Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105207285
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4105207285.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek senátu
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Kalvárska ul.č.2, 949 01 Nitra, IČO: 00 735 809,
DRČ: 2020975000, proti povinnému: H. D., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy
bytomP.,XXXXXP.,ozastaveníexekúcieaotrováchexekúcie,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/77/2005-12 zo dňa 17. 5. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnej exekútorke do troch dní od právoplatnosti uznesenia náhradu trov exekúcie vo
výške 29,42 eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) , ods. 2, § 58 ods. 1,
§ 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 63 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, § 2 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, §
27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 14. 3. 2005 požiadal oprávnený povereného súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 16. 3. 2005.
Poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5403 008346* bolo súdnemu exekútorovi Okresným
súdom Nitra (ďalej len „súd“) udelené dňa 14. 4. 2005.
Dňa 3. 4. 2018 doručil poverený súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.

1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), z dôvodu nemajetnosti povinného. Svoj
návrh zdôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný zomrel dňa 17. 5.
2015 a uznesením č. k. 14D/26/2015-59, Dnot 87/2015 zo dňa 16. 12. 2015 bolo dedičské konanie
po zomrelom povinnom zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Súdny exekútor vo
svojom podaní zároveň špecifikoval trovy exekúcie.

Súd I. inštancie na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že nastali okolnosti, ktoré
predpokladá citované zákonné ustanovenie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP), keď voči zomrelému povinnému
bolozačatédedičskékonanie,ktorébolonásledneprenemajetnosťpovinnéhozastavenéatedamajetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Súd prvej inštancie preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny

exekútor si trovy exekúcie vyčíslil v správnej výške.K náhrade trov exekúcie súdneho exekútora vo výške
29,42 EUR zaviazal súd oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP.5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
nesúhlasístvrdením,žeexekúciamábyťzastavenápodľaustanovenia§57ods.1písm.h)Exekučného

poriadku, pretože v danom prípade je primárne dôvodom pre zastavenie exekučného konania uplynutie
prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21. 2. 2004
a prekluzívna lehoty uplynula dňa 21. 2. 2007). Súd by mal teda rozhodnúť o zastavení exekúcie s
poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008,
podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov

konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, v spojení s ust. §
57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví
na návrh aj bez návrhu.
Ďalejmalzato,žeodpreklúzieposmrťpovinnéhouplynuloosemrokov,čojepodľanázoruoprávneného
dosť dlhá doba a pri väčšej obozretnosti by si svoju povinnosť súdny exekútor mohol splniť skôr a podať

návrh na zastavenie exekúcie na základe ust. § 57 ods. 1 písm. d) pre preklúziu a nie na základe ust.
§ 57 ods. 1 písm. d) pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor svojím konaním neúmerne predĺžil
exekučné konanie, na základe čoho sa zvýšili aj trovy konania.
Oprávnený navrhol, aby bolo odvolaniu vyhovené a došlo k zmene výroku napadnutého uznesenia tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6.Odvolacísúdskôr,akomoholpristúpiťkpreskúmaniusprávnostinapadnutéhorozhodnutiavdôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre

ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že
odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

14. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30. 6.
2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam
(rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) stým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené
(medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak
osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 1. 7.

2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak
vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je
prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce
zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 6. 2016 mohol výnimku,

teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 1. 7. 2016 môže
pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1
Exekučného poriadku).

15. To neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP len vtedy, ak to povaha veci

nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je subsidiárne, použiteľné iba ak Exekučný
poriadok (lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy
exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom odlišný od trov konania. Trovy

exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení
do 31. 3. 2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob

rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie

odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno ani „primerane“
subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

17. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol
chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách

exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. 6. 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorýbynepripúšťalpochybnostiatobuďvloženímvety„Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanie“
do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo
výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti
uzneseniam súdov prvej inštancie.

18. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa
zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno
naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným
poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355

ods. 2 CSP). Preto odvolací súd odvolanie v zmysle §386 písm. c) CSP odmietol aj v tejto časti.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.