Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205636
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118205636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: R Collectors

s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: S. I., T..
X.XX.XXXX, U. H. W.Š. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 778,35 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti prevyšujúcej zaplatenie:
§ istiny vo výške 778,35 €,
§ úrokov z istiny vo výške 27,25 €,
§ zmluvného úroku vo výške 22,90 % ročne zo sumy 778,35 € od 01.05.2018 až do zaplatenia,

§ zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 778,35 € od 01.05.2018 až do
zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 22.05.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 778,35

€ spolu s úrokmi vo výške 177,25 € za čas do 30.04.2018, úrokmi vo výške 22,90% ročne zo sumy
778,35 € od 01.05.2018 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 778,35
€ od 01.05.2018 až do zaplatenia ako nedoplatku z úverového vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1421925921 zo dňa 13.10.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že suma, ktorú zaplatil je vyššia ako suma uvádzaná
žalobcom.

3. Z dôvodu postúpenia pohľadávky sa novým žalobcom stala spoločnosť R Collectors, s.r.o.

4. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 a vykonaním dokazovania listinami tvoriacimi
súdny spis zistil nasledujúce:
4.1. Dňa 13.10.2014 mala byť medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s názvom „Dobrá pôžička“ s nasledujúcimi parametrami:

O poskytnutá čiastka úveru - 800 €,
O počet splátok - 42,
O mesačná splátka - 28,00 €,
O ročná úroková sadzba - 22,90 %,O prvá splátka - 20.11.2014,
O posledná splátka - 20.04.2018,
O RPMN - 26,46% p.a., priemerná RPMN - 44,08% p.a.,

O Celková čiastka úveru - 1175,45 €.

5. Podľa žalobcu uplatnená pohľadávka vyplýva z listiny s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu
30.04.2018“, ktorý uvádza žalovaným zaplatené sumy a ich započítanie.

6. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovaným a zistil, že
údaje o požadovanom úvere, teda oferta dlžníka, sa nachádzajú v bode 2. tejto zmluvy vyplnenom dňa
08.10.2014. Dlžník požadoval, aby mu bol poskytnutý úver vo výške 800 €, s dobou splácania 3,5 roka a
splatnosťou splátky k 20. dňu v mesiaci. V bode 5.1. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom úvere,
tak ako sú uvedené v bode 4.1 odôvodnenia rozsudku. Zo strany banky k podpisu zmluvy došlo dňa
13.10.2014.

7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.
7.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy
tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c
ods. 2 OZ ). Prijatím návrhu na

uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné
účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej
zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2
OZ vychádza zo zásady, že

prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie
bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek doplnkov, zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na
návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za
odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v §
43a ods. 1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov,
t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta).
7.2. V prejednávanej veci je tak zrejmé, že zmluva o úvere nevznikla. Návrh žalovaného totiž prijatý
nebol, keďže tento obsahoval zmeny a dodatky, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Správny postup mal

byť taký, že právnym predchodcom žalobcu zmenený návrh mal byť predložený na prijatie žalovanému.
7.3. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy vyplýva napr. z rozsudku KS v PO sp.
zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere
predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie
návrhužalobcu,ktoréjepotrebnépovažovaťzanovýnávrh.Tentonovýnávrhmuselbyťprijatýžalobcom
v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09.
2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému

prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere
platne vzniknúť nemohla.7.4. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v
úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o
poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky.

Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom
revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v
čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola
jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o
schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.

K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal

iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %.
V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej

výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase
vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.
Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 457 Občianskeho

zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia,
ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac
finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
7.5. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj

rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017, najnovšie 21Co/109/2017 z 26.04.2018,
v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014,
6Co/107/2016 a ďalších.
7.6. Na vyššie uvedenom závere nič nemenia ani Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery
predložené žalobcom.

Podľa bodu 3.1 - „Najneskôr pri podaní Návrhu Banka predkladá Dlžníkovi Formulár. Dlžník v
príslušnej časti Návrhu uvedie svoje osobné údaje, údaje o prípadnom Spoludlžníkovi, maximálnu
požadovanú výšku úveru, minimálnu požadovanú lehotu splatnosti a Návrh vlastnoručne podpíše pred
zamestnancom Obchodného miesta. Návrh vlastnoručne podpisuje pred zamestnancom Obchodného
miesta aj prípadný Spoludlžník. Ak sa Návrh nepodpisuje pred zamestnancom Obchodného miesta,

je potrebné úradné osvedčenie podpisov Dlžníka a Spoludlžníka. Dlžník je povinný, najneskôr pred
čerpaním úveru, predložiť Banke dokumenty požadované Bankou na overenie údajov uvedených v
Návrhu a posúdenie schopnosti Dlžníka, prípadne Spoludlžníka splácať úver, ak Banka nestanoví inak.
Banka môže vyzvať Dlžníka telefonicky alebo písomne na predloženie dokumentov potrebných na
posúdenie, resp. Poskytnutie úveru. Dlžník je povinný predložiť Banke tieto dokumenty v origináli alebo

