Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216018
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714216018.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: X. A., J.. XX.X.XXXX,
G. Y. Y. XXX XX, W.. O. Č.. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice 040 01, IČO: 47 234 466 proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd, spoločnosti Slovenská arbitrážna a. s.
Karloveské rameno 6, Bratislava - mestská časť Karlova Ves 841 04, IČO: 35 922 761 ( predtým
obchodné meno Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava 840 04, IČO:
35 922 761), spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel SA, vložka
číslo 3530/B, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. SR 08270/14 zo dňa 28.10.2014, sa zrušuje.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov bude súd
rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur Slovenskej republike
podľa priloženého príkazu na úhradu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 01.12.2014, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
zo dňa 28.10.2014. Ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedla neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu, a taktiež z dôvodu
porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa v rozhodcovskom
konaní. Poukázala na to, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným

došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Bez rozhodcovskej doložky by sa konanie
uskutočnilo v mieste bydliska žalobkyne, a to podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) s garanciou ústavných práv, ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie
než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebehlo rozhodcovské konanie. O zjavnú
nerovnováhu v postavení ide aj z dôvodu, že žalovaný si autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej
zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu predložiť spor Stálemu

rozhodcovskému súdu alebo príslušnému súdu SR, pričom právo výberu svedčí tej zmluvnej strane,
ktorá podáva návrh. Žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby
rozhodcu. Taktiež samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky, nemohla žalobkyňa ako
spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi.
K samotnej spotrebiteľskej zmluve žalobkyňa tiež uvádza, že obsahuje väčšie množstvo ustanovení,
ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore

so zákonom a dobrými mravmi. Týka sa to najmä ustanovení o odplate za poskytnutý úver, táto
predstavuje 281,66 % ročné navýšenie úveru, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvyklepožadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných prípadoch.
Zmluva tiež neobsahuje niekoľko náležitostí, ktoré musí obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch,t.j.konečnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúveru,ročnúúrokovúsadzbu,priemernúhodnoturočnej

percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok.

2. Uznesením č. k. 15C/309/2014-37 zo dňa 16.01.2015 súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom dňa 28.10.2014, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2015.

3. Žalovaný, vo svojich podaniach zo dňa 18.06.2015, 13.11.2015, označených ako „Ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní“, uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe, avšak súdu
nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovaného.

4. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 18.11.2015, na ktorom vo veci rozhodol a žalobe

vyhovel v celom rozsahu. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. O odvolaní rozhodoval Krajský
súd v Žiline uznesením č. k. 8C0/99/2016-122 zo dňa 28.4.2016 a rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvostupňového,
že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným má charakter zmluvy spotrebiteľskej,
preto sa na vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Keďže žalobkyňa namietala

platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. súd sa tiež prioritne zaoberal otázkou, či vôbec bola platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných
strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo

tá ktorá voľba konkrétne znamená. Okresný súd pri svojom vyššie uvedenom závere vychádza len
z obsahu predložených listín. Odvolací súd je názoru, že okresný súd mal vypočuť žalobkyňu ako
účastníčku konania, ako i žalovaného, resp. osobu, ktorá sprostredkovala podanie žiadosti o úver zo
dňa 4.7.2012 žalobkyni a bola pri podpise tejto zmluvy, a teda zrejme i rozhodcovskej zmluvy zo dňa
4.7.2012. Predmetom výsluchu mali byť okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

teda najmä akým spôsobom bolo jej vysvetlené, že má možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, či
bolo žalobkyni vysvetlené, čo rozhodcovská zmluva znamená, aký má následok jej uzavretie, či mala
možnosť si rozhodcovskú zmluvu prečítať pred jej podpisom, či rozhodcovskú zmluvu chcela uzavrieť
dobrovoľne, či si bola skutočne vedomá toho, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
poskytnutia úveru, prípadne aké dôvody ju viedli k rozhodnutiu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, či jej

bola vysvetlená možnosť odstúpenia od zmluvy, pre aké okolnosti tak nepostupovala, prípadne aj iné
okolnosti, ktoré by z výsluchu účastníkov konania vyplynuli. Podľa odvolacieho súdu bez ozrejmenia
vyššie uvedených okolností bol záver okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nedostatočne
zistení, a preto predčasný.

