Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618010112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

MichalaAntaluaJUDr.DušanKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiobžalovanémuK.K.,nar.XX.X.XXXXvM.,
trvale bytom S., A. XX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre obzvlášť
závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 12. novembra 2018, prejednal odvolanie prokurátora
Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2018, sp.
zn. 1T/40/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu a o ochrannom dohľade.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný K. K., nar. XX.X.XXXX v M.

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/
Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analógiam na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2018, sp.zn. 1T/40/2018 bol obžalovaný
K. K. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b),
ods. 5 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., v
časti spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že obžalovaný
K. K. a ďalší minimálne dvaja doposiaľ nestotožnení páchatelia po predchádzajúcej vzájomnej dohode

v bližšie nezistenom čase od 16:00 hod. dňa 06.12.2016 do 04:40 hod. dňa 07.12.2016 v F. prekonali
uzamknutú bránu oploteného areálu obchodnej spoločnosti AGRO - FERMAT, s.r.o., Ostratice č. p.
228 tak, že nezisteným predmetom odstránili visiaci zámok na bráne, vstúpili do objektu v ktorom na
základe nájomnej zmluvy parkuje poľnohospodársku techniku podnikateľský subjekt W. G., TELVISSlovakia TKT, so sídlom P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 11767871 a obchodná spoločnosť AGRIX
Topoľčany, s.r.o., P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 45 630 321, kde následne na uzamknutom odstavenom
traktore továrenskej značky JCB Fastrac - V. XXXX, C. J. v hodnote 61.244,00,- €, s pripojeným vlekom

továrenskej značky Annburger HTS 29.3, EČV J.-XXV. v hodnote 45.242,00,- € vylomili zámok ľavých
dverí vodiča, vytrhli autorádio, odcudzili z neho GPS jednotku a poškodili elektroinštaláciu, pokúsili
sa traktor naštartovať vylomením spínacej skrinky, traktor však nespojazdnili, pretože neprekonali
nainštalovanýtzv.skrytývypínačelektrickýchobvodovaztohodôvodunáslednenaďalšomodstavenom
a riadne uzamknutom traktore továrenskej značky JCB Fastrac 8310 HMV8310, EČV J. v hodnote

123.364,00,- €, s pripojeným vlekom továrenskej značky FLIEGEL ASW 270, EČV J. v hodnote
24.215,00,-€vylomilizámokľavýchdverívodiča,rozobraliprístrojovúdosku,vytrhliautorádioapoškodili
elektroinštaláciu, pokúsili sa traktor naštartovať vylomením spínacej skrinky, traktor však nespojazdnili,
pretože znovu neprekonali nainštalovaný tzv. skrytý vypínač elektrických obvodov, pričom z oboch týchto
traktorov následne odcudzili dva kovové kufríky s ručným náradím v hodnote 400,- €, dve golasady
v hodnote 80,- €, plastový kufrík so súčiastkami, ako sú ložiská, reťaze, skrutky, ventily v hodnote

150,- €, dve autorádia v hodnote 100,- €, autochladničku, GPS navigáciu a vzduchový mazací lis v
súhrnnej hodnote 230,- €, ďalej v uvedenom areáli vylomili zámky piatych dverí na tam zaparkovaných
vozidlách továrenskej značky Peugeot Boxer, EČV J. a Fiat Ducato, C. J., avšak z vozidiel neodcudzili
žiadne veci, čím spôsobili vylomením zámkov škodu v hodnote 100,- € a ostatne obžalovaný spolu s
nestotožnenými páchateľmi na uzamknutom odstavenom traktore továrenskej značky JCB Fastrac 3200

PlusHMV3200,EČVJ.vhodnote50.326,00,-€spripojenýmšpeciálnymnákladnýmnávesomzatraktor
- fekálnym aplikátorom Zunhammer SK 18,5PUL SK18,5PUL, EČV J. v hodnote 35.403,00,- € vylomili
zámok ľavých dverí vodiča, vylomili spínaciu skrinku, traktor naštartovali a následne s ním opustili areál
spoločnosti AGRO - FERMAT s.r.o. Ostratice č. 228 a jazdili až k obci Zbehy, okres Nitra, kde po tom,
čo bolo uvedené vozidlo prenasledované hliadkou polície, obžalovaný spolu s nezistenými páchateľmi v

snahe ujsť policajtom vozidlo opustil a toto bolo následne po jeho nájdení príslušníkmi polície zaistené a
vrátené majiteľovi, pričom obžalovaný K. K. spolu s minimálne dvoma nezistenými páchateľmi spôsobil
svojim konaním poškodenému podnikateľskému subjektu W. G., TELVIS Slovakia TKT so sídlom P.
Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 11767871 a obchodnej spoločnosti AGRIX Topoľčany, s.r.o., so sídlom P.
Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 45 630 321 celkovú škodu vo výške 339.794,00,- €.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, §
39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej
spoločnosti AGRIX Topoľčany s.r.o., Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 45385009, za ktorú koná W. G., nar.

