Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222462
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115222462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: V.Š. P., L..

XX.XX.XXXX, J. J. X, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35
792 752, Pribinova 25, Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1
526,08 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z priznanej
sumy, vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2015 žiadal súd, aby vydal rozsudok,
ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 526,08 Eur z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 158/2014
bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom zo strany terajšieho žalovaného bola voči nemu
podaná žaloba o zaplatenie sumy 1 526,08 Eur. Žaloba bola zamietnutá a žalovanému (v tomto konaní
žalobcovi) bola priznaná náhrada trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2015.
Žalobca uviedol, že ujma, ktorú utrpel, spočíva v tom, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, keď sa
voči nemu domáhal plnenia napriek tomu, že úroky v spotrebiteľskej zmluve boli v rozpore s dobrými

mravmi, boli absolútne neplatné a žalobca plnil väčšiu sumu, na akú mal žalovaný nárok.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Mal za to, že na strane žalobcu žiadna ujma
nevznikla, pretože v rámci konania o žalobe na plnenie súd poskytol žalobcovi ochranu v zmysle
príslušných právnych predpisov. Súčasne z podaného návrhu nevyplýva žiadne odôvodnenie, pre ktoré
má byť zamietnutie žaloby dôvodom pre aplikáciu časti z uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa
žalovaného sa posledná veta § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa dá aplikovať len za predpokladu

splnenia tej podmienky, kedy súd rozhodnutím vysloví porušenie práva alebo povinnosti. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 7C 158/2014,
oboznámením s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa
19.11.2015 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200 Eur.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe sporové strany.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 10Co 35/2016-62 zo dňa 03.10.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení mimo iného konštatoval, že v

rozsudku absentuje odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom ujmy, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ
utrpieť v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 158/2014, ktorá mala súvisieť s jeho osobným prežívaním
súdneho konania a so stratou času.

7. Súd prvej inštancie nijako bližšie toto „osobné prežívanie žalobcu“ a „stratu času žalobcu“
nekonkretizoval, preto ak je tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, nepochybne daný

základ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keď za daného stavu, s ohľadom na
závažne a viacnásobné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca
úspešne domohol na všeobecnom súde, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne
dôvodné, je potrebné, aby súd prvej inštancie náležite zvážil požadovanú výšku priznaného finančného
zadosťučinenia. Uvedená výška by mala byť primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a

súčasne by mala zodpovedať svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Nijako však nemôže súvisieť s náhradou bezdôvodného
obohatenia v civilnom konaní, resp. s náhradou škody v trestnom konaní tak, ako to argumentoval
súd prvej inštancie. Rovnako je potrebné poukázať, že výška tejto sankcie by mala byť primeraná a
odradzujúca tak, aby si žalovaný neuplatňoval zhodné nároky voči iným spotrebiteľom, a preto keď súd

prvej inštancie v ďalšom argumentoval bližšie neuvedenou „ujmou“ žalobcu, súvisiacou s jeho osobným
prežívaním súdneho konania, resp. „stratou času“, je takáto argumentácia, resp. skúmanie poškodenia
dobrého mena žalobcu, zhoršenia jeho zdravotného stavu pre posúdenie nároku žalobcu v zmysle §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 nepodstatná. Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude opätovne vec
prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného, s tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré už

vyššie poukázal odvolací súd a tieto svoje skutkové zistenia aj náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia
odôvodniť.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie oboznámením s rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 25C 4/2014-111 zo dňa 19.05.2014, trestným rozkazom č. k. 41T 12/2014-121 zo dňa 26.02.2014,

dopočutím žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

9. Dňa 15.11.2010 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o revolvingovom úvere č. 8300031867, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v celkovej
výške 840 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať žalovanému ako veriteľovi v 36-tich mesačných

splátkach vo výške 47,69 Eur vždy k 10-temu dňu toho ktorého mesiaca. RPMN za úver predstavovala
65,06 %, ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70,02 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola
68,44 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Po vykonanom dokazovaní tunajší
súd dňa 08.12.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovaný v tomto konaní bol povinný

nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 242,18 Eur. Súd považoval dojednanú výšku
úrokov pri úvere vo výške 70,02 % a pri revolvingu vo výške 68,44 % za neprimeranú. Porovnaním
úrokových sadzieb súd zistil, že takýto úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú sadzbu uplatňovanú
bankami. Úroky pri úvere predstavujú odplatu za požičanú istinu (odmenu za užívanie požičanej
istiny). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť

úroky pri úvere pri poskytnutí peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov
závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala žiadnym obmedzeniam. Súd uviedol, že aj
v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že uvedené

peňažné plnenie pri úrokovej sadzbe úveru 70,02 % a pri revolvingu 68,44 % je v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda je absolútne neplatné.10. V konaní 25C 4/2014 si žalobca voči žalovanému uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 001,58 Eur a určenie neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy č. 8300031887. Žalobe
bolo vyhovené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015.

