Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209668
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514209668.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: ANACO s.r.o., IČO: 35

691 816, so sídlom Miletičova 1, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Struhárom, Kubániho
16, Bratislava, proti žalovaným:
1) EuroFinancovanie s.r.o., IČO: 44 731 906, so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, zastúpený
advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou, Vietnamská 48, Bratislava a 2) A.. A. E., narodený X.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXXX/XX, C., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Ferencim, Mojmírova 12, Košice, o
zaplatenie 100.000 eur s príslušenstvom a odmenou 333,33 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 264/2014-18 zo dňa 6.5.2014 sa

ruší v zmenkovej sume 21.250 eur a v tejto časti sa súčasne konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 264/2014-18 zo dňa 6.5.2014
uložil súd žalovaným povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi spoločne a nerozdielne

zaplatili zmenkovú sumu 100.000 eur so 6% - ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 10.4.2014 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 333,33 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 7.287,04 eur alebo
aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému
rozkazunamietajú. Námietkypodaliobajažalovaní.Popodanínámietoksavecvediepodsp.zn.1CbZm
236/2014.
2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal na základe § 175 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla

2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).
3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru
súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y
ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil,

len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje
o námietkach, t. j. či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už
platí Civilný sporový poriadok.
4. Žalovaní podali námietky samostatne, ale s rovnakým skutkovýmodôvodnením. Uviedli, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 28.3.2013 so žalovaným v 1. rade zmluvu
o pôžičke č. 2013030001, na základe ktorej požičal žalovanému v 1. rade peňažnú sumu 100.000 eur
s ročným úrokom 15%. Za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy o pôžičke uzavrel v ten istý

deň žalobca s obomi žalovanými dohodu o vyplnení vlastnej blankozmenky, súčasne žalovaný v 1. rade
vystavil blankozmenku na rad žalobcu a žalovaný v 2. rade sa za zaplatenie blankozmenky zaručil. V
blankozmenke bol žalobca oprávnený podľa čl. II. ods. 2.2 dohody o vyplnení blankozmenky doplniť
chýbajúce údaje vtedy, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením zabezpečených pohľadávok.
Zmenkovú sumu mohol vyplniť maximálne vo výške nesplatených zabezpečených pohľadávok ku dňu

vyplnenia. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade platil úroky dohodnuté v zmluve o pôžičke riadne a
včas a navyše uhradil v období od 29.4.2014 do 27.5.2014 aj časť istiny celkovo vo výške 21.250 eur,
považovali zmenkový platobný rozkaz minimálne v časti zmenkovej sumy 21.250 eur s príslušenstvom z
nej a odmenou 70,83 eur za vydaný nedôvodne a v tejto časti ho žiadali zrušiť, vzhľadom na čo namietali
nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy. Okrem toho bola podľa nich blankozmenka vyplnená predčasne,
lebo pohľadávka zo zmluvy o pôžičke ešte nebola ku dňu vyplnenia splatná. Doba splatnosti pôžičky

spolu s úrokom bola v čl. II. ods. 2.3 zmluvy o pôžičke dojednaná do 12 mesiacov odo dňa poskytnutia
pôžičky, ale v ods. 2.4 sa zmluvné strany dohodli, že ak veriteľ písomne nepožiada dlžníka o vrátenie
pôžičky najneskôr v posledný deň doby splatnosti, predlžuje sa zmluva o novú dobu splatnosti tak,
ako je uvedená v bode 2.3 zmluvy za rovnakých podmienok ako doteraz. Pôžička bola na účet dlžníka
poukázaná 3.4.2013, posledný deň splatnosti pripadol na 3.4.2014 a vzhľadom na to, že žalobca do

tohto dňa nepožiadal dlžníka o vrátenie pôžičky, splatnosť sa automaticky prolongovala na 3.4.2015.
Žalobca teda vyplnil zmenku dňa 9.4.2014 predčasne a v rozpore s dohodou. Nakoniec obaja žalovaní
namietali, že žalobca nepredložil zmenku vystaviteľovi na platenie.
5. Ako dôkazy každý zo žalovaných k námietkam pripojil zmluvu o pôžičke,
dohodu o vyplnení vlastnej blankozmenky a výtlačok z internetbankingu o pohyboch na bežnom účte.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že listom zo dňa
3.3.2014 v súlade s bodom 2.4 zmluvy o pôžičke vyzval žalovaného v 1. rade ako dlžníka na vrátenie
pôžičky, výzvu si dlžník prevzal 5.3.2014, preto je vylúčené, aby došlo k akémukoľvek predĺženiu lehoty
splatnosti pôžičky, ako žalovaní tvrdia. Okrem toho bol dlžník na zaplatenie vyzvaný aj dňa 4.4.2014 a
v ten istý deň aj na výzvu písomne reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, z čoho

