Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222971
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114222971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX V. X, zastúpený: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01
Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
o zaplatenie 1.066,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.066,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 1.066,47 eur od 09.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobnou zo dňa 04.09.2014 doručenou súdu dňa 04.09.2014 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.066,47 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.066,47 eur od 09.09.2014 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2008 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo
strany žalovaného vo výške 331,94 EUR (t.j. 10000,-Sk). Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu
265,55 EUR (t.j. 8000,-Sk) označená ako „príslušný poplatok", ktorú sa zaviazal zaplatiť v 10 mesačných
splátkach, počnúc dňom 12.09.2008. Žalobca použil poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok

tak predstavuje 96 %. Žalobca poukázal na § 2 a § 4 zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
z ktorých vyplýva, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, a to ročnej
percentuálnej miery nákladov, úrokovej sadzby, termínu konečnej splatnosti úveru, priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov a jasne určeného údaju o výške, počte a termíne splátok, úrokov
a iných poplatkov, mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 331,94
EUR a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobca uvedením do omylu
zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 1725,68 EUR, tzn. o 1393,74 EUR viac,

než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 1393,74 EUR tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného. Žalobca si z bezdôvodného obohatenia vo výške 1393,74 EUR uplatňuje nárok na
sumu vo výške 1066,47 EUR, pričom uvedená suma bola uhradená splátkami v dňoch 10.09.2010,
29.10.2010, 30.11.2010, 10.01.2011, 28.02.2011, 31.03.2011, 28.04.2011, 29.04.2011, 31.05.2011,
30.06.2011, 22.10.2013, 31.10.2013 a 20.01.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného
dňa ani napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj
zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba ECB platná

k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 09.09.2014
(nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,15 %.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať
na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dňa 31.03.2008 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so

žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 331,94 EUR zvýšený o odplatu vo výške 265,55 EUR. V prípade postavenia žalovaného
treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala
postavenie spotrebiteľa. Žalovaný žalobcu riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, pričom žalobca pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy
vrátane všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, t.j. sú vytlačené na zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. Vzhľadom na
uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je žalovaný toho názoru, že predmetná zmluva o úvere
nemusí obsahovať údaj RPMN. Žalovaný poukázal na to, že sa vec nesprávne právne posúdila, pretože
účastníci sa dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Nakoľko zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou,
nie je na mieste hovoriť o výške odplaty za poskytnutý úver ako o neplatnom právnom úkone, a

teda jeho priamom rozpore so zákonom, nakoľko neexistuje dôvod, na základe ktorého by mal byť
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov Podľa žalovaného je tu prekážka veci už rozhodnutej,
poukázal na § 103, § 104 a § 159 ods. 3 OSP. Žalobca bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX, ktoré začalo na základe návrhu žalovaného, adresovaného Stálemu rozhodcovskému
súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s., a to rozsudkom zo dňa 03.10.2008, sp. zn. SR 09438/08. Rozhodcovský
súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného, a teda de facto potvrdil aj
skutočnosť, že zmluva o úvere, vrátane všetkých jej častí, bola uzatvorená platne a takisto potvrdil
aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie
rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

ČR, sp.zn. 29Cdo 2254/2011 zo dňa 27.06.2013. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata
je naviac jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnou
meradle. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka
tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo
rozdielne procesné postavenie, t.j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako odporca má v novom

konaní postavenie navrhovateľa. Právny charakter rozhodcovskému rozsudku ako res iudicata priznáva
aj aktuálna slovenská judikatúra (Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. mája 2011, sp. zn.
7Cob/43/2010), pričom ide o právnu vec, v ktorej vystupoval na strane žalovanej žalovaný v tomto
konaní. Žalovaný zdôrazňuje, že v danej právnej veci išlo tiež o spor o platnosť zmluvy o úvere, pričom
právo na zaplatenie z nej bolo prisúdené žalovanému právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu.