XX.XX.XXXX, škodu vo výške 4.272,47 eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré odvolanie smerovalo
proti výrokom o uloženom treste v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor odvolanie písomne

odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúceho sa výroku o vine
obžalovaného K. K. za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo.

Nestotožňujem sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu, ktoré som napadol v
zákonnej lehote, dňa 22.08.2018 priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní riadnym opravným
prostriedkom, odvolaním v neprospech obžalovaného K. K. a to z dôvodu neodôvodneného použitia

moderačného oprávnenia v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona v maximálnom rozsahu a neuloženia
trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby upravenej za použitia ustanovenia §
38 odsek 5 Trestného zákona, tak ako to navrhol intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín
počas záverečnej reči dňa 22.08.2018.Senát prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonnej trestnej

sadzby v maximálnom rozsahu limitovaného ustanovením § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona
odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o
uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, pričom na hlavnom pojednávaní
obžalovaný podľa názoru súdu prejavil dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a snahu zmeniť do
budúcnasvojživottak,abymoholbyťoporousvojejrodineanajmäsynovi.Poukázaltiežnavýškureálne

spôsobenej škody, ako aj na s výnimkou jedného incidentu pozitívne hodnotenie obžalovaného z ústavu,
kdemomentálnevykonávaltrestodňatiaslobody.Vychádzajúcpriukladanítrestuzozásadpreukladanie
trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc osobu páchateľa, jeho osobné pomery ako aj
možnosti jeho nápravy a tiež všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo počas hlavného pojednávania,
sa použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona
v rozpätí 140 až 160 mesiacov javí ako neprimerane prísne. Uložený trest vo výmere piatich rokov

nepodmienečne je z pohľadu preventívneho a výchovného charakteru trestom dostatočným. Uvedené
okolnosti súd zohľadnil aj pri zaradení obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, keď ho zaradil do
ústavu so stredným stupňom stráženia za použitia ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, nakoľko
sa nejedná o tak narušeného páchateľa, ktorý by musel trest vykonávať v najprísnejšej skupine.

SenátOkresnéhosúduvPartizánskomďalejobžalovanémuuložilobligatórneochrannýdohl'advzmysle
§ 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona v trvaní dvoch rokov.

S uvedeným výrokom o treste ako aj s argumentáciou súdu v súvislosti s uplatnením zmierňovacieho
ustanovenia v podobe § 39 odsek 1 Trestného zákona v maximálnom možnom rozsahu obmedzenom

ustanovením§39odsek3písmenoc)Trestnéhozákonasanestotožňujematoznasledovnýchdôvodov.

V prípade obžalovaného K. K. aj napriek veku iba 29 rokov ide už v poradí o jeho ôsme odsúdenie,
pričom obžalovaný bol v nedávnej minulosti odsúdený aj pre spáchanie zločinu, čo prvostupňový súd
bral v podobe ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona do úvahy, avšak nesprávne vyhodnotil, keď

obžalovanému uložil trest odňatia slobody za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona v maximálnom rozsahu. Nie je pritom podstatné, že u väčšiny odsúdení ide o odsúdenia
pre prečiny, podstatná je skutočnosť, že obžalovanému boli postupne uložené podmienečné tresty
odňatia slobody, na ktorú skutočnosť obžalovaný nereflektoval a páchaním ďalšej protiprávnej činnosti
jednoznačne preukázal, že nie je možné veriť jeho osobe, že povedie riadny život, tak ako tomu v plnom

rozsahu a naivne uveril senát prvostupňového súdu. Uveriť osobe obžalovaného, že chce byť oporou
svojej rodine a najmä synovi možno iba veľmi ťažko, nakoľko obžalovaný uvedomujúc si, že má syna a
rodinu opakovane pácha trestnú činnosť, ktorej závažnosť sa neustále zvyšuje. Uvedené sa premietlo
aj do skutočnosti, že obžalovanému v ďalšom konaní boli ukladané už nepodmienečné tresty odňatia
slobody, čo podstatne zvyšuje nebezpečnosť jeho osoby pre spoločnosť. Okrem iného bol právoplatne

odsúdený aj pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,
kedy rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T 257/2011 zo dňa 23.11.2011, právoplatného dňom
23.11.2011 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne.

