Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/766/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915220610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915220610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.117,59 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO 35 923 130, a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154.

II. Konanie v časti o zaplatenie 166,17 Eur s príslušenstvom zastavuje.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 435,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 435,77 Eur od 07.01.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2015 domáhal
voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.117,59
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 21.12.2010 uzatvoril zmluvu o pôžičke
č. 5006752, na základe ktorej mu poskytol pôžičku v celkovej výške 2.274,24 Eur. Podľa zmluvy mal
žalovaný pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 32 pri výške splátky
71,07 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky 2.274,24 Eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil 1.279,26

Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku včas, v súlade so
zmluvou a podmienkami, dňa 23.12.2012 veriteľ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Celkový dlh je tak vo výške 1.117,59 Eur. Podaním zo dňa 30.8.2017 zobral žalobu v časti
o zaplatenie sumy 166,17 Eur späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená na žalobcu. Preto súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, ako je

to uvedené v prvom výroku rozsudku.3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 17.05.2017 písomne nevyjadril. Pred súdom
uviedol, že si je vedomý, že ma dlh voči žalobcovi, ale nie je v jeho možnostiach zaplatiť celú sumu
požadovanú žalobcom jednorázovo, preto požiadal o mesačné splátky.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, vypovedaním zmluvy, kópiou doručenky,
prehľadom úhrad a splátok žalovaného, čiastočným späťvzatím žaloby a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili dňa
21.12.2010 Zmluvu o pôžičke, chválená výška pôžičky bola 1715,03 Eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v
32 splátkach, výška mesačnej splátky bola 71,07 Eur. Priemerná hodnota RPMN 19,96%, ročná úroková
sadzba 24,01%. Celková suma k zaplateniu bola 2.274,24 Eur.

6. Listom zo dňa 23.12.2012 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na splatenie dlžnej čiastky v sume

986,99 Eur v lehote do 5 dní od doručenia tohto vypovedania. Podľa pripojenej doručenky žalovaný
vypovedanie prevzal dňa 31.12.2012.

7. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný na splátkach uhradil sumu 1.279,26 Eur.

8. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

11.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, môže súd odplatu znížiť; prihliadne pri tom na odplatu
poskytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúrozhodneozníženíodplatyzaposkytnutépeňažné
prostriedky a spotrebiteľ svoj záväzok splnil vo väčšom rozsahu ako bolo podľa rozhodnutia súdu
povinný,dodávateľjepovinnýdozbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahujevýšku

poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

15. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného odo dňa 07.03.2008,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore s určitými tradíciami a ktoré zjavne vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych

vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru,
že v prípade úverovej zmluvy zo strany žalobcu išlo o predloženie formulárovej zmluvy, v ktorej v časti
výšky odplaty za poskytnutie úveru bola dohodnutá výška úrokov a poplatkov 559,21 Eur, za poskytnutie
sumy 1715,03 Eur, ako neprijateľná zmluvná podmienka, spočívajúca vo výraznej nerovnosti zmluvných

strán. Zo zmluvy vyplývala pre dlžníka povinnosť splatiť celkom pre žalobcu 2.274,24 Eur. Z uvedeného
dôvodu, súd takto dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je v
časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa, t.j. sumy nad 1715,03 Eur, a v časti povinnosti platiť úroky z úveru
po jeho spoplatnení, neplatná. Odplata pre veriteľa totiž podľa úverovej zmluvy mala tvoriť 32% výšky
čerpaného úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, súd uložil žalovanému uhradiť pre žalobcu iba sumu

435,77 Eur, ako rozdiel medzi sumou 1715,03 Eur tvoriacou výšku čerpania pôžičky, a sumou 1.279,26
Eur tvoriacou výšku uhradenej časti pôžičky, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

19. Aj keď v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera bola v súlade s
platnouprávnouúpravouvčaseuzavretiazmluvy,taknadruhejstranebolodohodnutétakéneprimerane

dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie
ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z
pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý
splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri
dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej neprimeranú výšku odplaty sa veriteľ

vystavuje u takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej zmluvnej podmienky.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.8.2016
sp. zn. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/117/2014 ako aj na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7.2.2017 sp. zn. 13Co/540/2016, vo veci Okresného súdu Lučenec

sp. zn. 4C/17/2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9.2.2017 sp. zn. 2 Co/84/2016, vo veci
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 18C/127/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.9.2016
sp. zn. 7 Co/53/2016, vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 C/27/2014, rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 23.1.2017 sp. zn. 23 Co/166/2016, vo veci Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 10C/476/2014. Všetky uvedené rozhodnutia vychádzajú z tam citovaných právnych úprav a

zo všeobecne uznávaných pravidiel, že pôžičky a úvery poskytované spotrebiteľskými záväzkovými
vzťahmi nemôžu byť poskytované za zjavne neprimeranú odplatu. Odplata predstavujúca podiel - výšku
32% z poskytnutej pôžičky 1.715,03 Eur je zjavne neprimeraná.

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.24. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013

25. Súd uložil žalovanému uhradiť aj úroky z omeškania, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou
dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 07.01.2013. Výška úrokov je 8,75%, ktorá výška je v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády.

26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 166,17 Eur, predstavujúcej zmluvné pokuty a
poplatky späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

28. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, pokiaľ sa žalobca vo svojom podaní zo dňa 31.08.2017
odvoláva na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 sp. zn.
C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, kde bol zvažovaný rozsah aplikácie
záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, a to zákonom č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku SD EU bol v určitom období ( po vydaní

rozsudku SD ) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských
záväzkových vzťahov.

29. Po prehodnotení účinnosti a aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa
právnej úpravy platnej v Slovenskej republike, bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá

výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.
Súdny dvor Európskej únie v označenej veci poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho

účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku
spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci,
v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym

súdom.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

31. V tomto konaní žalobca pôvodne uplatňoval sumu 1.117,59 Eur, v časti o zaplatenie sumy 166,17
Eur zobral žalobu späť, čo predstavuje obsah žalovaného a bol úspešný do sumy 435,77 Eur, v ktorej
časti súd žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorý si však trovy
konania neuplatnil, ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, preto súd žalovanému náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.