V konaní tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vyhoveli námietke právoplatne rozsúdenej veci
žalovaného a konanie vo veci zastavili. Žalovaný poukázal na uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.5.2002, sp. zn. 3 Cdo 100/01, sp. zn. 3 Cdo 42/2006, uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 20.12.2011, sp. zn. lCo/79/2011, uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 03.05.2012, č.k.
5Co/43/2012-207, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010,

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 9.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa res iudicata
podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo, ako vyplýva z rozhodnutia ESD vo veci Asturcom a
rozhodnutia ESD č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell´ Economia a delle Finanze. Európske právo
nepožaduje vecný prieskum rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní, je o to viac zrejmé, že

tento vecný prieskum nie je požadovaný ani v novom sporovom konaní pred všeobecným súdom. Z
Rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. Z hľadiska res iudicata je
prípadnánesprávnosťRozhodcovskéhorozsudkuirelevantnáaajvtakomtoprípaderesiudicatanaďalej
existuje. Preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Nie je možné

danému prípadu prisúdiť ani naliehavý záujem. Nakoľko ten ak by existoval, žalobca sa mal možnosť
dovolať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to žalobou, ktorú mal možnosť podať do 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku účastníkovi konania, čo však neurobil, a preto si dovoľujeme povedať, že zrejme s
rozsudkom, a teda aj nárokom, ktorý ním bol priznaný súhlasil. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy oúvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo

k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu a navrhuje, aby súd
žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.7.2015 uviedol, že nemá vedomosť o vydanom rozhodcovskom

rozsudku, na základe ktorého by bol zaviazaný na plnenie z úverovej zmluvy, ktorej posúdenie je
predmetom tohto sporu. Žalobca nedisponuje ani listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali prípadné
podanie žaloby o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku zo strany žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.7.2016 uviedol, že predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej
zmluvy a je nutné ju posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa a pri jej posúdení vychádzať z objektívneho posúdenia účelu na aký si žalobca
poskytnutý úver bral. Uvedené tvrdenie vyplýva aj z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú,
vyplnenú mandatárom žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch
uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť
niektoré jej ustanovenia. Navyše žalovaný pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje

ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť
poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o
úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležité neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení
a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca žalovaného
sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. K tvrdeniu žalovaného, že

predmetný zmluvný vzťah je nutné podriadiť výlučne pod režim ustanovení Obchodného zákonníka
žalobca uviedol, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere preukázateľne
v postavení dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle definície obsiahnutej v Občianskom zákonníku v §
52. Žalovaný preukázateľne konal v rámci premetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca naopak
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na špecifický

charakter predmetného zmluvného vzťahu, tzn. charakter spotrebiteľský, má žalobca za to, že je
nutné predmetnú zmluvu o úvere posudzovať aj s prihliadnutím na právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa. V prípade predmetného vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom
podpise došlo k odovzdaniu peňazí. Napriek snahe oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod
režim obchodného zákonníka (pre spotrebiteľa prísnejšieho) posudzuje sa bez ohľadu na označenie

zmluvy tento vzťah podľa svojho obsahu a nie formy, resp. nesprávne pomenovaného úkonu (zmluvy).
Zmluvný vzťah tak v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Žalobcom
uvedený právny názor vychádza a je podporený okrem mnohých iných súdnych rozhodnutí, taktiež
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013-15. Nutnosť
aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára

spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v tom prípade, ak by malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného
zákonníka vyslovil taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.04.2015, sp. zn.
3 MCdo 14/2014. V predmetnej zmluve takmer každý jej odsek je nápadne až krajne nevyvážený,
postavený v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Tak ako je tomu v stovkách ďalších úverových
vzťahoch žalovaného, úverovú zmluvu a jej znenie nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť

nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania mu bola
predložená na podpis. Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok
poskytnutia úvere a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o
úvere,žalobcaustanoveniamzmluvyoúvere,bezpríslušnéhovzdelania,poprípadeskúsenostínemohol
rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Predmetnú zmluvu je nutné posúdiť v

závislosti od jej samotného obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju
uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho hľadiska tak, ako to požaduje žalovaný, by
malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany, ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy so
spotrebiteľmi pravidelne a svojim nepoctivým konaním sa snaží využiť nevedomosť spotrebiteľa, resp.
slabšie postavenie druhej zmluvnej strany na to, aby docielila vyňatie uvedených zmlúv spod ochrany

ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa. Postupom, ktorým by súd nepriznal žalobcovi postavenie
spotrebiteľa by došlo k priamemu nerešpektovaniu samotného účelu uvedených zákonov, ktoré slúžia na
ochranu spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch z obdobných nevyvážených formulárových zmlúv. Žalobca
poukázal na uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci C 76/10 Pohotovosť s. r. o. proti A. F.,rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z 1.3.2011 č. k. 37Er/7273/2010, rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne z 23.11.2011 č. k. 17Co/167/2011-73. Rozhodcovská doložka v znení ako je formulovaná
vo Všeobecných obchodných, podmienkach poskytnutia úveru (resp. samotná rozhodcovská zmluva)