Uvedené skutočnosti a teda samotná osoba obžalovaného podstatne zvyšujú nebezpečnosť jeho
konania pre spoločnosť, pričom v spojení so spôsobom akým bol trestný čin obžalovaným spáchaný
odôvodňuje jednoznačne ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému v rámci zákonnej trestnej
sadzbyupraveneješteustanovením§38odsek5Trestnéhozákonavzhľadomkjehopredchádzajúcemu
odsúdeniu pre zločin, konkrétne v jej dolnej polovici a nie pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej

sadzby ako to urobil prvostupňový súd. Senát Okresného súdu v Partizánske nemal absolútne splnené
podmienky na postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, tento vyslovene uveril tvrdeniam ôsmykrát
trestaného človeka a premietol jeho vyjadrenia do odôvodnenia rozhodnutia o ukladaní trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby. V osobe obžalovaného neboli zistené žiadne mimoriadne
okolnosti prípadu, ani osobné či rodinné pomery páchateľa odôvodňujúce použitie ustanovenia o

mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby navyše
v maximálne možnom rozsahu limitovaným ustanovením § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Naopak v prípade konania obžalovaného išlo o premyslené a vopred plánované konanie so snahouobohatiť sa na úkor cudzieho majetku, čo vzhľadom aj k osobe obžalovaného odôvodňuje jednoznačne
ukladanie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som toho názoru, že z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v zmysle
§ 34 odsek 1 Trestného zákona je potrebné obžalovanému K. K. uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 212 odsek 5 Trestného zákona za použitia
ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, tak ako to bolo navrhnuté intervenujúcim prokurátorom.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona súd môže mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby stanovenej Trestným zákonom, ak má vzhľadom k okolnostiam prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania.
Okolnosťami prípadu v zmysle danom ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona sú všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie závažnosti trestného činu a možnosti nápravy páchateľa.

Pomermi páchateľa sa rozumejú rôzne osobné a rodinné pomery, ktoré existujú v dobe rozhodovania
o treste.

Je dôležité, aby súd použitie moderačného práva v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona vždy
argumentačne odôvodnil spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto

ustanovenia. K tomu však v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu k obžalovanému K. K. súd neuviedol
žiadnu výnimočnú okolnosť prípadu, alebo mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho
prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu.

Z výkladu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii

trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov
bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť
objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť
páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto Trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať
možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby.

V prípade obžalovaného neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplývajú

žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
vychádzal iba zo skutočnosti, že obžalovaný vykonal vyhlásenie o uznaní viny, čo však samo osebe
neodôvodňuje automatické, čisto mechanické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby a už vôbec nie v maximálne možnom rozsahu.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nie je zrejmé z akých dôvodov nebolo možné
uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a nie je ani zrejmé, prečo by práve obžalovaný
mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u
obžalovaného nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu

nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že obžalovanému K. K. je aj po zohľadnení všetkých vyššie
uvedených skutočností, okolností prípadu, najmä osoby páchateľa z hľadiska dosiahnutia účelu trestu

v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v
dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 212 odsek 5 Trestného zákona upravenej za použitia
§ 38 odsek 5 Trestného zákona, ako to bolo intervenujúcim prokurátorom navrhované aj na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.08.2018.Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa

§ 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému K. K. uloží podľa § 212 odsek
5 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37
písmeno m) Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia za
použitia ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, súčasne podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1, odsek 2

a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku, aby senát odvolacieho súdu zaviazal obžalovaného K. K. k povinnosti uhradiť poškodenej
spoločnosti AGRIX Topoľčany s.r.o., Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 45385009 náhradu škody vo výške
4.272,47 Eur.“

K odvolaniu prokurátora a písomne vyjadril obžalovaný sám a aj prostredníctvom obhajcu. Obhajca

obžalovaného uviedol nasledovné:

„Obžalovaný bol prvostupňovým súdom odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b), ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona, a to v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za

uvedený skutok mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 5 rokov. Je pravdou
a v konečnom dôsledku to konštatoval tak súd, ako aj prokuratúra, že obžalovaný bol doposiaľ 7-
krát súdne trestaný. Nechceme zľahčovať uvedené odsúdenia, ale je potrebné skúmať taktiež z akých
trestných činností bol obžalovaný odsúdený, obhajoba poukazuje, že išlo predovšetkým o marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona.

