Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 62Cb/62/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1098899749
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1098899749.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: HIOX, s.r.o., Klincova
ul. č. 37/C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 946 709, zastúpený BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO: 35 872 900, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Martina Čižmárika,
proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., ul. J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 35 757
442, zastúpený Mgr. Marcelom Bakerom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. 17, 811 02 Bratislava, o
zaplatenie sumy 104.228,91 Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu104.228,91Eurs18%úrokomzomeškaniaod15.04.1997

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) svojím rozsudkom č.k. 62Cb/62/1998-503 zo dňa 16.04.2015
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104.228,91 Eur s 18 % úrokom z omeškania od
15.04.1997 do zaplatenia. Uznesením č.k. 62Cb/62/1998-506 zo dňa 23.04.2015 zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 14.536,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu svojím rozhodnutím č.k.
4Obo/29/2015 a 4Obo/35/2015-569 zo dňa 29.01.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
62Cb/62/1998-503 zo dňa 16.04.2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 62Cb/62/1998-506
zo dňa 23.04.2015 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd

Slovenskej republiky uviedol, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal predovšetkým s aktívnou
legitimáciou žalobcu. Tiež uviedol, že je nedostatočne odôvodnené splnenie predpokladov na náhradu
škody. Poukázal i na to, že súd vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalovaného argumentoval
svedeckými výpoveďami, porušením zák. č. 126/1985 Zb., vyhlášky č. 82/1996, ČSN 050601, §41 a
inýchprávnychnoriembezakéhokoľvekodôvodnenia,zhrnutiaavyhodnoteniavýpovedísvedkov.Úplne
nedostatočne je odôvodnený záver súdu o ustálení výšky škody sumou 104.228,91 Eur, pričom zo
znaleckého posudku č. 2/2014 znalca Ing. Vojtecha Geleta vyplýva záver o výške 19.980,- Eur bez

DPH. Následne z doplnenia znaleckého posudku č. 1 vypracovaného tým istým znalcom dňa 28.11.2014
vyplýva záver o výške škody v sume 43.920,- Eur bez DPH, resp. v sume 27.120,- Eur bez DPH.
Súd konštatoval len predloženie písomného vyjadrenia znalca k námietkam žalobcu bez akéhokoľvekodôvodnenia existencie škody. Zrušenie rozsudku súdu malo za následok aj zrušenie uznesenia o
trovách konania a trov právneho zastúpenia.

3. Súd v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doplnil dokazovanie v potrebnom
rozsahu.

4. Po vrátení veci súdu na ďalšie konania žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.05.2016 nesúhlasil
s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Námietku žalovaného nepovažoval za

dôvodnú, nakoľko v čase podania žalobného návrhu dňa 07.09.1998 už bola pohľadávka postúpená
z pôvodného žalobcu BAZ NASKOM, a.s. na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. na základe
Zmluvy o predaji časti podniku č. BN/02/98 zo dňa 31.08.1998 (ďalej len Zmluva). Pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom žalobca je nepochybne vlastníkom predmetnej
pohľadávky. V čl. 2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva o predaji časti podniku je účinná
dňom podpísania zápisnice o prevzatí vecí zahrnutých do predaja. Účinnosť prevodu jednotlivých vecí,

práv a majetkových hodnôt bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou bolo buď podpísanie
zápisnice o prevzatí vecí zahrnutých do predaja, alebo podpísanie dodatku k Zmluve. Dňa 16.01.1999,
teda po podaní žaloby, uzavrel pôvodný žalobcu (BAZ NASKOM, a.s.) so spoločnosťou BAZ-NASKOM
strojárska,a.s.Dodatokč.2Zmluvyopredajipodnikuč.BN/02/98(ďalejlenDodatokč.2),atonazáklade
dôvodu uvedeného v čl. VI bod 2 Zmluvy, teda z dôvodu nevymáhateľnosti niektorých pohľadávok

alebo ich neuznania zo strany veriteľov. Podľa bodu 5 Dodatku č. 2 „s položkou inv. č. XXXXX, názov:
Stroj vyvrtávací M. XXX Y., BAZ- NASKOM Strojárska, a.s. preberá účastníctvo v súdnom konaní,
ktoré prebieha u Krajského súdu v Bratislave podľa žaloby zo dňa 15.08.1998, a ktorého účastníkmi
sú: predávajúci na strane žalobcu a Volkswagen s.r.o. Bratislava a Potrubie Košice s.r.o. na strane
žalovaného. Predmetom súdneho sporu je nárok na náhradu škody“.

5. S poukazom na § 35 ods. 2 Obč. zák. žalobca poukázal na to, že výkladom bodu 5 Dodatku č. 2
je možné dospieť výlučne k záveru, že vôľou zmluvných strán bolo predmetným dodatkom previesť
z pôvodného žalobcu na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. pohľadávku, ktorá je predmetom
tohto sporu. Platnosť a účinnosť nadobudol Dodatok č. 2 dňom podpisu oboma zmluvnými stranami,

teda dňa 16.01.1999. Až uvedeným dňom bola na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. prevedená
pohľadávka pôvodného žalobcu. V čase podania žaloby bol teda pôvodný žalobca BAZ-NASKOM, a.s.
vlastníkom žalovanej pohľadávky, ktorú Dodatkom č. 2 Zmluvy o predaji podniku č. BN/02/98 zo dňa
16.1.1999 previedol na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. (po zmene obchodného mena od
16.04.2005 MG-NASKOM strojárska, a.s. v likvidácii). Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15.02.2008

postúpilaMG-NASKOMstrojárska,a.s.vlikvidáciipredmetnúpohľadávkunaMFaktoring-Naskom,s.r.o.
(po zmene obchodného mena od 03.02.2012 HIOX, s.r.o.), ktorý je súčasným žalobcom.

6. Ďalej žalobca poukázal na porušenie §§ 415, 420 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len Obč. zák.), ako aj na porušenie § 6 ods.1 písm. a, c) zák. č. 126/1985 Zb. o požiarnej

ochrane a nesplnenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z bodu 3.6.6.1, 3.6.6.4, 3.6.2.1 ČSN 05 0601
Bezpečnostné ustanovenie pre zváranie kovov- prevádzka. Poukázal aj na výpovede pána H. a R., z
ktorých vyplýva, že žalovaný pre uvedený priestor nespracoval požiarny poriadok pracoviska, nezriadil
požiarnu hliadku a ani ho v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 4 cit. vyhlášky neoznačil
príkazmi, zákazmi a pokynmi. Ďalej uviedol, že žalobcovi vznikla skutočná škoda 104.228,91 Eur

(3.140.000,-Sk) predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na uvedenie stroja do predošlého stavu.
Uvedené bolo v konaní preukázané Zmluvou o dielo zo dňa 04.12.1997 uzavretou medzi pôvodným
žalobcom a spoločnosťou ZTS TEES VOS a.s. a faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX spolu s dokladmi o zaplatení jednotlivých faktúr, preberacím
protokolom stroja a zasielacím listom objednaného tovaru. Konanie žalobcu viedlo k tomu, aby obnovil

stav stroja, aký bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol pôvodný
žalobca donútený výlučne požiarom. Uvedená škoda bola navyše preukázaná znaleckým posudkom
č. 157-02-97 znalcom Ing. Jiřím Herzogom dňa 23.02.1997. Podľa žalobcu k vzniku požiaru došlo
výlučne požiarom vzniknutým v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného. Predovšetkým
znaleckým posudkom z odboru kriminalistiky VKE-326/KEU-EXP-97 z 29.01.1997, ale aj ostatnými

listinnými dôkazmi (príkaz pre vykonanie prác s otvoreným ohňom) a výsluchmi svedka pána H.
a R. bolo preukázané ,že žalovaný vykonával zváračské práce nad poškodeným strojom žalobcu.
Bolo preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie drevených pilín nasiaknutých hlavnehydraulickým olejom od horúceho konca elektródy použitej pri zváračských prácach vykonávaných nad
poškodeným strojom žalovaným.

7. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu sa písomne dňa 24.11.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
ustanovenie bodu 5 Dodatku č. 2 nič nehovorí o prevode pohľadávky, pričom z celkového textu vyplýva,
že si strany v bode 5 nedohodli prevod pohľadávky- kým v tomto bode žiadnu pohľadávku nespomínajú,
tak v bode 1 a 3 hovoria o pohľadávkach, pričom prílohu dodatku č. 2 tvorí špecifikácia predmetných
pohľadávok. Aj sám žalobca pôvodne tvrdil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola

obsiahnutávDodatkuč.2,alebolaprevedenáZmluvouopredajičastipodniku.Ďalejuviedolchronológiu
udalostí, z ktorých vyplýva, že k požiaru došlo takmer po 13 hodinách od ukončenia zvárania. v ČSN 05
0601 je pritom stanovená doba kontroly miesta zvárania na najmenej 8 hodín (bod 3.6.6.4). V znaleckom
posudku Kriminalistického ústavu sa uvádza čas 2 až 9 hodín. Doba požiaru po takmer 13 hodinách
od skončenia zvárania znamená, že možná súvislosť medzi zváračskými prácami a požiarom je veľmi
nepravdepodobná.

8. Na pojednávaní dňa 30.11.2016 súd poučil sporové strany, že v zmysle § 44 zák. CSP, krajský súd
koná a rozhoduje v senáte. V zmysle Dodatku č. 6 rozvrhu práce na rok 2016 bola v tomto konaní určená
za zákonného sudcu JUDr. Tatiana Pastieriková z dôvodu odchodu J. do dôchodku.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že netrvá na vypočutí svedkov pána P., S.. C. a S.. P.. Tiež uviedol,
že nemá vedomosť o poskytnutí plnenia zo strany poisťovne. Vzhľadom na skartovanie listín zo strany
poisťovne, túto skutočnosť nie je možné overiť.

10. Konajúci súd listom zo dňa 07.02.2017 oznámil sporovým stranám v zmysle § 181 ods. 2 CSP

zmenu právneho posúdenia veci a to tak, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na
vykonanú opravu je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby horizontálna
vyvrtávačka M. XXXA bola užívania a prevádzky schopná tak, ako tomu bolo pred požiarom. Pokiaľ
oprava smerovala k uvedeniu poškodeného stroja do pôvodného stavu pred požiarom, nemohlo mať na
výšku škody vplyv zhodnotenie veci jej opravou oproti pôvodnému stavu, ani amortizácia stroja.

