Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913213104
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7913213104.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Český inkasní kapitál, a.s.,

Václavské námestie 808/66, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 27646751, právne zastúpeného: AK JUDr.
Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova 2239/14, 040 01 Košice, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX/XX, R., v konaní o zaplatenie 201.526,65 CZK s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 201.526,65 CZK spolu s úrokom z úveru
ročne zo sumy 200.302,65 CZK vo výške 12,04% od 17.02.2009 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok
z omeškania vo výške 19.628,31 CZK, zákonný úrok z omeškania z čiastky 200.302,65 CZK od
01.04.2010 vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych

bodov a vždy takto určené znovu k prvému dňu ďalšieho polroku do zaplatenia, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny zástupca žalobcu sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2013 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 221.154,96 CZK spolu s úrokom z omeškania zo sumy
200.302,65 CZK za obdobie od 01.04.2010 do zaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou
národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a vždy takto určené znovu k prvému dňu ďalšieho

polroku a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 28.02.2008
so žalovanou zmluvu o úvere č. 3776700833 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 200.000 CZK. Od 17.03.2008 bola predpísaná splátka vo výške 3542 CZK mesačne.
Sadzba úroku z úveru činila od 28.02.2008 do 16.02.2009 12,4% ročne, od 17.02.2009 po zosplatnení
pohľadávky úročenie bolo zastavené. Žalovanej bolo za obdobie od 28.02.2008 (uzavretie zmluvy) do
16.02.2009 (zosplatnenie) celkom predpísaná suma na úrokoch 23.212,39 CZK. Pre prípad omeškania
žalovanej s úhradou splátky je žalovaná povinná hradiť úrok z omeškania vyčíslený z dlžných splátok

úveru. Sadzba úroku z omeškania podľa zmluvy činila od 28.02.2008, 22,04% ročne. Žalovanej bol
pri podpise zmluvy o úvere vyčíslený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.600 CZK, poplatok
za vedenie účttu 49 CZK mesačne, celkom 637 CZK, cena za poistenie celkom 2015 CZK, poplatky
za upomienky 1600 CZK, na úrokoch z omeškania 19.825,17 CZK. Splatnosť úveru nastala dňa
16.02.2009. Žalobca vyčíslil výšku pohľadávky vrátane príslušenstva ku dňu 31.03.2010. Žalovaná
od 28.02.2008 do 31.03.2010 (dátum postúpenia pohľadávky) uhradila celkom 27.822 CZK. Ku dňu
31.03.2010 žalovaná suma je vo výške 221.154,96 CZK, ktorá pozostáva z dlžnej istiny úveru v

sume 200.302,65 CZK, poplatkov v sume 1.224 CZK, spolu 201.526,31 CZK, úrokov z omeškania vo
výške 19.628,31 CZK. Žalobca tiež žiada úroky z omeškania zo sumy 200.302,65 CZK za obdobie od
01.04.2010 do zaplatenia vo výške repo sadzby určenej ČNB zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.2. Dňa 16.09.2013 právny predchodca žalobcu doručil súdu návrh rozšírenie žaloby o úroky z úveru vo
výške 12,04% ročne zo sumy 200.302,65 CZK odo dňa 17.02.2009 do zaplatenia.

3.Súdvovecivydaleurópskyplatobnýrozkazdňa24.09.2013,č.k.6C/159/2013-49,ktorýsanepodarilo
doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 07.03.2014 platobný rozkaz zrušil a
žalovanej ustanovil za opatrovníka pre toto konanie v osobe vyššej súdnej úradníčky okresného súdu
Michalovce uznesením zo dňa 28.04.2015.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania,
postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 6C/159/2013-104 zo dňa 20.06.2017 pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu.