je zrejmé, že žalovaný v 1. rade si bol vedomý, že povinnosť vrátiť celú pôžičku mu už v tom čase
vznikla. Dlh sa stal splatný 3.4.2014, od nasledujúceho dňa je dlžník s vrátením pôžičky v omeškaní,
takže veriteľovi právo vyplniť blankozmenku vzniklo už dňom 4.4.2014. Blankozmenku vyplnil 9.4.2014,
ku ktorému dňu ostal neuhradený zvyšok záväzku vo výške 100.000 eur, takže ak v blankozmenke
vyplnil túto sumu a dátum splatnosti 9.4.2014, od udeleného oprávnenia sa neodchýlil. Všetky úhrady,

na ktoré žalovaní v námietkach poukázal, boli vykonané až po splatnosti zmenky, nemôže byť preto
dôvodná námietka nesprávneho vyplnenia zmenky ani v tej časti zmenkovej sumy, ktorú mu dlžník
uhradil až v priebehu súdneho konania. Námietky žalovaného v 2. rade, ktoré sa nezakladajú na jeho
vlastnom vzťahu k majiteľovi zmenky označil za neprípustné a k námietke nepredloženia zmenky na
platenie okrem iného poukázal na to, že žalovaní sú priamymi dlžníkmi, takže aj v prípade nesplnenia

prezentačnej povinnosti by voči nim zmenkové práva nestratil. Námietky považoval za nedôvodné, ale
nakoľko mu po začatí konania žalovaní zaplatili 21.250 eur, vzal žalobu v tejto časti späť a vo zvyšku
žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
7. Ako dôkazy žalobca k vyjadreniu pripojil zmluvu o pôžičke, dohodu
o vyplnení vlastnej blankozmenky, svoju písomnú žiadosť z 3.3.2014 o vrátenie pôžičky s dokladom

potvrdzujúcim jej doručenie žalovanému v 1. rade dňa 5.3.2014, predžalobnú výzvu zo 4.4.2014 na
splnenie povinnosti a odpoveď žalovaného v 1. rade zo 4.4.2014 na túto predžalobnú výzvu.
8. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo
vykonané výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy
strany nežiadali, resp. žalovaný v 1. rade na výsluchu žalovaného v 2. rade nakoniec netrval.

9. Žalovaný v 2. rade a jeho právny zástupca sa na ostatné pojednávanie,
určené na 24.4.2017, nedostavili. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade doručené
riadne a včas a nakoľko o odročenie ani jeden z nich nepožiadal, súd pojednávanie uskutočnil v ich
neprítomnosti.
10. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 28.3.2013, súd zistil,

že jej vystaviteľom je žalovaný v 1. rade, ktorý sa zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 9.4.2014 v
Bratislave zmenkovú sumu 100.000 eur, bez protestu. Ako avalista zmenku podpísal žalovaný v 2. rade.
11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č.191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením
jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona má
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentný úrok odo dňa

splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
12. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015,
neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov. Súd sa preto zaoberal aj otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
13. Z listinných dôkazov je zrejmé, že kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva
o pôžičke, ktorú uzavreli dve obchodné spoločnosti, ktoré sú podnikateľmi, preto zmluvu o pôžičke nie
je možné považovať za spotrebiteľskú. Žalovaný v 2. rade do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil len
avalovaním zmenky, ale nie pre účel uspokojenia vlastnej (súkromnej) spotreby, ale s cieľom umožniť
vystaviteľovi zmenky získať pôžičku. Preto i keď zmenku avaloval ako fyzická osoba, nie je ho možné

v súvislosti so zmenkou považovať za spotrebiteľa (viď napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmenkový prejav žalovaných nie je teda neplatný ani v zmysle čl. III. §
3a zmenkového zákona.

14. Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa žalovaní bránili námietkou

nepredloženia zmenky vystaviteľovi na platenie. V zmysle čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona musí
majiteľ zmenku splatnú v určitý deň predložiť na platenie v deň splatnosti alebo v jeden z dvoch
nasledujúcich pracovných dní. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá síce majiteľa od
povinnosti zmenku predložiť nezbavila, ale preukázať, že lehoty neboli dodržané, musia na základe čl. I.
§ 46 ods. 2 zmenkového zákona žalovaní. Súhlasne so žalobcom aj súd k námietke uvádza, že žalovaní

sú priamymi zmenkovými dlžníkmi (čl. I. § 28 ods. 2 v spojení s § 78 ods. 1 a § 32 ods. 1 zmenkového
zákona), preto by žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zmenkové práva netratil ani v prípade,
ak by sa žalovaným podarilo preukázať, že prezentačné lehoty boli zmeškané.
15. Ako nedôvodné hodnotil súd aj námietky spochybňujúce oprávnenosť a
správnosť vyplnenia blankozmenky. Dohoda o vyplnení vlastnej blankozmenky žalobcu oprávňovala

