Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 3, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205421
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817205421.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: M. C., G..

XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX A. XXX, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821
09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., IČO: 36868949, Lovinského 22, 811 04
Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti výroku, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o splátkovom
úvere č. 611366164, uzavretá dňa 11.01.2015, je bezúročná a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa 11.01.2015, viažuca sa k Zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. 611366164 zo dňa 11.01.2015, je neplatná.

III. Súd určuje, že Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 11.01.2015, viažuca sa k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 611366164 zo dňa 11.01.2015, je neplatná.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 611366164 zo dňa 11.01.2015, sumu 254,18 eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 24.06.2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

VI. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 75 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že Zmluva o splátkovom úvere č. 611366164,

uzavretá dňa 11.01.2015, je bezúročná a bez poplatkov a súčasne, aby bola uložená žalovanému
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 254,18 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611366164 dňa
11.01.2015 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške vo výške 2.300,-
eur. V zmysle Zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť úrokovú sadzbu 11,20 % ročne, čo predstavovalo
270,03 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 361,65 eur. Ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 29,80 % a celková suma, ktorú mal zaplatiť, bola 2.980,- eur.
Dlžnú sumu mal zaplatiť v 100 týždenných splátkach po 29,32 eur, výška poslednej splátky mala byť
29,- eur. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade má postavenie spotrebiteľa, v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a z toho dôvodu je potrebné na uvedený právny vzťah aplikovaťpríslušné ustanovenia OZ a predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluva bola uzavretá ako zmluva vopred
typovo pripravená - formulárová, obsah ktorej nemohol žalobca podstatným spôsobom ovplyvniť.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy odvodzoval od nesúladu zmluvných podmienok so Zákonom

o spotrebiteľských úveroch. Nesúlad podľa žalobcu bol zaznamenaný v súvislosti s uvedením doby
trvania Zmluvy a termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj v časti výšky, počtu a
termínov splátok istiny podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je totiž
prípustné, aby sa priemerný spotrebiteľ dopracovával výkladom a výpočtom napr. termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na nesúlad Zmluvy minimálne v týchto ustanoveniach

so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, žalobca dospel k názoru, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b.)
Zákonač.129/2010Z.z.jepotrebnépovažovaťZmluvu,kdeabsentujúminimálneoznačenédojednania,
za bezúročnú a bez poplatkov.
Z hľadiska naliehavosti právneho záujmu uviedol, že má záujem na určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy, pretože potrebuje mať ako spotrebiteľ vyriešenú
otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov a tým aj výšku

bezdôvodného obohatenia. Úver zo Zmluvy bol splácaný a posledná splátka bola uhradená dňom
05.11.2016. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedel najneskôr ku dňu 01.12.2016, kedy bolo žalobcovi
doručené posúdenie Zmluvy z Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Žalobca zaplatil sumu 2.554,18 eur, rozdiel medzi
poskytnutým úverom a zaplatenou sumou bol 254,18 eur. Uvedenú sumu žalobca žiadal vydať ako

bezdôvodné obohatenie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnil v zmysle ust. 451
ods. 1 OZ.

Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu neprípustnosti určovacieho
výroku, tak ako sa ho domáhal žalobca, a to s poukazom na zmenu procesných predpisov od 01.júla

2016, kde v zmysle ust. § 137 písm. c.) a d.) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nemožno
žalobu (tak ako ju podal žalobca), podriadiť pod ust. § 137 písm. c.) CSP, keďže nejde o žalobu o
určenie, či tu právo je alebo nie. Takáto žaloba je aj v zmysle ust. § 137 písm. d.) CSP neprípustná.
V súlade s týmto prezentovaným názorom, žalovaný sa domnieval, že v danom prípade absentuje
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je

