Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/535/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209045
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Pajerchinová Dr.
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715209045.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO:45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava, IČO: 42174716 proti povinnému: L. P., O.. XX.X.XXXX, Z.. V. F. Š., P. X/X , vedenej u súdneho
exekútora Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, pod jej sp. zn.
č. Ex 8236/2015, o vymoženie sumy 55,57 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený podal dňa 31.3.2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
pre vymoženie pohľadávky podľa exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stále rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave , Rajská 15/A pod sp. zn. II/2014-7005 zo
dňa 26.11.2014 s právoplatnosťou k 19.12.2014 a s vykonateľnosťou k 22.12.2014.

2.Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 Ex.
por. dňa 24.7.2015.

3.Podľa§44ods.1Ex.por.exekútor,ktorémuboldoručenýnávrh oprávnenéhonavykonanieexekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom do 15 dní od doručenia súdu a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie

Podľa § 44 ods. 1 Ex. por. exekútor , ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom do 15 dní od doručenia súdu a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul . Ak sú nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu , táto lehota neplatí , ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4 Ex. por. ( poznámka súdu, ide o notárske
zápisnice, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a rozhodnutia
o priznaných nárokoch zo zmenky proti povinnému ako fyzickej osobe ). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 4 Ex. por. ak je uznesenie , ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.4.Súdvyzvaloprávnenéhonapredloženierozhodcovskejdoložkynapreukázanie,čiprávnypredchodca

oprávneného ako banka poskytujúca úver povinnému postupovala v zmysle § 93b ods. 1 a ods. 2 Zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda či pri jednaní o zmluve bol povinnému osobitne ponúknutý návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy a či povinný mal okrem možnosti prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený aj iný návrh, ktorým mohol návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať. Oprávnený na výzvu súdu
nereagoval a požadované listiny súdu nepredložil.

5.Podľa § 45 ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie , ktoré je
objektívne nemožné , právom nedovolané alebo odporuje dobrým mravom.

6.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

7.Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení
§ 52 a nasl.. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú všetky zmluvy bez ohľadu

na právnu formu, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

8.Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom, exekučný súd zistil, že zmluva č.

0016198816 zo dňa 11.11.2008 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného - bankou a
povinným túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a
subsidiárne o zmluvu podľa Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovení zmluvy
o úvere i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povinným v danom prípade bola fyzická osoba. Súd posúdil povahu
zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa podľa výpisu z
obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v
obdobnýchprípadochvystupujeopätovne.Súčasťouzmluvybolivšeobecnéobchodnépodmienky,ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Ich

súčasťou je rozhodcovská zmluva vo formulárovom znení splývajúca s obchodnými podmienkami, táto
nebola uzavretá osobitne v písomnej forme. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom na vykonanie
exekúcie, bol založený na rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva uzavretá s povinným ako
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).9.Exekučný súd sa preto v zmysle záväzných právnych názorov súdov SR zaoberal zákonnosťou
exekučného titulu z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti , aplikujúc normy spotrebiteľského práva
a ochrany spotrebiteľa s tým, že v danom prípade má prednosť Občiansky zákonník pred predpismi

obchodného práva podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. Súd tiež pristúpil k posúdeniu platnosti či neplatnosti
rozhodcovskej doložky. Súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky, viď uznesenie
NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenie Ústavného súdu SR vo
veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 2164/10

zo dňa 1.11.2011.

10.S účinnosťou od 1.1.2008 bol podľa § 53 ods. 4, písm. r) Obč. zák. rozšírený výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaze rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

11.V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza: „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie
efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo

predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus

spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

12.V čl. 5.7. všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie
uvedenej základnej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným je uvedené, že

všetky spory z tejto zmluvy sa môžu riešiť len v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ak
bude žalobcom banka. Ak bude žalobcom klient, má možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom. Znenie doložky súd vyčítal z rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovský súd
presne citoval znenie doložky.

13.Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V § 53
ods. 3 Obč. zák. sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo

konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - čl. 5.7 všeobecných

obchodnýchpodmienokodspotrebiteľavyžaduje,abysapodrobilrozhodcovskémukonaniuvyvolanému
dodávateľom. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v
neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného
len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r)) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. RovnakoKrajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že „súdu
nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská doložka je teda

neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka na prvý
pohľad javí známky prijateľnosti, keďže dáva možnosť spotrebiteľovi vybrať si možnosť riešenia sporov
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Táto možnosť je len iluzórna, keďže ak však spor vyvolá
dodávateľ, je v zmysle nej spotrebiteľ povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná

rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej
zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská
doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,

obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.

14.Pri právnom posúdení vzťahu medzi účastníkmi , či existuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom alebo nie, súd vychádzal z
vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva.

15.Z vyššie uvádzanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto nedáva povinnému ako spotrebiteľovi
možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného
súdu obmedzené právo „slabšej„ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej
republiky.

16.Uvádzaná rozhodcovská doložka preto v zmysle vyššie citovaného judikátu v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. , účinného od 1.1.2008 podľa právneho názoru exekučného súdu bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok , ktorý by mohol byť riadnym exekučným titulom na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože

nebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V súvislosti s tým súd konštatuje, že pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky nebol dodržaný zákonný postup v zmysle § 93b ods. 1 a ods. 2 Zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách , čo má za následok zamietnutie udelenia poverenia pre exekútora podľa vyššie cit.

zákonných ustanovení. Rozhodcovský súd nemal totiž právomoc rozhodovať a vydať rozhodcovský
rozsudok , ktorý je nespôsobilým ( neplatným ) exekučným titulom a teda podľa neho nie je možné viesť
toto exekučné konanie.

17.Na dôvažok exekučný súd dodáva, že rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z
geografických dôvodov /miesto rozhodcovského konania je v Bratislave/. Miesto konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom
konci republiky a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesomniet ani zmienky. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá
má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 350 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej

judikatúry v zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí
dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv.
geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho
práv. Európsky súdny dvor v rozsudkoch C -240/98 až C- 244/98 (spojené prípady Océano Grupo
Editorial SA) konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a

vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti
výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podľa stanoviska Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza

sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky

nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

18. Napokon v uznesení zo dňa 13.10.2011 pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že
„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“
Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

19.Poprávoplatnosti tohto uznesenia súd aj bez návrhu konanie zastaví.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tomto
súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh ). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.V Poprade, 8.júna 2017 Mgr. Mária Pajerchinová, Dr.
sudca