Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207198
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612207198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobkyne R. B., nar. X.X.XXXX,
bytom E.N. XXX, zast. Advokátska kancelária Hovan, Hospůdka, s.r.o, so sídlom Spišská Nová Ves,
Ing. Kožucha 1, proti žalovanému Y. Y., so sídlom X., T. I. XX, IČO: 3398520, zast. Mgr. Alenou
Mikudovou, advokátkou so sídlom Poprad, Orlická 2698/16, o zaplatenie 3.500 € s prísl. oproti
povinnosti vydať kuchynskú linku so spotrebičmi a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 3.600 € s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C 82/2012-215 z 12.1.2015 v znení opravného uznesenia 16C
82/2012-240 z 12.3.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v znení opravného uznesenia 16C 82/2012-240 z 12.3.2015 okrem výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania.

Žalobkyni priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.500
€ s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.500 € od 20.12.2012 až do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému kuchynskú
linku vyrobenú z bukasu s dubovou dýhou skladajúcu sa zo 14 ks zásuviek, 7 ks výklopných dvierok, z

toho troch presklených, 7 ks klasicky otváracích dvierok, 1 ks rohovej skrinky, 2 ks poličiek, z pracovnej
dosky skladajúcej sa zo 4 častí a so vstavanými spotrebičmi, a to plynovou varnou doskou značky B.
F. /. D. B., elektrickou rúrou značky B. X. - XXX/HA - XXX F., mikrovlnou rúrou značky B. B. XX,X P.,
umývačkou riadu značky B. E. X XX Z., umývacím drezom značky B. s digestorom značky M., ktorú
žalovaný namontoval v rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci E. do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a protinávrh
žalovaného zo 6.3.2014 zamietol. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume

3.606,97 € a žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa (po pripustení zmeny žaloby súdom dňa 8.10.2012 a
27.11.2012) domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej 3.500 € s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 28.3.2012 až do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, oproti jej
povinnosti vydať mu veci konkretizované v bode 1. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o dielo jej žalovaný bol povinný uskutočniť
dodávku a montáž „ kuchyne podľa vizualizácie“. V článku IV ods. 4.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že
zhotoví a zabezpečí vykonanie diela do 30.8.2010. V článku V ods. 5.1a 5.2 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo riadne v dojednanom čase jeho riadnym ukončeníma odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V súlade s článkom III ods. 3.2 žalobkyňa uhradila
žalovanému v deň podpisu zmluvy sumu 3.000 € a dňa 28.9.2011 sumu 500 € ako zálohu na
elektrospotrebiče. Listom zo dňa 8.3.2012, doručený žalovanému 13.2.2012, žalobkyňa odstúpila od

zmluvy a vyzvala žalovaného na vrátenie uhradených záloh vo výške 3.500 €.

4. Súd vo veci dňa 27.6.2012 vydal platobný rozkaz 16Ro/116/2012-16, proti ktorému žalovaný v včas
podanom odpore namietal, že žalobkyňa uplatňuje žalovanú sumu neoprávnene. Potvrdil, že uzavreli
zmluvu o dielo na dodávku kuchynskej linky, ktorá bola žalobkyni riadne dodaná hneď po oznámení, že

priestorjestavebnepripravenýnajej montáž.Dodávkabolariadnevykonaná, atoidodanímvstavaných
spotrebičov. Žalobkyňa odmietla podpísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela i napriek tom, že dielo
bolo riadne vykonané, dodané a žalobkyňou nepretržite užívané.

5. Žalovaný v priebehu konania dňa 6.3.2014 vzniesol vzájomný návrh, ktorým žiadal žalobkyni uložiť
povinnosť zaplatiť mu sumu 3.600 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.9.2011 do

zaplatenia a uhradiť mu trovy konania. Tvrdil, že žalobkyňa mu do uvedeného dňa nezaplatila dohodnutú
cenuzadielovovýške3.000€(žalobkyňamuzaplatilavovýške3.000€pripodpisezmluvyodielo adňa
28.9.2011 zálohu vo výške 500 € na obstaranie elektrických spotrebičov), v dôsledku čoho sa žalobkyňa
dostala do omeškania. Žalobkyňa je tiež povinná v zmysle zmluvy o dielo zaplatiť 20 % daň z pridanej
hodnoty zo sumy 3.000 €, t.j. 600 €. Dielo žalobkyni odovzdal dňa 18.9.2011 a táto ho odvtedy užíva.

Svoj záväzok dokončiť dielo do 30.8.2010 nemohol dodržať, keďže žalobkyňa nezabezpečila podmienky
umožňujúce montáž diela v kuchyni jej rodinného domu - na mieste montáže diela nebola osadená
dlažba a obklad na stene. Žalobkyňa sa týmto dostala do omeškania v zmysle § 522 Občianskeho
zákonníka. Okolnosti na strane žalobkyne (prasknuté podlahové kúrenie, oprava dlažby v kuchyni,
neosadená podlaha v kuchyni pod kuchynskou linkou, vady obkladu na stene) spôsobili, že dielo jej

odovzdal neskôr,akobolodohodnutévzmluveodielo.Niejepravdou,žebolvomeškanísozhotovením
diela. Dňa 18.9.2011 dielo ukončil a odovzdal ho žalobkyni, ktorá ho prevzala (a užívala), ale bez
udania dôvodu odmietla písomne potvrdiť prevzatie diela. V tom čase si žalobkyňa neuplatnila voči
nemu zodpovednosť za vady diela a ani mu neposkytla doplatok ceny diela. O tom, že žalobkyňa vytýka
vady diela, sa dozvedel po prvýkrát neformálne z informácie jeho vtedajšieho právneho zástupca JUDr.