11. K zmene právneho posúdenia veci súdom sa vyjadril žalovaný dňa 02.03.2017, ktorý opätovne
namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Uviedol, že v konaní bolo ustálené, že Dodatok č. 2 bol uzavretý
dňa 16.01.1999. Predmetný dodatok za spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. podpísal S.. J.
Q. ako predseda predstavenstva a S.. Y. P. ako podpredseda predstavenstva. Podľa výpisu z

obchodného registra však uvedené osoby boli ustanovené do funkcie predsedu, resp. podpredsedu až
dňa 17.06.1999. Z tohto dôvodu nemohla spoločnosť BAZ- NASKOM strojárska, a.s. dňa 16.01.1999
konať prostredníctvom predsedu jej predstavenstva S.. Q. a podpredsedu S.. P., a teda nemohla dňa
16.01.1999 uzatvoriť Dodatok č. 2. Aj keby sa pripustila existencia platne uzatvoreného Dodatku č.
2, tak na jeho základe nemohlo dôjsť k prevodu či postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na

BAZ-NASKOM strojárska, a.s., pretože v bode 5 sa strany dohodli na “prebraní účastníctva v súdnom
konaní“, ktoré spojili s „položkou inv. č. XXXXX, názov: Stroj vyvrtávací M. XXX Y.“ t.j. spojili ho s
vlastníctvom stroja, pričom tento stroj aj presne špecifikovali. Rovnako strany v tejto dohode špecifikovali
aj predmetné súdne konanie. Strany sa teda nedohodli na prevode či postúpení pohľadávky. Nositeľom
pohľadávky preto zostal pôvodný žalobca, takže terajšiemu žalobcovi v tomto konaní aktívna legitimácia

neprislúcha. Tiež uviedol, že právoplatné uznesenie, ktorým v minulosti súd vyhovel návrhu na zmenu
subjektov na strane žalobcu, má účinky len čo do okruhu účastníkov tohto konania. Toto uznesenie však
nič neprejudikuje ohľadom otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa konajúci súd musí
vysporiadať v rámci konania o veci samej. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 32 Odo /743/2006, 23 Cdo/1239/2009, 23 Cdo/4363/2010, uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn.

4Obo/45/2012.

12. K zmene právneho názoru súdu sa vyjadril aj žalobca dňa 02.03.2017, ktorý sa v celom rozsahu
stotožnil s vyjadreným právnym názorom súdu, v dôsledku čoho považoval výšku spôsobenej škody
za ustálenú. Zároveň mal za to, že v konaní boli preukázané aj ostatné podmienky vzniku nároku

na náhradu škody. Uviedol, že znalecký posudok, vypracovaný doc. Ing. Vojtechom Geletom, CSc.,
vrátane jeho doplnenia č. l, podrobil analýze iným znalcom, Ing, Milanom Zachardom, zapísaným o.i. v
odbore strojárstvo, odvetvie stroje a strojové zariadenia, odhad hodnoty strojov a strojových zariadení.
Zo znaleckého posudku č. 10/2017 Ing. Zachardu vyplýva, že znalec Geleta postupoval nesprávne priurčovaní východiskovej hodnoty horizontálnej vyvrtávačky M. XXX D. (str. 7 ZP Ing. Zachardu). V zmysle
príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku mal
znalecvprípadenemožnostizisteniavýchodiskovejceny(alebohodnoty)stanoviťporovnateľnúhodnotu

predmetnéhostrojovéhozariadenia.Nakoľkojedinouinformáciouoporovnateľnejhodnotenovéhostroja
bol údaj o takejto hodnote obsiahnutý v znaleckom posudku č. 157-02-97 Ing. Herzoga z 23.02.1997 (je
obsahom spisu), mala byť porovnateľná hodnota stanovená vo výške 7.000.000,- Kč. Znalec Geleta pri
určovaní skutočného technického stavu (32,50 %), a teda aj technickej hodnoty stroja pred požiarom,
nepostupoval správne, nakoľko nevzal do úvahy vykonanie strednej opravy stroja v roku 1990, čo v

praxi znamená, že šlo o celkovú opravu, nakoľko stroj naďalej pracoval s presnosťou IT7. Vykonaním
opravy v r. 1990 sa tiež zvýšila životnosť stroja na ďalších 14 rokov. Znalec Geleta pri výpočte výšky
škody postupoval v rozpore s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z., nakoľko pri určovaní všeobecnej
hodnoty stroja po oprave túto hodnotu navýšil o náklady na opravu stroja (3.140.000,- Sk), ktorých
vynaloženie však stroj v skutočnosti len uviedlo do stavu pred opravou. Predmetný znalecký posudok
teda vyvracia závery uvedené v ZP znalca Geletu. Ako však bolo uvedené vyššie, žalobca sa plne

stotožňuje s právnym názorom súdu, že náklady vynaložené na opravu predmetného stroja predstavujú
skutočnú škodu, ktorá žalobcovi v dôsledku požiaru vznikla.

13.Žalovanýďalejvovyjadrenízodňa16.03.2017uviedol,žekzmeneprávnehonázorusúdupoukazuje
na komentár k § 443 Obč. zák. od I. Feketeho (vydavateľstvo Eurokódex):

14. „Pri veci nie novej, príp. opotrebovanej, je potrebné pri stanovení výšky spôsobnej škody prihliadnuť
na obvyklú cenu veci v čase jej poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej
náklady na opravu veci musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca prípadnému zhodnoteniu veci jej
opravou oproti pôvodnému stavu (nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonania

opravy); poškodenému by vznikalo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, ak by opotrebované
súčasti boli nahradené novými súčasťami a opravená vec by tak nadobudla vyššiu hodnotu, než akú
mala pred poškodením (Ro NS ČR 28.6.2012, sp. zn. 25Cdo 3729/2011). Súd v konkrétnom prípade
riešil poškodenie RTG prístroja, ktorý bol v prevádzke najmenej 26 rokov. Jeho oprava si vyžiadala
výmenu dvoch súčiastok, ktoré boli nahradené súčiastkami, ktoré poškodená mala už niekoľko rokov

v držbe a ktoré - ako už použité - získala kúpou od svojho manžela. Súd konštatoval, že skutočnou
škodou, ktorá vznikla na RTG prístroji poškodenej, je trhová cena náhradných dielov a nákladov na
opravu prístroja. Tento názor je úplne v súlade s judikatúrou, podľa ktorej je skutočnou škodou majetková
ujma,ktoráznamenázmenšeniemajetkovéhostavupoškodenéhooprotistavupredškodovouudalosťou
a že pri škode spôsobenej na starších, použitých či opotrebovaných veciach sa vychádza zo všeobecnej

ceny, ktorú mali veci v dobe, kedy došlo k ich poškodeniu. Súd neprisvedčil námietke poškodenej, že
skutočnou škodou sú náklady na nové zaobstaranie veci aj vtedy, pokiaľ presahujú cenu veci v dobe
škody, lebo pokiaľ by opotrebované súčasti boli nahradené novými súčasťami, musí byť od nákladov na
opravu odpočítaná suma zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu, pretože
v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci (porovnaj R

54/2003) (pozri Ro NS ČR z 18.5.2006, sp. zn. 25Cdo 408/2005).“

15. V tejto súvislosti žalovaný zastáva názor, že určenie výšky škody je v prejednávanej veci otázkou
odbornou a na jej ustálenie je potrebné posúdenie znalcom. Znalci sú pritom pri výpočte výšky škody
povinný postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku. Daná vyhláška neumožňuje znalcom stotožňovať výšku škody na strojovom zariadení
s nákladmi na jeho opravu. Pri určovaní výšky škody znalci zohľadňujú prípadné zhodnotenie zariadenia
jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Preto sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého
„pokiaľ oprava smerovala k uvedeniu poškodeného stroja do pôvodného stavu pred požiarom, nemohlo
mať na výšku škody vplyv zhodnotenie veci jej opravou oproti pôvodnému stavu, ani amortizácia stroja.“

Tento právny názor konajúceho súdu sa odkláňa od judikatúry Najvyššieho súdu - v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu pod spis. zn. 5Cdo 200/2011. Pokiaľ ide o odklon od doterajšej
judikatúry po vzore nálezu Ústavného súdu ČR pod spis. zn. 2221/07, tak tento sa týkal náhrady škody
spôsobenej na motorovom vozidle, pričom český ústavný súd konštatoval, že „je třeba přihlédnout i
k tomu, že v případě havarovaného vozidla, byť opraveného novými díly, je jeho skutečná hodnota

vždy nižší než původní hodnota použitého vozidla.“ Toto však nie je náš prípad - žalobca predsa nikdy
netvrdil, že by skutočná hodnota jeho vyvrtávačky (po výmene zhorených komponentov za nové) klesla.
Práve naopak - žalobca v tomto konaní viackrát poukázal na zlepšujúcu sa kvalitu jeho vyvrtávačky.
V tomto smere žalobca vo svojom vyjadrení z 08.01.2014 uviedol, že „technologické zariadenie typuhorizontálna vyvrtávačka, typ M. XXXA, v.č. XXXX je dlhej životnosti; ide o technické zariadenie, na
ktorom je vymeniteľné všetko a ktoré vzhľadom k pravidelným revíziám, kontrolám, dielčím opravám
a repasiám a generálnym opravám, vykonávaným v pravidelných časových intervaloch, má povahu

technologického zariadenia nezhoršujúcej, ba skôr zlepšujúcej sa kvality.“ Obdobne hovorí o zlepšujúcej
sa kvalite vyvrtávačky aj Ing. Zacharda vo svojom znaleckom posudku, keď ohľadom jej strednej opravy
z roku 1990 píše: „Tieto opravy možno považovať za celkovú opravu, pretože opravou sa uviedol stroj
znova do stavu, keď sa mohol využívať na výrobu presných lisovacích a strižných nástrojov. Životnosť
daného strojného zariadenia sa po vykonaní takejto opravy znova zvýšila na ďalších 14 rokov. Materiál,

z ktorého je konštrukcia stroja vyrobená, sivá liatina, je vekom rozmerovo stálejšia, čiže i výrobky
vyrobené na takomto stroji sú presnejšie.“ Žalobca teda sám uvádza, že jeho vyvrtávačka bola vekom
zlepšujúcej sa kvality a bolo na nej vymeniteľné všetko, čo potvrdil aj znalec Ing. Zacharda. Preto je
zrejmé, že výmena zhorených dielov za nové priniesla žalobcovi majetkový prospech. Uvedené dokladá
aj vyjadrenie znalca Ing. Herzoga. V tejto súvislosti sa nestotožnil so súkromným znaleckým posudkom
Ing. Zachardu, v ktorom je všeobecná hodnota vyvrtávačky pred jej poškodením (VŠH1) úplne identická

so všeobecnou hodnotou vyvrtávačky po jej oprave (VŠH2). Uvedené identické hodnoty odporujú jednak
tvrdeniam žalobcu o zlepšujúcej sa kvalite jeho vyvrtávačky, ako aj znaleckým posudkom Ing. Herzoga
a Ing. Geletu, z ktorých vyplýva, že žalobca si svoju vyvrtávačku opravou zhodnotil.