5.Súdvovecivďalšomrozhodolrozsudkomč.k.15C/309/2014-154zodňa9.11.2016ažalobuzamietol.
Dôvodom bola zmena právnych predpisov týkajúcich sa rozhodcovského konania, kedy konštatoval,
že nedošlo v zákonnej trojmesačnej lehote od účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť od 1.1.2015, k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie a toto rozhodcovské rozhodnutie
preto prestalo účastníkov konania zaväzovať, t. j, že osoba, ktorej vyplýva z tohto rozhodcovského

rozhodnutia nejaká povinnosť, prestáva byť jej nositeľom a osoba, ktorá mala právo vyplývajúce z tohto
rozhodnutia, prestáva byť nositeľom tohto práva. Poukázal na to, že je potrebné skúmať, aké dôsledky
na prípadné právne postavenie žalobcu môže mať rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Skutočnosť, že rozsudok prestáva byť záväzným, neznamená, že tento rozsudok zaniká, resp. je ex
lege zo zákona zrušený. Rozsudok naďalej existuje, avšak z neho vyplývajúce povinnosti prestávajú

zaväzovať. Okresný súd bol toho názoru, že nie je daná existencia právneho záujmu žalobkyne na
zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý síce naďalej existuje, ale z neho vyplývajúce
povinnosti prestávajú zaväzovať jeho účastníkov konania, a preto súd žalobu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. O odvolaní rozhodoval krajský súd uznesením č.

k. 8Co/60/2017-191 zo dňa 31.5.2017. Rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na nové konanie
a v závere uviedol, že podľa jeho názoru sa rozhodcovský rozsudok zo zákona nezrušil, teda v dôsledku
zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Právna úprava uvedená v ust. § 243 d) ods. 1 Exekučného poriadku neodstránilamedzi účastníkmi konania neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vyplývajúcu zo sporného
rozhodcovského rozsudku. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať dôvodmi uvedenými v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 8Co/99/2016-122 zo dňa 28.4.2016

zistené skutočnosti opätovne vyhodnotí a právne posúdi. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

8. Podľa ust. § 372 w) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“ ) spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom

podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorý sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.1.2015
právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30.6.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiami listín rozhodcovského konania,
ktoré sa viedlo pod sp. zn. SR 08270/14 (č. l. 27-36) vyhotovených z CD doloženého stálym
rozhodcovským súdom, fotokópiou zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2012 (č. l. 16), fotokópiou rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.10.2014 (18-20), výsluchom žalobkyne, svedka Antona Balúna

a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaný podal dňa 06.10.2014 na Stály rozhodcovský súd, spoločnosti Slovenská arbitrážna a.s
( predtým Slovenská rozhodcovská a.s. - zmena obchodného mena), návrh na začatie rozhodcovského
konania, ktorým sa voči žalobkyni domáhal zaplatenia istiny vo výške 238,- eur s príslušenstvom,

ktoré tvorili úroky, vyčíslené poplatky, úroky z omeškania, vyčíslená zmluvná pokuta, vyčíslené
náklady spojené s uplatnením pohľadávky ( trovy mediačného konania, poplatok za upomienky, trovy
rozhodcovského konania). V žalobe uviedol, že žalovaná pohľadávka mu vznikla na základe Zmluvy o
úvere č. 602300052 zo dňa 4.7.2012 ( č. l. 16) uzatvorenej so žalobkyňou, ktorá si voči žalovanému
neplnila riadne a včas svoj záväzok a preto bola vyzvaná na úhradu celého záväzku. V návrhu ďalej

poukázal na to, že návrh podáva Stálemu rozhodcovskému súdu v zmysle Rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 4.7.2012, ktorá sa na predmetnú zmluvu o úvere vzťahuje. Zriaďovateľom Stáleho rozhodcovského
súdu je spoločnosť Slovenská rozhodcovská a.s.. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.07.2012
( č. l. 16 líce) sa zmluvné strany zaviazali podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu. Žalovaný predložil v
rozhodcovskom konaní zmluvu o úvere s prílohou k zmluve a rozhodcovskú zmluvu. Stály rozhodcovský

súd zaslal žalobkyni výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s tým, že žalobkyňa si zásielku prevzala dňa
13.10.2014 ( č. l. 34). Na základe návrhu žalovaného potom Stály rozhodcovský súd vydal dňa
28.10.2014 predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým priznal žalovanému vo vzťahu k žalobkyni
zaplatenie úrokov, zmluvnej pokuty, trov mediačného a rozhodcovského konania. Rozhodcovský
rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 10.11.2014 ( č. l. 36).