Orolína. Žalobkyňa však vady diela ani vtedy presne špecifikovala. Vady diela, ktoré mu vytýka sú
odstrániteľné. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 8.3.2012, ktoré mu žalobkyňa adresovala, nie je platným
právnym úkonom, keďže bolo vykonané v rozpore so zákonom. V odstúpení od zmluvy je uvedené,
že žalobkyňa od zmluvy odstupuje na základe ustanovenia § 642 ods. 2 OZ. Žalobkyňa v odstúpení
jasne a zrozumiteľne neobjasnila dôvody, pre ktoré dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané

riadne opomínajúc skutočnosť, že dielo v čase odstúpenia bolo už niekoľko mesiacov hotové a jej riadne
odovzdané. V odôvodnení odstúpenia od zmluvy žalobkyňa iba konštatovala, že žalovaný neukončil
dielo do termínu 30.8.2010, a že mu bola poskytnutá primeraná lehota na nápravu. Z obsahu odstúpenia
nie je zrejmé kedy mu žalobkyňa poskytla lehotu na nápravu.

6. Súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53c, § 54 ods. 1, 2, § 34, § 37, § 40 ods. 3, 4, § 457,
§ 458 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 644, § 517 ods. 2Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žaloba žalobkyne
je dôvodná až na časť požadovaných úrokov z omeškania a protinávrh žalovaného je nedôvodný.

7. Súd zistil, že listina označená ako „Zmluva o dielo“, mala charakter formulárovej predtlače
vypracovanej žalovaným, ktorý ju aj vypísal a k jej podpísaniu došlo 3 mesiace pred termínom plnenia
v nej uvedeným. Do formulára zmluvy boli rukou vpísané údaje a to v čl. I bode 1.1 identifikačné údaje
objednávateľa - meno, priezvisko a adresa žalobkyne, v čl. III v bode 3.1 cena diela 6.500 €, v bode
3.2. záloha 3.000 €, ktorú mala objednávateľka uhradiť zhotoviteľovi pri podpise zmluvy, v čl. IV bod 4.1

dátum 30.8.2010 ako termín, dokedy má byť dielo vykonané. Nebolo sporné, že záloha na linku 3.000
€ bola žalobkyňou zaplatená v deň podpisu tejto listiny a neskôr dňa 28.9.2011 ešte zaplatila zálohu
na elektrospotrebiče 500 €. V čl. II bod 2.1 za predtlačeným textom v znení „ Zhotoviteľ sa zaväzuje
pre objednávateľa zabezpečiť dodávku a montáž“ boli rukou vpísané ťažko čitateľné údaje, ktoré na
pojednávaní dňa 3.9.2012 prečítal žalovaný a podľa ktorých sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľku

zabezpečiť dodávku a montáž podľa vizualizácie v nasledovnom prevedení - dvierka, dub, dýha r -
3, korpus ldtd - dub, zásuvky innotech, fľaškovnica, sklo pieskované , v dubovom ráme, elektrické
spotrebiče viď - druhá strana. Boli tam uvedené ešte dve slová s otáznikom a síce skratka „pd - ?“, oktorej na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že to znamená termín „pracovná doska“, a slovo
„sokel - ?“.

8. Vyhodnotením účastníckych výpovedí, svedeckých výpovedí a listinných dôkazov súd dospel k
záveru, že zmluvné strany (žalobkyňa a žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) si zmluvu o dielo nedojednali
platne. Na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a z nich vyplývajúcu ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že v čase
podpísania formulárovej zmluvy o dielo sa podľa ust. § 52 ods. 1 OZ za spotrebiteľskú považovala každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom
bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto definícia
spotrebiteľa sa v prejednávanej veci vzťahuje na žalobkyňu. Pokiaľ ide o formulárovú, žalovaným
vypracovanú zmluvu, nazvanú zmluva o dielo (súd konštatoval, že v podstate mala byť uzavretá zmluva

o zhotovení veci na zákazku), z hľadiska jej podstatných náležitostí absentovalo v nej dostatočne určité
dojednanie o konkrétnom predmete plnenia, teda aké konkrétne dielo má žalovaný pre žalobkyňu
zhotoviť.Súdpoukázalnazmluvu,zktorejvyplýva,žežalovanýakozhotoviteľsazaväzujeprežalobkyňu
ako objednávateľa zabezpečiť dodávku a montáž podľa vizualizácie v nasledovnom prevedení - dvierka,
dub, dýha r - 3, korpus ldtd - dub, zásuvky innotech, fľaškovnica, sklo pieskované , v dubovom ráme,

elektrické spotrebiče viď - druhá strana. Tiež sa tam nachádzali ešte dve slova s otáznikom a síce
skratka „pd“ a slovo „sokel“- ?“. Z obsahu takto formulovaného textu podľa súdu vôbec nebolo zrejmé,
čo konkrétne má žalovaný pre žalobkyňu zhotoviť, a síce, že by to mala byť kuchynská linka, a v
žiadnom prípade ani skutočnosť, ako by mala uvedená kuchynská linka vyzerať, teda z koľkých a akých
komponentov pozostávať s akými rozmermi. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že právny úkon je

neurčitý, a teda neplatný, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak
nejednoznačný - a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dojednania), pričom
neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel (§ 35
ods. 2, 3 OZ). Podľa súdnej praxe nestačí, že zmluvnej strane, príp. zmluvným stranám je jasné, čo je
predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnými stranami nie sú.

Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu právneho úkonu postačí aj písomný odkaz na inú listinu,
z ktorej predmet právneho úkonu je každému poznateľný (to však platí len za predpokladu, že tento
predmet je v listine nezameniteľne uvedený, Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. :
Občanský zákoník I, § 1 - 459, Komentář, 2. Vydání, S.H.Beck, 2009 str. 33). Na základe uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že z formulácie zmluvy v čl. II, bod 2.1 nemožno vyvodiť, že by sa

sporové strany dohodli na určitom predmete diela, čo je podstatná obligatórna náležitosť zmluvy o dielo.

9. Pokiaľ ide o vizualizáciu, podľa ktorej mal žalovaný zabezpečiť dodávku a montáž diela, na ktorú
odkazuje formulár zmluvy o dielo v čl. II bod 2.1, žalovaný v priebehu konania predložil vizualizáciu,
tvrdiac, že ide o vizualizáciu kuchynskej linky žalobkyne, ktorá mala byť súčasťou zmluvy o dielo, a ktorú

sa mu podarilo z počítača vytiahnuť. Žalobkyňa spochybnila a poprela, že by práve táto vizualizácia bola
súčasťou zmluvy, ktorú mala pri podpise zmluvy. Poukázala na odlišné detaily v štruktúre skriniek ako
aj na to, že chladničku žalovaný ani nevidel, pritom na vizualizácii ju má zakreslenú a že vo vizualizácii,
ktorá jej bola predtým predložená, nebola zakreslená časť, v ktorej je zabudovaná mikrovlnka a rúra, a
že úchytky na dvierkach a zásuvkách nie sú tie, ktoré boli na prvej vizualizácii.

10. Súd poukazujúc na obsah čl. II formulárovej zmluvy o dielo, z ktorého je zrejmá neurčitosť zmluvy z
hľadiska popisu predmetu plnenia, dospel k záveru, že samotná vizualizácia je podstatnou náležitosťou
zmluvy, ktorá mala zmluvným stranám pomôcť špecifikovať predmet plnenia natoľko, aby bolo možné
ujednanie medzi stranami o predmete diela považovať za určité. Význam vizualizácie v danom prípade

má podstatný význam pre posúdenie určitosti predmetu zmluvy, nakoľko sa ňou dali určiť počty,
charakter, rozmiestnenie a usporiadanie skriniek a súčastí kuchynskej linky, ktorú mal žalovaný ako
dodávateľ zhotoviť pre žalobkyňu. Zhodnotiac výpovede účastníkov konania, súd uzavrel, že sporové
stranysapripodpiseuvedenejformulárovejzmluvynajejobsahu,pokiaľideopredmetplnenia,nezhodli.
Pokiaľ ide o vizualizáciu predloženú žalovaným, súd jej autencite neuveril, vzhľadom na predchádzajúce

prednesy žalovaného, ako aj na skutočnosť, že nebola pevne spojená s formulárovou zmluvou ani
bližšie označená tak, aby bola nezameniteľná s akoukoľvek inou vizualizáciou. V čase podpisu zmluvy
o dielo nebol predmet diela dostatočne špecifikovaný tak, aby sa dal považovať za dostatočne určitý,
keďže podľa súdu nebolo nespochybniteľne preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o dielo bolaaj konkrétna vizualizácia kuchynskej linky predložená žalovaným, z ktorej by bolo zrejmé, koľko skriniek,
akých veľkostí, tvarov a s akým rozmiestnením budú tvoriť predmetnú kuchynskú linku.

11. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému v súvislosti so zhotovovaním kuchynskej linky
uhradila sumu 3.500 €, ktorej vrátenia sa v konaní domáha, s tým, že vráti žalovanému kuchynskú linku,
ako aj elektrospotrebiče v nej zabudované.

12. Z výpovede žalovaného súd zistil, že kuchynská linka zamontovaná u žalobkyne je demontovateľná,

ide o štandardnú linku, bežné štandardné dvierka, farba prírodný dub, bez nejakých špeciálnych
požiadaviek na ich povrchovú prípade farebnú úpravu. Vzhľadom na uvedené súd bol toho názoru, že
vrátenie kuchynskej linky žalovanému vrátane v nej zabudovaných spotrebičov je možné, a preto návrhu
žalobkyne naformulovaného na vzájomnú viazanosť plnenia oboch účastníkov vyhovel.

13. Pokiaľ ide o požadované úroky z omeškania, súd bol toho názoru, že žalobkyňa sa ich

mohla dožadovať až potom, čo prejavila ochotu vrátiť žalovanému protiplnenie v podobe vrátenia
kuchynskej linky a v nej zabudovaných spotrebičov, a to aj v príslušnej procesnoprávnej podobe. Táto
skutočnosť nastala až po úprave petitu jej žalobného návrhu , ktorým vyjadrila vzájomnú povinnosť
na vrátenie si všetkého čo si strany z neplatnej zmluvy vzájomne poskytli tak, ako to uvádza § 457
Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania až od 20.12.2012, t.j. až odo dňa

nasledujúceho po 19.12.2012, t.j. po dní kedy žalovanému bolo doručené uznesenie 16C/82/2012-71
z 11.12.2012, ktorým súd pripustil zmenu žalobného petitu na vzájomné plnenie (v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania žalobu zamietol). Od toho momentu totiž mohlo byť žalovanému známe, že
zo strany žalobkyne je daná skutočná ochota na vrátenie kuchynskej linky proti jeho povinnosti na
vrátenie dosiaľ ňou zaplatenej sumy peňažných prostriedkov a od toho momentu sa tento preukázateľne

mohol dostať do omeškania s plnením žalobkyni, súc si vedomý skutočnosti, že táto je pripravená na
odovzdanie kuchynskej linky.