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - absolútne neplatný právny úkon, čo spôsobuje, že
Rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe akt ničotný - paakt. Realizácia nárokov vyplývajúcich
z paktu vykonaná dobrovoľne alebo nedobrovoľne (exekučne) nemení paakt na platný právny úkon -
nakoľko „realizácia paktu" nespôsobuje jeho konvalidáciu. Ani prípadná exekúcia ktorá je len výkonom
rozhodnutia nemá konštitutívne/zmeňujúce účinky na hmotnoprávnu - materiálnu stránku záväzkového

vzťahu. Žalobca poukázal na rozsudky, v ktorých sa vyhovelo nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutých núteným výkonom nezákonných rozhodcovských rozsudkov (Okresný súd Žiar
nad Hronom 5C/155/2014, Okresný súd Zvolen 13C/94/2014, Okresný súd Dolný Kubín 7C/117/2014,
Okresný súd Trebišov 6C/241/2014, Okresný súd Čadca č. 4C/208/2013). O tom, že podanie takejto
žaloby nie je potrebné a nulitný akt zostáva nulitným svedčí aj názor vyslovený už viacerými súdmi v
exekučných veciach. Ak exekučný súd nemôže pripustiť exekúcie na základe takýchto rozsudkov (aj keď

nebola podaná žaloba o ich zrušenie) neexituje právny dôvod považovať tieto rozsudky za platné mimo
exekučného konania - napr. v konaní o uplatnenie nárokov z takýchto zmlúv. Uvedené potvrdil aj Ústavný
súd SR, uznesením I. ÚS 25/2014 -11, podľa ktorého žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však
rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá

prekážku právoplatne rozhodnutej veci). Rovnako aj Krajský súd v Trnave uznesením z 31.05. č.
k. 10CoE/308/2011, v závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa
existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne
rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku
následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Žalobca poukázal

aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice II. pod sp. zn 42C/44/2014 zo dňa 02.02.2015, ktoré potvrdil
aj Krajský súd Košice pod sp. zn. lCo/300/2015-156, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 17Co/275/2014 zo dňa 20.05.2015, uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/6/2012, sp. zn.
6MCdo/9/2012, sp. zn. 6MCdo/14/2012, sp. zn. 6Cdo 31/2013, sp. zn. 6 ECdo 199/2013, sp. zn. 7

Cdo 85/2013, uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 25/2014-11, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline sp.zn.: 6Co/140/2015 zo dňa 24.06.2015. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že jedným z
atribútov občianskeho súdneho konania a právneho štátu je zásada právnej istoty. Obsahom princípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnakú odpoveď. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté

v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Napádanú zmluvu o úvere
je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti. Zmluvu považuje žalobca preukázateľne
za bezúročnú a bez poplatkov, v čoho dôsledku nemal žalovaný nárok na prijatie finančné plnenia
nad rámec poskytnutého úveru. Žalobca však žalovanému na jeho účet k predmetnej zmluve o úvere
uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, a preto v rozsahu sumy zaplatenej nad výšku
poskytnutého úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Zároveň tak ako to

vyplýva z vyššie uvedeného požadovaná odplata za poskytnutý úver je vzhľadom na svoju výšku
v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a preto je právny úkon v časti dojednanej odplaty
absolútne neplatným. Žalovaný teda nemal nárok na prijatie odplaty od žalobcu, napriek tomu však od
spotrebiteľa prijal plnenie nad rámec poskytnutého úveru. Ak by sa aj súd nestotožnil s argumentáciou
žalobcu o nutnosti aplikovania zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetný zmluvný vzťah, tak

postavenie žalobcu ako spotrebiteľa preukázateľne vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, a
tedauplatnenýnárokzodpovedajúcibezdôvodnémuobohateniubybolajvtakomtoprípadeodôvodnený
s poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V zmysle uvedeného preto trvá na existencii
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Predmetnou zmluvou sa žalobcovi poskytol úver vo
výške 331,94,-EUR. Podľa predloženého prehľadu splátok žalobca vrátil sumu vo výške 1.725,68,- EUR.

