žalovanej sa s predmetom zmluvy
oboznámiť, prípadne jej znenie prekonzultovať s právnikom. S prihliadnutím na obsah zmluvy považuje
žalovaná konanie žalobcu za nekalé, čo uviedla aj vo vyjadrení zo dňa 08.02.2016 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu. Vlastníčka nehnuteľnosti dňa 27.01.2016 oznámila žalobcovi, že nepristúpi
k predaju nehnuteľnosti.
Podľa čl. IV. bod 6 Rezervačnej zmluvy v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo
strany sprostredkovateľa (žalovaného) potom sa sprostredkovateľ zaväzuje okamžite vrátiť záujemcovi
rezervačný poplatok vo výške 2 000 €. Nakoľko k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo zavinením zo

strany žalovanej ako sprostredkovateľky, žalovanej nevzniká povinnosť vrátiť rezervačný poplatok.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, jej úprava v OZ vychádza z princípu zavinenia. K porušeniu
povinnosti pristúpiť k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo zavinením zo strany žalovanej, preto žalovaná
považuje požiadavku žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty uplatnenú v žalobe za nedôvodnú.
Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol,

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalovanej trovy konaniu vo výške 100%.

4. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

5. Rozsudok bol odvolaním napadnutý, preto bol aj v celom odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

7. Uplatnené odvolacie dôvody sú dané.8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

11. Odvolací súd k dôvodom rozsudku dopĺňa z hľadiska právneho záveru súdu prvej inštancie len
to, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp.zn.

7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu
prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku a je v ňom vysvetlené, z ktorých
dôkazov pri rozhodovaní vychádza aj ako daný spor pri zistení skutkového stavu právne posúdil, toto
konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú ich organickú jednotu, čo

jednoznačne takýto prístup judikatúry reflektuje aj v ustálenej judikatúre ESĽP.

12. Treba potom súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenom spore žalovaná ako
sprostredkovateľ nemohla byť dlžníkom, ktorý nejakým spôsobom svoju zmluvnú povinnosť porušil,
práve vlastníčka nehnuteľnosti pani F. porušila zmluvnú povinnosť a prenesenie povinnosti zaplatiť

zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa nepožíva žiadnu právnu
ochranu.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 369 CSP, lebo súd prvej inštancie vyložil
svoj právny záver jednoznačne a vychádzal z viacerých právnych predpisov, čo je dôvodom hodným

osobitného zreteľa pre odvolacie konanie, aby neboli priznané trovy odvolacieho konania za vyjadrenie
podané žalovaným.

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.