14. Súd ďalej uviedol, že znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným na určenie časovej hodnoty
kuchynskej linky ku dňu jej odovzdania žalobkyni do užívania t.j. ku dňu 19.9.2011, nenariadil, keďže

obom účastníkom sa v dôsledku neplatnej zmluvy o dielo vracia to, čo si navzájom poskytli. Za
takéhoto stavu veci sa nejaví súdu účelné požadované znalecké dokazovanie, nakoľko sa vydaním
celej kuchynskej linky spolu so spotrebičmi žalovanému a vrátením finančnej čiastky v sume 3.500 €
žalobkyni v plnom rozsahu vydá to, čo si strany z neplatnej zmluvy vzájomne pôvodne plnili.

15. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobkyňa mala neúspech
len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania a preto žalovaného zaviazal na plnú náhradu trov v
prospech žalobkyne v sume 3.606,97 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 210 €, trov
dôkazov zaplatených žalobkyňou v sume 11,16 € a trov právneho zastúpenia v sume 3.385,81 €.

16. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni pokiaľ ide o jeho vzájomný návrh nebol úspešný, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

17. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/) O.s.p., vytýkal mu

vecnú nesprávnosť, spočívajúcu najmä v nesprávnom právnom posúdení veci v súbehu s nedostatočne
zisteným skutkovým stavom, v neúplne zistenom skutkovom stave veci v dôsledku opomenutia
súdu prvého stupňa vykonať navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
v nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov a v zmätočnosti výroku
postihnutého vadou nevykonateľnosti. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Rozsudku vytkol aj vadu čiastočnej nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia časti
výroku, keďže v časti „oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému kuchynskú linku vyrobenú z
bukasu s dubovou dyhou skladajúcej sa zo 14 zásuviek, 7 ks výklopných dvierok, z toho 3 presklených,
7 ks klasicky otváracích dvierok, 1 ks rohovej skrinky, 2 ks poličiek, z pracovnej dosky skladajúcej sa
zo 4 častí a so vstavanými spotrebičmi, a to plynovou varnou doskou značky B. F.R./. D. B., elektrickou

rúrou značky B. X. - XXX/HA - XXX F., mikrovlnnou rúrou značky B. B. XX,X P., umývačkou riadu značky
B. E. X XX Z., umývacím drezom značky B. s digestorom značky M., ktoré žalovaný namontoval v
rodinnom dome žalobkyne s. č. XXX v obci E." nie je zrejmé, či súd súbežne s povinnosťou žalovanému
uložil aj nejakú povinnosť žalobkyni a či sú tieto povinnosti (tzn. povinnosť žalovaného zaplatiť apovinnosť žalobkyne vydať kuchynskú linku spolu so vstavanými spotrebičmi) navzájom podmienené -
tzn. či žalovaný je povinný plniť iba za podmienky, že si svoju povinnosť voči nemu splní aj žalovaná
a naopak. Z výroku rozsudku nie je zrejmé, či žalobkyňa môže vrátiť žalovanému kuchynskú linku a

spotrebiče v akomkoľvek stave (tzn. aj rozbité na kusy, či inak poškodené) alebo iba v neporušenom
stave; predmetná časť výroku navyše neurčitým spôsobom vymedzuje predmet plnenia, keďže nie
je zrejmé, akým spôsobom je žalobkyňa povinná kuchynskú linku žalovanému vrátiť (či žalobkyňa je
povinná vrátiť žalovanému kuchynskú linku vcelku alebo po častiach a ak po častiach, či je súčasťou
vrátenia kuchynskej linky aj jej opätovná montáž vrátane inštalácie spotrebičov v priestoroch patriacich

žalovanému. Z prvej časti výroku rozsudku napokon nevyplýva ani synalagmatická povaha povinnosti
jednej ako aj druhej strany vrátiť si plnenie z bezdôvodného obohatenia, keďže súd povinnosť vrátiť
plnenie uložil výslovne iba žalovanému a zároveň určil žalovanému aj lehotu na plnenie - z formulácie
predmetnej časti výroku však nie je zrejmé, či sa vykonateľnosť rozsudku týka aj povinnosti žalobkyne
vrátiť žalovanému kuchynskú linku a spotrebiče. Súd nevenoval pozornosť ani presnému určeniu miesta
(nehnuteľnosti), kde sa kuchynská linka a spotrebiče nachádzajú. Výroková časť rozsudku neobsahuje

presnú a úplnú špecifikáciu kuchynskej linky, ktorá má byť predmetom plnenia zo strany žalobkyne
(kuchynská linka zahŕňa o. i. aj 15 častí skeletu a 29 ks úchytov, tie však vo výrokovej časti rozsudku
chýbajú). Súd dostatočne neodôvodnil ani tú skutočnosť, prečo formuloval výrok takýmto spôsobom
a namiesto vrátenia kuchynskej linky a spotrebičov neuložil žalobkyni povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie v peniazoch. Súd svoj právny záver o potrebe vydať kuchynskú linku a spotrebiča

nadobudnuté v dôsledku bezdôvodného obohatenia odôvodnil výlučne skutkovým tvrdením žalovaného,
ktorého citácia v odôvodnení rozsudku nezodpovedá zodpovedajúcim tvrdeniam žalovaného tak, ako
sú zaznamenané v zápisniciach z pojednávaní, resp. miestnej ohliadky. Súd navyše prehliadol výsledky
ďalšieho dokazovania (napr. výsledky ohliadky kuchynskej linky, výpovede svedkov R.. Z. a R.. Z. dňa
8. 10. 2012, výpovede žalobkyne a žalovaného, výpoveď svedkyne S.. S.. Q. dňa 2. 6. 2014), z ktorých

