Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Peter Tóth

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010068
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618010068.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému L. N., nar. XX.XX.XXXX v J., okres
G., trvale bytom mesto G., okres G., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360, odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 139 odsek 1 písm. c), písm. e), 127
odsek 3, odsek 5 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku

Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. mája 2018 pod sp. zn. 2T/24/2018, na verejnom zasadnutí
konanom v Trenčíne dňa 06. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. mája 2018 pod sp. zn. 2T/24/2018 bol obžalovaný
L. N., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360, odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 139 odsek
1 písm. c), písm. e), 127 odsek 3, odsek 5 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 01.03.2018 v čase okolo 20:00 hod. v G. na ul. E. M. v priestoroch bytu č. XXXX/XX, kde spolu
s poškodenými býva, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal C. J. zabitím jej manžela I. J., ktorý bol v tom
čase v práci tým spôsobom, že ho dopichá, alebo zastrelí zbraňou, ktorú si mal zaobstarať, alebo že

mu dá cyankáli, čo C. J. telefonicky oznámila I. J., pričom tieto reprodukované vyhrážky vzbudili u I. J.,
nar. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a u C. J., nar. XX.XX.XXXX vzbudili dôvodnú
obavu o život a zdravie jej manžela.

Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr.
zákona,§38odsek3 Tr.zákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere 6(šesť)mesiacov,ktorého

výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 14 (štrnásť) mesiacov, s probačným dohľadom nad obžalovaným, a so
súčasným uložením obmedzenia obžalovanému podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, spočívajúcim
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok (počas určenej skúšobnej doby).

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Partizánske v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V písomných odôvodnení odvolania uviedol, že výrok o uloženom podmienečnom treste odňatia slobody
obžalovanémupovažujezanezákonnýaneprimeranemiernyatrestniejeuloženývsúladesozásadami
ukladania trestov podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nespĺňa účel trestu z
hľadiska generálnej i individuálnej prevencie, a to aj vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného
činu násilnej povahy. V tejto súvislosti poukázal na predtým vydaný trestný rozkaz prvostupňovým

súdom v prejednávanej veci, v ktorom bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, keď od času jeho vydania, do konania hlavného pojednávania nedošlo k takým zásadnýmzmenám, vyjmúc vyhlásenia o uznaní viny obžalovaným, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu odňatia
slobody nespojeného s bezprostredným jeho výkonom, a to už za existencie prevládajúceho pomeru
poľahčujúcich okolností u obžalovaného v čase vydania trestného rozkazu. Prokurátor navyše poukázal,

že prvostupňový súd nadbytočne uznal u obžalovaného aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zákona, keďže obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zákona potom, čo sa obžalovaný priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti a túto aj oľutoval.
Prokurátor ďalej uviedol, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému, určovaní jeho druhu
a výmery, dostatočne nezohľadnil spôsob spáchania trestného činu obžalovaným a jeho následok,

keď sa obžalovaný dopustil násilnej trestnej činnosti na blízkej osobe a osobe vyššieho veku a pod
vplyvom požitia alkoholických nápojov, aj keď bez zistenia psychosomatickej závislosti obžalovaného
podľa výsledkov znaleckého dokazovania, čo však i tak zvyšuje nebezpečnosť jeho konania. Uložený
trest obžalovanému v napadnutom rozsudku preto nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodnými pre
ukladanie trestu a nemôže pôsobiť výchovne ani na obžalovaného samotného a ani na ostatných
členov spoločnosti a nie je ani dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia protiprávneho konania,

ktorého sa dopustil obžalovaný. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne,
ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
uloženom treste obžalovanému a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému podľa §
360 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek
3 Tr. zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby,

so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaný sa písomne, ešte prostredníctvom ustanoveného obhajcu, na písomné odôvodnenie
prokurátoravyjadriltak,ženapadnutýrozsudokpovažujezazákonnýaprimeraný,keďprvostupňovýsúd

správne zohľadnil a vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, vrátane všetkých troch konštatovaných
poľahčujúcich okolností. V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora voči napadnutému výroku o
treste poukázal na to, že generálna prevencia sa nemôže stotožňovať s kolektívnym zastrašovaním.
Trestanie, ktoré by spôsobovalo zbytočne útrapy alebo by ešte väčšmi znižovalo ľudskú dôstojnosť
nemôže splniť účel trestu a u verejnosti vyvoláva skôr súcit s odsúdeným, čím sa účel trestu neposilňuje,

ale naopak, oslabuje a tým i účinnosť trestného práva. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako
odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla vyhovieť odvolaniu
prokurátora okresnej prokuratúry s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v písomnom

odôvodnení odvolania.

Obaja poškodení, C. J. a I. J., prítomní na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zhodne uviedli, že
obžalovaný v súčasnej dobe alkoholické nápoje už nepožíva. So svojou priateľkou si našli vlastné
bývanie, ktoré si zariaďujú. S obžalovaným sú v každodennom kontakte. Požiadali, aby odvolací súd

potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a odvolanie prokurátora preto zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odseku 1 Tr.
poriadku napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo právoplatne prijal na
hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal
obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 139 odsek 1 písm. c),
písm. e), 127 odsek 3, odsek 5 Tr. zákona , pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil
všetky štyri zákonné formálne znaky citovaného trestného činu, vrátane materiálneho korektívu (stupeň
nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý bol celkom zrejme vyšší než nepatrný). Keďže odvolacísúd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe okresného súdu výroku o vine
predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru,

