Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/258/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206391
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118206391.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1/ S. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. W. XXX, I. L., 2/ N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. W. XXX, I. L., proti žalovanému:
S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, G., zastúpený: MV Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Jedenásta 16, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 26. júna 2018 č.k. 17C/64/2018 -23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcov (I.), vo výroku, ktorým uložil žalobcom
podať žalobu vo veci samej (IV.) ako aj vo výroku, ktorým rozhodol o trvaní neodkladného opatrenia
(V.) p o t v r d z u j e .

Vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1.a 2.rade proti žalovanému (II.) toto
uznesenie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach a to: parcelné číslo 899/32 -
orná pôda o výmere 1421 m2, parcelné číslo 899/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 560 m2,

parcelné číslo 899/41 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, parcelné číslo 899/42, - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres J., obec I. L., katastrálne územie
I. L. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako aj stavby súpisné číslo XXX, stavba na
parcele č. 899/41, druh stavby 10, popis stavby rodinný dom, Zapísaný na LV č XXXX, okres J., obec I.
L., katastrálne územie I. L., ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Žalobcovi v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný

zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň uviedol, že uznesenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 2 písm. c, d), § 326 ods. 1,

2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 336 ods. 1 ,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodne podaný. Poukázal na to, že žalobcovia sú vlastníkmi
nehnuteľností , pričom dňa 25.11.2015 žalobcovia uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva. Zmluvy
o úvere zo dňa 27.1.2016, Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2016, Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.5.2016
a Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.4.2016 považujú žalobcovia za neplatné právne úkony. V uvedených

zmluvách žalobca v 1/ rade má postavenie pristupujúceho dlžníka 3 a žalobca v 2/ rade ako pristupujúci
dlžník 4. Predmetné zmluvy obsahujú ustanovenie o úročení od 24 % - 50 % ročne, ako aj neprimeranevysokej jednorazovej odmeny a zmluvnej pokuty 0,1 % denne. Na základe uvedených skutočností
žalobcovia pripravujú podanie žaloby o určenie predmetných zmlúv za absolútne neplatné. Súd prvej
inštancie po preskúmaní návrhu žalobcov ako aj jeho príloh dospel k záveru, že zo strany žalobcov boli

osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcami a žalovanými formou požadovaného neodkladného opatrenia. Bol toho názoru, že
žalobcoviavkonaníosvedčili,žesúvlastníkmipredmetných nehnuteľností,taktiežžalobcoviavosvojom
podaní osvedčili potrebu vydania neodkladného opatrenia poukazujúc na výkon záložného práva, ktoré
je špecifikované na LV č. XXXX v časti B-LV a predložením oznámenia o začatí výkonu záložného práva.

Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že vydaním neodkladného opatrenia
sa dočasnou úpravou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi. Zároveň uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej do
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorej predmetom bude konanie o zriadenie vecného bremena.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %, pretože žalobcovia mali v konaní plný úspech. Zároveň rozhodol, že o výške náhrady

trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
napadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezrušiť.Namietal,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávazodňa

25.11.2015 nebola uzavretá na základe fiktívnej pohľadávky. Účelové je i tvrdenie žalovaných, že zmluvy
o pôžičkách, ktoré uzavreli, sú absolútne neplatné. Žalobcovia a ich bieloruský priateľ N. N. opakovane
naliehali na žalobcu, presviedčali a prosili ho o poskytnutie pôžičiek na účely kúpy suroviny dreva a na
účely zabezpečenia ďalších potrieb drevárskeho podniku v W.. Každú jednu z pôžičiek, ktorých bolo
viac, sľubovali vrátiť do 7, 10, 15 dní. Uviedol, že žalobcovia na drevárenský podnik minuli celé svoje

úspory, ako aj úspory celej rodiny, žiadali od neho ďalšie pôžičky, pritom sami žalobcovia mu ponúkli
založenie ich nehnuteľnosti. Do dnešného dňa z pôžičiek, ktoré sa pohybujú v sume cez 200.000 eur
nevrátili nič a to napriek mnohonásobným výzvam na vrátenie. Poukázal na to, že všetky pôžičky boli
uzavreté písomne na žiadosť a prosby žalobcov a N. N., k mnohým existujú podpísané zmenky, prevody
peňazí prebehli takmer výlučne bezhotovostným prevodom a teda o nich existujú bankové záznamy.

