Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219681
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117219681.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne V. Q., C.. XX.XX.XXXX, S.
A. XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, IČO: 47 257 024, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 299,33 eura takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.08.2017 domáhala voči žalovanému

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 299,33 eura a náhrady trov konania.
2. Vžalobetvrdila,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.XC/XXX/XXXXovydanie
bezdôvodného obohatenia bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Súd prvej inštancie
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel, žalobu zamietol iba v časti úrokov z omeškania
nad výšku 5,05 % ročne, preto mala úspech v prevažnej miere. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť podaním žaloby. Primerané finančné

zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať funkciu relutárnu. Keďže žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho
práva na súde a bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
1 299,33 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.
3. Žalobkyňa ako dôkaz označila rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa
28.12.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.03.2017.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa bola
síce úspešná v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď namietala nedostatok náležitosti
úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky), avšak súčasná rozhodovacia prax súdov vzhľadom
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 neuznáva absenciu rozpisu splátok ako dôvod
pre záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere môže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov.

Účelom možnosti spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia je, aby dodávateľ
nepokračoval v nečestných praktikách. Žalovaný poukázal na to, že po 01.11.2016 (deň rozhodnutia
Súdneho dvora vo veci C - 42/15) došlo k zásadnej zmene rozhodovacej praxe súdov v otázke
posudzovaniaabsencienáležitostipodľa§4ods.2písm.i)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Žalovaný
neporušil práva spotrebiteľky - žalobkyne a nie je osobou zodpovednou za porušenie práva spotrebiteľa.
Zároveň poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Prešov vo veci sp. zn. XC XXX/XXXX

so skutkovo a právne totožným predmetom konania ako v konaní sp. zn. XC XXX/XXXX rovnaký
sudca žalobu zamietol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XXCo XX/XXXX - XX rozhodnutiesúdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný dal do pozornosti povinnosť súdov rozhodovať v obdobných
veciach rovnako a tým zachovávať právnu istotu a predvídateľnosť práva, pričom ak sa súd odkloní od
rozhodnutia v obdobnej veci, musí tento odklon dostatočne odôvodniť. Pokiaľ ide o výšku primeraného

finančného zadosťučinenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1Odon
45/1997, podľa ktorého je primeranosť výšky peňažnej formy potrebné posudzovať v závislosti od
konkrétnych podmienok každého jednotlivého prípadu, a to zo subjektívnych ako aj objektívnych
hľadísk. Objektívnymi hľadiskami sú najmä závažnosť a intenzita protiprávneho konania. Subjektívnymi
hľadiskami sú miera zavinenia subjektu, motív konania, okolnosti ako k protiprávnemu konaniu došlo a

správanie sa škodcu vo vzťahu k upozorneniam a požiadavkám poškodeného. Žalobkyňa nepreukázala
dôvodnosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia žiadnymi subjektívnymi ani objektívnymi
hľadiskami, preto žalovaný považuje jej nárok za neoprávnený v celej výške.
5. Súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, ktorí zotrvali v plnom rozsahu na svojich
písomných vyjadreniach. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav

veci:
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - zo dňa 28.12.2015 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 299,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto
sumy od 01.10.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok II.) a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v prospech jej právneho

zástupcu (výrok III.). V odôvodnení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co
159/2013 zo dňa 18.02.2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 313/2010 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co 523/2014,
ktoré zaujali k ust. § 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a totožnému § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov u každej tejto položky.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.“
Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I. a III. dňa 11.05.2017 a vo výroku II. dňa 25.02.2016.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21Co 104/2016 - 63 zo dňa 30.03.2017 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 9C 371/2015 - 33 zo dňa 28.12.2015 vo výroku I. a III. V odôvodnení
okrem iného uviedol, cit.: „Ustanovenie § 4 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje

neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o
spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti
sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Jednou
z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať
aj nároky, na ktoré nemá právo. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 3 ZoSÚ ) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má

podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať
rozsah svojho záväzku. Špecifikácia má svoj význam z dôvodu transparentnosti plnenia. V prípade
neplatnosti napríklad poplatku spotrebiteľ nemá v zmluvách veriteľa presne uvedenú časť splátky
po odpočítaní prípadnej neplatnosti poplatku. To isté platí aj v prípade neplatnosti časti o úrokoch.
Spotrebiteľ by sa dostal do stavu právnej neistoty vo vzťahu k otázke, akú časť splátky má platiť v

prípade neplatnosti úrokov. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v posúdení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako bezúročného a úveru bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku
dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere). V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi stranami sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v

úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom
za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinuúveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky
platí.“
8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XC XXX/XXXX - 23 zo dňa 22.12.2016 žalobu žalobkyne o

vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v obdobnej veci zamietol. V odôvodnení poukázal
na závery Európskej komisie ako aj Slovenskej republiky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom
Európskej únie sp. zn. C-42/15, s ktorými sa stotožnil.
9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co 39/2016 - 49 zo dňa 11.04.2017 rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 9C 404/2015 - 23 zo dňa 22.02.2016 ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že, cit:“

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zmluva o úvere musí uvádzať iba
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účel splatenia. Z čl. 10
ods. 2 písm. i) a čl. 10 ods. 3 uvedenej Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ
povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej
tabuľky. Uvedené rozhodnutie však rieši aj otázku neuvedenia niektorých informácií, ktoré sa týkajú

podmienok vrátenia poplatkov spojených s úverom v zmluve o úvere s tým, že Súdny dvor tiež rozhodol,
že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný Smernicou Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej Smernicou 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady
zo 16.2.1998 v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi

umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, čl. 4 uvedenej Smernice
vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho
záväzku, pričom porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte Smernice 2008/48
môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky
a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti ako je

ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvencia splátok, ako aj prípadná existencia notárskych
poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie. Keďže neuvedenie týchto náležitosti v zmluve o
úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v
zánikunárokuveriteľanaúrokyapoplatkystanovenávovnútroštátnejprávnejúpravesamusípovažovať
za primeranú v zmysle čl. 23 Smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku. Za

primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie
takejto sankcie vyvolá voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí
spomedzi náležitostí upravených v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať
vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Za týchto okolností potom súd uviedol, že
čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie má za to, že predmetná
zmluva o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobkyňa mohla posúdiť

rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.“
10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,b) upierať práva podľa § 3.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pokiaľ ide o
základ uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, (bankou) pričom jedným z predmetov
jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov.
12. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným

postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou
93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho
vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto

vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.
13. Povinnosť ex offo skúmať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyplýva tak z vnútoštátnej právnej
úpravy (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
(porov. C-240 až 244/98 Océano Gruppo editoriale). Prezdôraznenie súd poznamenáva, že dokonca aj

v insolvenčnom konaní sa takáto ex offo kontrola musí umožniť, z ktorého dôvodu bola pre porovnanie
česká právna úprava tomu brániaca vyhlásená za euronekonformnú (C-377/14 Ernst Georg Radlinger,
Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.). O to viac sa takáto kontrola musí vykonať v bežnom spore zo
spotrebiteľskej zmluvy.
14. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom na

vyváženiefaktickejprevahydodávateľazakotvilpomerneprísnepravidláanáležitostí,ktorémusízmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Bolo preto povinnosťou súdu podrobiť kontrole obsahové náležitosti
zmluvy o úvere. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - 33 zo dňa 28.12.2015 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 299,33 eura s príslušenstvom s poukazom na to, že viaceré
odvolacie súdy považovali rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky za obligatórnu súčasť

spotrebiteľskej zmluvy. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom s odôvodnením, že spotrebiteľ má
právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach
a akú sumu z toho platí na úroky, prípadne na poplatky, teda z dôvodu transparentnosti.
15. Pokiaľ teda ide o dôvodnosť žaloby vo veci samej súd poukazuje na to, že úspech žalobkyne
ako spotrebiteľky v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je nespochybniteľnou skutočnosťou.