je zrejmé, že predmetom diela bolo zhotovenie kuchynskej linky na zákazku a súčasťou diela bola aj
montáž linky, inštalácia spotrebičov a napokon aj úprava diela na mieste s cieľom prispôsobiť kuchynskú
linku priestoru kuchyne žalobkyne. Zmätočnosť dotknutej časti odôvodnenia rozsudku spočíva navyše
aj v tom, že predmetné skutkové zistenie súdu nezodpovedá opisu skutkových tvrdení žalovaného o
demontovateľnosti kuchynskej linky tak, ako je tento opis zachytený v inej častí odôvodnenia rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani to, či sa súd vôbec zaoberal dobromyseľnosťou na strane
žalobkyne, a prečo žalobkyňu nezaviazal poskytnúť žalovanému aj peňažnú náhradu za užívanie
kuchynskej linky a spotrebičov a ich opotrebenie, resp. preukázané poškodenie spôsobené bežným
užívaním alebo vadným užívaním predmetu diela. V odôvodnení rozsudku súd nevenoval pozornosť
ani aktuálnemu technickému stavu kuchynskej linky a spotrebičov, v dôsledku čoho nie je zrejmé, či

rozhodoval o všetkých nárokoch účastníkov z bezdôvodného obohatenia. Súd v odôvodnení rozsudku
poukázal na potrebu rešpektovať ustanovenia zákona upravujúce režim ochrany spotrebiteľa bez
podrobnejšieho vysvetlenia, aký dopad majú príslušné zákonné právne normy na posúdenie predmetnej
právnej veci (ochrana spotrebiteľa nie je bezbrehá a ani spotrebiteľ nemôže v rozpore s dobrými
mravmi zneužívať svoje práva, či právne postavenie na úkor dodávateľa tovaru, či služby (napr.

používať v plnom rozsahu vec, potom čo zmluvu o dodaní veci zrušil bez akéhokoľvek právneho
postihu, uvádzať na svoju obranu skutočnosti, ktoré nezodpovedajú pravde, konať nedobromyseľne
na ujmu dodávateľa tovaru alebo služby, meniť pokyny na dodanie tovaru alebo služby ekonomicky
neúnosným spôsobom, resp. s následkom omeškania dodávateľa, šikanovať dodávateľa tovaru alebo
služby neodôvodnenými, či oneskorenými reklamáciami diela a pod.). Súd svoje závery o potrebe

vrátiť plnenie z bezdôvodného obohatenia založil výlučne na nepresne a nesprávne interpretovaných
skutkových tvrdeniach žalovaného bez ohľadu na výsledky ďalšieho dokazovania, formulujúc svoje
dôvody navyše aj zmätočným spôsobom. Namietol, že kuchynská linka nepredstavuje typizovanú
kuchynskú linku, ale kuchynskú linku vyhotovenú na mieru, pričom súčasťou realizácie diela bola
aj samotná montáž kuchynskej linky a inštalácia vstavaných spotrebičov. Súd opomenul dôsledne

zistiť aktuálny technický stav kuchynskej linky, rovnako ako mieru už existujúceho jej poškodenia,
či spotrebičov, v dôsledku nesprávneho a nedobromyseľného užívania kuchynskej linky žalobkyňou,
podobne ako mieru možného rizika ďalšieho znehodnotenia či poškodenia kuchynskej linky/spotrebičov,
napokon aj existenciu ďalších nárokov na plnenie z bezdôvodného obohatenia na oboch stranách
s cieľom dospieť k ekonomicky rovnocennej náhrade pôvodného stavu. V tejto súvislosti citoval z

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 326/2008, ako aj z Rc. 2 Cz 8/75 Najvyššieho
súdu Českej republiky. Mal za to, že súd bol vo vzťahu k obom stranám (žalobkyni a žalovanému)
povinný na daný prípad aplikovať ustanovenie § 458 ods. 1 druhá veta a rovnako aj ustanovenie §
458 ods. 2 OZ. Súd bol v prípade potvrdenia absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo poprizistení podmienok zhotovenia diela a možností/rizík vrátenia diela, resp. objemu peňažnej náhrady
hodnoty diela, povinný zaviazať žalobkyňu, ktorá aj po odstúpení od predmetnej zmluvy o dielo
nedobromyseľne kuchynskú linku a spotrebiče naďalej na škodu žalovaného užívala, vydať úžitky z

bezdôvodného obohatenia na jej strane a v prípade žalovaného bol povinný posúdiť, či žalovaný konal
dobromyseľne (žalovaný konal v dobrej viere, že zmluva o dielo je platná) a následne rozhodnúť o
oprávnených nárokoch žalobkyne voči nemu pri zohľadnení rozhodujúcich skutkových okolností. Súd
tak neurobil a svoje skutkové zistenia ako aj zodpovedajúce právne závery logicky nespochybniteľným
spôsobom neodôvodnil. Vytýkal súdu, že odmietol vykonať znalecké dokazovanie na zistenie stavu

a hodnoty kuchynskej linky k okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že podľa názoru
súdu sám žalovaný označil kuchynskú linku za štandardnú a demontovateľnú. Domnieval sa, že
súd pristúpil k otázke zisťovania skutkového stavu neodborne, keďže nepochybný skutkový záver o
možnosti demontáže kuchynskej linky a spotrebičov, či rizikách znehodnotenia/poškodenia kuchynskej
linky a spotrebičov v dôsledku demontáže bolo možné prijať až na základe znaleckého dokazovania,
prostredníctvom ktorého by bol zdokumentovaný technický stav kuchynskej linky a spotrebičov rovnako

ako miera skutočného poškodenia diela. Namietal, že ak súd dospel k záveru, že na oboch stranách
sporu došlo v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo k bezdôvodnému obohateniu, v danom
prípade v dôsledku nemožnosti vrátiť kuchynskú linku a spotrebiče bez ujmy na nárokoch žalovaného z
bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému rozdiel medzi cenou (znalecky
určenou hodnotou) kuchynskej linky a spotrebičov k okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia a tým,