O uvedených skutočnostiach vedia ďalšie osoby, ktoré v prípade potreby budú navrhnuté za svedkov.
Zdôraznil, že žalobcovia v minulosti dlh opakovane uznali vo vzájomnej komunikácii, aj písomne, pričom
opakovane sľúbili jeho splatenie. Napriek tomu ho v súčasnosti bezdôvodne a účelovo spochybňujú.
Uviedol, že ak žalobcovia považovali zmluvy o pôžičkách za absolútne neplatné, mohli sa ich neplatnosti
domáhať už dávno a nie v čase, keď sú dlhodobo v omeškaní s vrátením pôžičky a hrozí im dražba

nehnuteľnosti. On sám žalobcom poskytol neobvykle dlhý čas od splatnosti pôžičiek do žiadosti o ich
splatenie, následne do momentu upozornenia na výkon záložného práva, ktoré navyše doteraz nebolo
realizované. Nakoniec žalovaný považoval za nedôvodné nariadenie súdu, aby žalobcovia (do 30
dní) podali žalobu, ktorej predmetom bude konanie o zriadenie vecného bremena (bod IV. uznesenia),
nakoľko prejednávaná vec nijako nesúvisí s vecným bremenom. Žalovaný žiadal zrušiť neodkladné

opatrenie, nakoľko je vydané na základe zavádzajúcich informácií a účelového konania žalobcov a nie
sú dané zákonné podmienky na jeho existenciu.

3. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť vo výroku, ktorým
žalovanému uložil zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcov, ako aj vo výroku,
ktorým uložil žalobcom podať žalobu vo veci samej a v časti, kde rozhodol o trvaní neodkladného

opatrenia doprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsaskončíkonanievovecisamej. Napadnutéuznesenie
v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1.a 2.rade proti žalovanému zrušil, a to
s poukazom na § 389 ods. 1 písm.) CSP.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami;

niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je
obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorá nahradila doterajšiu právnu
úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas
konania a tiež po jeho skončení ( § 324 ods. 1 CSP).

10. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým
by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na vyššie špecifikovaných
nehnuteľnostiach a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností.

Dňa 25.11.2015 žalobca uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného práva na základe existencie fiktívnej
pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 27.1.2016, Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2016, Zmluvy o
pôžičke zo dňa 28.5.2016 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.4.2016, v ktorých má postavenie pristupujúceho
dlžníka.Žalobcoviauviedli,žepredmetnézmluvyobsahujúustanoveniesúročenímod24%-50%ročne
ako aj neprimerane vysokej jednorazovej odmeny ako aj zmluvnej pokuty 0,1 % denne. Výkon záložného

práva je vyšpecifikovaný na LV č. XXXX v časti B-LV - poznámka a to nasledovne: Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva veriteľa S. I., Z. XX, G., zavkladované pod V 11334/15 formou dobrovoľnej
dražby nehnut. CKN parc.č. 899/32, 899/34, 899/41, 899/42 a rodinný dom s.č. XXX na parc.č. 899/41,
podľa P 946/17 - 853/17, podľa P 132/18 - 99/18. Žalobcom boli aj doručené listy žalovaného -
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnosti a Oznámenie o zmene spôsobu výkonu

záložného práva k nehnuteľnosti - dražba.

11. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné, aby boli
bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných

opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať

tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

14. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobcovia žiadali vydať neodkladné
opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na vyššie
špecifikovanýchnehnuteľnostiachatodoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Zároveňvšak
žalobcovia navrhli, aby im súd prvej inštancie uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti nasledovných zmlúv : Zmluvu o pôžičke zo dňa
28.5.2016 vo výške 25 000,- eur, Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.5.2016 vo výške 12 000,- eur, Zmluvu o
pôžičke zo dňa 20.4.2016 vo výške 3 000,- eur, Zmluvu o úvere zo dňa 27.1.2016 vo výške 15 000,-
eur, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 25.11.2015. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov nanariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil im vo výroku IV. uznesenia povinnosť podať žalobu
vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, avšak vo výroku napadnutého uzesenia
neuviedol akú žalobu a voči komu majú žalobcovia podať (§ 336ods.2 CSP).