Na základe toho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.066,47,-EUR, čo
zodpovedá splátkam uhradených v dňoch 10.09.2010, 29.10.2010, 30.11.2010, 10.01.2011, 28.02.2011,
31.03.2011, 28.04.2011, 29.04.2011, 31.05.2011, 30.06.2011, 22.10.2013, 31.10.2013 a 20.01.2014.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, oboznámením so žalobou
zo dňa 22.02.2016, oboznámením obsahom listinných dôkazov a to, výzvou zo dňa 3.9.2014, zmluvou
o úvere zo dňa 31.3.2008, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.3.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa

10.7.2015, zo dňa 11.7.2016, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR09438/08 zo dňa 3.10.2008,
Všeobecnými podmienky poskytnutia úveru, kópiou spisu SRS SR09438/08, ako i s obsahom celého
spisu,keďpojednávalvneprítomnostižalovanéhovzmysle§180CSP azistilnasledovnýskutkovýstav:

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu,

pridržiava sa písomných vyjadrení. Predmetný vzťah je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský
podľa zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, žalobca nekonal v rámci predmetu svojho
podnikaniazamestnania,povolania.Predmetnázmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujeobligatórne
náležitosti, ktoré vyžaduje uvedený zákon. Predmetný rozhodcovský rozsudok nespôsobuje prekážku
veci rozhodnutej, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná a
nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných obchodných

podmienkach, nie je podpísaná, bola vopred preformulovaná. Žalobcovi neboli poskytnuté potrebné
informácie ako spotrebiteľovi. Žalobca nedisponuje Všeobecnými obchodnými podmienkami a navrhuje,
aby súd vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR09438/08.

7. Zo zmluvy o úvere zo dňa 31.3.2008 vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.03.2008 zmluvu

o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 10.000,-Sk, ktorú sumu sa žalobca
zaviazal žalovanému zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8.000,-Sk, t.j. celkovo zaplatiť
čiastku 18.000,-Sk v 10 mesačných splátkach po 1.800,-Sk počnúc dňom 12.04.2008.

8. Z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Rozhodcovská doložka je uzatvorená
podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka e. 3530/B (ďalej len

„ rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu.

9. Z výzvy zo dňa 3.9.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 1.393,74 eur
z dôvodu, žalobca poukázal žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX platby vo výške
1.725,68 eur, ale nakoľko v zmluve absentoval údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, zákon

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ho sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Preto
bol žalobca povinný vrátiť len sumu vo výške poskytnutého úveru, t.j. 331,94 eur, vo zvyšnej časti došlo
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výše 1.393,74 eur.

10. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR09438/08 vyplýva, že rozsudkom č.k. SR09438/08

zo dňa 3.10.2008 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 16440 Sk spolu s
0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 16200 Sk od 17.6.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania v sume 4851 Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.11.2008 a vykonateľnosť dňa 06.11.2008. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
žalobca sa podaným návrhom zo dňa 8.9.2008 domáha zaplatenia sumy 16440 Sk s príslušenstvom

a to z titulu poskytnutého úveru. Úver poskytol žalobca žalovanému na základe Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX zo dňa 31.3.2008. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (3).

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.21.Podľa§3ods.1 Zákonospotrebiteľskýchúverochveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

22. Podľa § 3 ods. 2 Zákon o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

24. Podľa § 4 ods. 3 Zákon o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25.Podľa§230Civilnéhosporovéhoporiadkuaksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať
a rozhodovať znova.

26. Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
uzavreli dňa 31.03.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi

úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 eur) a žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému túto sumu zvýšenú
o poplatok vo výške 8.000,-Sk (265,55 eur), t.j. celkovo zaplatiť sumu 18.000,-Sk (597,49 eur) v 10
mesačných splátkach po 1.800,-Sk (59,75 eur) počnúc dňom 12.04.2008. Žalobca zaplatil žalovanému z
poskytnutéhoúverusumu1.725,68eur,ktorúskutkovétvrdenienebolovkonanísporné.Dňa03.09.2014
žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.393,74 eur. Žalovaný

žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetnú zmluvu
oúveresúdposúdilakozmluvuspotrebiteľskú,nakoľkožalovanýakoveriteľkonalpriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ako dlžník takto nekonal, keď v

zmluve o úvere nie je uvedené, že spotrebiteľský úver bol dlžníkovi poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

29. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahuje i
Zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce

režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nutnosť aplikácie ustanovení
týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s
dodávateľom, a to aj v tom prípade, ak by malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka
vyslovil taktiež Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Súd preto
úverovú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami Zákon o

spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa
31.03.2008 neobsahuje údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákon o spotrebiteľských úveroch,
teda údaj o: g) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, k) priemernúhodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Nedodržanie uvedených podstatných náležitostí podľa § 4
ods.2písm.g),h),i),j),k) Zákonaospotrebiteľskýchúverochspôsobuje,žepredmetnýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Účelom zavedenia uvedených náležitostí zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol
už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si
plniť svoje povinnosti tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru
a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca čerpal úver vo výške 331,94 eur, preto bol povinný vrátiť žalovanému len istinu vo
výške 331,94eur.Žalobcazposkytnutéhoúveruuhradilžalovanémusumu1.725,68eur,tedao1.393,74
eur viac, než bol žalobca povinný z úverovej zmluvy uhradiť, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne
obohatil. Preto súd žalobe považujúce ju za dôvodnú vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.066,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

30. Zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom bola prebratá Smernica Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

31. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

32. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

33. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

34. Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

35. Predpoklady, za ktorých môže súd vo veci konať - tzv. procesné podmienky, môžu byť odstrániteľné a
neodstrániteľné. Medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania patrí okrem iného res iudicatae,
teda prekážka rozsúdenej veci. Prekážku res iudicatae tvorí právoplatné rozhodnutie v prípade, ak
v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb

- účastníkov konania, ako aj o totožnosť predmetu konania. Totožnosť veci je teda daná jednak
totožnosťou účastníkov a jednak totožnosťou predmetu konania.

36. Žalovaný v písomnom vyjadrení tvrdil, že vo veci je daná prekážka res iudicate s poukazom na
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR09438/08 zo dňa 3.10.2008 a žiadal konanie zastaviť.

37. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR09438/08 súd zistil, že rozsudkom č.k.
SR09438/08 zo dňa 3.10.2008 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 16440 Sk
spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 16200 Sk od 17.6.2008 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 4851 Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2008 a vykonateľnosť dňa 06.11.2008.

38. Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je treba posúdiť ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú (spotrebiteľanezaväzujúcu) zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje tú
skutočnosť,žezákonnevylučuje,abyajvspotrebiteľskejzmluvebolaplatnesospotrebiteľomdojednaná

rozhodcovská doložka. Podstatou však z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, bola
dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predložených
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ovplyvniť, zmeniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Aj keď vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je rozhodcovská doložka koncipovaná

takýmspôsobom,žejemožnévzniknutésporyriešiťbuďpredStálymrozhodcovskýmsúdom,alebopred
príslušným súdom SR, treba však uviesť, že v prípade, že by žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom
súde, žalobca ako spotrebiteľ by už nemal možnosť podávať žalobu na všeobecnom súde. V rámci
konania súd zistil, že žalobca nepodpísal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a tieto nie sú
podpísané ani žalovaným. Z predloženej Zmluvy o úvere nevyplýva, že by Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere, pričom zo Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že patria práve k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej
so žalobcom. Pre rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v rámci Všeobecných obchodných
podmienok bez špecifikácie v zmluve a bez uvedenia, že Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemožno považovať za uzavreté so žalobcom. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných

obchodných podmienok, ale len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis).

39. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dojednaná rozhodcovská doložka v rámci
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť

vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pričomneprijateľnározhodcovská
doložka je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, a
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. S poukazom na uvedené konštatovanie nebol
daný dôvod na zastavenie konania z dôvodu vydania rozsudku rozhodcovským súdom. Rozhodcovská
zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záver, že zmluvná podmienka uvedená v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatnou pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.
Uvedená zmluvná podmienka už bola navyše rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

5C/155/2014-49 zo dňa 21. 01. 2015 vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť.

40. Vzhľadom na to, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR09438/08 zo dňa 3.10.2008
bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nebola daná právomoc na konanie
rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a preto netvorí prekážku

rozsúdenej veci. Súd pritom poukazuje na to, že uvedený právny názor bol vyslovený vo viacerých
rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít, od ktorého názoru súd nezistil dôvod odkloniť sa (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 4MCdo/6/2012, sp. zn.
6MCdo/9/2012, sp. zn. 6MCdo/14/2012, sp. zn. 6Cdo 31/2013, sp. zn. 6 ECdo 199/2013, sp. zn. 7 Cdo
85/2013, uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 25/2014-11.

41. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokovz omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

44. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú,
nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do
08.09.2014, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu do 08.09.2014 nesplnil a nasledujúci deň t.
j. 09.09.2014 sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania. Súd sa stotožnil aj s požadovanou výškou
úroku z omeškania 8,15 % ročne, keď mal preukázané, že ku dňu vzniku omeškania 09.09.2014, ktorá

bola vo výške 0,15 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,15 % + 8 bodov spolu výška
8,15 % ročne. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi požadovanú výšku istiny aj úroky
z omeškania v zmysle žaloby.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.