čo žalovaný dostal od žalobkyne na základe predmetnej zmluvy o dielo so zreteľom na dobromyseľnosť
konaniažalobkyneižalovaného.Súdbolpretopovinnýnariadiťznaleckédokazovaniescieľomzákonom
prípustným spôsobom zistiť cenu kuchynskej linky vrátane nainštalovaných spotrebičov. Zároveň však
namietal, že súd posúdil otázku platnosti zmluvy o dielo na základe nesprávnych skutkových zistení.
Súd bol povinný vykonať aj ďalšie dôkazy navrhované žalovaným - osobitne odborné posúdenie

vád diela, či ďalšie dôkazy preukazujúce/popierajúce pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne (najmä
tvrdení týkajúcich sa omeškania žalovaného, nedostatku súčinnosti na strane žalobkyne, či reklamácií
vád diela). Súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o dielo,
ktorá predstavuje pre neurčitosť vymedzenia predmetu diela absolútne neplatný právny úkon. Súd
však pri hodnotení vykonaných dôkazov zamenil dve navzájom odlišné otázky, a to (i) či v čase

uzavretia zmluvy existovala ústna dohoda o predmete diela na základe vypracovaných dielenských
skíc a následnej grafickej 3-rozmernej vizualizácie a (ii) či uzavretú ústnu dohodu o predmete diela
vedia strany sporu prostredníctvom dielenských skíc a vizualizácie preukázať, resp. spochybniť. Mal
za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v čase montáže kuchynskej
linky a inštalácie spotrebičov existovali dielenské skice a bola vypracovaná vizualizácia zachytávajúca

predmet diela, pričom vizualizáciu mala v čase realizácie diela k dispozícii aj žalobkyňa. Žalobkyňa
namietala, že žalovaný predložil súdu inú vizualizáciu ako tú, ktorú jej odovzdal pred realizáciou diela
a napriek dokazovaniu vykonanému svedeckou výpoveďou S.. S.. Q., súd napriek tejto výpovedi,
neberúc do úvahy viaceré zjavné rozpory vo výpovedi žalobkyne, ako aj jej motiváciu smerujúcu k
zrušeniu zmluvy o dielo, prijal skutkové zistenie, že zmluvné strany nemali predstavu o predmete diela

a na základe tohto zistenia prijal právny záver o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo.
Súd bol pri hodnotení dôkazov povinný rešpektovať bežnú (poctivú) zmluvnú prax v danej oblasti a
zaoberať sa otázkou, či je spravodlivé trvať na rigidnej dohode o všetkých (aj tých najmenších) detailoch
diela už v čase uzavretia zmluvy o dielo bez zreteľa na skutočnosť, či je takáto detailná dohoda s
prihliadnutím priebeh realizácie diela (možnosti súčinnosti zákazníka, pokyny zákazníka smerujúce k

zmene diela, neskúsenosť, či nerozhodnosť zákazníka) vôbec možná a ekonomicky únosná. Výpoveď
žalobkyne týkajúca sa údajných rozdielov medzi viacerými vizualizáciami nie je dôveryhodná, keďže
sama žalobkyňa tvrdí, že sa jej vizualizácia v čase realizácie diela stratila, žalobkyňa žiadny dôkaz na
preukázanie vlastných skutkových tvrdení nepredložila s výnimkou nepriameho svedectva jej manžela.
Namietal, že po tom, čo žalobkyňa spochybnila autenticitu vizualizácie, ktorú na účely dokazovania

súdu predložil žalovaný, žalovaný navrhol vykonanie viacerých dôkazov, ktoré spochybňujúce tvrdenia
žalobkynepopreli.Súdnapriekuvedenémužiadalodneho,abypravdivosťsvojhotvrdeniaoneexistencii
ďalšej, odlišnej vizualizácie, prípadne dielenskej skice preukázal bez toho, aby sám preskúmal, kto v
danom prípade skutočne nesie dôkazné bremeno. Dokázať neexistenciu akejkoľvek listiny nie je možné,
pritom je to práve žalobkyňa (nie žalovaný), kto sa na existenciu odlišnej súkromnej listiny odvoláva a

naopak žalovaný existenciu odlišnej vizualizácie, či dielenských skíc (ako tých, ktoré predložil súdu na
účely dokazovania) spochybňuje. Súd bez dostatočného vysvetlenia prijal skutkové tvrdenia žalobkyne
nepodložené žiadnym priamym dôkazom ako pravdivé, avšak skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré
žalovaný podoprel viacerými dôkazmi, odmietol z dôvodu nedostatku ich hodnovernosti.18. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými argumentmi, na ktoré opakovane poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní. Nestotožnil