uzavretá v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti a doba trvania
Zmluvy boli súčasťou dojednania Zmluvy. Zo Zmluvy vyplýva: „táto Zmluva trvá odo dňa poskytnutia
úveru do dňa riadneho splatenia dlžnej sumy“. Termín splatnosti konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy
je siedmy deň stého týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Je teda zrejmé, že Zmluva obsahuje konkrétny
deň konečnej splatnosti, tak ako sa domáha žalobca. V prípade nesúladu zmluvných podmienok so

zákonom v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k.) žalovaný zdôraznil, že je potrebné vychádzať zo stanoviska
k výkladu Smernice 2008/48/ES, z hľadiska súladu s vnútroštátnou právnou úpravou, ktoré vyplývalo
a bolo prezentované v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej „EÚ“ ), vedeným pod sp.
zn. C-42/15 (HomeCredit Slovakia, a.s. c/a C. K.). Z uvedeného stanoviska okrem iného vyplynulo,
že v prípade, že úverová zmluva neobsahuje presný rozpis každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a

prípadné náklady, nie je možné takéto dojednanie postihovať neplatnosťou, zvlášť za situácie, pokiaľ
má zákazník právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa ust. § 9 ods. 5 Zákona č. 129/2010
Z.z. Súlad zmluvných podmienok so znením ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona je potrebné vykladať
eurokonformne a v dôsledku toho aj rešpektovať výklad práva EÚ obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora
EÚ sp.zn. C-42/15. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov I. inštancie, napr.

Okresného súdu Martin z 19.01.2015 sp.zn. 15C/244/2014, Okresného súdu Košice II. z 19.03.2015
sp.zn. 17C/73/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/339/2015, vydaný v roku 2017.

Písomným podaním zo dňa 08.09.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti, v ktorej pôvodne navrhol,
aby súd určil, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Dôvodom bola skutočnosť, že pokiaľ je

možné žalovať na plnenie napr. vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je vždy daný naliehavý právny
záujem na osobitnom určení neplatnosti právnej skutočnosti, a to z dôvodu, že otázku bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru je možné posudzovať v rámci vykonaného dokazovania v záujme zistenia, či
došlo alebo nie k bezdôvodnému obohateniu.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby rozšíril žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby

KOMFORT zo dňa 11.01.2015 a Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 11.01.2015. Obe listiny sa
viažu na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611366164 zo dňa 11.01.2015. Naďalej zotrval na vydaní
bezdôvodného obohatenia vo výške 254,18 eur s príslušenstvom.V zmysle ust. § 144 a 145 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd konanie zastavil v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.

Súd uznesením sp.zn. 12Csp/103/2017- 171 zo dňa 12.07.2018 pripustil zmenu žaloby.

Žalovaný v súvislosti so zmenou žalobného petitu trval na neprípustnosti takýchto určovacích výrokov,
s poukazom na aktuálne právne úpravy Civilného sporového poriadku. Právna úprava CSP pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Žalobný

návrh žalobcu nevyplýva z osobitného predpisu. K započítaniu pohľadávok došlo na základe vzájomnej
dohody sporových strán, a to len preto, že nemalo zmysel, aby žalovaný previedol finančné prostriedky
vo výške 435,61 eur žalobcovi a žalobca následne žalovanému tie isté finančné prostriedky. Uvedená
dohoda bola slobodným a logickým krokom oboch zmluvných strán. Podľa názoru žalovaného, uzavretie
zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal, nebolo vykonané v rozpore s dobrými mravmi, nebola
využitá tieseň alebo neskúsenosť žalobcu. V prípade dobrovoľnej doplnkovej služby zdôraznil žalovaný,