že odvolanie prokurátora, hoci bolo podané včas, nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd (na rozdiel od názoru prokurátora
v písomných dôvodoch odvolania) správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Na jednej
strane je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami prokurátora v tom, že obžalovaný sa dopustil
trestnej činnosti s násilným charakterom, ale na druhej strane nemožno opomenúť, že ide vyslovene
o verbálny delikt, keď nebolo preukázané, že by došlo zo strany obžalovaného aj k fyzickému násiliu.
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky prokurátora, okolnosť, že sa obžalovaný dopustil žalovaného
skutku pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, prvostupňový súd túto okolnosť zohľadnil pri ukladaní

trestu, keď obžalovanému uložil zákonne i obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok, počas plynutia určenej skúšobnej doby uloženého podmienečného
trestu odňatia slobody. To, že obžalovaný sa dopustil trestného činu voči osobe blízkej a súčasne osobe
vyššieho veku je zákonným kritériom posúdenia žalovaného skutku ako trestného činu v kvalifikovanej
podstate (podľa odseku 2 §-u 360 Tr. zákona) s prísnejším trestnoprávnym postihom. Preto by bolo v

rozpore s platnou zásadou „zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti“ (v neprospech obžalovaného)
tieto skutočnosti zohľadňovať pri určovaní výmery a formy trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd tiež
správne a zákonne identifikoval u obžalovaného celkovo tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j),
písm.l)ipísm.n) Tr.zákona,t.j.správnevyhodnotilvšestrannévedenieriadnehoživotauobžalovaného
do spáchania žalovaného skutku, jeho priznanie a súčasne úprimné oľutovanie spáchaného žalovaného

skutku a trestnej činnosti, ktorému bolo možné uveriť a napokon i dané vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zo spáchania žalovaného skutku, ktoré
aj bolo prvostupňovým súdom po splnení zákonných podmienok neodvolateľne prijaté. Z už doteraz
ustálenej judikatúry (i Najvyšším súdom SR) vyplýva, že v prípade prijatia takéhoto vyhlásenia je
možné túto skutočnosť (v prospech obžalovaného) zohľadniť pri ukladaní trestnoprávnych sankcií.

Pokiaľ prvostupňový súd v napadnutom rozsudku u obžalovaného neaplikoval moderačné oprávnenie
v podobe mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d),
odsek 4 Tr. zákona, potom správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n) Tr.
zákona. Nesprávnym je odvolací argument prokurátora v písomných dôvodoch odvolania v tom, že ide o
nadbytočné priznanie poľahčujúcej okolnosti v posudzovanom prípade, keďže u obžalovaného existujú

iba prevažujúce dve poľahčujúce okolnosti, pri správnom posúdení neexistencie akejkoľvek priťažujúcej
okolnosti u obžalovaného, podľa § 37 Tr. zákona. Prokurátor nesprávne stotožňuje poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, ktorej význam spočíva
v tom, že obžalovaná osoba, ktorej vyhlásenie o uznaní viny je i súdom prijaté, významným spôsobom
nielen prispieva k celkovej hospodárnosti konania v štádiu konania pred súdom, ale predovšetkým

významným spôsobom napomáha žalobcovi (prokurátorovi), pokiaľ ide o jeho povinnosť preukazovať
vinuobžalovanémuasúčasnetakýtoprocesnýstavvýraznepodporujetiežstabilitusúdnehorozhodnutia
do budúcnosti. Krajský súd sa nemôže stotožniť tiež s odvolacím argumentom prokurátora v písomných
dôvodoch odvolania, ktorým opiera nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého výroku o uloženom treste
obžalovanému už o zrušený, predtým vydaný trestný rozkaz v posudzovanej veci. Potom, čo bol podaný

odpor oprávnenou osobou a došlo k prednesu obžaloby na hlavnom pojednávaní, už prvostupňový súd
nie je viazaný žiadnym z výrokov tohto vydaného trestného rozkazu. V posudzovanom prípade odvolací
súd nezistil žiadne také významné okolnosti, ktoré by náležite odôvodňovali to, že obžalovanému je
nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody tak, ako navrhoval prokurátor, t. j. v zákonnej upravenej sadzbe
a spojený iba bezprostredne s jeho výkonom, so zaradením na jeho výkon do najmiernejšieho ústavu na

výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Preto uložený trest odňatia
slobody obžalovanému prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, na dolnej a upravenej hranici
trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. j), písm. l) a písm. n)
za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona (6 mesiacov až 26 mesiacov), t. j. vo výmere 6
(šesť) mesiacov, s jeho podmienečným odkladom podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, s obligatórnym

určením primeranej skúšobnej doby pri dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) na 14 (štrnásť)
mesiacov, a to navyše aj s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného podľa § 51 odsek 1,
odsek 2 Tr. zákona, na posilnenie účinkov tohto uloženého výchovného trestu, spolu so správne
uloženým zákonným obmedzením podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona obžalovanému, v podobezákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, spolu so správne zohľadnenými
ďalšími zákonnými kritériami, dostatočne napĺňa účel trestu u obžalovaného, individuálno-preventívny a
generálno-preventívny účinok, ako aj primerané morálne odsúdenie spoločnosťou. Krajský súd navyše

poukazuje i na samotný postoj poškodených, ktorých vyššie citované vyjadrenia na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu k osobe obžalovaného potom, čo bol prepustený z väzby na slobodu v posudzovanej
veci, nasvedčujú tomu, že obžalovaný má záujem na vedení riadneho života.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry odvolací súd nepovažoval za dôvodné a

preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.