sa s jeho názorom, že okrem iného rozsudok trpí vadou nedostatočného odôvodnenia, čiastočnej
zmätočnosti, dôsledkom čoho je nevykonateľný a nepreskúmateľný. Výklad výrokovej časti rozsudku
tak, ako je uskutočnený v odvolaní je presne taký, ako zrejme omylom uvádza samotný žalovaný, a
to, že trpí „nedostatkom zmätočnosti“, a teda má dostatočnú pravdivostnú hodnotu a nie je zmätočný
(keďže je nedostatočne zmätočný). Z viet: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.500 € spolu

s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.500 € od dňa 20.12.2012 až do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému
kuchynskú linku vyrobenú z bukasu s dubovou dýhou skladajúcu sa zo 14 ks zásuviek, 7 ks výklopných
dvierok, z toho troch presklených, 7 ks klasicky otváracích dvierok, 1 ks rohovej skrinky, 2 ks poličiek,
z pracovnej dosky skladajúcej sa zo 4 častí a so vstavanými spotrebičmi, a to plynovou varnou doskou
značky B. F. /. D. B., elektrickou rúrou značky B. X. - XXX/HA - XXX F., mikrovlnou rúrou značky B.

B. XX,X P., umývačkou riadu značky B. E. X XX Z., umývacím drezom značky B. s digestorom značky
M.Y., ktorú žalovaný namontoval v rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci E. a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku“, nie je možné vygenerovať iné, než to, že ide o synalagmatický záväzok
vydať linku so spotrebičmi, oproti zaplateniu sumy 3.500 € s prísl. v mieste: dom súpisné číslo XXX,
E.N.. Iné miesto než takto určený dom, kde bola linka namontovaná neexistuje, a teda aj rozsudok

je vykonateľný. K argumentu žalovaného, že súd neuložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v
peniazoch, citoval z odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Žalovaný má obdržať kuchynskú linku spolu
so spotrebičmi, ktorých cenu sám v rámcu ujednaní so žalobkyňou ohodnocoval na sumu 6.500 € +
DPH. Naproti tomu má žalobkyni vrátiť len ňou doposiaľ uhradenú časť tejto ním uvádzanej sumy, teda
len čiastku 3.500 €. Za takéhoto stavu veci sa nejaví súdu účelné požadované znalecké dokazovanie,

nakoľkosavydanímcelejkuchynskejlinkyspolusospotrebičmižalovanémuavrátenímfinančnejčiastky
v sume 3.500 € žalobkyni v plnom rozsahu vydá to, čo si strany z neplatnej zmluvy vzájomne pôvodne
plnili.“ Uvedené platí aj pre neuvedenie peňažnej náhrady za užívanie kuchynskej linky. K námietke
v odvolaní, že kuchynská linka nepredstavuje typizovanú kuchynskú linku, ale linku vyhotovenú na
mieru, konštatoval, že súd niekoľkokrát poukázal na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že ide o linku

demontovateľnú, štandardnú, ktorá je skoro taká istá u každého zákazníka. K nesprávnym skutkovým
zisteniam uvádzaným v odvolaní v čl. V uviedla, že otázkou vizualizácie, jej predkladania, jej nájdenia, či
nenájdenia, znovuobjavenia, sa súd v kontexte platnosti, či neplatnosti uzatvorenej zmluvy vysporiadal
v širokom rozsahu. Ide o celé odseky od strany 13 až po stranu 16 napadnutého rozsudku. V tejto
súvislosti sa súd vysporiadal aj s otázkou dôkazu a jeho posúdenia a na margo uvádzaného, že dokázať

neexistenciu akejkoľvek listiny nie je možné a je to žalobkyňa, ktorá sa na existenciu odlišnej súkromnej
listiny odvoláva, citovala z napadnutého rozsudku str. 16. „Pokiaľ dôjde v spore jednou zo zmluvných
strán k popretiu pravosti, príp. správnosti zmluvy ako súkromnej listiny (konkrétne k popretiu pravosti
podpisu na zmluve, príp. správnosti jej obsahu), potom podľa právnej praxe zmluvnú stranu, ktorá takúto
listinu predložila, zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, ako aj unesenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena. Nepriaznivé následky toho, že sa zmluvnej strane, ktorá zmluvu ako
súkromnú listinu predložila, nepodarilo odstrániť spochybnenú správnosť nesie v spore táto zmluvná
strana. To je rozdiel od verejnej listiny (§ 134 O.s.p.), t.j. listiny vydanej súdmi alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomocí, ako aj listín, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné. /
Švestka, J., Spáčil, J., Škráová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákoník L, § 1 - 459, Komentár, 2.

Vydání, S.H. Beck, 2009 str. 362/.“ Záverom uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
správnyazákonnýanavrhla,abyhoodvolacísúdpotvrdil.Uplatnilasináhradutrovodvolaciehokonania.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
2.2.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.21. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť
odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust.
§ 470 ods. 1 CSP.

23.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako

žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vyporiadal
už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z
hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

26. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané

žalovaným v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2

CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods.2 CSP potvrdil.

28. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k námietke čiastočnej zmätočnosti

výroku uvádza:

30. Výrok rozhodnutia je esenciálnou, neopomenuteľnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia, lebo
súd v ňom formuluje svoj názor v prejednávavanej veci. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho
bolo jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol, lebo len tak sa stáva jeho rozhodnutie preskúmateľné.

Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že formulácia výroku súdneho rozhodnutia musí byť určitá a
zrozumiteľná. Inými slovami, zo znenia výrokom ukladanej povinnosti (alebo určenie právneho vzťahu
alebo práva) musí byť jednoznačné, ako súd rozhodol.