11. Rozhodcovské konanie do 1.1.2015 bolo upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Tento zákon upravoval rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných
obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej
republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí SR ( § 1 ods. 1 písm. a,

b citovaného zákona). Tento právny predpis sa vzťahoval na rozhodcovské konanie, v ktorom sa riešili
spotrebiteľské spory. Zákon č. 335/2004 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“) osobitne upravuje rozhodcovské
konanie v prípade spotrebiteľských sporov. Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúcehosa osobitných prípadov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné
spory.

12. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“ ), ak nie je ďalej ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konanie,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa ods. 2 tohto ust. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014;
ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ods. 3 tohto ust. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

13. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušení rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov

strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa§4ods.2tohtozákonarozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne zmenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonaniavoveci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa§5ods.1zákonač.244/2002Z.z.,aksazmluvnéstranyvrozhodcovskejzmluvevýslovnedohodli
na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho
poriadku podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu

rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka,
tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa

nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá jej je súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť

spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol
riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským
rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa nímrozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať

vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3
alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd
nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z
okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami

spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v
rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

15. Súd z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08270/14, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáha žalobkyňa, zistil, že žalobkyňa prevzala
predmetný rozsudok 10.11.2014, čím bola splnená lehota na podanie žaloby v zmysle citovaného § 41
zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý je potrebné použiť v súvislosti s trvaním a plynutím lehôt na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola podaná na súd mailom 1.12.2014 ( č. l. 1) a

doplnená do troch dní písomným podaním doručeným súdu 3.12.2014 ( č. l. 12).

16. Konanieožalobeozrušenírozhodcovského rozsudkuječasťtzv.rozhodcovskéhokonania.Vyplýva
to zo systematického výkladu jednak pôvodného zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ako
aj zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z.. Zákon č. 244/2002 Z.

z. v druhej časti, ktorá je venovaná samostatnému rozhodcovskému konaniu, ako etapu tohto konania
upravil možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe podania žaloby z dôvodov uvedených
v tomto zákone. Aj zákon č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je systematicky delený na časti, z ktorých tretia časť upravuje spotrebiteľské rozhodcovské
konanie, do ktorého sa zaraďuje aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 45 a nasl).

Podľa citovaného § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. sa ustanovenia tohto zákona použije na
rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spotrebiteľský spor, a ktoré začalo pred 1. januárom 2015.
To znamená, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktoré začalo na všeobecnom súde pred
1. januári 2015 sa dokončí podľa ust. zákona č. 335/2014 Z. z.
Súd preto pri prejednaní a rozhodnutí tejto veci - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikoval

ust. zákona č. 335/2014 Z.z . a skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už platnej
právnej úpravy.

17. Po vrátení veci z krajského súdu, súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 16.12.2017, na
ktorom vykonal výsluch žalobkyne, svedka, ktorého súd v súvislosti s právnym názorom a postupom,

ktorý stanovil krajský súd vo svojom uznesení č.k. 8Co/99/2016-122.

18. V konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý bol vydaný v
konaní pod sp. zn. SR 0824/14 dňa 28.10.2014. Na základe tohto rozsudku bola žalobkyni ako

účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému známy úrok vo výške
165,27 eur, známy úrok z omeškania vo výške 58,32 eur, poplatok vo výške 218,69 eur a úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 218,69 eur od 13.9.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 312, trovy mediačného konania vo výške 166,15 eur a poplatok za upomienky vo výške 28 eur,
trovy rozhodcovského konania vo výške 249,55 eur, a to spoločne v mesačných splátkach vo výške 120

eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou
k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu,
a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky riadne a včas. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dovolávala jednak z dôvodupopierania platnosti rozhodcovskej doložky ( § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. účinného ku
dňu podania žaloby, teda k 1.12.2014) a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa ( § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. účinného ku dňu

podania žaloby, t.j. k 1.12.2014).