16. Žalobca sa dňa 27.03.2017 vyjadril k vyjadreniam žalovaného z 02.03.2017, 06.03.2017 a

16.03.2017. Uviedol, že pokiaľ ide o Dodatok č. 2, tento bol podpísaný dňa 16.01.1999, pričom zo znenia
dodatku vyplýva, že za spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. ho podpisovali S.. J. Q. a S.. Y. P.F.Q..
Z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti vyplýva, že v čase podpisu dodatku bol S.. Y.
P. predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti (od: 23.07.1998 do: 16.06.1999),
pričom konanie menom spoločnosti bolo upravené tak, že "Oprávnený zaväzovať a podpisovať v mene

spoločnosti je predseda predstavenstva samostatne, alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne.
Prevod nehnuteľností a technológií nad Sk 1.000 000.- podpisuje predseda a ďalší člen predstavenstva
spoločne. 2/ Vedúci organizačných útvarov spoločnosti sú oprávnení, ako orgány spoločnosti robiť
právne úkony a podpisovať iba v rozsahu stanovenom organizačnými predpismi. 3/ Iní zamestnanci a iné
osoby môžu podpisovať za spoločnosť len na základe plnej moci udelenej predsedom predstavenstva.

4/ Podpisovanie za spoločnosť sa vykonáva tak, že k názvu spoločnosti, pri uvedení funkcie podpisujúci
pripojí svoj podpis." Z toho vyplýva, že na platné uzavretie dohody o postúpení pohľadávky (obsiahnutej
v dodatku č. 2) postačovalo, aby takúto dohodu podpísal predseda spoločnosti samostatne, teda S.. Y.
P., čo sa aj stalo. Tiež je potrebné uviesť, že BAZ - NASKOM strojárska, a.s. pohľadávku Dodatkom
č. 2 nepostupovala, ale na ňu pohľadávka postupovaná bola, preto neexistovali žiadne obmedzenia,

pokiaľ ide o uzavretie tohto dodatku predsedom predstavenstva. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011
č.k. 62Cb/62/98-143 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu
vstúpil súčasný žalobca. Tým súd rozhodol, že bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých
sa koná (§ 92 ods. 2 a 3 O.s.p.). Nakoľko sa žalovaný proti uvedenému uzneseniu súdu neodvolal,

nadobudlo toto dňa 15.09.2011 právoplatnosť.

17. K tomu uviedol, že ak účastník nevyužil možnosť využiť opravný prostriedok proti uzneseniu
súdu o návrhu žalobcu či tretej osoby podľa ust. § 92 ods. 2 OSP v tomto procesnom štádiu, keď
takéto uznesenie bolo vydané, resp. vyhlásené, či doručené, nemôže v opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu vo veci samej (rozsudku) argumentovať nenáležitosťou (skutkovou nepodloženosťou, či
právnou nedostatočnosťou) rozhodnutia prvostupňového súdu. Inak povedané, dochádza k procesnej
konzumpcii práva iniciovať opravné konanie v parciálnej veci procesného nástupníctva a to márnym
uplynutím lehoty určenej na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu súdu podľa ust. § 92 ods.
3 OSP (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. SObo/58/2011 z 27. júla 2011). Preto

považuje námietku žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú.

18. Ďalej uviedol, že v otázke výšky škody žalovaný argumentuje, že je potrebné zohľadniť amortizáciu
pri využití nových dielov na opravu požiarom poškodeného stroja, ktorý sa údajne opravou zhodnotil.
K tomu žalobca opäť zdôraznil, že žalovanú škodu prestavujú výlučne skutočne vynaložené náklady

na uvedenie stroja do stavu pred požiarom, teda náklady nútene vynaložené z dôvodu porušenia
právnej povinnosti žalovaného. Žalovanú sumu nepredstavujú žiadne náklady vynaložené napr. na nové
diely, ktoré by nesmerovali k oprave poškodeného stroja, alebo s touto opravou nesúviseli. Uplatnenie
„amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona(§ 442 ods. 1 OZ), je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody
v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k
prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku

vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného stroja, aby sa tento dostal do stavu pred
poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz
pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy
SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (obdobne Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo/48/2012 zo dňa 28. marca 2013).

19. K otázke príčinnej súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný konkrétne uviedol, že zváračské
práce boli ukončené dňa 08.11.1996 o 14.30 hod. Uvedené však v konaní bolo vyvrátené listinnými
dôkazmi:
- Uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ v Bratislave 4 z 03.03.1998 ČVS: OUV-68/98, kde na
strane 2 je vo 4. odseku uvedené, že zváranie bolo dňa 08.11.1996 ukončené cca o 17.00 hod.,

- Znaleckým posudkom z odboru kriminalistiky KEÚ PZ zo dňa 29.1.1997 č.p. VKE-326/KEÚ-EXP- 97,
kde na str. 3 je v treťom odseku uvedený čas ukončenia zváračských prác až o 18.00 hod,
- a tiež výpoveďou svedka R., ktorý na pojednávaní dňa 14.11.2013 uviedol, že "práce sa vykonávali
z piatka na sobotu, t.j. z 08.11. na 9.11. v noci.."

Jetedazrejmé,žezváračsképrácevžiadnomprípadenebolidňa08.11.1996ukončenéo14.30hod.ako
uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení. Pokiaľ ide o miesto zvárania, tak zo "Stanoviska ku škode v hale
M6 spôsobenej dňa 09.11.1996", vyhotoveného zváračom L.Í. L. vyplýva, že tento vykonával zváračské
práce na vykurovacom systéme v lodi č. 5 haly MG, teda priamo nad strojom pôvodného žalobcu.

Uvedené vyplýva tiež zo Znaleckého posudku z odboru kriminalistiky KEÚ PZ zo dňa 29.1.1997 č.p.
VKE- 326/KEÚ-EXP-97, kde na str. 3 dole je uvedené, že s elektródou zaistenou v kriminalistickom
ohnisku požiaru boli s veľkou pravdepodobnosťou vykonávané zváračské práce nad poškodeným
strojom.
Žalobcazároveňpoukázalnaobsahlistu"Oznámenievznikupožiaru"zodňa11.11.1996č.2210/171/96,

ktorým právny predchodca žalobcu, BAZ-NASKOM, a.s. informoval žalovaného okrem iného o tom, že
už dňa 08.11.1996 o 11.00 hod. (teda zhruba 14 hodín pred zistením požiaru, ktorý už poškodil stroj)
pracovník žalobcu pracujúci na stroji likvidoval v zárodku požiar, o čom bol bezodkladne informovaný
žalovaný, ako aj vedúci zváračov. Ani napriek tomu však žalovaný neprijal žiadne opatrenia na
zabránenie vzniku požiaru v priestoroch užívaných právnym predchodcom žalobcu. Preto žalobca má

za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody voči žalovanému
v zmysle žalobného návrhu.

20. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.03.2017 poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 788/2015 z 2.12.2015, ktoré sa týka dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní

a ustanovenia § 92 ods. 3 OSP.

21. V súlade s uvedeným rozhodnutím Ústavného súdu mal žalovaný za to, že právoplatné uznesenie
konajúceho súdu, ktorým v minulosti vyhovel návrhu na zmenu subjektov na strane žalobcu, má účinky
len čo do okruhu účastníkov tohto konania; toto uznesenie však nič neprejudikuje ohľadom otázky

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa konajúci súd musí vysporiadať v rámci konania o veci
samej. Otázka aktívnej vecnej legitimácie zaťažuje žalobcu - je na ňom, aby povedal, od akej právnej
skutočnosti odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu a aby túto skutočnosť dôkazne preukázal.

22. Na pojednávaní dňa 04.05.2017 žalobca poukázal na to, že súčasný areál Volkswagen Slovakia

bol pôvodne majetkom pôvodného žalobcu BAZ- NASKOM, a.s. Následne v čase, keď prechádzal
Volkswagen na Slovensko boli rozhodnutím Vlády SR vyňaté všetky aktíva (hnuteľné a nehnuteľné
veci) a boli vložené do spoločnosti žalovaného, okrem hnuteľných veci využívaných žalobcom na
podnikateľskú činnosť (vrátane vyvrtávacej súpravy). Vtedy došlo aj k uzavretiu nájomnej zmluvy
medzi žalovaným a pôvodným žalobcom BAZ- NASKOM, a.s. Právny nástupca pôvodného žalobcu,

spoločnosť BAZ- NASKOM, a.s., Strojárska 26, ďalej podnikal v priestoroch žalovaného na základe
ústnej dohody s tým, že svoje podnikanie ukončí predbežne k r. 1999. Na otázku súdu, kto teda medzi
účastníkmi uzatvoril ústnu dohodu, právny zástupca ďalej uviedol, že túto dohodu uzatvorili štatutári.
Žalovaný počas celého súdneho konania, ako i obdobia pred začatím súdneho konania nenamietal,že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o užívaní výrobnej haly. O tom, že bola uzatvorená
ústna dohoda svedčí aj vzájomná komunikácia medzi stranami z roku 1997. Žalovaný k tomu uviedol, že
napriek tomu, že po tak dlhom čase nemá k dispozícii pís. nájomnú zmluvu súhlasí s tvrdením žalobcu,

že ústna dohoda o používaní výrobnej haly pravdepodobne bola.