31. Súd prvej inštancie vo výroku svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa (oproti povinnosti žalovaného

vrátiť jej peniaze) mu má vydať kuchynskú linku, pričom konkretizoval materiál kuchynskej linky,
individualizoval počet kusov, ich označenie, teda či ide o dvierka, skrinky a takisto uviedol počet
elektrospotrebičov, ich funkciu a výrobnú značku. Súd uviedol aj to, že kuchynská linka a spotrebiče boli
žalovaným namontované v rodinnom dome v E. č. XXX. Odvolací súd má za to, že výrok rozhodnutiaspôsobom, ako urobil súd prvej inštancie, je dostatočne špecifikovaný a je vykonateľný. Námietka
odvolateľa, že súd neuviedol, či žalobkyňa môže vrátiť kuchynskú linku v akomkoľvek stave, teda aj
rozbitú na kusy, nespôsobuje zmätočnosť výroku. Zo znenia rozsudku je zrejmé, že výrok rozsudku sa

týka vydania kuchynskej linky a spotrebičov v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebovaniu. Prílišný
formalizmus pri formulovaní výroku rozsudku nemá oporu v zákone a nie je ani v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu. V prejednávanej veci súd výrok formuloval jasne, určito, zrozumiteľne,
výrok je vykonateľný a vyjadruje synalagmatický záväzok oboch sporových strán z neplatnej zmluvy na
vrátenie plnenia z oboch strán v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ by vec skončila až

v exekučnom konaní, jej riešenie je upravené v § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej
povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila
alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami

nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo z dôvodov, ktoré podrobne rozobral súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí (absencia jednoznačne vymedzeného predmetu zmluvy o dielo). Správny je aj
právny názor súdu, že právny vzťah medzi žalobkyňou ako objednávateľkou diela a žalovaným ako jej
zhotoviteľom a dodávateľom je vzťahom spotrebiteľským. V prejednávanej veci žalovaný ako dodávateľ
do vopred predtlačeného formulára zmluvy koncipoval predmet zmluvy (čl. II, bod 2.1), ktorý však bol

určený nejednoznačne a viedol k sporu medzi objednávateľkou diela a jeho dodávateľom. Vychádzajúc z
tejto skutočnosti má odvolací súd za to, že dodávateľ, t.j. žalovaný musí znášať následky svojho konania,
vedúce k neplatnosti zmluvy.

33. Právnym následkom neplatnosti zmluvy je vznik povinnosti účastníkov, teda zmluvných strán,

majetkovo sa vyporiadať a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Za situácie, kedy je zmluva
neplatná,nastupujerežimpodľa§457OZ,ktorýšpeciálneupravujedôsledkybezdôvodnéhoobohatenia
vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie zaplatenej
ceny je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za
túto cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia ceny z neplatnej zmluvy, súd vo výroku vyjadrí vzájomný

synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté plnenie.

34. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v takomto prípade je založená na princípe naturálnej
reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu. Tým je určený predovšetkým rozsah
reštituovaného plnenia. Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne

vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť
poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Pretože aj peňažnou náhradou
musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamžiku, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, t.j. v
okamžiku poskytnutia plnenia z neplatnej zmluvy, je nerozhodné, že v medziobdobí došlo k zníženiu
hodnoty získaného obohatenia alebo jeho spotrebovaniu. To znamená, že z hľadiska výšky peňažnej

náhrady je rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe
jeho vzniku. Je to tak preto, že podľa ust. § 457 OZ vzniká povinnosť vrátiť plnenie (a teda i právo na
jeho vrátenie) už v okamžiku prijatia takéhoto plnenia (viď R 1/1979, správu Najvyššieho súdu SSR z
22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85 uverejnenú pod R 25/1986.

35. Ak sa vracia vec používaná (pretože zmluva je neplatná), nemá dodávateľ právo na náhradu
za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého) užívania a s tým súvisiaceho
opotrebovania, do okamihu zrušenia zmluvy (vyslovenia jej neplatnosti), ak kupujúci do tej doby užíval
vec v dobrej viere, že zmluva je platná.

36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď vzhľadom na synalagmatický záväzok sporových
strán, vychádzajúc z princípu naturálnej reštitúcie, nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté
žalovaným na určenie časovej hodnoty kuchynskej linky ku dňu jej odovzdania žalobkyni do užívania t.j.
ku dňu 19.9.2011 a zamietol protinávrh žalovaného na doplatenie ceny diela.

37. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v odôvodnení súd
uvedenie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

38. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva tak z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. III. ÚS 119/03) ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

39. Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí

daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 112/05,
I. ÚS 117/05). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

40. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá základnej (formálnej)
štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver
o určení neplatnosti zmluvy o dielo a z toho vzniknutého synalagmatického záväzku z bezdôvodného
obohatenia zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé,
závery ku ktorým súd dospel po vykonaní dokazovania sú racionálne a spravodlivé. Skutočnosti
namietané v odvolaní sú v prevažnej miere zhodné s predchádzajúcim obsahom písomných a ústnych
prednesov žalovaného, s ktorými sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie vo svojom rozsudku.

41. Aj keď žalovaný uviedol, že napáda rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd odmietol jeho
odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania. Odvolanie v tejto časti je
podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP), lebo žalovanému týmto výrokom rozhodnutia
nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani sa jeho postavenie v dôsledku uvedeného výroku
rozhodnutia nijak nezhoršilo, preto z procesného hľadiska žalovaný nemôže mať záujem na tom, aby

rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného v
odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

42. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná,
preto jej odvolací súd priznal v plnom rozsahu priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 CSP).

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.