že každý sa slobodne rozhoduje, či si želá využiť dobrovoľnú doplnkovú službu, keďže uvedená služba
nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru. Je vecou zákazníka - žalobcu, ktorú z viacerých
možností uhrádzania splátok si zvolí, či prevodom prostriedkov, alebo vkladom v prospech veriteľa,
prípadne prostredníctvom pošty. V prípade výpočtu RPMN žalovaný trval na tom, že právna úprava
striktne stanovuje, ako sa RPMN počíta, čo sa do RPMN zahrnie, pretože veličiny, ktoré vstupujú do

výpočtu RPMN, sú stanovené kogentnou právnou úpravou. S poukazom na znenie ust. § 19 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 2 písm. g.) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že
odplaty za dobrovoľné doplnkové služby, či sankcie, do RPMN nevstupujú. Služba o poskytnutí služby
KOMFORT, keďže nie je podmienkou získania úveru, odmena za uvedenú službu sa nezapočítava
podľa zákona do RPMN, čo vyplýva aj zo stanovísk kontrolných orgánov - Ministerstva spravodlivosti

SR, Národnej banky Slovenska a konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. RPMN v
danom prípade zahŕňa len úroky a administratívny poplatok, nie poplatok za zabezpečenie splátok
úveru. Preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ je takáto doplnková služba zriadená,
pretože v slobodnom trhovom prostredí je nevyhnutné, že tovary a služby niečo stoja, preto ich nemožno
poskytovať „zadarmo“.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi
založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611366164 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa

11.01.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou spotrebiteľského
úveru, vo výške 2.300,- eur. Úroková sadzba predstavovala výšku 11,20 % ročne, čo zodpovedalo sume
270,03 eur. Poplatok za garantovanú službu pevnou sumou predstavoval výšku 361,65 eur. RPMN bola
vyjadrená vo výške 29,80 % a celková čiastka, ktorú mal zaplatiť žalobca, bola vo výške 2.931,68 eur.
Priemerná RPMN bola vyjadrená vo výške 18,66 %. Poskytnutú dlžnú sumu mal zaplatiť žalobca v 100

týždenných splátkach, pričom výška každej splátky, od prvej po predposlednú, bola 29,32 eur a posledná
splátka 29,- eur. Termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti bol uvedený ako siedmy
deň stého týždňa po dni uzavretia Zmluvy. V Zmluve bol vyznačený spotrebiteľský režim „predplatená
platobná karta“. Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.01.2015 obsahovali
totožné údaje ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere.

Zo Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT nebolo možné zistiť dátum, kedy bola Zmluva o poskytnutí
služby KOMFORT uzavretá. Predmetom služby bola doplnková dobrovoľná služba k spotrebiteľskému
úveru, spočívajúca v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Cena
služby vo výške 772,50 eur bola splatná v týždenných splátkach po 12,87 eur s tým, že bolo v uvedenej

zmluve konštatované, že ju nie je možné uzavrieť prostriedkami diaľkovej komunikácie.

Dohoda o započítaní pohľadávok bola uzavretá dňa 11.01.2015, v súvislosti so Zmluvou o úvere č.
611366164. Z bodu 4. Dohody vyplýva, že zákazník a Provident sa v zmysle ust. § 580 ods. 1 a 581 ods.
3 OZ dohodli na započítaní pohľadávky Providentu proti budúcej pohľadávke zákazníka. Započítanie sa

vykoná v prípade, ak si zvolí zákazník v zmluve spotrebiteľský režim „predplatená platobná karta“. Na
uvedenej Dohode bola uvedená poznámka písaná rukou, medzi bodom 5 a 6 „na kartu: 1.864,39“.Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 11.01.2015 vyplynulo, že Provident má voči zákazníkovi
pohľadávkuzosplátokcelkovejsumyzúveru, avšakzinéhoúveru(bod1. Žiadosti).Zoznenia Žiadosti
ďalej vyplýva, že zákazník požiadal o predčasné splatenie úveru, ako aj odmeny za službu Komfort

a súčasne zobral na vedomie, že okamihom akceptácie Žiadosti mu vznikne povinnosť zaplatiť za
uvedené služby Providentu sumu v celkovej výške 435,61 eur (body 2., 3. Žiadosti).