15.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemusíbyťvosobitnýchprípadochvôbecnasledovaný
žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej. Uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo
veci samej sa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu
pred začatím konania vo veci samej. Z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované

neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu
nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením
neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 326
ods. 1 CSP aj opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti

podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté.
Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany a
najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho
rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať, čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby, okrem iného,
predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP. Pokiaľ v čase rozhodovania o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania už má súd vedomosť o podaní
žaloby vo veci samej, povinnosť na jej podanie navrhovateľovi neukladá.

16.Vzhľadomnafakultatívnuformuláciu§336ods.1CSPmôžesúdpristúpiťknariadeniuneodkladného
opatrenia pred začatím konania, bez uloženia povinnosti na podanie žaloby, aj v iných odôvodnených

prípadoch. Z absencie tohto výroku bez ďalšieho vyplýva, že súd uloženie povinnosti podať žalobu vo
vecisamejnepovažovalzaopodstatnené.Jehorozhodnutievšaknáslednemôžepodliehaťodvolaciemu
prieskumu aj z hľadiska toho, či uloženie alebo neuloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej bolo
dôvodné a zákonné.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že neodkladné opatrenie musí
byť nasledované žalobou (lebo nejde o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), musí
jednoznačne uviesť akú žalobu má žalobca podať a proti komu, t.j. uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. V prvom rade však musí súd dôkladne posúdiť, či sú splnené náležitosti pre vydanie
neodkladného opatrenia, najmä opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, aby z opísaného skutkového stavu vedel, čoho sa žalobcovia
domáhajú. V danom prípade súd prvej inštancie správne návrh žalobcov posúdil v tom, že po nariadení
neodkladného opatrenia musí nasledovať žaloba týkajúca sa veci samej. Súd prvej inštancie neuviedol
akú žalobu súd povinní žalobcovia podať a voči komu. Výrok o uložení povinnosti podať žalobu vo veci
samejvlehote30dníodprávoplatnostitohtouznesenianiejepostačujúci,ajkeď vbode19odôvodnenia

uznesenia súd prvej inštancie uviedol ( zrejme omylom), že predmetom žaloby bude konanie o zriadenie
vecného bremena. Z dôvodov rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo by mali žalobcovia podať práve
žalobu o zriadenie vecného bremena, keď žalobcovia priamo vo svojom návrhu uvádzali, že sa chcú
domáhať neplatnosti zmlúv o pôžičke. Takýto postup súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. § 336 ods. 2
CSP, ktoré ukladá súdu povinnosť vo výroku uznesenia uviesť strany a predmet konania vo veci samej.

18. Odvolací súd následne zistil, že žalobcovia podali vo veci samej žalobu proti žalovanému na
Okresnom súde Nitra dňa 3.8.2018, vedenú pod sp.zn. 12C/91/2018, ktorou sa domáhajú určenia, že
Zmluva o pôžičke zo dňa 28.4.2016 vo výške 25 000,- eur, Zmluva o pôžičke zo dňa 28.5.2016 vo výške
12 000,- eur, Zmluva o pôžičke zo dňa 20.4.2016 vo výške 3 000,- eur, Zmluva o úvere zo dňa 27.1.2016

vo výške 15 000,- eur, Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 25.11.2015 uzatvorená medzi
žalovaným a žalobcom v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade, je neplatná. V žalobe žalobcovia poukazovali
tiež na fiktívnosť uzatvorených zmlúv, pričom niektoré zmluvy neobsahujú podpisy žalobcov. Zároveň
poukázali na to, že zmluvy obsahujú neprimerane vysokú zmluvnú odmenu od 24- 50% a neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu. Namietali aj spôsobilosť žalovaného uzatvoriť zmluvu o úvere, keďže ide

o fyzickú osobu, ktorá nie je oprávnená poskytovať úvery, nakoľko takáto činnosť je podmienená
registračnou povinnosťou Národnej banky Slovenska.19. Predmetná žaloba bola podaná dňa 3.8.2018, t.j. po vydaní napadnutého uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia, preto v tomto štádiu konania je už bez významu skutočnosť, že súd prvej
inštancie nešpecifikoval predmet žaloby v napadnutom uznesení. Odvolací súd dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
nezaoberá dôvodnosťou podaného návrhu, keďže zatiaľ vo veci nevykonal dokazovanie. Súd pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí mať predovšetkým osvedčenú existenciu právnych vzťahov
medzi stranami. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia dôvodmi, uvádzanými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu právnych vzťahov medzi stranami konania.

Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva, že medzi žalobcami v 1.a 2.rade a žalovaným mali byť
uzatvorené Zmluvy o pôžičke a Zmluva o úvere a v nadväznosti na tieto právne úkony bol záväzok
pristupujúcich dlžníkov ( žalobcov ) z predmetných zmlúv zabezpečený záložným právom zriadeným
v prospech žalovaného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov
v 1.a 2.rade. Z písomných dokladov bolo tiež preukázané, že žalovaný zaslal žalobcom oznámenie o
začatí výkonu záložného práva na ich nehnuteľnosti a tento vyplýva aj z poznámky na LV č. XXXX. v

časti B, kde je uvedené: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľa S., zavkladované pod V
11334/15 formou dobrovoľnej dražby. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní, kde popisuje priebeh
a dôvody uzatvorenia pôžičiek, uznanie dlhov zo strany žalobcov, ich vzájomnú emailovú komunikáciu,
môže súd posudzovať až v konaní o žalobe vo veci samej, kde súd vykonáva dokazovanie a obe
strany svoje doterajšie tvrdenia musia preukázať dôkazmi. Tvrdenie žalovaného, že nie je žiaden dôvod

spochybňovať právne pomery existujúce medzi žalobcami a žalovaným, nakoľko tieto sú upravené
jednoduchými zmluvami a ide o bežný vzťah veriteľa a dlžníka (spoludlžníka) zabezpečený záložným
právom, je tiež len tvrdením strany žalovaného, ktoré je v tomto štádiu v rozpore s tvrdením žalobcov
o fiktívnosti zmlúv o pôžičke, ktoré nie sú ani riadne podpísané. Skutočnosť, či konanie žalobcov je
skutočne účelové, a má len oddialiť plnenie ich záväzkov, ako to tvrdí žalovaný, bude tiež predmetom

dokazovania vo veci samej.

20. Z vyššie uvedených skutočností je možné prijať záver, že žalobcovia osvedčili existenciu právnych
vzťahov medzi stranami konania. Okrem preukázania existencie vzťahov medzi stranami konania
( zmluvy o pôžičke, záložná zmluva), žalobcovia osvedčili aj potrebu dočasnej úpravy pomerov a

nebezpečenstvo hroziacej ujmy, a to vyššie uvedeným Oznámením o začatí výkonu záložného práva
veriteľa ( žalovaného), ktorý zároveň žalobcom oznámil, že je, že záložné právo bude vykonané dražbou
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V danom prípade je preto daná dôvodná
obava, že žalovaný bude pokračovať vo výkone záložného práva. Tým je aj podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočným spôsobom osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania a

osvedčenéajnebezpečenstvohroziacejujmy,atopredajnehnuteľnostižalobcovnadobrovoľnejdražbe.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní osvedčili
potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil vo výroku, ktorým žalovanému uložil zdržať

sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcov, ako aj vo výroku, ktorým uložil žalobcom
podať žalobu vo veci samej a v časti, kde rozhodol o trvaní neodkladného opatrenia do právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v
1.a 2.rade v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. V zmysle citovaného ust. § 262 ods. 1
CSP, výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Konanie sa končí zvyčajne vydaním meritórneho rozhodnutia, platobného rozkazu, zastavením konania,
odmietnutím žaloby. V danom prípade však nejde o meritórne rozhodnutie, pretože žalobcovia podali
okrem neodkladného opatrenia aj žalobu vo veci samej vedenú pod sp.zn. 12C/91/2018. O nároku
na náhradu trov konania týkajúcich sa aj náhrady trov neodkladného opatrenia prvoinštančného ako i
odvolacieho konania potom rozhodne súd prvej inštancie vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/91/2018. S

poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o priznaní nároku na náhradu trov
konania žalobcom v 1.a 2.rade proti žalovanému podľa § 389 ods. 1 písm.) CSP zrušil.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).