19. Tak, ako už bolo vyššie uvedené v ods. 11 odôvodnenia rozsudku, mal súd za preukázané, že
žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu. Žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo
Zmluvy o úvere uzavretej so žalobkyňou dňa 4.7.2012. Uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je

vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva. Jej
účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

20. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj
rozhodcovský súd z rozhodcovskej zmluvy čl. II bodov 1-3, podľa ktorých všetky spory, ktoré vzniknú zo

zmluvy o úvere č. 602300052, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takejto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde
a rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. OSP) / bod 1/.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahoch uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu ( bod 2 ).
Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj

bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v
písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strany ( bod 3).

21. Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o neprijateľné zmluvné
podmienky,nakoľkorozhodcovskázmluvabolavoprednaformulovanáapredloženánapodpisžalobkyni

spolu so zmluvou o úvere. Samotná zmluva o úvere obsahuje takisto neprijateľné zmluvné podmienky.
Miesto rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve jednostranne stanovil dodávateľ, ktorý vybral
jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovite rozhoduje o
jej právach. Rovnako pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný
subjekt práva. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou podľa § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ).

22. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, t.j.
dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Keďže žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa v tom čase platného § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. , súd sa prioritne
zaoberal otázkou, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi. Pri posudzovaní
jej platnosti vychádzal aj z ust. § 3, 4, 5 zákona č. 244/2002 Z. z ( tieto ust. tohto zákona je potrebné
použiť v zmysle prechodných ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ). Z obsahu pripojeného

spisu vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania na osobitnom liste.
Rozhodcovská zmluva, ktorá je uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom vôle zmluvných strán. Súd uvedenú rozhodcovskú zmluvu
posúdil ak zmluvu spotrebiteľskú, pretože má spojitosť a nadväznosť so zmluvou o úvere pri uzatváraníktorej žalovaný vystupoval ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ. K otázke uzavretia samotnej
zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy súd vypočul v konaní žalobkyňu, ako aj svedka - Antona
Balúna. Išlo o osobu, ktorá uzavierala za žalovaného so žalobkyňou predmetnú zmluvu o úvere, vrátane

rozhodcovskej zmluvy.

23. Žalobkyňa na otázku súdu, aby sa vyjadrila k zmluve o úvere, rozhodcovskej zmluve, k okolnostiam,
ktoré predchádzali uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, či jej bolo vysvetlené, že má možnosť uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, čo je to rozhodcovská zmluva, aký má následok jej uzavretie, či si mohla

rozhodcovskú zmluvu prečítať pred jej podpisom, či ju chcela uzavrieť dobrovoľne, či to bolo podmienkou
podľa nej uzavretia samotnej zmluvy o úvere uviedla: presne si už nepamätá, ale nič nečítala, nikto
jej nič nepovedal, len podpísala a zobrala peniaze. Bolo to v Turčianskych Tepliciach, kde prišla,
podpísala zmluvy. Jedna bola na 500 eur, druhá na 300 eur. Ona zaplatila istinu, ktorú si požičala, nebola
informovaná o tom, čo je to rozhodcovská zmluva. S ničím ju nikto neoboznámil, dali jej to len podpísať,
zobrala peniaze a išla domov. Nič si predtým neprečítala, len podpísala a nikto jej nič nepovedal, nevie

čo je to rozhodcovská zmluva. Je len obyčajný človek. Na otázku súdu pre žalobkyňu, či si prečítala
predloženú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa uviedla, že nie, len podpísala papiere,
ktoré jej mal predložiť svedok, ktorý bol prítomný pred pojednávacou miestnosťou a nevie, čo je to
rozhodcovská zmluva. Na otázku súdu pre žalobkyňu, či zamestnanec, alebo ten, kto uzatváral zmluvu
za žalovaného ju oboznámil s predmetnou rozhodcovskou zmluvou, či je vysvetlil, čo rozhodcovská

zmluva znamená, žalobkyňa uviedla, že nie. Žalobkyňa ešte doplnila, že zmluvy podpísala, keďže si
chcela požičať peniaze s tým, že jej bolo povedané, že to má podpísať tak, ako v banke, keď si chce
požičať peniaze. Na otázku súdu pre žalobkyňu, či si prečítala zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu,
táto uviedla, že nie ( č. l. 224).