11. Súd zároveň zistil, že vo vzťahu k tejto zmluve bola trestným rozkazom č. k. 41T 12/2014-121 zo dňa
26.02.2014 obchodná zástupkyňa žalovaného uznaná za vinnú pre prečin podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona, keďže sumu 405,12 Eur, ktorá bola žalobcovi poskytnutá ako revolvingový úver a
ktorú odmietol a vrátil, následne žalovanému nevrátila. Odsúdenej bola zároveň uložená povinnosť, aby

žalobcovi ako poškodenému zaplatila sumu 405,12 Eur.

12. Žalobca ako dôvod, prečo žiada finančné zadosťučinenie, uviedol stresové situácie, ktoré neustále
podstupoval s tým, že je dlžníkom žalovaného. Žalobca tvrdil, že bol psychicky na dne a bolo poškodené
jeho dobré meno. Tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd
vyzvalžalobcu,abybližšieozrejmil,kakejujmeunehodošlo.Žalobcavšakuviedol,ževšetkoužpovedal

na predchádzajúcom pojednávaní.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. V predmetnom konaní súd zistil, že na tunajšom súde bolo zo strany žalovaného voči žalobcovi

vedené konanie 7C 158/2014, v ktorom bolo konštatované, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Súd zároveň zistil, že
žalobca sám inicioval konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 25C 4/2014, pričom zmluvná podmienka,
týkajúcasapoplatku,bolavyhlásenázaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuažalovanýbolzaviazanývydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré u neho na jeho úkor vzniklo. Súd mal teda za to, že žalobca si

v tomto konaní mohol uplatňovať nárok na primerané zadosťučinenie.

15. Súd mal za to, že je tu daný základ nároku žalobcu. Súd sa však opätovne nestotožnil s navrhovanou
výškou primeraného finančného zadosťučinenia. Súd rešpektuje právo spotrebiteľa domáhať sa svojich
práv, avšak ochrana práv spotrebiteľa nemôže byť zneužitím práva. Pokiaľ žalobca žiada primerané

finančné zadosťučinenie, musí aj preukázať aká ujma mu vznikla, alebo to aspoň tvrdiť.

16. Súd pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal z toho, že žaloba v konaní
7C 158/2014, po ukončení tak trestného konania, ako aj konania 25C 4/2014, bola zo strany žalovaného
vo vzťahu k žalobcovi šikanózna a pokiaľ by žalovaný rešpektoval rozhodnutia súdov a vychádzal z nich,

bolo by zrejmé, že nie je dôvodné pokračovať v tomto konaní. Napriek tomu tak žalovaný urobil. Žalobca
tiež bol nútený vyhľadať právneho zástupcu, požiadať o právnu pomoc a zúčastniť sa aspoň jedného
pojednávania, čo na strane žalobcu spôsobilo stratu času a vzhľadom na vek žalobcu aj zvýšený stres
a napätie. Poškodenie dobrého mena ani ďalšie skutočnosti preukázane neboli.

17. Súd náležite zvážil požadovanú výšku priznaného finančného zadosťučinenia, pričom vychádzal z
toho, že uvedená výška má byť primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne má
zodpovedať svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľov. S ohľadom teda na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa, súd priznal žalobcovi sumu 400 Eur, s tým, že podľa súdu sa mu tak poskytne primeraná

satisfakcia a zároveň je to dostatočná suma, aby odradila dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
Vzhľadom na ujmu, ktorú podľa súdu žalobca utrpel a ktorá súvisela predovšetkým so stratou času
pri účasti na pojednávaní, je suma 400 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal, zodpovedajúca. Táto suma jedostatočne účinná, primeraná a odradzujúca aj voči žalovanému. Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Výška náhrady, ktorá bola priznaná žalobcovi, závisela od úvahy súdu, a preto súd priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania zo sumy, ktorá mu bola priznaná ako finančné zadosťučinenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.