Zo Záznamu všetkých platieb, vzťahujúcemu sa k Zmluve č. 611366164, ako aj z Výkazu o úhrade za
poskytnuté prostriedky, za obdobie od 21.01.2015 do 05.11.2016 vyplynulo, že žalobca zaplatil celkovo

sumu 2.554,18 eur, pričom bola evidovaná ako suma úveru výška 2.300,- eur. Rozdiel medzi uvedenými
sumami predstavuje sumu 254,18 eur.

V danom prípade sa jedná o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a zmlúv, ktoré
súvisia s touto Zmluvou (Zmluva o poskytnutí služby KOMFORT a Dohoda o započítaní pohľadávok).
Z toho dôvodu súd posudzoval nároky z týchto zmlúv v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, účinného v čase

uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

Podľaust.§9ods.2uvedenéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ust. § 16 ods. 1 uvedeného zákona, spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou
splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové

obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou
splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, výška náhrady nákladov podľa odseku 2 nemôže

presiahnuť 1% výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak obdobie medzi
splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takej náhrady
nemôže presiahnuť 0,5% výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnostiPodľa ust. § 19 ods. 2 prvej vety uvedeného zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou

poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.

Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu
škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na
podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci
pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa odseku 5 prvej vety uvedeného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj
po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku nesúladu zmluvných podmienok
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z toho dôvodu súd skúmal, či sú naplnené podmienky pre tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, ako prejudicionálnu otázku. Súčasne posudzoval aj platnosť/neplatnosť Zmluvy o poskytnutí
služby KOMFORT a Dohody o započítaní pohľadávok a v tej súvislosti skúmal i existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné žalobou dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať
ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby
a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok umožňujúcich riešenie
práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že vzhľadom na osobitné

postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu k veriteľovi, možnosť domáhať sa ochrany práv
spotrebiteľa vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je
nepochybné, že určením neplatnosti Zmluvy o poskytovaní služby KOMFORT a Dohody o započítaní
pohľadávok, sa stane postavenie žalobcu istejšie, pretože v prípade vyslovenia neplatnosti oboch
vyššie uvedených zmlúv sa stane postavenie žalobcu istejšie, nebude vystavený možnosti ďalšieho

vymáhania nárokov z uvedených zmlúv, ktoré prevyšujú výrazným spôsobom celkové náklady úveru
a doterajšie vykonané úhrady. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe, je daný.

V zmysle Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.01.2015 mal byť žalobcovi poskytnutý

úver vo výške 2.300,- eur. Podľa predloženého výkazu o úhrade za poskytnuté prostriedky zo dňa
11.01.2015, mala byť čerpaná suma 2.300,- eur, avšak z poznámky na Dohode o započítaní pohľadávok
je zrejmé, že bola poskytnutá suma 1.864,39 eur, čo potvrdil aj žalovaný v písomnom vyjadrení. Pôvodne
dohodnutá suma úveru bola znížená o sumu 435,61 eur, ako pohľadávka žalobcu, z titulu dohody o
započítaní uvedenej pohľadávky, na žiadosť žalobcu ako zákazníka, pričom suma 435,61 eur bola

odplatou za žiadosť o predčasné splatenie úveru a odmenou za doplnkovú službu.Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam §

34 OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Započítanie je jednostranný
úkon na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Nie
je vylúčená možnosť dohodnúť sa na započítaní pohľadávok. Započítaciu námietku možno uplatniť po
tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v
dôsledkuzapočítania,atovrozsahu,vakomsanavzájomkryjú.Dojednanieumožňujúceveriteľoviznížiť

poskytnutý úver o poplatok za budúcu žiadosť za predčasné splatenie úveru, v čase uzavretia Zmluvy,
nemá opodstatnenie. Žalovaný si nemohol započítať takúto pohľadávku v čase uzavretia Zmluvy,
pretože v danom čase nemohlo dôjsť k stretu splatných pohľadávok. Taký postup by prichádzal do
úvahy od podania žiadosti o predčasné splatenie úveru. Počas dokazovania nebol predložený žiaden
dôkaz o tom, že by žalobca žiadal o predčasné splatenie úveru. Súd však poukazuje na ust. § 16 ods.