24. Súd k otázke uzatvorenia zmluvy o úvere, ak aj rozhodcovskej zmluvy vypočul svedka Antona
Balúna, ktorý pracoval ak obchodník prevádzky a pracoval na mandátnu zmluvu pre spoločnosť
žalovaného. Bolo to od marca 2012 s tým, že ukončil spoluprácu v mesiaci apríl 2013. Tento svedok
na otázku súdu, aby sa vyjadril, akým spôsobom dochádzalo k uzavretiu predmetnej zmluve o úvere,
ako aj rozhodcovskej zmluvy, na čo sa mu predložila aj zmluva o úvere zo dňa 4.7.2012, ako aj

rozhodcovská zmluva zo 4.7.2012, ktorú mal uzavrieť so žalobkyňou, tento uviedol: „ Schvaľovací
proces bol daný. Na to boli vyškolení. Klient, ktorý mal záujem o úver od Pohotovosti prišiel na
prevádzku, ktorá bola vytvorená v Turčianskych Tepliciach. Bola to kancelária, kde boli všetky tlačivá.
Klient sa spýtal na podmienky. Každý sa pýtal, či môže dostať peniaze, z akého dôvodu by nemohol
dostať. Bola pripravená zmluva o úvere. Išlo o tlačivo, ktoré bolo predtlačené. Bolo to niekoľko kópií a

súčasťou schvaľovacieho procesu bolo všetko, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Klientovi sa dali tlačivá,
ktoré potvrdil svojim podpisom. Vyžiadalo sa potvrdenie o jeho príjme, kde pracuje, koľko zarába.
Bolo to všetko súčasťou toho, čo sa odovzdávalo na centrálu s tým, že keď to klient dodal, on to
naskenoval, poslal na centrálu do Banskej Bystrice. Všetky údaje vypísané o klientovi, včetne overenia
jeho mena, priezviska, občianskeho preukazu. Toto všetko bolo súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru.

Naskenovaná zmluva bola bod po bode vypísaná s klientom, kde sa odškrtávali jednotlivé položky.
Keď prišiel klient, v ten deň sa začal schvaľovací proces. Ak doniesol potrebné tlačivá, t.j. potvrdenie
o príjme, dôchodku alebo nejaký stály príjem, ktorý mal, pristúpilo sa k vypísaniu zmluvy o úvere, aj
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou každej žiadosti, ktorá bola podaná. On,
ako zástupca žalovaného vypisoval papiere a klient odpovedal na otázky. Na jeho otázky bolo klientovi

vysvetlené, že je to žiadosť, že to nie je schválenie. Oboznámil sa klient so všetkým, čo bolo v zmluve.
Išlo sa bod po bode, či má nejaké úvery niekde inde. Toto bolo súčasťou zmluvy, čo sa zaškrtávalo.
K rozhodcovskej zmluve sa klientom uviedlo, že je to dodatok v prípade schválenia úveru, že je to
teda dodatok k zmluve o úvere s tým, že môže byť, že keď nebude klient platiť, môže byť riešený
Rozhodcovským súdom s tým, že tento rozhodne o ďalšom postupe splácania úveru“. Svedok poukázal

na to, že klienti mali priestor na to, aby si prečítali komplet úverovú zmluvu, či sú tam dobré údaje
uvedené. Všetky tlačivá pri postupe na schvaľovanie boli klientovi poskytnuté na prečítanie. Boli na to
upozornení. Klienti však nechceli čítať, z 300 úverov, ktoré svedok poskytol, nečítal ani jeden. Zaujímalo
ichlento,abydostalipeniaze.Všetkytietotlačivá,keďbolizhrnutéabolipripravené,takboliodfaxované.
Na základe toho centrála overila zamestnávateľa, či tam pracuje, nepracuje, aký príjem má s tým,

že svedka to už ďalej nezaujímalo. Na základe toho mu poslali, že úverová zmluva číslo to a to je
schválená. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, akým spôsobom bolo vysvetlené žalobkyni, že má možnosť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, čo rozhodcovská zmluva znamená, aký následok má jej uzavretie, či jej
bola vysvetlená možnosť odstúpenia od tejto rozhodcovskej zmluvy, svedok uviedol, že čo sa týkalorozhodcovských zmlúv, tak to bolo jedno z tlačív, ktoré bolo povinné. Bez toho sa nezačal schvaľovací
proces. Tieto tlačivá museli byť podpísané. Každej klientke, keď podpisovala tlačivo za tlačivom, ktorých
tamboloveľa,bolovysvetlené,žetototlačivokonkrétnerozhodcovskázmluvaslúžinato,žekeďnebude

splácať úver, bude postupovaná zo strany firmy, buď bude podaná nejaká žaloba na Rozhodcovský súd,
ktorý rozhodne o ďalšom splatení úveru. To bol jediné, čo svedok, ako zástupca žalovaného povedal.
Nič iné nemal čo k tomu povedať. Tento svedok uviedol, že bez podpisu rozhodcovskej zmluvy by úver
nebol schválený. Bolo to súčasťou žiadosti a bez toho, aby nebola rozhodcovská zmluva podpísaná, by
nebol úver schválený. Bolo to súčasťou tlačív. Na otázku zástupcu žalobkyne svedkovi, aby sa vyjadril,