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná

od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť
ospravedlnila z dôvodu, že sa pracovne nachádza v Nemecku, kde aj býva. Súčasne uviedla, že súhlasí,
aby súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
úvere, sadzobníkom Českej sporiteľne, výzvou k úhrade, predžalobnou upomienkou, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., a zistil tento skutkový stav veci:

9. Česká sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako klient uzavreli zmluvu o úvere č. 3776700833, ktorou
sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky až do výšky 200.000 CZK a žalovaná sa
zaviazala splatiť poskytnutý úver pravidelnými 84 mesačnými splátkami v sume po 3.542 CZ vždy k 17.
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 17.03.2008 a posledná splátka dňa 17.02.2015.

10. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. ( ďalej len
„Všeobecné obchodné podmienky“ ) a klient prehlásil že je jej známy obsah podmienok, súhlasí s nimi
bez akýchkoľvek výhrad a zaväzuje sa ich dodržiavať.

11. Klient sa zaväzuje splatiť banke úroky z úveru vo výške 12,04% ročne. Úroková sadzba je nemenná

po celu dobu trvania zmluvy (bod 3 zmluvy).

12. Z bodu 1. a 2. Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že tieto stanovujú základné pravidlá,
ktoré sa uplatnia pre všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzavretých v
súvislosti s poskytovaním bankových obchodov a na právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jednaním

medzi bankou a klientom a tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi
bankou a klientom.

13. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b)
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je
možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v
splátkach alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

14. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16
bod 1., 2. nariadenia ).15.Vzmyslecitovanýchustanovenínariadeniajezrejmé,ževdanejvecivzhľadomnabydliskožalovanej
na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky
dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

17. Podľa bodu 28. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým

sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

18. Podľa § 497 Obchodního zákoníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam
uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).
20. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

21. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon

poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací

predpis.

23. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a
poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza

kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

24. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia

Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.26. Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela zmluvu o úvere,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej

zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.
V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a
ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

27. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať

právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §
52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

28. Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa

5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s.
a žalovanou ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, a že postavenie
spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o
úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na

ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 200.000 CZK, za podmienok, ktoré sú rozvedené v samotnej zmluve. Výška úroku z úveru bola
dohodnutá v zmluve pevnou sadzbou 12,04% ročne.

30. Žalovaná povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy splatiť poskytnutý úver v lehote splatnosti upravenom
v bode 6 zmluvy nesplnila a dlh neuhradila.

31. Ku dňu 31.03.2010 predstavoval dlh žalovanej voči žalobcovi sumu 221.154,96 CZK, ktorý
pozostával z istiny 200.302,69 CZK, poplatkov 1224 CZK, úrokov z omeškania 19.628,31 CZK. Odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru (t. j. od 17.02.2009) žiadal žalobca z dlžnej istiny 200.302,65 CZK
riadny úrok vo výške 12,04% ročne.

32. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

33. V danom prípade sa súd zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá bola medzi účastníkmi
záväzkového vzťahu dohodnutá vo výške 12,04% ročne. Túto súd považoval za primeranú, pri preverení
úrokovej miery podobného úveru v bankách.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodnuté úroky za primerané, preto súd priznal
žalobcovi úrok z úveru vo výške 12,04% ročne zo sumy 200.302,65 CZK od 17.02.2009 do zaplatenia.
Taktiež priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z čiastky 200.302,65 CZK od 01.04.2010 vo výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a vždy takto
určené znovu k prvému dňu ďalšieho polroku do zaplatenia tak, ako si ho uplatnil žalobca.

35. V súvislosti s priznanými poplatkami v sume 1224 CZK súd uvádza, že poplatok za spravovanie
úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť
súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Zároveň poukazuje
na stanovisko najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 4. 2014 sp. zn. Cpjn 203/2013 podľa

ktorého:
I. Dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere nie je neurčité len preto, že neobsahuje úplný
výpočet činností, za ktoré je poplatok dojednaný.II. Na dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere sa nevzťahuje zákaz tých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.

Poplatky boli medzi účastníkmi konania dojednané v zmluve v súlade s ustanovenia zákona o
spotrebiteľskom úvere.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol,
že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.