1,2,3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť, pred
dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté
len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Naviac výška náhrady
nákladov podľa odseku 2 nemôže presiahnuť 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou

splatnosti, ak obdobie medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým
dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje
jeden rok, výška takej náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky splateného spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti. Takže podmienky predčasnej splatnosti vyplývajú zo zákona a nie je žiadny
právny dôvod dojednávať odplatu za predčasné splatenie úveru, naviac výrazne prevyšujúcu zákonnú

výšku náhrady nákladov (napr.: pokiaľ by súd vychádzal zo splatnosti celého úveru, neprevýšila by
náhrada 29,31 eur, resp. v prípade 0.5 % sumu 14,66 eur). Pokiaľ žalovaný započítal svoju nesplatenú
pohľadávku na plnenie voči žalobcovi, konal tak v rozpore s ust. 580 OZ. Je potrebné poukázať na to, že
splatnosť odplaty v sume 435,61 eur, za predčasné splatenie úveru, si určil vo vopred formulovaných
zmluvných podmienkach, sám veriteľ. To znamená, že sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie.

Bolo potrebné prihliadať na vôľu konajúcej osoby - žalobcu pri plnení dlhu, keďže z okolností daného
prípadu vyplýva, že mal v úmysle uhradiť dlh v určenom čase a nie žiadať o predčasné splatenie
úveru, za neprimerane vysokú odplatu. Zároveň nie je možné konštatovať, že by nebola chránená
dobromyseľnosť žalovaného, keďže práve žalovaný bol tým subjektom, ktorý vopred pripravil zmluvné
podmienky a teda si musel byť vedomý obsahových nedostatkov Zmluvy.

Zmluvu o poskytnutí služby KOMFORT súd vyhodnotil ako dojednanie, ktoré nebolo výsledkom
individuálneho dojednania, bolo súčasťou vopred sformulovaného textu. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že sa jednalo o dobrovoľnú doplnkovú službu, ktorú poskytoval zákazníkom a tiež, že
nebola podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že nemal

informácie o uzavretí tejto Zmluvy. Takú Zmluvu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na
úhradu splátky spotrebiteľského úveru, by rozhodne nepodpisoval za podmienok, ktoré boli v Zmluve
uvedené, vzhľadom na odplatu za službu vo výške 772,50 eur. Podľa názoru súdu je rozhodne
nepravdepodobné, že by žalobca vedome podpisoval uvedenú doplnkovú službu za preberanie úhrad
splátok úveru, kde odplata navyšuje úver minimálne o 34 %, nad rámec sumy 2.931,68 eur. V

predformulovanom texte Zmluvy bol znamienkom X vyznačený režim „predplatená platobná karta“, čo
však nemožno považovať za riadny prejav vôle žalobcu, pretože pokiaľ mu boli predkladané prípadne
aj iné listiny a nemal k dispozícii návrh Zmluvy vopred, aby sa s ňou riadne oboznámil, ľahko mohol
uniknúť pozornosti žalobcu takýto záznam. Touto formou si žalovaný vlastne zabezpečoval úver. Je
možné konštatovať, že absolútne neprimeraná odplata uvedená v predmetnej zmluve, bola podmienkou

poskytnutia úveru. Podstatné je, že služba nebola poskytnutá na základe žiadosti žalobcu, absentoval
jeho prejav vôle. Takéto dojednanie nesporne napĺňa znaky nekalej praktiky. Už takýto postup vedie k
úvahe, že žalovaný sa takýmto postupom snažil obchádzať zákony upravujúce podmienky poskytovaniaspotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa. Naviac možno konštatovať, že takéto dojednanie bolo
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluvu o poskytnutí služby KOMFORT a Dohodu o započítaní súd vyhodnotil z dôvodov vyššie
uvedených, ako neplatné právne úkony, pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi a pre
absenciu prejavu vôle pri uvedených právnych úkonoch.