vyplniť v blankozmenke zmenkovú sumu a dátum splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splnením
zabezpečených pohľadávok. Zabezpečenými boli pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o
pôžičke č. 2013030001 zo dňa 28.3.2013, ktoré sú definované v bode 1.4. dohody o vyplnení. Ako
zmenkovú sumu mohol žalobca v zmysle bodu 2.2.1 doplniť sumu rovnajúcu sa maximálnej výške
nesplatených zabezpečených pohľadávok ku dňu vyplnenia blankozmenky. Spôsob vyplnenia dátumu

splatnosti bol dojednaný v bode 2.2.2 dohody tak, že pôjde o deň omeškania sa dlžníka so splácaním
zabezpečovaných pohľadávok alebo akýkoľvek neskorší deň.
16. Tvrdenie žalovaných, že ku dňu splatnosti zmenky sa zabezpečené
pohľadávky nestali splatnými a dlžník ešte v omeškaní nebol, sa vykonaným dokazovaním
nepreukázalo. Podľa bodu 2.3. zmluvy o pôžičke mal dlžník povinnosť vrátiť pôžičku veriteľovi najneskôr

do 12 mesiacov odo dňa poskytnutia pôžičky. K predĺženiu splatnosti o novú dobu 12 mesiacov by v
zmysle bodu 2.4. zmluvy došlo jedine vtedy, ak by veriteľ najneskôr v posledný deň doby splatnosti
písomne nepožiadal dlžníka o vrátenie pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol
pôžičku veriteľovi dňa 3.4.2013, takže žalovaný v 1. rade bol povinný splatiť ju žalobcovi do 3.4.2014.
Žalobca preukázal, že pred uplynutím doby splatnosti písomne dlžníka na vrátenie pôžičky vyzval a

výzvu žalovanému v 1. rade doručil dňa 5.3.2014. K predĺženiu splatnosti v zmysle bodu 2.4. zmluvy o
pôžičke teda nedošlo, a keďže dlžník do 3.4.2014 pôžičku veriteľovi nevrátil, boli počnúc od 4.4.2014
podmienky, za ktorých mal žalobca právo blankozmenku vyplniť, splnené.
17. Doplnenú výšku zmenkovej sumy žalovaní považovali za nesprávnu aj
z dôvodu, že v období od 29.4.2014 do 27.5.2014 dlžník žalobcovi zaplatil 21.250 eur. Žalobca

však vyplňovacie oprávnenie využil skôr, než k čiastkovým úhradám došlo. Žalovaní netvrdili ani
nepreukázali, že by ku dňu 9.4.2014, v ktorý žalobca udelené oprávnenie vykonal, bola zmenkou
zabezpečená pohľadávka nižšia než suma, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil. Len samotné
poukázanie na čiastočné splnenie dlhu po splatnosti zmenky nie je spôsobilé správnosť vyplnenia
blankozmenky spochybniť.

18. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaní z dôvodov uvedených v námietkach nemali povinnosť tento nesporný
záväzok splniť, preto súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti, okrem zmenkovej sumy21.250 eur, v ktorej bola žaloba vzatá späť. V späťvzatej časti súčasne konanie v zmysle § 175 ods.
5 OSP zastavil.
19. Zmenkový platobný rozkaz súd ponechal v platnosti. v zmenkovej sume

78.750 eur, v úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy 100.000 eur od 10.4.2014 do zaplatenia, v zmenkovej
odmene 333,33 eur a v trovách konania. Nebolo možné vyhovieť požiadavke žalovaných, aby súd zrušil
zmenkový platobný rozkaz aj v príslušenstve zo zmenkovej sumy 21.250 eur a k nej sa viažucej odmene
70,83eur.Povinnosťplatiťúrokmádlžníkododňasplatnostizmenkyzcelejzmenkovej sumy,t.j.včítane
tej jej časti, ktorá bola dodatočne uhradená, a to až do dňa zaplatenia. Rovnako to platí aj pre zmenkovú

odmenu, ktorú má majiteľ právo žiadať vo výške jednej tretiny percenta z celej zmenkovej sumy.
20. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré
nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu, a to jednak z dôvodu, že po
čiastočnom späťvzatí žaloby mal v konaní plný úspech a jednak z dôvodu, že procesnú zodpovednosť
za čiastočné zastavenie konania nesú žalovaní tým, že záväzok 21.250 eur splnili až po začatí súdneho

konania (žaloba bola súdu doručená 10.4.2014).
21. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní predsúdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).