či mal možnosť klient nejakým spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, či len jeho spolupráca
spočívala v tom, že vypíše údaje do tej rozhodcovskej zmluvy, svedok uviedol, že klient nemohol zmeniť
obsah rozhodcovskej zmluvy, absolútne nie. Na ďalšiu otázku zástupcu žalobkyne, či sa stalo niekedy,
že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere bez rozhodcovskej zmluvy, svedok uviedol, že sa to nestalo.

25. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len
„ neprijateľná podmienka „ ).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára, že hoci bola rozhodcovská zmluva
uzavretá na samostatnej listine, nebola individuálne dojednaná, nakoľko z výsluchu žalobkyne, ako
aj svedka, ktorý konal za žalovaného v procese uzavierania zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy
vyplynulo, že žalobkyňa nemohla v žiadnom smere ovplyvniť obsah samotnej rozhodcovskej zmluvy

a zároveň bola povinná uzavrieť predmetnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala zakladať právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. To znamená, že rozhodcovská zmluva
bola jednou z neodmysliteľných podmienok uzavretia samotnej úverovej zmluvy, bez pristúpenia ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť uzavrieť samotnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere a nemohol tým získať
finančné prostriedky, ktoré mu mali byť poskytnuté na základe zmluvy o úvere. Aj napriek tomu, že

rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, a teda má formu osobitnej zmluvy ( § 3 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z. z. ), žalobkyňa ju podpisovala osobitne od zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj všeobecné dojednania zmluvy o úvere, súd je toho názoru, že nedošlo v danom prípade
k jej individuálnemu dojednaniu a preto môže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.

27. Podľa názoru súdu uzatvorením rozhodcovskej zmluvy viažúcej sa k predmetnej zmluve o úvere
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
Zmluvou s takýmto znením si žalobkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie.
Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jej bydliska na Okresnom súde Martin, teda v Martine,

a to podľa príslušných ustanovení, v tom čase OSP s garanciou ústavných práv, ktorého znenie je
pre spotrebiteľa priaznivejšie, než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo
rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa. O
zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( § 53ods. 1, ods. 4 písm. r) OZ). Ide aj z dôvodu, že oprávnený, teda v danom prípade žalovaný si priamo
a autoritatívne v preformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej
zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží Stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému

súdu SR. Právo výberu, akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane,
ktorá podáva žalobný návrh . Teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný
záujem na tom, aby boli spory so žalobkyňou riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým
bude postavenie oprávneného oveľa výhodnejšie. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného nemohla nijako
ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje príklad

zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej
strane spotrebiteľovi. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohla žalobkyňa ovplyvniť,
nijako zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred preformulovaná a v takomto znení predložená žalobkyni
ako spotrebiteľovi. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je v rozhodcovskej zmluve možnosť obrátiť
sa na rozhodcovský súd dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak
má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá. Ide o
neplatný právny úkon a nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nulitným
právnym aktom, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky. Súd preto rozsudok Rozhodcovského súdu
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská arbitrážna a.s. v konaní vedenom pod

spisovouznačkouSR08270/14zodňa28.10.2014zrušil.Vzhľadomnadôvodzrušeniarozhodcovského
rozsudku, keďže sa jedná o nulitný právny akt, sa súd nezaoberal ďalšími právnymi argumentmi žalobcu
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci , preto jej súd priznal
plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

25. Zároveň súd vo výroku rozsudku rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z
podanej žaloby. Žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku, nakoľko ide
o spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv a zároveň bola v konaní úspešná, súd jej žalobe vyhovel.
Preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
zaplatí žalovaný celý poplatok, nakoľko bol v konaní neúspešný a nebol od platenia súdnych poplatkov

oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.