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611366164 zo dňa 11.01. 2015 súd podrobil kontrole z hľadiska

žalobcom namietaného nesúladu zmluvných podmienok so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) uvedená v Zmluve nezodpovedala spôsobu výpočtu
s poukazom na ust. § 2 písm. g.) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože do výpočtu RPMN
mali byť zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa. Takýmito nákladmi v zmysle uvedeného zákona sú
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. V danom prípade je zrejmé, že do nákladov úveru neboli zahrnuté celkom
určite náklady spojené s doplnkovými službami (úhrada za predčasné splatenie úveru v sume 435,61

eur, odplata za spôsob úhrady splátok formou služby Komfort v sume 772,50 eur, v súčte 1.208,11
eur), čo potvrdil aj žalovaný. Tieto náklady žalovaný považoval za odlišné od nákladov, ktoré majú byť
zahrnuté do Zmluvy o úvere. Súd je iného názoru, pretože z uvedeného ustanovenia vyplýva, čo tvorí
celkové náklady úveru a tvoria ho aj doplnkové služby, ktoré sú v danom prípade viazané na Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 611366164. Spôsob výberu úhrad splátok bez akýchkoľvek pochybností

súvisí so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rovnako predčasné splatenie úveru súvisí bezprostredne
s uvedenou Zmluvou. Pokiaľ by bol zahrnul žalovaný uvedené sumy do nákladov, podstatne by sa
zvýšila RPMN, čo mohlo upozorniť spotrebiteľa na nevýhodnosť úveru a následné neuzavretie Zmluvy.
Takto koncipované náklady predražili úver, pretože žalobca mal zaplatiť nielen istinu úveru, úrok, ale
aj ďalší poplatok, ktorý nie je plnením v prospech žalobcu, ale sleduje finančný záujem dodávateľa.

Pokiaľ žalovaný nezahrnul celkové náklady do výpočtu RPMN, obchádzal zákon a teda konečná výška
RPMN nezodpovedá skutočnej výške. Súd použijúc kalkulačky uverejnené na stránke Národnej banky
Slovenska (Finančné centrum „O Peniazoch“, Ekonomika Sme.sk), pri zadaní nákladov vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere, istiny 1.864,39 eur (skutočne poskytnutý úver), výšky splátok 29,32 eur týždenne a
počtu splátok 100 týždenných splátok a po pripočítaní vyššie uvedených odplát, spolu v sume 1.208,11

eur,zistil,žeRPMNpredstavovalavýšku56,83%,nie29,80%.Zuvedenéhojezrejmé,žepoužitáRPMN
bola nesprávna, čo samo o sebe zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný nepredložil
súdu žiaden iný spôsob výpočtu RPMN a výpočet podľa vzorca uvedeného v Zákone o spotrebiteľských
úveroch, rozhodne vyžaduje určité matematické znalosti, ktorými bežne občan nedisponuje. Práve preto
má byť povinnosťou dodávateľa služby vykonať prepočet RPMN podľa konkrétnych zadaných údajov

tak, aby bol dostatočne zrozumiteľný pre spotrebiteľa a tiež inštitúcie, ktoré vykonávajú určitú kontrolu
správnosti RPMN. Prijateľnou formou, ako dospieť k výpočtu, sú práve kalkulačky uverejnené na stránke
NBS.

Žalobca namietal aj absenciu údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f.)

Zákona č. 129/2010 Z.z. Súd konštatuje, že Zmluva obsahovala dobu trvania spotrebiteľského úveru a
zo zmluvy bolo možné vyvodiť aj konečnú splatnosť úveru - siedmy deň stého týždňa po dni uzavretia
Zmluvy.