K uvedenému skutku a celému priebehu tohto konania, by sme chceli uviesť, že škoda, bola
určená vo výške prevyšujúcu sumu 330.000 eur. Naproti tomu bolo súdom rozhodnuté
o povinnosti zaplatiť škodu poškodenému "len" v sume 4272,47 €. Máme za to, že súd by
mal brať v úvahu akú reálnu škodu obžalovaný spôsobil pri ukladaní trestu, napriek tomu, že
to zákonodarca v právnej kvalifikácií nezohľadňuje. Z pohľadu obhajoby je zásadný rozdiel

v tom, či obžalovaný spôsobí škodu vo výške približne 330.000 eur alebo vo výške cca 4000.-
eur.

Pokiaľ Okresná prokuratúra upriamuje pozornosť na generálnu prevenciu, tak v tejto
časti uvádzame, že práve trest vo výmere 5-tich rokov nepodmienečne so zaradením do

ústavu so stredným stupňom stráženia s uložením aj ochranného dohľadu za uvedený skutok je
spravodlivý, zákonný a predovšetkým z pohľadu vzniknutej škody a ohrozenia tejto spoločnosti je trest
v súlade s generálnou prevenciou.

Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 Trestného poriadku, ktoré bolo

urobené jednak z dôvodu uvedomenia si celého konania a jednak aj z dôvodu, že obžalovaný
má maloletého syna, o ktorého má záujem o čom svedčí aj jeho korešpondencia z Ústavu na
výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou. Tieto skutočnosti si obžalovaný neuvedomoval
v minulosti a musel prísť až do tohto štádia života, aby pochopil svoje správanie a konanie. Na tomto
základe urobil vyhlásenie, ktoré súd prijal a použil ho pri ukladaní trestu na jeho

zmiernenie.

Vzhľadom k hore uvedenému navrhujeme Krajskému súdu Trenčín odvolanie podľa 319 § Tr. poriadku
zamietnuť ako nedôvodné.“

Obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po prečítaní odôvodnenia prokurátora sa s ním
nemôže stotožniť, nakoľko nie je také monštrum, akým ho pán prokurátor vyfarbil. Je si vedomý, že nie
je ani prvotrestaný. K danej veci uvádza, že v minulosti bol odsúdený za zločin (drogy), no daný trest si
odpykal. Po výkone tohto trestu sa riadne zamestnal, ako vodič VZV v Odpadovom hospodárstve, no
prepustili ho, nakoľko bol vo výkone trestu. Nechcel páchať trestnú činnosť, a tak pracoval ako pomocný

automechanik v D. D. DAMI, s. r. o., so sídlom v Seredi. Časom si prenajal vlastnú garáž a opravoval
automobily sám. Po celý čas za ním chodili ľudia, ktorí sa zaoberajú predajom drog, aby sa vrátil „do
starých koľají“, čo rázne odmietal. Tak mu povedali, že sa vrátim tam, odkiaľ prišiel. Tu sa dostáva k
svojim odsúdeniam za marenie úradného rozhodnutia, ktoré je úmyselný trestný čin, no chce, aby sisúd vytvoril pravdivý obraz jeho osoby. Povedal im, že ak mu nedajú pokoj, zavolá políciu. Odišli a on
pokračoval s opravami automobilov. Mal prenajatú garáž na Ulici L. D. S.. Prvé odsúdenie za marenie
bolo z tohto miesta, keď som vyparkoval auto z garáže, prišli na ním dvaja policajti a zaklopali mu na

okienko, že či viem, že má zákaz viesť motorové vozidlá, podotýkam, že ich videl prvýkrát v živote. No
a to bolo jeho prvé odsúdenie po výkone trestu. Potom zmenil garáž a prenajal si garáž na T. ulici a tam
sa mu stalo to isté, a to bolo jeho druhé odsúdenie. Vie, že mal opravené vozidlá radšej vytlačiť, ale
chce, aby súd vedel, že len živil svoju rodinu a nejazdil na verejných komunikáciách. Tretie odsúdenie
za marenie bolo v P.. Išli aj s družkou a osvojenou dcérou do Y. k starej mame a družka dostala v Tekove