Rozsudok o priznaní bezdôvodného obohatenia bol preskúmaný odvolacím súdom, ktorý ho vyhodnotil
ako vecne správny. Preto súd s poukazom na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne
uplatnila porušenie práva, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti zodpovedá. Súd preto vyhodnotil nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle satisfakcie za to, že sa domáhala voči dodávateľovi na súde svojich práv ako

dôvodný.
16. Žalovaný namietal, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú ani nepreukázala. K tomu súd
poukazuje na ust. § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným
znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma. Postačuje, že spotrebiteľ
úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pre priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená
skutočnosť v danom prípade vyplýva z vyššie citovaného rozsudku sp. zn. XC/XXX/XXXX. Zákon
nevyžaduje pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
17. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky (tak ako bolo

súdom právoplatne rozhodnuté), súd považoval samotný nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie za dôvodný, a preto žalobe vyhovel, avšak iba sčasti.
18.Pokiaľideovýškupriznanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,súdzohľadnilskutočnosť,že
judikatúra prvoinštančných ako aj odvolacích súdov k problematike rozpisu splátok na istinu, úroky a iné
poplatky ako povinnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy zaujala rozdiele stanoviská (napr. Krajský súd v

Trenčíne sp. zn. 10Co 158/2013, Krajský súd v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014, sp. zn. 21Co 104/2016,
Krajský súd v Trnave sp. zn. 10 CoE 313/2010, Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 6Co 523/2014 judikovali,
že rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky je nevyhnutný a Krajský súd v Prešove sp. zn. 11Co39/2016, sp. zn. 9Co 48/2017, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 3Co 344/2015, sp. zn. 6Co 281/2016
zaujali opačný názor).
19. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne v tom smere, že výška primeraného finančného

zadosťučinenia musí byť v každom jednom prípade totožná s výškou priznaného bezdôvodného
obohatenia. Takýto názor by neumožnil zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej - ktorej veci, čo by
viedlo k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa názoru
súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu.

20. V danom prípade bola žalobkyňa úspešná pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 299,33 eura s príslušenstvom. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na to, že primerané
finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie
ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 1Odon 4597). O to viac nemožno chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
škody, ktorá žalobkyni hrozila. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, ktorá odvodzuje výšku primeraného

finančného zadosťučinenia zo sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť. Práve preto, že
v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu
(ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z
povinnostižalobkynetvrdiťapreukázaťrozhodujúceskutočnosti,ktoréjuviedlikuplatneniuprimeraného
finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. V danom prípade žalobkyňa okrem jediného

argumentu (= požaduje to, o čo sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť) pred súdom neprodukovala
žiadne iné tvrdenia ohľadom požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
21. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné
vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel
obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo 652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou
zajedno v tom, že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální
povahy. Tento aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění
neboli satisfakce, aby se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“ Primeraným finančným
zadosťučinenímsa odškodňujeujmanemateriálnejpovahy,pretoniejemožnéprihliadaťibanapriznané

bezdôvodné obohatenie, ale je potrebné zohľadniť aj iné skutočnosti.
22. V danom prípade ako už bolo uvedené vyššie judikatúra súdov nebola (a doposiaľ ani nie je)
jednotná pokiaľ ide obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy týkajúce sa rozpisu jednotlivých splátok
na istinu, úroky a iné poplatky. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodov vyššie uvedených (v bode 19-21) súd
nepovažoval za dôvodné a ani za spravodlivé priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo

výške bezdôvodného obohatenia.
23. Súd považoval v danom prípade za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
200 eur. Pri porovnaní s inými prípadmi, keď napr. spotrebiteľská zmluva neobsahovala obligatórne
náležitosti, o ktorých nie sú žiadne pochybnosti, že ich musí obsahovať (napr. výšku úrokovej sadzby,
ročnú percentuálnu miera nákladov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predpoklady použité

na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov...), za stavu, keď v danom prípade ani judikatúra súdov
nie je jednotná ohľadom rozpisu splátok a za situácie, keď žalobkyňa ani len netvrdila a už vôbec
nepreukázala ďalšie okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o výške primeraného finančného
zadosťučinenia, sa javí byť finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur v tomto konkrétnom prípade ako
primerané.

24. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 200
eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke primeranú satisfakciu.
Súd na záver pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

2Co 137/2016 zo dňa 24.05.2017). Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
25. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
26. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že jej nepriznal
ňou požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku,
ten bol daný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia (obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 20/2017 zo dňa 05.05.2017). O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).