Z vnútroštátneho predpisu Zákona č. 129/2010 Z.z. vyplývala v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) povinnosť

zapracovať do zmluvy výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo doterajšia
rozhodovacia prax súdov SR vo svojich rozhodnutiach zohľadňovala. Z vysloveného právneho názoru
v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/ 146/2017 zo dňa 22.02.2018, je zrejmé,
že dané ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskomúvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované

informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Akceptujúc uvedený názor,
súd dospel k záveru, že dojednanie v časti týkajúcej sa skladby splátok istiny, úrokov a poplatkov je v
súlade s eurokomformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona č. 129/2010 Z.z.

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, v súlade s ust. § 11
ods. 1 písm. b.) Zákona o spotrebiteľskom úvere, s poukazom na nesprávne určenú RPMN v Zmluve.
Za týchto okolností bolo povinnosťou žalobcu zaplatiť len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
a zaplatenou sumou. Žalobca zaplatil sumu 2.554,18 eur, rozdiel v neprospech žalobcu predstavoval
689,79 eur.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd konštatuje na základe vykonaného dokazovania, že Zmluva o úvere nebola súladná so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch v časti výpočtu RPMN, čo v danom prípade má za následok bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru. Žalobca zaplatil na úver sumu 2.554,18 eur. Suma prevyšujúca výšku skutočne
poskytnutého úveru predstavovala bezdôvodné obohatenie prijaté žalovaným, ktorý vzhľadom
na aktuálnu platnú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľských úverov a profesionálnych skúseností
z poskytovania peňažných prostriedkov úverovou formou, mal a mohol predpokladať, že uzavretá
úverová zmluva je nesúladná v časti základných náležitostí Zmluvy so Zákonom č. 129/2010 Z.z.

Keďže sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, bolo jeho povinnosťou vrátiť žalobcovi sumu
predstavujúcu rozdiel medzi skutočne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou, ktorú zaplatil
žalobca na uvedený úver. Tento rozdiel predstavoval výšku 689,79 eur. Žalobca si však uplatnil len
sumu 254,18 eur, čím je súd viazaný a z toho dôvodu rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenie vo
výške uplatnenej žalobcom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca vyzval žalovaného na plnenie predsporovou výzvou.

Žalovaný sa dozvedel o uplatnenom nároku až doručením žaloby v tomto konaní, a to dňom
23.06.2017. Jednoznačne prezentovaný postoj žalovaného svedčil o tom, že nárok žalobcu neuznáva.
Súd priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, tzn. odo
dňa 24.06.2017. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania za čas od 01.12.2016 do 23.06.2017 zamietol.
Ku dňu omeškania predstavovala výška úroku z omeškania 5 %, s poukazom na ust. § 3 Nariadenia

vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom znení. Úrok z omeškania bol tvorený súčtom 5 percentuálnych bodov
a základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska, vo výške 0,00 %, platnej k prvému dňu
omeškania.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal určenia

neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT a tiež Dohody o započítaní zo dňa 11. 01. 2015,
ako aj vydania bezdôvodného obohatenia v sume 254,18 eur spolu s priznaným zákonným úrokom z
omeškania. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Pri uplatnení viacerých samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní
o trovách konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj
otázku úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému
uplatnenému nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou)

treba celkový náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v
pomere k výške uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu
a podľa nej priznať náhradu úspešnému účastníkovi. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca
2011, sp. zn. 30 Cdo 5210/2009). V danom prípade boli žalobou uplatňované rôzne nároky, vrátane
finančných. Pri prepočte úspešnosti, súd použil výpočet, ktorý zodpovedá plnému úspechu v troch
zo štyroch uplatnených nárokov v II., III. a IV. Keďže žalobou pôvodne uplatňovaný nárok o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zobral späť, pričom nedošlo k
vysloveniu požadovaného výroku, ani k nejakej forme plnenia, zavinil zastavenie konania v tejto časti,
čo je považované za neúspech. Rozdiel medzi mierou úspechu/neúspechu zodpovedá 3 - inám (4/4 -
1/4 = 3/4). Súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania v rozsahu 3/4 - ín, čo zodpovedá
percentuálnemu vyjadreniu 75 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).