diabetický šok, tak presadol za volant a hľadal pohostinstvo, aby si doplnila príjem cukru. Skontrolovala
ich hliadka a bolo to. Vie, že nemal za volantom čo robiť, len nebolo to tak, že si len tak z nudy sadol za
volant, ako to opisuje pán prokurátor. K svojej osobe ešte uviedol, že má dve deti, syna svojho - volá sa
K., nar. XX.XX.XXXX, no jeho matke očividne nestačil a zatiaľ čo bol doma s malým, si našla milenca.
Tak sa odsťahoval a po vyše roku si našiel družku I. a časom si osvojil aj jej dcéru K.. So synom bol
v kontakte a cez víkendy chodil k nemu, nevedel však, že I. je závislá na pervitíne a zmýšľa inak ako

on. No a tu prichádza krádež, za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Partizánske na 60 mesiacov
nepodmienečne. To, čoho sa dopustil, ho moc mrzí a je mu to moc ľúto. Preto sa aj priznal k spáchaniu
skutku a spolupracoval s OČTK. Nechal sa citovo vydierať a dopustil sa niečoho, čo mu je moc ľúto a
nevie to nijako odčiniť. Jediné čo mohol momentálne spraviť, bolo s pokorou prijať trest, ktorý sa mu
zdá spravodlivý. Má rád svoje deti a nechce, aby ho navštevovali vo väzení. Preto im povedal, že je na

pracovnej ceste. Má ich moc rád a chce zachytiť ešte časť ich detstva. K. má skoro 4 roky, K. má 5,5
roka a nechcel by prísť z výkonu trestu a oni už budú na strednej škole. Po výkone trestu spôsobenú
škodu bude splácať, nakoľko toľko veľa peňazí nemá a nechce páchať trestnú činnosť, ale chce viesť už
riadny život bez priestupkov. Chce sa starať o svoje deti ako doposiaľ a chce im byť dobrým otcom ako
doteraz. Chce poprosiť Krajský súd v Trenčíne o poslednú šancu ukázať, že nie je taký zlý človek, ako

si myslí pán prokurátor. A tou šancou myslí, aby sa stotožnil s Okresným súdom Partizánske. Ďakuje
za možnosť podať vyjadrenie k odvolaniu pána prokurátora a verí, že Krajský súd v Trenčíne rozhodne
spravodlivo, či už v jeho prospech, alebo neprospech. S pokorou príjme jemu vymeraný trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom

treste.
Z podaného odvolania a jeho odôvodnenia vyplýva že prokurátor namietal absenciu takých okolností
prípadu a pomerov obžalovaného, ktoré by v danom prípade odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na daný

prípad uviedol nasledovné:
„V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému v upravenej trestnej sadzbe, s ohľadom
na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob
spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanému skutku za neprimerane prísne a v danom prípade
súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a uložil mu

trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie §
39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona) vo výmere 5 rokov nepodmienečne, nakoľko v danom prípade
mal súd za to, že i trest odňatia slobody v takto určenej výške môže u obžalovaného splniť svoj účel,
ktorým je ho najmä prevychovať, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená izložka individuálnej i generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných
v tom smere, aby ich odradil od páchania takejto trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka
represívna, pričom v tejto súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu) súd konštatuje, že obžalovaný

prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť
v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zároveň v konaní pred súdom
prejavil aj dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a prejavil snahu do budúcna zmeniť svoj život tak,
aby sa mohol venovať svojej rodine, najmä svojmu synovi, ktorému chce byť oporou. Tiež uviedol, že si
je vedomý toho, že sa môže spoliehať len na zhovievavé nazeranie zo strany súdu a je pripravený niesť

akýkoľvek trest, ktorý mu bude uložený, pričom dúfa v spravodlivé rozhodnutie. Súd pri ukladaní trestu
zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento s ohľadom na
jeho mladý vek už bol sedemkrát odsúdený i nepodmienečným trestom odňatia slobody a napriek tomu
ho to neodradilo od páchania ďalšej trestnej činnosti, ba naopak dopustil sa konania vykazujúceho znaky
obzvlášť závažného zločinu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z predchádzajúceho výkonu
trestu obžalovaného, v ktorej bol v podstate hodnotený, až na jednu výnimku, kladne, bez výraznejších