23. Žalovaný predložil súdu svoju záverečnú reč, v ktorej uviedol, že pokiaľ by mal konajúci súd za to, že
nárok na náhradu škody prešiel z pôvodného žalobcu na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. už
samotnou zmluvou o predaji časti podniku z 31.08.1998, potom pôvodný žalobca nemal dňa 07.09.1998

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. OSP platný v čase podania žaloby, resp. počas neskoršieho
priebehu konania umožňoval konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie, ktorá existovala od začiatku
konania, inštitútom tzv. zámeny účastníkov podľa § 92 ods. 4 OSP. Pri zámene účastníkov sa však
vyžadoval súhlas všetkých doterajších účastníkov konania, ktorý však zo strany žalovaného udelený
nebol. Poukázal na R 36/1999, podľa ktorého, ak súd o návrhu žalobcu na zámenu účastníka rozhodol
a zámenu pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na

zámenuúčastníka.Plynutiepremlčacejlehotysapretoprerušujetýmtodňom,niedňomkedybolozačaté
konanie s pôvodným okruhom účastníkov. Bez ohľadu na nenaplnenie procesných podmienok, najskôr
dňom doručenia písomného návrhu na zmenu účastníkov konania v roku 2002 by - teoreticky - mohli
nastať hmotnoprávne účinky začatia konania vo vzťahu k terajšiemu žalobcovi. V tom čase však už boli
akékoľvek nároky voči žalovanému dávno premlčané. Z opatrnosti preto žalovaný vzniesol námietku

premlčania. Ďalej na pojednávaní uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoje
právne povinnosti- práve naopak, žalovaný si svoje povinnosti v oblasti požiarnej ochrany splnil. Čo sa
týka príčinnej súvislosti medzi zváracími prácami a vznikom požiaru, táto je veľmi nepravdepodobná,
nakoľko k požiaru došlo po takmer 13 hodinách od skončenia zvárania, pričom norma stanovuje dobu
kontroly po zváraní na minimálne "8 hodín". Navyše v priestoroch žalobcu celú noc pracovali dvaja jeho

zamestnanci, ktorí sa tam mohli voľne pohybovať. Svedkovia p. R. a p. H. potvrdili, že v okolí zhoreného
stroja sa nachádzali cigaretové ohorky, pričom tieto mohli pochádzať jedine od zamestnancov žalobcu a
prirodzene mohli byť príčinou vzniku požiaru. K výške škody uviedol, že za účelom ustálenia výšky škody
súd ustanovil znalca doc. Ing. Vojtecha Geletu, PhD. Znalec vypracoval znalecký posudok, v ktorom
stanovil výšku škody na stroji a zároveň vypočítal jeho cenu po vykonanej generálnej oprave. Znalec

bol aj osobne vypočutý a následne vypracoval písomné vyjadrenie k námietkam žalobcu a vyhotovil aj
doplnenie svojho posudku. Zo znaleckého posudku, ako aj z jeho doplnenia jednoznačne vyplýva, že
žalobca si nechal poškodený stroj technicky zhodnotiť. Pokiaľ by chcel súd ustáliť výšku škody, mal by
vychádzaťpráveztohtoznaleckéhoposudku.Nestotožňujemesasnázoromžalobcu,žebyvýškaškody
mala korešpondovať s cenou za opravu jeho stroja podľa zmluvy o dielo zo 04.12.1997- veď napokon

táto zmluva v čl. XI výslovne stanovovala povinnosť zabezpečiť " úradného znalca", ktorý vypracuje
"finančný odhad vyčíslenia škody. " Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. PZ žalobcu založil do spisu
originál ZP č. 10/2017 s tým, že jednu časť súd priamo odovzdal žalovanému.

24. Žalobca k námietke premlčania zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 04.05.2017 vo svojom

vyjadrení zo dňa 11.05.2017 uviedol, že žalovaný premlčanie odôvodnil tým, že pokiaľ by nárok na
náhradu škody prešiel z pôvodného žalobcu na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. už samotnou
Zmluvou o predaji časti podniku z 31.08.1998, potom pôvodný žalobca nemal dňa 07.09.1998 aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby. Podľa žalovaného by tak účinky začatia konania mohli nastať až v roku
2002, kedy bol súdu doručený písomný návrh na zmenu účastníkov konania (z pôvodného žalobcu na

spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s.). Žalobca opätovne zdôraznil, že pohľadávka z titulu náhrady
škody, ktorá je predmetom žaloby, neprešla na spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. už samotnou
zmluvou o predaji časti podniku, ale až na základe Dodatku č. 2 zo dňa 16.01.1999, teda po podaní
žaloby. Uvedené vyplýva aj z textu predmetného dodatku (bod 5.), kde je explicitne uvedené, že v čase
uzatvárania dodatku, ktorým bola žalovaná pohľadávka postúpená, sú účastníkmi konania pôvodný

žalobca (spoločnosť BAZ-NASKOM, a.s.) a žalovaný a tiež, že postupník, obchodná spoločnosť BAZ-
NASKOM strojárska, a.s. preberá účastníctvo v súdnom konaní. Pôvodný žalobca teda v čase podania
žaloby bol vlastníkom žalovanej pohľadávky, v dôsledku čoho hmotnoprávne účinky začatia konania
nastali už podaním žaloby na poštovú prepravu, teda dňa 04.09.1998 (dátum uvedený na vrátenej
doručenke). Žalovaným vznesená námietka premlčania je preto nedôvodná. Preto navrhuje, aby súd

žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania a tiež na náhradu
trov konania.25. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, vykonal dokazovanie vypočutím sporových
strán, znaleckým posudkom z odboru kriminalistiky č.p. VKE-326/KEÚ-EXP-97 zo dňa 29.01.1997,
ČSN 05 0601, zák. č. 126/1985 Zb., vyhláškou č. 82/1996 Zb., Príkazom pre vykonávanie prác s

otvoreným ohňom zo dňa 17.04.1979, Znaleckým posudkom Ing. Jiřiho Herzoga zo dňa 23.02.1997,
Zvodkou bez uvedenia dátumu, Ohlášku požiaru zo dňa 09.11.1996, vyjadrením k požiaru z Okresného
úradu Bratislava IV, odbor požiarnej ochrany zo dňa 04.12.1996, Zmluvou o predaji podniku č.
BN/02/98 zo dňa 31.08.1998, Dodatkom č. 2 Zmluvy o predaji podniku č. BN/02/98 zo dňa 16.01.1999,
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.02.2008, faktúrami č XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXX,

XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX spolu s dokladmi o zaplatení jednotlivých faktúr, preberacím
protokolom stroja M. XXXA a zasielacím listom objednaného tovaru, Zmluvou o dielo zo dňa 04.12.1997,
Dodatkom č. 1 k ZoD zo dňa 13.08.1998, výpoveďami svedkov pána L. R., Y. H.- veliteľ hasičov, pána
K. S. technik požiarnej ochrany žalovaného, znaleckým posudkom Ing. Vojtecha Geletu č 2/2014 z
08.07.2014, dodatok k znaleckému posudku, znaleckým posudkom č. 10/2017 Ing. Milana Zachara,
listom pod označením: doplnenie podkladov k listu zo dňa 13.03.1997 na uplatnenie úhrady škody. Po

takto vykonanom dokazovaní mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

26. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 07.09.1998 (doklad o podaní žaloby na poštu sa v spise
nenachádza) sa pôvodný žalobca BAZ NASKOM, a.s., Mlynské Nivy č. 51, Bratislava domáhal voči
žalovanému v 1. rade Volkswagen Slovakia, spol. s.r.o., J. Jonáša č. 1, Bratislava a žalovanému v 2.

rade Potrubie Košice, s.r.o., Letná č. 45, Košice, zaplatenia sumy 3.140.000,- Sk, t.j. 104.228,91 Eur
titulom náhrady škody s nasledovným odôvodnením:

27. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade z časti spoločne a z časti každý samostatne, porušili
svoje povinnosti a spôsobili vznik škody na majetku žalobcu. Žalobca je vlastníkom obrábacieho

stroja horizontálnej vyvrtávačky typ M. XXXA, v.č. XXXX, ktorý v čase vzniku škody dňa 09.11.1996
bol umiestnený v lodi č. 5, haly M-6 objektu v E., ktorého vlastníkom je žalovaný v 1. rade. K
poškodeniu strojného zariadenia došlo požiarom ktorý vznikol v dôsledku prác s otvoreným ohňom
- zváranie a rezanie elektrickým oblúkom a plameňom, pričom išlo o práce robené žalovaným v 2.
rade pre žalovaného v 1. rade. Požiarom dňa 09.11.1996 vznikla žalobcovi škoda na obrábacom stroji

horizontálnej vyvrtávačky typ M. XXXA tým, že požiar spôsobil zničenie hydraulického zariadenia stroja,
mazania, chladenia a elektroprívodu stroja, jeho povrchového náteru, t.j. poškodenie stroja v rozsahu
vyžadujúcom opravu, ktorej odhadné náklady boli predpokladané vo výške 4.042.000,- Kč pri oprave
stroja v ČR. Opatreniami žalobcu - vyhľadaním iného opravárenského závodu na území SR došlo k
zníženiu ceny opravy a tým aj skutočnej škody na sumu 3.140.000- Sk. Žalobca sa po požiari oboznámil

s dostupnými dokladmi a právnymi predpismi, STN a informáciami a zistil, že žalovaný v 1. rade vydal
príkaz na vykonávanie prác s otvoreným ohňom - zváranie a rezanie elektrickým oblúkom a plameňom v
hale MG, prízemie lode 6-10, na ústrednom kúrení v čase od 31.10.1996 do 30.11.1996 pre žalovaného
v 2. rade tak, že bolo povinnosťou žalovaného v 2. rade zváračské práce vykonávať pri zabezpečení
požiarnej ochrany odstránením všetkého horľavého materiálu a riadiť sa ČSN 05 601 -„Bezpečnostné

ustanovenie pre zváranie kovom“. Práce neboli vykonávané na prízemí, ale aj vo výške, v rozpore s
príkazom a nedošlo k odstráneniu horľavého materiálu v okruhu 10 m od miesta zvárania. Nedošlo
k určeniu konkrétnej požiarnej hliadky, nedošlo k zabezpečeniu kontroly miesta zvárania. Porušenie
povinnosti u žalovaného v 1. a 2. rade bolo zistené vyšetrovaním policajných orgánov. Rozsah skutočnej
škody,ktorúpoškodenímobrábaciehostrojaM.XXXAutrpelžalobca,predstavuječiastkut.č.104.228,91

Eur. Žalovaný v 1. a 2. rade odmietli so žalobcom jednať a na jeho výzvy o usporiadanie veci a
zaplatenienárokunanáhraduškodyneodpovedaliasvojuzodpovednosťzaškoduignorovali.Vzhľadom
na omeškanie zaplatenia vzniknutej škody je súčasťou nároku aj úrok z omeškania vo výške 18 %.