úradne overenej kópii, vo forme a v obsahu akceptovaným Bankou a v Bankou stanovenej lehote. Po
márnom uplynutí stanovenej lehoty Banka nemusí tieto dokumenty a Návrh akceptovať.“
Podľa bodu 3.2 - „Ak Banka po posúdení Návrhu a vyhodnotení Dlžníkovej, prípadne Spoludlžníkovej
schopnosti splácať úver neupraví Dlžníkom požadované parametre úveru, považuje sa to za prijatie
Návrhu. Ak Banka upraví Dlžníkom požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1. OP, považuje

sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník môže prijať alebo odmietnuť. Návrh, resp. protinávrh Banky
stráca platnosť uplynutím 30.dňa od podania Návrhu, ak nie je uvedené inak.“ ,
nakoľko takáto úprava kontraktačného procesu by bola neplatná podľa § 54 ods.1 OZ (Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.).
Už len na okraj súd uvádza, že v predloženej zmluve sa nenachádza ani inkorporačná doložka o
záväznosti uvedených obchodných podmienok pre strany zmluvy.8.Vzťahmedziúčastníkmikonania,taktrebaposudzovaťakovzťahzbezdôvodnéhoobohatenia,pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s
jej prijatím nedošlo).

8.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
8.2. Zo strany žalobcu bola žalovanému reálne poskytnutá suma 800 € a túto sumu bol žalovaný
povinný vrátiť. Podľa podania žalobcu zo dňa 20.07.2018 (č.l. 48 - 49) bola ku dňu 17.04.2018 zo strany

žalovaného zaplatená suma 625,61 €. Z podania žalobcu zo dňa 15.10.2018 (č.l. 69 - 70) vyplynulo,
že žalovaný ku dňu 18.09.2018 zaplatil ďalšiu sumu 150 € (05-09/2018 po 30 €), spolu teda už 775,61
€. Na pojednávaní žalovaný preukázal zaplatenie ďalšej sumy 30 € (10/2018), spolu teda 805,61 €.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcom bola vrátená celá istina 800 €, preto bola žaloba v tejto časti
zamietnutá. Bolo teda potrebné už len zistiť, či preplatok 5,61 € pokrýva aj úrok z omeškania patriaci

žalobcovi.

9. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 01.05.2018. Splatnosť bezdôvodného obohatenia
zákonom stanovená nie je a preto sa vychádza z § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Splatnosť bezdôvodného obohatenia bola daná na základe „Výzvy

na úhradu dlžnej sumy“ doručenej žalovanému dňa 07.09.2015, avšak súd viazaný žalobou úroky z
omeškania počítal až odo dňa 01.05.2018. Ku dňu vzniku omeškania 09.09.2015 (doručenie výzvy -
07.09.2015, malo sa plniť - 08.09.2015) bola základná úroková sadzba ECB - 0,05% ročne a preto úroky
z omeškania majú výšku 5,05% ročne.
9.2. Ku dňu 01.05.2018 bola žalovaným zaplatená suma 625,61 € a omeškaná istina tak mala výšku

174,39 €. Súd úroky z omeškania teda počítal nasledujúco:
O zo sumy 174,39 € od 01.05.2018 do 17.05.2018 = 0,77 €,
O zo sumy 144,39 € od 18.05.2018 do 19.06.2018 = 0,64 €,
O zo sumy 114,39 € od 20.06.2018 do 17.07.2018 = 0,43 €,
O zo sumy 84,39 € od 18.07.2018 do 16.08.2018 = 0,34 €,

O zo sumy 54,39 € od 17.08.2018 do 18.09.2018 = 0,24 €,
O zo sumy 24,39 € od 19.09.2018 do 19.10.2018 (potvrdenie o zaplatení je síce zo dňa 15.10.2018 ale
vzhľadom na čas pripísania jednotlivých platieb v prospech žalobcu vyplývajúci zo spisu, má súd za čas
plnenia deň 19.10.2018) = 0,10 €,
spolu 2,52 €, z čoho vyplýva, že preplatok žalovaného 5,61 € sa v rozsahu 2,52 € vzťahuje na úroky z

omeškania a preto aj v tejto časti musela byť žaloba zamietnutá.

10. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne
úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu nepožadoval.11. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd podľa § 145 ods.2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo

veci samej.) vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 15.10.2018 (č.l. 69 - 70).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.