anomálii v jeho správaní. Konečne pri ukladaní trestu súd prihliadol na celkový škodlivý následok, ktorý
nastal konaním obžalovaného, pričom poškodený si v tomto konaní uplatnil náhradu škody, ktorá mu
v dôsledku konania obžalovaného vznikla v celkovej výške 4.272,47 €. Za týchto okolností, s ohľadom
na rozhodnutie obžalovaného urobiť zmenu v jeho živote smerom k lepšiemu, na skutočnosť, že má
maloleté deti, ktorým chce byť dobrým otcom, na jeho mladý vek a celkový nepriaznivý následok

plynúci z jeho konania súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za dostatočný a preto dal
obžalovanému šancu o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení, aby tak dokázal svojej rodine i spoločnosti, že
si takéto zhovievavé nazeranie na neho naozaj zaslúžil a počas výkonu tohto trestu sa dostatočne poučí
a prevychová a bude viesť po výkone trestu riadny život.“
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosti uvedené vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (pokora obžalovaného,
verbálne prejavené odhodlanie viesť do budúcna riadny život a okresným súdom prijaté vyhlásenie

viny) vo svetle kriminálnej minulosti obžalovaného, na ktorého bolo už viackrát pôsobené aj výkonom
trestu odňatia slobody kratšieho trvania s výsledkom nenaplnenia aj účelu § 34 ods. 1 Tr zákona viesť
obžalovaného po ich výkone riadny život, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu podriadiť pod
okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Preto odvolací súd dospel
k záveru, že okresný súd v danom prípade na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.,

v dôsledku čoho napadnutý rozsudok trpí vadou podľa § 321 ods. 1, 2 Tr. zák.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nesprávne ukladal
trest aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Uvedené ustanovenie ukladá súdu povinnosť zvýšiť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., ak
páchateľ spácha zločin opätovne. Keďže opätovnosť spáchania zločinu je skutkovou otázkou, ktorú je

nevyhnutné dokazovať a ktorá skutková okolnosť, zaradená vo všeobecnej časti Trestného zákona,
je pojmovým znakom, zakladajúcim prísnejšiu trestnú sadzbu (ako napr. v prípade § 47 ods. 2 Tr.
zák.), je podľa § 163 ods. 3 Tr. por. nevyhnutné, aby táto skutková okolnosť, zakladajúca prísnejšiu
trestnú sadzbu, bola súčasťou skutku, zo spáchania ktorého je páchateľ uznaný za vinného. Ako
vyplýva zo skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku, skutková okolnosť predchádzajúceho

spáchania zločinu obžalovaným nie je súčasťou skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným napadnutým rozsudkom. Vzhľadom na to, že výrok o vine obžalovaného bol založený na
prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, z ktorého dôvodu podľa § 257 ods. 5 Tr. por. je výrok
o vine obžalovaného nenapadnuteľný odvolaním, je nevyhnutné z obsahu tohto skutku vychádzať
aj pri rozhodovaní o treste. Keďže skutok v napadnutom rozsudku neobsahuje skutkovú okolnosť

predchádzajúceho spáchania zločinu obžalovaným, nie je v prejednávanom prípade daný skutkový
základ pre aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch o uloženom treste a na ne nadväzujúcom výroku o
uloženom ochrannom dohľade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie možno urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Preto odvolací súd podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. mohol vo veci sám rozhodnúť rozsudkom.Pri rozhodovaní o treste odvolací súd dospel k záveru, že okrem vyššie uvedeného skutkové okolnosti,
rozhodné pre uloženie trestu, sú okresným súdom v napadnutom rozsudku správne zistené a správne
právne posúdené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanom prípad nevyhnutné zohľadniť,

že obžalovaný urobil úplné vyhlásenie o svojej vine v rámci trestného stíhania, čin úplným spôsobom
opísal, vrátane identifikácie osôb, ktoré sa mali podieľať na čine. Za správny považuje odvolací súd aj
záver okresného súdu, že obžalovaný čin úprimne oľutoval, vzhľadom na jeho postoje pri prejednávaní
veci. S poukazom na to odvolací súd považoval za žiaduce použiť v prípade obžalovaného analógiu
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý

trest má charakter vysokého trestu, podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na prejavené postoje
obžalovaného je spôsobilý viesť obžalovaného k náprave, dlhodobo ochráni spoločnosť tým, že zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane tiež dá aj signál ďalším páchateľom
trestných činov, že má pre nich význam účinne napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti. Preto odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.