28. Uznesením zo dňa 13.03.2002 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a po

odvolaní žalobcu bolo uznesením č.k. 62Cb/62/1998-42 zo dňa 24.07.2002 uznesenie o zastavení
konania zrušené. Písomným vyjadrením zo dňa 05.08.2008 oznámil správca konkurznej podstaty
úpadcu Potrubie Košice, J.. O., že z dôvodu vyhlásenia konkurzu nesúhlasí s pokračovaním v konaní
voči úpadcovi. K predmetu sporu sa písomne vyjadrila aj právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade J. s
tým, že VOLKSWAGEN Slovakia, a.s. žiadne povinnosti neporušil a žalobca neuvádza, ktorú konkrétnu

povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 126/1985 o požiarnej ochrane mal žalovaný v 1.rade porušiť a
preto nemôže zodpovedať za škodu, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ žalobca poukazuje
na preukázanie porušenia povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade, ani znalecký posudok tvrdenie
žalobcu jednoznačne nepotvrdil. Zákonná požiadavka vzniku zodpovednosti za škodu znamená, žemedzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a žalobca doteraz nepredložil žiaden
doklad o oprave stroja a takýto doklad nepripojil ani k žalobe. Okrem toho žalovaný v 1. rade žiadal zistiť,

či žalobcovi nebola uhradená škoda T. Y., ktorej žalobca škodu nahlásil, ako to vyplýva z listu S.. Y. H.
(vedúceho technického úseku záv. 02 žalobcu) zo dňa 11.11.1996. Vzhľadom na podrobne rozvedené
dôvody žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému trovy konania.

29. Uznesením č.k. 62Cb/62/1998-143 zo dňa 18.04.2011 súd pripustil, aby na strane žalobcu z konania

vystúpila spol. BAZ-NASKOM strojárska, a.s. v likvidácii a na jej miesto vstúpil nový žalobca spol. M
Faktoring - NASKOM, s.r.o. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2011. Pôvodne
žalovaným v 1.rade bol vlastník haly M6 - Volkswagen Bratislava, s.r.o., ktorý zanikol zlúčením so
žalovaným 1/ Volkswagen SLOVAKIA, a.s., ktorý zaujal pozíciu terajšieho žalovaného v 1. rade, keďže
podľa Zmluvy o zlúčení zo dňa 14.12.1999 na tento subjekt prešli všetky práva a povinnosti, všetky
známe a neznáme záväzky, ktoré vznikli pôvodnému žalovanému v 1. rade Volkswagen Bratislava, s.r.o.

30. Písomným podaním došlým súdu dňa 12.09.2011 bolo oznámené správcom konkurznej podstaty
žalovaného v 2. rade, že Krajský súd v Košiciach zrušil konkurz vyhlásený na úpadcu Potrubie Košice,
s.r.o. a J.. L. O. zbavil funkcie SKP: V predmetnej veci súd zároveň obdŕžal písomné podanie právnej
zástupkyne žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania o jeden mesiac, z dôvodu pokusu o

mimosúdne vyriešenie sporu. Súd zisťoval okolnosti poistnej udalosti z roku 1996 u D., odkiaľ mu bolo
oznámené, že spis bol rozhodnutím MV SR - Slovenský národný archív, skartovaný.

31. Na pojednávaní v predmetnej veci dňa 14.11.2013 doplnil konajúci súd dokazovanie vypočutím
svedkov a to L. R., K. S. D. Y. H.. Vzhľadom k výmazu žalovaného v 2. rade Potrubie Košice, spol.

s.r.o. z obchodného registra, súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Vzhľadom k potrebe
doplniť dokazovanie v predmetnej veci znaleckým posudkom, súd pre toto konanie určil znalca Doc.
Ing. Vojtecha Geletu. Určený znalec uznal, že žalobcovi škoda vznikla. Podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu znalec pri stanovení výšky škody však nepostupoval v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. a
preto výšku nesprávne stanovil. Dňa 01.09.2014 bola súdu predložená plná moc na zastupovanie

žalovaného v 1. rade Mgr. Marcelom Bakerom, nakoľko predošlej právnej zástupkyni žalovaného 1/
bola pozastavená advokátska činnosť. Na žiadosť súdu určený znalec predložil písomné vyjadrenie k
námietkam odborného stanoviska žalobcu k znaleckému posudku č. 2/2014.

32. Po zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR a po zhodnotení priebehu konania, súd v prvom rade

riešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

33. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Aktívnou legitimáciou
sarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo

(nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej
legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

34. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu súd zistil, že v čase vzniku škody dňa 09.11.1996 bol

vlastníkom obrábacieho stroja- horizontálnej vyvrtávačky M. XXXA v.č. XXXX BAZ NASKOM, a.s., ktorý
podal dňa 07.09.1998 (doklad o podaní žaloby na poštu sa v spise nenachádza) žalobu na súd. Dňa
31.08.1998 uzatvoril BAZ NASKOM, a.s. so spoločnosťou BAZ- NASKOM strojárska, a.s., Bratislava
Zmluvu o predaji časti podniku č. P.. Dňa 16.01.1999 uzatvorila spoločnosť BAZ NASKOM, a.s. so
spoločnosťou BAZ- NASKOM strojárska, a.s.. Dodatok č. 2. Dňa 15.02.2008 BAZ- NASKOM strojárska,

a.s. v likvidácii uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou M Faktoring- Naskom, s.r.o.,
Bratislava, ktorou bola postúpená pohľadávka z nároku na náhradu škody vo výške 3.140.000,- Sk,
ktorá vznikla poškodením horizontálnej vyvrtávačky, typ M. XXX/A, v.č. XXXX. Dňa 03.02.2012 došlo k
zmene obchodného mena spoločnosti M Faktoring- Naskom, s.r.o. na HIOX, s.r.o., ktorý v tomto konaní
vystupuje ako žalobca.

35. Je síce pravdou, že v čase podania žaloby na súd dňa 07.09.1998 bola už podpísaná Zmluva o
predaji časti podniku so spoločnosťou BAZ- NASKOM strojárska, a.s. (31.08.1998), avšak k predaju
predmetnej pohľadávku došlo, podľa názoru súdu, až Dodatkom č. 2 dňa 16.09.1999. V čase podaniažaloby bol teda žalobca- BAZ NASKOM, a.s., v konaní aktívne legitimovaný. V Dodatku č. 2 v bode 5 je
uvedené, že „s položkou inv.č. XXXXX, názov Stroj vyvrtávací M. XXX Y., BAZ-NASKOM strojárska, a.s.
preberá účastníctvo v súdnom konaní, ktoré prebieha na Krajskom súde v Bratislave podľa žaloby zo

dňa 15.08.1998, a ktorého účastníkmi sú: predávajúci na strane žalobcu a Volkswagen, s.r.o. Bratislava
a Potrubie Košice, s.r.o. na strane žalovaného. Predmetom súdneho sporu je nárok na náhradu škody“.
Dodatok č. 2 k Zmluve o predaji časti podniku je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka.
Preto aj prejav vôle sa posudzuje podľa § 266 Obch. zák.

36. Podľa § 266 ods.1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2 v prípadoch,
keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by
mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Obchodný
zákonník v tomto ustanovení ako rozhodujúce akcentuje iné kritérium ako Občiansky zákonník, a to

význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce
v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam.

37. Dohodu o prebraní účastníctva v spore, kde je pohľadávka jasne špecifikovaná, je možné chápať
jedineakodohoduoprebratí(postúpení)predmetnejpohľadávky.ZDodatkuč.2bod5tedajednoznačne

vyplýva vôľa zmluvných strán previesť z pôvodného žalobcu BAZ-NASKOM, a.s. na spoločnosť BAZ-
NASKOM strojárska, a.s. predmetnú pohľadávku, ktorej bol v čase prevodu vlastníkom BAZ-NASKOM,
a.s.. Súd teda ustálil, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo Dodatkom č. 2.

38. K tvrdeniu žalovaného, že predmetný dodatok za spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska, a.s. podpísal

S.. J. Q. ako predseda predstavenstva a S.. Y. P. ako podpredseda predstavenstva a podľa výpisu
z obchodného registra uvedené osoby boli ustanovené do funkcie predsedu, resp. podpredsedu až
dňa 17.06.1999, a preto z tohto dôvodu nemohla spoločnosť BAZ- NASKOM strojárska, a.s. dňa
16.01.1999 konať prostredníctvom predsedu jej predstavenstva S.. Q. a podpredsedu S.. P. a teda
nemohla dňa 16.01.1999 uzatvoriť Dodatok č. 2, súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu. Je

nesporné, že Dodatok č. 2 bol podpísaný dňa 16.01.1999. Za spoločnosť BAZ-NASKOM strojárska,
a.s. ho podpisovali S.. J.Á. Q. a S.. Y. P.F.Q.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti vyplýva,
že v čase podpisu Dodatku č. 2 bol S.. Y. P. predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom
spoločnosti (od: 23.07.1998 do: 16.06.1999), pričom konanie menom spoločnosti bolo upravené tak,
že "Oprávnený zaväzovať a podpisovať v mene spoločnosti je predseda predstavenstva samostatne,

alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne. Prevod nehnuteľností a technológií nad Sk 1.000 000.-
podpisuje predseda a ďalší člen predstavenstva spoločne. 2/ Vedúci organizačných útvarov spoločnosti
sú oprávnení, ako orgány spoločnosti robiť právne úkony a podpisovať iba v rozsahu stanovenom
organizačnými predpismi. 3/ Iní zamestnanci a iné osoby môžu podpisovať za spoločnosť len na základe
plnej moci udelenej predsedom predstavenstva. 4/ Podpisovanie za spoločnosť sa vykonáva tak, že

k názvu spoločnosti, pri uvedení funkcie podpisujúci pripojí svoj podpis." Z toho vyplýva, že na platné
uzatvorenie Dodatku č. 2 stačilo, aby Dodatok č. 2 podpísal predseda spoločnosti samostatne, teda S..
Y. P., čo sa aj stalo.

39. Žalovaný, ohľadne právoplatného uznesenia sp. zn. 62Cb/62/1998 zo dňa 18.04.2011, ktorým súd

pripustil, aby na strane žalobcu z konania vystúpila spol. BAZ-NASKOM strojárska, a.s. v likvidácii
a na jej miesto vstúpil nový žalobca spol. M Faktoring - NASKOM, s.r.o., uviedol, že uznesenie má
účinky len čo do okruhu účastníkov tohto konania, pričom toto uznesenie však nič neprejudikuje
ohľadom otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa konajúci súd musí vysporiadať v rámci
konania o veci samej. Tiež poukázal aj na to, že pri zámene účastníkov sa však vyžadoval súhlas

všetkých doterajších účastníkov konania, ktorý však zo strany žalovaného udelený nebol. Poukázal
na R 36/1999, podľa ktorého, ak súd o návrhu žalobcu na zámenu účastníka rozhodol a zámenu
pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na zámenu
účastníka. Plynutie premlčacej lehoty sa preto prerušuje týmto dňom, nie dňom kedy bolo začaté
konanie s pôvodným okruhom účastníkov. Bez ohľadu na nenaplnenie procesných podmienok, najskôr

dňom doručenia písomného návrhu na zmenu účastníkov konania v roku 2002 by - teoreticky - mohli
nastať hmotnoprávne účinky začatia konania vo vzťahu k terajšiemu žalobcovi. V tom čase však už
boli akékoľvek nároky voči žalovanému dávno premlčané. Z opatrnosti žalovaný vzniesol aj námietku
premlčania.40. Podľa§ 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

42. Podľa § 92 ods.1 OSP (zákona účinného v čase rozhodnutia súdu), na návrh účastníka môže súd
pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný,
ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

43. Podľa ods. 2, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ, alebo ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli.

