Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117210240
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117210240.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania,

IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
AENEA Legal s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: L. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 4 364,14 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 364,14 eura spolu so:
- zmluvným úrokom vo výške 219,82 eura,
- zmluvným úrokom vo výške 3,60 % ročne od 16.08.2016 z istiny 4 364,14 eura do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 13,92 eura vyčísleným k 12.07.2016,

- úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.08.2016 z 4 364,14 eura do zaplatenia,
- nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 227,41 eura,
- zmluvnou pokutou vo výške 458,40 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.04.2017, zmenenou v časti pasívne legitimovaných dňa
17.05.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy
vo výške 4 364,14 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 219,82 eura, úrokom z omeškania z

nesplatených splátok pred Odstúpením vo výške 13,92 eura, zmluvným úrokom vo výške 3,60% p.a.
od 16.08.2016 z 4 364,14 eura do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00% od 16.08.2016 z
istiny 4 364,14 eura do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 227,41 eura
a zmluvnej pokuty vo výške 458,40 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
podpora vo forme úveru vo výške 9 958,18 eura eur (300 000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 3,60
% s dobou splatnosti 30 rokov. Podľa čl. IV. Splácanie úveru zmluvy o úvere sa žiadateľ zaväzuje splatiť

fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,60 % ročne na účet v banke, ktorý fond ako
veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje,
že dlh, ktorý sa skladá z istiny úveru a úroku z úveru bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami
a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej
lehoty splatnosti úveru.

2. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu zo dňa 07.03.2016, v ktorej vyzval

žalovaného, aby uhradil svoj dlh na omeškaných splátkach. Napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany
žalovaného k úhrade dlhu na omeškaných splátkach vo výške 285,41 eura. Žalovaný mal zlú platobnú
disciplínu, mesačné splátky neuhrádzal pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradil
časť splátky, čím sa dostal do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradil vyššiučiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaný bol v omeškaní.
Žalovaný bol v k dátumu 07.07.2016 v omeškaní s 9 splátkami vo výške 619,29 eura, čím došlo k
splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 8.4 zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu

od zmluvy o úvere. Žalobca je toho názoru, že v predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri
ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno
plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia dáva žalobca
do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, ktorý sa stotožnil s
právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru

v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2Obchodného zákonníka, ale o jedno
plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto za lehotu splatnosti považuje lehotu na
splatenie celého úveru. V danom prípade premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého
úveru. Dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie.

3. Žalobca má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom

a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v ustanoveniach §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaný dostal ku dňu
07.07.2016 do omeškania s úhradou 9 mesačných splátok. Medzi žalobcom a žalovaným bol pre
prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so zmluvou o úvere dojednaný
spôsobom odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod 8.4 zmluvy o úvere tak, že v prípade, ak je

dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení
výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú naplnené podmienky uvedené
vo výzve. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy
podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia
od úverovej zmluvy a to konkrétne, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 12.07.2016,
čím sa celý dlh stal splatným. Žalovaný odstúpenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola uložená
dňa 14.07.2016 (fikcia doručenia). Vzhľadom k odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. ods. 8.4 zmluvy
o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči

žalovanému pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 4 364,14 eura, nesplateného zmluvného úroku
ku dňu 12.07.2016 vo výške 219,82 eura, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok
pred odstúpením vo výške 13,92 eura a zmluvnej pokuty vo výške 458,40 eura. Výzva na úhradu bola
žalovanému zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne, avšak nebolo prevzaté
v odbernej lehote, čiže žalovaný sa pred zaslaním samotného odstúpenia mal možnosť dozvedieť o

tom, že je v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia Zmluvy o
splácaní úveru. Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaného k úhrade sumy 5 056,28
eura. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je osobitným
ustanovením k všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. V zmysle
§ 506 Obchodného zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.

Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok
z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Je nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od
zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je
opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej

platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné
(§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie danému
zákonom odstúpiť od zmluvy o úvere, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do
horšieho postavenia ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Žalobca zároveň poukazuje na
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/239/2015, v odôvodnení ktorého súdu tiež

uvádza, že pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením splátok má veriteľ
právo žiadať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo
zmluvy o úvere a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal
aj žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom teda, že po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento
právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho

strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať spolu s nesplateným zostatom úveru aj úroky z
úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ úver dlžníkovi poskytol a pokiaľ dlžník tento úver
nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi
priamo zo zákona, z citovanej úpravy § 506 Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že v čl. VII. bod 6úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne dohodnuté, že odstúpení od zmluvy nezaniká
právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Žalobca zároveň
poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998, v ktorom sa uvádza, že zmluvou o úvere sa

dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť
úroky z omeškania. Keďže úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku, s omeškaním s úhradou
týchto úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (nejde teda o tzv. úroky z úrokov, teda nejde
o úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo prípustné nie je).

4. Podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený
okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu alebo bezúročný úver alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie,

ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby
prevládajú cena finančnom trhu. Ako prípad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie
vzťahuje sú uvedené napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších
predpisov, zákon č. 607/2003 Z.Z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,
§ 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.. Zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením
subsumoval Zákon o ŠFRB do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery
nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“, t.j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským

úverom. Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené
z pôsobnosti zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi sa vzťahujú niektoré
ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon o ŠFRB, čiže úver poskytovaný
Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné
ustanovenia. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom

zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, ergo nie
je podriadený inému subjektu. V § 2 ods. 1 Zákona o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené
je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1 Zákona

o ŠFRB, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje
minister. ŠFRB je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie
priorít štátnej bytovej politiky schválených Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že účelom činnosti ŠFRB nie je dosahovanie zisku. Činnosť žalobcu
nie je obchodnou alebo inou podnikateľskou a v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o ŠFRB prostriedky fondu

možno použiť len na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní
a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu. V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o
ŠFRBvýdavkysúvisiacesčinnosťoufonduokremvýdavkovzabankovéslužbyavýdavkovzavykonanie
finančných operácií podľa § 5 ods. 5 nesmú ročne presiahnuť 3% z ročných príjmov fondu podľa §
3písm. a/ až e/ a h/. Na odmeňovanie zamestnancov fondu sa vzťahuje osobitný predpis. Preto činnosť

ŠFRB nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne
vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená Zákonom o ŠFRB je účelovým
fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových
vzťahov, t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného
zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu a to bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale

objekt záväzkového vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie
vlastnosť subjektu - môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov
(nepodnikatelia). Z dikcie tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou
úpravou vyplýva, že vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľaduna povahu účastníkov, ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou
uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, t.j. na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú
právne normy Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 261 ods. 6 ako i ustanovenie § 263 Obchodného

zákonníka pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich
právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261 ods. 6 v korelácii s
ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať
použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch.
Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo 120/2010 zo dňa 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril
žalobca, je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia tohto
právneho predpisu.

6. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením §45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a
prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe
nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy
doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, čo do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,

nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Uvedené argumenty žalobcu potvrdzujú
aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo268/2011 zo dňa 08.06.2011, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo

4074/2009 zo dňa 08.06.2011. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že účinnosť
adresovaných jednostranným hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo
v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa
dostane do sféry jeho dispozícii - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej
strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ je potrebné chápať ako objektívnu

možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Žalobca si dovoľuje
uviesť, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho
takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do
dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu

je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca poukazuje
aj na skutočnosť, že výzva na úhradu a odstúpenie zasielané žalovanému bolo uložené na pošte dňa
14.07.2016. Od uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície a na základe vyššie
uvedeného začal tento úkon žalobcu voči žalovanému pôsobiť.

7. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou celkovej sumy ku dňu 15.08.2016 (dátum uloženia
odstúpenia na pošte po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle odstúpenia. Základná úroková sadzba ECB k
16.08.2016 (prvý deň omeškania) je 0 % ročne a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku
úroku z omeškania, t.j. 8 % ročne.

8. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere vo
výške 180,93 eura, režijný paušál v sume 8,58 eura, 20 % DPH v sume 37,90 eura, čo spolu predstavuje
227,41 eura.

9. Uznesením č. k. 16Csp/93/2017-161zo dňa 16.07.2018 súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa

vyjadriť k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že ak si bez závažného dôvodu túto
povinnosť vyjadriť sa nesplní, môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

10. Predmetná výzva bola žalovanému doručená v zmysle § 116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku dňa 02.08.2018. Žalovaný sa však k výzve súdu v stanovenej lehote nevyjadril.11. Podľa ustanovenia § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom
vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

12. Podľa § 274 písm. a) a b) CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak (a) sa žalovaný nedostavil na
pojednávanievoveci,hocibolnaňriadneavčaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovaný
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a (b) žalovaný

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa ustanovenia § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14.Vyjadreniežalovanéhokžalobepredstavujezákladnúpovinnosťtvrdeniažalovanéhovkonaní,ktorej
absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení
sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť
uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už vo fáze konania pred
pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Skutkovým základom kontumačného

rozsudku v zmysle § 273 CSP je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom
tvrdenému nároku.

15. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na predmetnú Zmluvu o poskytnutí podpory formou úveruje
možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Fond zriadený na financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je potom v zmysle ustanovenia § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Štátny fond rozvoja bývania je právnickou
osobou zriadenou zákonom, ktorej správcom v čase uzatvorenia Zmluvy o podpore bolo Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Zároveň, v zmysle zákona Štátnom
fonde rozvoja bývania účinného v čase uzatvorenia zmluvy je fond zriadený na financovanie štátnej
podpory (ďalej len "podpora") výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov a

rodinných domov, stavebných úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a
dokončenia rozostavaných objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa
uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Po preskúmaní predmetnej
žaloby ako aj Zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa zákona 124/1996 Z.z. súd dospel k záveru,
že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle a čase uzatvorenia zmluvy

platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa ustanovenia §
1 ods. 3 písm. p) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov
pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na
finančnomtrhu,alebozainýchpodmienok,ktorésúprespotrebiteľavýhodnejšieakotie,ktoréprevládajú
na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na

finančnom trhu.

16. V prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, teda žalovanému bolo riadne doručené
uzneseniesúdu,ktorýmhosúdvyzval,abysapísomnevyjadrilkžalobe,uviedolrozhodujúceskutočnosti

na svoju obranu a označil dôkazy, a zároveň bol v uznesení poučený o možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie, pričom žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, keďže na výzvu súdu
nereagoval. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 navrhol súdu, aby po splnení zákonných
podmienok vydal rozhodol v prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274CSP. Súd preto rozhodol o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne

úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Odvolanie je prípustné proti výroku o nároku na náhradu trov konania.
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný
súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995

Z.z.).