44. Podľa ods. 3, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu
alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.

45. Súd k tomu uvádza, že podkladom zmeny účastníka je návrh na zmenu strany v spore podaný
žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo
na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca) a
preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv a povinností, o ktoré v konaní ide, teda o ktorých sa ako o predmete konania

vedie spor. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod
práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť
prevedené existujú, alebo či naozaj boli prevedené na iný subjekt sa súd zaoberá v rozhodnutí o veci
samej.

46. Na zmenu účastníkov musia byť teda splnené tieto predpoklady:
- právna skutočnosť nastala až po začatí konania,
- účinkom právnej skutočnosti spravidla podľa hmotného práva (smrti, zániku právnickej osoby,
právneho úkonu) musí byť prechod (univerzálne sukcesia, ako je to pri dedení alebo zániku právnickej
spoločnosti s nástupcom) alebo prevod (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, kúpna zmluva) práv

alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany v konaní,
- návrh účastníka na zmenu účastníka, na ktorého prešli alebo boli prevedené práva či povinnosti, o
ktorých sa koná, ktorej podstata je v tom, že namiesto pôvodného účastníka sa stáva účastníkom iná
osoba,
- súhlas nového žalobcu,

- uznesenie súdu o vyhovení návrhu, t.j. o pripustení zmeny účastníka.

47. Samotný návrh na zmenu účastníkov bol podaný spoločnosťou M Faktoring- Naskom, s.r.o., t.j.
spoločnosťou, na ktorú boli práva vyplývajúce z predmetnej pohľadávky postúpené, čo bolo v súlade §
92 ods. 1 a 2 OSP. Súhlas žalovaného sa v tomto prípade nevyžadoval. Nakoľko bolo preukázané, že po

začatíkonanianastalaprávnaskutočnosťuvedenávodseku2,aten,nakohobolitietoprávaprevedené,
podal návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu (čo bolo v súlade s § 92 ods. 2 OSP), je uznesenie
súdu č.k. 62Cb/62/98-143 zo dňa 18.04.2011 o zmene účastníkov platné a účinné. Súd považuje za
dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaný proti uzneseniu súdu č.k. 62Cb/62/98-143 zo dňa
18.04.2011 nepodal odvolanie a to sa stalo dňa15.09.2011 právoplatné. Žalovaný proti rozhodnutiu súdu

nevyužil možnosť podať opravný prostriedok.

48. Z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca BAZ-NASKOM, a.s. bol aktívne
legitimovaný na podanie žaloby (nakoľko v čase podania žaloby bol vlastníkom predmetnej pohľadávky),Dodatok č. 2 bol platne uzatvorený a ním bol rozšírený predmet predaja časti podniku o predmetnú
pohľadávku, Zmluvou o postúpení pohľadávky bola platne postúpená pohľadávka od vlastníka
pohľadávky-MG-NASKOMstrojárska,a.s.vlikvidáciinaMFaktoring-Naskom,s.r.o.(terazHIOX,s.r.o.).

49. Pokiaľ ide o námietku premlčania súd posudzoval, či vzťah účastníkov konania vyplývajúci
zo žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody, má charakter obchodnoprávneho vzťahu
podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. Podľa názoru súdu nie každá škoda, ku ktorej dôjde k poškodeniu
majetku podnikateľa bez ďalšieho (automaticky, priamo) zakladá záväzkový vzťah, ktorý spĺňa definíciu

(podmienku) § 261 ods. 1 Obch. zák. a na ktorý je preto nutné aplikovať právny režim Obchodného
zákonníka. Pre posúdenie aplikácie Obchodného zákonníka, vrátane posúdenia premlčania podľa
Obchodného zákonníka, nestačí len splnenie podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie
je postačujúce, aby poškodený, ako aj škodcovia mali charakter podnikateľov. Ďalšou podstatnou
podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne vyžaduje je, že už pri vzniku záväzku musí byť bez pochybností
zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, čím sa rozumie:

a) vzájomná činnosť účastníkov smerujúca k ich podnikateľskej činnosti (t.j. prípad zmluvného
záväzkového vzťahu),
b) okolnosť, keď konaním jedného z podnikateľov došlo k zásahu do podnikateľskej činnosti druhého
podnikateľa porušením povinnosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka (t.j. prípad podľa § 757
Obch. zák.).

50. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v
momente vzniku škody nespĺňa definíciu § 261 a nasl. Obch. zák., a preto ho nemožno posudzovať
podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka. Je nesporné, že v čase vzniku škody medzi žalobcom a
žalovanými nebol žiadny zmluvný záväzkový vzťah, nakoľko žalobca nepreukázal písomne uzatvorenie

nájomnej zmluvy, čo bolo podmienkou jej platnosti v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov. Ku škode došlo na vyvrtávačke M. XXXA v dôsledku porušenia § 415
(generálna prevencia) a nasl. Obč. zák., ako aj §6,13,14 písm. b) zák. č.126/1985 o požiarnej ochrane,
vyhlášky č. 82/1996, STN 05060.

51. V čase vzniku škody, s prihliadnutím na všetky okolnosti preto nemožno vyvodiť, že išlo o vzťah
účastníkov konania týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Len skutočnosť, že žalovaný ako podnikateľ
spôsobil porušením svojich povinností škodu na majetku iného podnikateľa (žalobcu), nespĺňa zákonnú
dikciu § 261 ods. 1 Obch. zák. Žalovaný preto vo vzťahu k žalobcovi nemohol porušiť žiadnu svoju
povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 Obch. zák. Taktiež nebola preukázaná ani

skutočnosť, že by žalovaní porušili inú povinnosť ustanovenú im Obchodným zákonníkom (§ 757 Obch.
zák.), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pre posúdenie náhrady škody
ale i premlčania. Preto právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu možno posudzovať
len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka a to v hmotnoprávnom posúdení škody, ale
aj pokiaľ ide o úpravu premlčania tohto nároku. Ust. § 106 Obč. zák. je osobitným ustanovením vo

vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu navyše
rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna
premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 Obč. zák.).
Ich začiatok je stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti,
subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca,
a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Základná
objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Uplatní sa len pri škode na veciach, ak ide len o škodu, ktorá
nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Ustanovenie § 106 Obč. zák. upravuje
premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo

vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. Obč. zák., ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov. Pre vzťah
objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom
nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s
ňou.

52. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 09.11.1996 a žaloba bola doručená na súd
07.,9.1998 t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák. K tvrdeniu
žalovaného, že návrh na zmenu účastníka konania bol doručený súdu v roku 2002, preto na premlčanínároku trvá, súd poukazuje na § 111 Obč. zák., podľa ktorého zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Ak dôjde k zmene v subjekte príslušného právneho vzťahu,
nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 112 Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní

právo na súde a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platní i v prípade zámeny účastníkov v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP. Nakoľko teda
pôvodný žalobca podal žalobu v premlčacej lehote podľa § 106 Obč. zák., čím prestala premlčacia doba
plynúť, predaj časti podniku Zmluvou o predaji podniku, uzatvorenie Dodatku č. 2, ako aj postúpenie
pohľadávky, nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Nárok žalobcu bol uplatnený na súde včas a nie

je premlčaný.

53. Ďalej sa súd zaoberal otázkou podľa akých ustanovení je potrebné posudzovať nárok na náhradu
škody. Je nesporné, že obrábací stroj- horizontálna vyvrtávačka typ M. XXXA, v.č. XXXX, bol v čase
vzniku škody dňa 09.11.1996 umiestnený v lodi č. 5, haly M-6 objektu v E. V. L., ktorého vlastníkom
je žalovaný. Na pojednávaní dňa 04.05.2017 PZ žalobcu na otázku súdu, na základe akých právnych

skutočností bola vyvrtávacia súprava umiestnená v priestoroch žalovaného uviedol, že súčasný areál
Volkswagen Slovakia bol pôvodne majetkom pôvodného žalobcu Bas Nascom a.s.. Následne v čase,
keď prechádzal Volkswagen na Slovensko boli rozhodnutím Vlády SR vyňaté všetky aktíva (hnuteľné
a nehnuteľné veci) a boli vložené do spoločnosti žalovaného, okrem hnuteľných veci využívaných
žalobcom na podnikateľskú činnosť (vrátane vyvrtávacej súpravy). Vtedy došlo aj k uzavretiu nájomnej

zmluvy medzi žalovaným a pôvodným žalobcom Bas Nascom a.s. Právny nástupca pôvodného žalobcu,
spoločnosť Bas Nascom a.s., Strojárska 26, ďalej podnikal v priestoroch žalovaného na základe ústnej
dohody s tým, že svoje podnikanie ukončí predbežne k r. 1999.

54. Na otázku súdu, kto teda medzi účastníkmi uzatvoril ústnu dohodu, PZ ďalej uviedol, že túto

dohodu uzatvorili štatutári. O tom, že bola uzatvorená ústna dohoda svedčí aj vzájomná komunikácia
medzi stranami z roku 1997. PZ žalovaného k tomu uviedol, že napriek tomu, že po tak dlhom čase
nemá k dispozícii pís. nájomnú zmluvu, súhlasí s tvrdením PZ žalobcu, že ústna dohoda o používaní
výrobnej haly pravdepodobne bola. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že medzi sporovými stranami
bola uzatvorená ústna dohoda o prenájme haly ako nebytového priestoru. Na prenájom nebytových

priestorov sa však vzťahuje zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde podľa
§ 3 ods. 3 zmluva musí mať písomnú formu. Z uvedeného vyplýva, že medzi sporovými stranami nebolo
preukázané uzatvorenie písomnej zmluvy o prenájme haly č. 5 M-6 objektu v E. V. L.. Preto má súd za
to, že žalobca mal vyvrtávačku umiestnenú v areáli žalovaného bez platnej nájomnej zmluvy.

55. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v momente vzniku škody z dôvodu absencie
písomnej nájomnej zmluvy nespĺňal definíciu § 261 a nasl. Obch. zák., a preto ho nemožno posudzovať
podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka. Na daný prípad sa preto vzťahuje ust. § 415 Obč. zák., t.j.
prevenčná povinnosť. Toto ustanovenie sa vzťahuje tak na fyzické, ako aj právnické osoby. Všeobecná
občianskoprávna prevencia podľa § 415 Obč. zák. je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje

protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Obč.
zák. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v ust. § 415 Obč. zák. ukladá každému, znamená, že každý
je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové
a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd. Ak si niektorý účastník neplní svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415

Obč. zák., treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť a teda koná protiprávne. Princíp náhrady
škody a princíp prevencie patrí medzi hlavné zásady občianskeho práva.

56. Podľa § 420 ods.1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

57. Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

58. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.59. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 Obč. zák. je právnou povinnosťou, ktorej
porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej
povinnosti podľa § 420 Obč. zák.

60. V zmysle všeobecnej občianskoprávnej úpravy podľa § 420 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto škodu nezavinil. Táto
zodpovednosť je subjektívnou zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon, ktorá je založená na
princípe predpokladaného (prezumovaného) zavinenia. Zodpovednosť za škodu podľa obchodného

zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

61. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka je:
- preukázanie porušenia právnej povinnosti (protiprávny úkon),
-vznik škody,
-príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou,

-zavinenie toho, kto škodu spôsobil.

62. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti,
ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (v
danom prípade vyhl. č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, vyhl. č. 82/1996 Z.z., STN 05 0601), zo zmlúv

alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ust. § 415 Obč. zák.

63. Pokiaľ ide o zavinenie, to má charakter subjektívny. Zavinenie môže byť úmyselné alebo
nedbanlivostné. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie
predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné. Občiansky zákonník však

umožňujezbaviťsazodpovednosti,pričomškodcamusípreukázaťexistenciutakýchokolností,zktorých
možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo
možné od neho objektívne požadovať. Z ust. ods. 3 vyplýva, že zodpovednosť podľa § 420 nemá povahu
objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti všeobecnej. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, táto musí byť
bezpečne preukázaná. Vzťah medzi príčinou a jej následkom (škodou) musí byť bezpečne preukázaný

a bezprostredný. Časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z
ktorej škoda vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
R21/1992).

64. Podľa § 442 ods.1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

65. Pod pojmom škoda v zmysle § 442 Obč. zák. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť

poškodenému plnú kompenzáciu ujmy, nie však viac.

66. Pokiaľ ide o preukázanie porušenia právnej povinnosti ako prvého predpokladu náhrady škody,
je nesporné, že obrábací stroj- horizontálna vyvrtávačka typ M., v.č. XXXX, sa v čase vzniku škody
nachádzal v lodi č. 5 haly M6, v objekte v E.. Podľa záverov Znaleckého posudku z odboru kriminalistiky

č.p. VKE-236/KEÚ-EXP-97 zo dňa 29.01.1997 vyplýva, že dňa 08.11.1996 v popoludňajších hodinách
boli v hale M6 nad žeriavovou dráhou, v priestoroch nad predmetným obrábacím strojom vykonané
zváračské práce, ktoré mali byť ukončené okolo 18.00 hod. Príčinou požiaru bolo vznietenie drevených
pilín nasiaknutých hlavne hydraulickým olejom TB-32, pravdepodobne od horúceho konca elektródy
použitej pri zváračských prácach vykonávaných nad poškodeným strojom.

67. V znaleckom posudku bolo konštatované, že došlo k porušeniu STN 05 0601 „Bezpečnostné
ustanovenia pre zváranie kovov- prevádzka“, kde sa pri zváraní jednalo o prácu so zvýšeným
nebezpečenstvom požiaru, preto bolo potrebné vykonať opatrenia:

- čl. 3.6.2.1. - pri zvýšenom nebezpečenstve sa smie zvárať len na písomný príkaz a po vykonaní v ňom
nariadených doplňujúcich bezpečnostných opatrení.- čl. 3.6.2.2. - za vystavenie písomného príkazu a za vykonanie nariadených doplňujúcich opatrení
zodpovedá splnomocnený pracovník.

- čl. 3.6.3.1. - vzniku požiaru alebo výbuchu v miestach zvárania a v priľahlých priestoroch sa musí
zabrániť odstránením horľavín a výbušných látok alebo prikrytím horľavín nehorľavou látkou ...

- čl. 3.6.6.4. - miesto zvárania a priľahlé priestory musia byť z hľadiska nebezpečenstva požiaru alebo
výbuchu i znečistenia ovzdušia kontrolované:

a) počas práce a pri jej prerušení,
b) po skončení zvárania alebo rezania počas chladnutia zvaru alebo materiálu nevyhnutný čas, najmenej
8 hodín.

68. Súd na základe záverov Znaleckého posudku z odboru kriminalistiky a vykonaného dokazovania
dospel k názoru, že žalovaný porušil STN 05 0601 a to:

- bod 3.6.6.4. cit. normy, keď nepreukázal, že zabezpečil kontrolu priestoru umiestnenia vyvrtávačky
ani počas zvárania, ani po skončení zvárania na nevyhnutný čas, najmenej však 8 hodín. K tomu
súd považuje za dôležité uviesť, že tvrdenie žalovaného, že práce boli ukončené dňa 08.11.1996 o
14.30 hod. vyvracia uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ v Bratislave ČVS:OUV-68/98 zo dňa

29.01.1997, kde je uvedené, že zváranie bolo dňa 08.11.1996 ukončené cca o 17.00 hod., ako i znalecký
posudok z odboru kriminalistiky č.p. VKE-236/KEÚ-EXP-97 zo dňa 29.01.1997 z ktorého vyplýva,
že dňa 08.11.1996 v popoludňajších hodinách boli v hale M6 nad žeriavovou dráhou, v priestoroch
nad predmetným obrábacím strojom vykonané zváračské práce, ktoré mali byť ukončené okolo 18.00
hod. K výpovedi svedkov pánov R. H., S. (technik požiarnej ochrany), L. (zvárač), súd dodáva, že

z ich výpovedí nevyplýva dodržanie povinnosti žalovaného vykonať kontrolu najmenej 8 hodín po
ukončení zvárania. Svedok pán H. vo svojej výpovedi uviedol, že na podlahe videl zvyšok oleja v žľabe,
nedopalky a piliny. Rovnako aj pán R. na mieste zapálenia našiel elektródy, olej, ohorky a miesto nebolo
prikryté nehorľavým materiálom. Tieto výpovede mohol žalovaný vyvrátiť jedine tým, že by predložil
záznam o vykonaní kontroly najmenej 8 hodín po skončení zvárania. Žalovaný však nepreukázal, kedy

konkrétne boli zváračské práce ukončené a tiež nepreukázal kedy uskutočnil po ukončení zvárania
kontrolu. Uskutočnenie kontroly požiarnou hliadkou o 23.00 hod., ktorá nezistila žiadne závady žalovaný
preukazoval Zvodkou (č.l. 56 spisu), v ktorej však nie je uvedený dátum uskutočnenia kontroly, ani kto
kontrolu vykonal. Tento dôkaz nie je vierohodný.

- 3.6.6.1 cit. normy, podľa ktorého pri zvýšenom nebezpečenstve sa smie zvárať len na písomný
príkaz a po vykonaní v ňom nariadených doplňujúcich bezpečnostných opatrení. Je nesporné, že podľa
príkazu pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom (č.l. 15), ktorý vydal žalovaný, boli pracovníci povinní
odstrániť všetok horľavý materiál v okruhu 10 m. Nesplnenie tejto povinnosti vyplýva jednak zo záverov
Znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, ako aj z výpovede svedkov pána H. D. R..

69. Zo strany žalovaného ďalej došlo k porušeniu vyhl. č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane a to najmä:

- § 6 , ktorý určuje povinnosti právnických osôb pri predchádzaní požiarom,
- § 7 ods. 1, podľa ktorého právnické osoby zabezpečujú plnenie ustanovených povinností na úseku

požiarnej ochrany technikom požiarnej ochrany,
- § 12 ods. 1 písm. c), ktorý určuje povinnosť pre právnickú osobu zriadiť požiarnu hliadku pri činnostiach
spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.
Splnenie týchto povinností žalovaný nepreukázal.

70. Takisto došlo k porušeniu vyhl. č. 82/1996 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane v oblasti prevencie a to najmä:

- § 4 ods. 1, podľa ktorého miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom právnická osoba označí
príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi 3) a pre pracoviská, kde sú takéto miesta,

a) spracuje požiarny poriadok pracoviska,
b) zriadi požiarnu hliadku pracoviska

71. Podľa ods. 2, miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom určuje technik požiarnej ochrany.72. Podľa ods. 2 pokynom vydaným podľa odseku 1 sa určujú:
a) podmienky požiarnej bezpečnosti, za ktorých sa činnosť môže vykonávať,

b) zloženie a vybavenie požiarnych asistenčných hliadok a zabezpečenie prostriedkov na zdolávanie
požiaru,
c) osoby zodpovedné za plnenie jednotlivých opatrení požiarnej ochrany,
d) obsah a rozsah školenia o podmienkach požiarnej bezpečnosti pre osoby, ktoré majú na vykonávaní
činnosti podiel.

73. § 11, podľa ktorého štatutárny orgán právnickej osoby určí pracovníkov na zabezpečenie požiarnej
ochrany v mimopracovnom čase. Pre týchto pracovníkov písomným pokynom určí:
a) úlohy, ich organizačné a technické zabezpečenie,
b) podmienky, za akých môžu vstupovať do uzatvorených priestorov alebo do priestorov chránených
technickým zariadením.

74. Podľa ods. 2 pracovníci uvedení v odseku 1 najmä:
a) vykonávajú pravidelné prehliadky v objektoch právnickej osoby; prvú prehliadku vykonávajú
bezprostredne po odchode pracovníkov z pracoviska a ďalšie v čase určenom štatutárnym orgánom
právnickej osoby,

b) odstraňujú bezodkladne zistené nedostatky, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k jeho rozšíreniu;
nedostatky, ktoré nemôžu odstrániť sami, oznamujú ihneď určenému pracovníkovi právnickej osoby,

75. § 12 ods. 1, podľa ktorého právnická osoba zriaďuje najmenej jednu ohlasovňu požiarov; ak sa člení
naorganizačnézložky,ktorémajúsídlanainommieste,zriaďujeohlasovnepožiarovajvtýchtozložkách.

76. Podľa ods. 2, ak má v jednom objekte sídlo viac právnických osôb, môžu sa dohodnúť o zriadení
jednej ohlasovne požiarov; dohoda musí mať písomnú formu.

77. § 14 písm. a), ktorý za požiarnu hliadku označuje požiarnu hliadku právnickej osoby.

78. § 15 ods. 1, podľa ktorého požiarnu hliadku právnickej osoby zriaďujú právnické osoby, v ktorých nie
je zriadená jednotka požiarnej ochrany. Ak sa právnická osoba člení na organizačné zložky, ktoré majú
sídla na inom mieste, zriaďujú sa požiarne hliadky aj v týchto zložkách.
79. Podľa ods. 4 plnením úloh požiarnej hliadky právnickej osoby môže byť poverená požiarna hliadka

pracoviska.Akobjektužívajúviaceréprávnickéosoby,tiesamôžudohodnúťnazriadeníjednejpožiarnej
hliadky pre celý objekt. Dohoda musí mať písomnú formu.

80. Podľa ods. 5 zoznam členov požiarnej hliadky právnickej osoby treba umiestniť na viditeľnom mieste
v objekte tak, aby bol trvale prístupný všetkým pracovníkom.

81. § 23 ods. 1, podľa ktorého dokumentáciu požiarnej ochrany tvorí požiarny štatút, požiarny poriadok
pracoviska.

82. § 28 ods. 1, ktorá určuje, že požiarna kniha je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach

týkajúcich sa požiarnej ochrany v právnickej osobe, najmä o vykonaných preventívnych požiarnych
prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, o uskutočnení cvičných požiarnych
poplachov a o kontrole dokumentácie požiarnej ochrany.

83. K tvrdeniu žalovaného, že práce vykonávané podľa Príkazu pre vykonávanie prác s otvoreným

ohňom v hale M6 neboli určené ako miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom (§4 vyhl. Č.
82/1996Z.z.),aleakočinnostispojenésozvýšenýmnebezpečenstvomvznikupožiaruavtomtoprípade
opatrenia, ktoré je potrebné vykonať upravuje § 5 vyhl. č. 82/1996 Z. z., súd poukazuje na § 1 ods.
1 písm. b) vyhl. č. 82/1996 Z.z., podľa ktorého za činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru sa považujú najmä zváranie a rezanie elektrickým oblúkom, odporom alebo plameňom

na miestach s možnosťou vzniku požiaru. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), d) cit. vyhl. na účely tejto vyhlášky sa
za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom považujú najmä priestory pracoviska, v ktorých sa
používajú, spracúvajú, alebo skladujú za bežných prevádzkových podmienok pevné horľavé látky, ktoré
svojou veľkosťou, formou, množstvom alebo podmienkami uloženia môžu podstatne zvyšovať intenzitua šírenie požiaru... Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal v zmysle § 4 ods. 1 cit. vyhl. miesto zvárania
označiť príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi a mal pre miesto zvárania spracovať požiarny poriadok
pracoviska a zriadiť požiarnu hliadku pracoviska. Žalovaný splnenie vyhláškou určených povinností

nepreukázal.

84. Súd na pojednávaní dňa 30.11.2016 upozornil sporové strany, že pokiaľ ide o dodržanie vyhl. č.
126/1985 Zb. ako aj vyhl. č. 82/1996 Zb. neboli predložené doklady ako: požiarna smernica, požiarny
poriadok, doklad o zriadení požiarnej hliadky, všeobecne záväzný právny predpis, kde sú určené lehoty

navykonaniekontrolystavuzabezpečeniapožiarnejochrany,prípadnepísomnýpokynnazabezpečenie
požiarnej kontroly pri činnosti, ktorá je spojená so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, doklad
o tom, že bola vykonaná kontrola bezprostredne po odchode pracovníkov z pracoviska a ďalšie kontroly
v čase určenom štatutárnym orgánom právnickej osoby, požiarna kniha, ktorá je určená na záznam o
dôležitých skutočnostiach najmä o požiarnych hliadkach. Žalovaný žiaden z uvedených dokladov, ktorý
by preukazoval splnenie si zákonných povinností nepredložil. Z toho súd vyvodil záver, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že bol spracovaný požiarny poriadok pracoviska, bola
zriadená požiarna hliadka pracoviska, miesto so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom bolo označené
príslušnými zákazmi a príkazmi, neskontroloval dodržanie podmienok, ktoré stanovil v „príkaze na
vykonávanie prác s otvoreným ohňom“ a to, že práce boli vykonané vo výške a nie na prízemí (čo
bolo v rozpore s príkazom), že došlo k odstráneniu horľavého materiálu v okruhu 10 m od miesta

zvárania, že došlo k zabezpečeniu kontroly miesta zvárania a jeho okolia počas práce, najmä po
jej skončení a to najmenej po dobu 8 hodín, že boli určení pracovníci na zabezpečenie požiarnej
ochrany mimo pracovného času. Nebolo preukázané, že žalovaný vykonal kontrolu bezprostredne
po odchode pracovníkov a ďalšie kontroly v čase určenom štatutárnym orgánom, nebolo preukázané
zriadenie funkcie technika požiarnej ochrany ako i určenie osoby zodpovednej za plnenie opatrení

požiarnej ochrany, nebola zriadená požiarna kniha ani ohlasovňa požiarov. Žalovaný síce vydal príkaz
pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom, podľa ktorého mal byť v okruhu 10 m odstránený horľavý
materiál a pred začiatkom prác upovedomiť požiarny útvar, ale na preukázanie dodržania tohto príkazu
nepredložil žiaden dôkaz. Tým žalovaný porušil svoju generálnu prevenciu vyplývajúcu mu z § 415 Obč.
zák.

85. Pokiaľ ide o názor žalovaného vyjadrený vo vyjadrení zo dňa 16.03.2017, podľa ktorého pri veci nie
novej, príp. opotrebovanej je potrebné pri stanovení výšky spôsobnej škody prihliadnuť na obvyklú cenu
veci v čase jej poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci
musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca prípadnému zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému

stavu (nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonania opravy);, súd po zmene
zákonného sudcu a po pojednávaní zo dňa 30.11.206 zmenil právny názor na výšku škody, ktorý v
zmysle § 181 ods. 2 druhá veta CSP listom zo dňa 07.02.2017 oznámil stranám v spore. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 231/2016 zo dňa 23.11.2016, podľa
ktorého, ak všeobecný súd vo viacerých konaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne

posúdi, neznamená to, že každá odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej a
teda by mala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí. Podľa názoru súdu škoda, ktorá nastala na
stranežalobcuztitulunákladovnavykonanúopravu,(ktorážalobcovibolaškodovouudalosťouvnútená)
je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby horizontálna vyvrtávačka M.
XXXA bola užívania a prevádzky schopná tak, ako tomu bolo pred požiarom. Pokiaľ oprava smerovala

k uvedeniu poškodeného stroja do pôvodného stavu pred požiarom, nemohol mať na výšku škody
vplyv zhodnotenia veci jej opravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia stroja. Od žalobcu nemožno
spravodlivo požadovať, aby ako poškodený, zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových
náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náhrada škody má plniť
reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy. Správanie žalobcu len viedlo

k tomu, aby obnovil činnosť vyvrtávačky a k vynaloženiu nákladov na opravu bol donútený výlučne
požiarom,kčomunemuselodôjsť,akbysižalovanýplnilspojepovinnostivzmyslegenerálnejprevencie.

86. Škoda spôsobená žalobcovi vo výške 104.228,91 Eur (3.140.000,- Sk) predstavuje skutočnú škodu,
t.j. vynaložené finančné prostriedky na uvedenie stroja do predošlého stavu. Výšku škody žalobca

preukázal Zmluvou o dielo zo dňa 04.12.1997 uzavretou medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou
ZTSTEESVOS,a.s.(č.l.184spisu),kdevčl.VIvbodoch2),3),4)jeuvedenášpecifikáciarealizovaných
práczdôvodunáhradyčastipoškodenejvyvrtávačky.Včl.III.súuvedenéajnákladynaopravučastistoja
potrebných k obnove stroja zničených pri požiare a to vo výške 3.140.000,- Sk. Skutočnosť, že na celomstroji bola uskutočnená aj generálna oprava vo výške 1.310.000,- Sk nič nemení na tom, že žalobca
výšku nákladov na výmenu častí poškodených požiarom preukázal. Žalobca výšku škody preukázal aj
uhradenými faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX

a dokladmi o zaplatení faktúr (č.l. 189-208 spisu), ako aj preberacím protokolom stroja M. XXXA (č.l. 252
spisu). V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že ak by sa nezohľadnilo vykompenzovanie
škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcu na opravu poškodeného stroja, bolo
by to v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov
naprincípriadnehoaspravodlivéhoprocesuvzmyslečl.46 ÚstavySRačl.6ods.1Dohovoruoochrane

ľudských práv a základných slobôd (obdobne i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/48/2012
z 28.03.2013).

87. Vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák., z predpisov
požiarnej ochrany podľa zák. č. 126/1985 Zb., z vyhl. č. 82/1996 Z.z., z ČSN 05 0601. Bolo preukázané,

že bez porušenia právnych povinnosti žalovaného by škoda nebola nastala.

88. Súd považuje za dôležité uviesť, že v sporovom konaní v zmysle Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že

iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

89. K znaleckému posudku a k jeho doplneniu znalcom Doc. Ing. Vojtecha Geletom, CSc. súd dodáva,

že znalec bol v konaní ustanovený na základe návrhu žalovaného (č.l. 281 spisu). Vzhľadom na zmenu
právneho názoru súdu na výšku škody, je tento posudok bezpredmetný.

90. Súd konštatuje, že hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Súd dal odpoveď len na tie otázky sporových

strán, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.

91. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady pre
zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v súlade s § 415 Obč. zák. v spojení s § 420 Obč. zák.

a súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

92. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 a 262 CSP, s tým, že žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, z dôvodu úspechu žalobcu v konaní. Náhrada trov konania predstavuje náhradu

pred konaním súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu.

93. Zároveň súd priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Ide o vyplatenie
znalečného znalcovi Doc. Ing. Vojtechovi Geletovi, CSc. vo výške 1.158,86 Eur na základe uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č.k.62Cb/62/1998-316 zo dňa 08.07.2014.

94. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

95. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu po a) vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené

podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného zdôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).