Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203221
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515203221.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

mArchus, s.r.o., Chmeľová 3, 080 05 Prešov, IČO: 36 499 081, právne zastúpený JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Obec Lomnička, Lomnička 66, 065 03 Podolínec, IČO: 00 330 027, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v
konaní o zaplatenie 20.200,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.200,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
14.01.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu
20.200,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so
žalobcom ako zhotoviteľom 17.03.2008 Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal
vykonať projektové práce na projekte pre realizáciu stavby „Rekonštrukcia MŠ výstavba kotolne na
biomasu ..... Dňa 02.11.2009 uzavrel žalovaný so žalobcom Dodatok k zmluve o dielo č. 17032008,
predmetom ktorého bolo dopracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby „Rekonštrukcia

MŠ, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične s učebňami praktického vyučovania“. Zmluvné
strany si dohodli cenu za vykonané práce vo výške 20.200,- eur včítane DPH. Žalobca vyúčtoval
projektové práce žalovanému faktúrou č. 010/2010 zo dňa 15.10.2010, splatnou 13.01.2011 na sumu
20.200,- eur s DPH. žalovaný spornú faktúru prevzal 18.10.2010, zaevidoval ju toho dňa do pošty
pod číslom 160/2010. Toho istého dňa vykonal predbežnú finančnú kontrolu na faktúru, čím potvrdil
správnosť, oprávnenosť a dôvodnosť faktúry, ako aj súlad požadovaných peňažných prostriedkov
s rozpočtom obce a rozpočtovými pravidlami. Dňa 06.05.2014 žalovaný písomným uznaním dlhu

označeným ako Uznanie záväzku v čl. I uznal, že vykonané práce od žalobcu prevzal, čoho potvrdením
je faktúra 010/2010 zo dňa 15.10.2010 na žalovanú sumu podpísaná štatutárom. Podľa čl. II žalovaný
v súlade § 323 Obchodného zákonníka uznal záväzok v zostatkovej sume 38.201,61 eur (táto čiastka
pozostáva z faktúry č. 010/2010 na sumu 20.200,- eur, ktorá je predmetom tohto sporu a z ďalšej
faktúry č. 06/2011 na sumu 20.369,75 eur, z ktorej bola časť uhradená vo výške 2.368,14 eur a
zostatok v sume 18.001,61 eur sa bude žalobca domáhať osobitnou žalobou). V predmetnom uznaní
žalovaný, čo do dôvodu a výšky prehlásil, že žalobcovi ako veriteľovi dlžnú sumu zaplatí na účet

žalobcu ako veriteľa. Toho istého dňa, teda 06.05.2014 vydal žalovaný aj listinu ako odsúhlasenie
pohľadávok a uznanie záväzkov, ktorým opätovne uznal dlh z faktúry 010/2010 v žalovanej sume, čo
do dôvodu aj výšky. Žalovaný napriek týmto právnym úkonom dlžnú sumu nezaplatil, a preto žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnouvýzvou zo dňa 10.03.2015. Na základe tejto výzvy sa v Advokátskej kancelárii JUDr. Martina Staroňa,
teda advokáta žalobcu v Prešove, dňa 19.03.2015 o 11.00 hod. uskutočnilo rokovanie medzi žalobcom a
žalovaným, kde žalovaný prisľúbil uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. Následne žalobca pripravil Dohodu

o urovnaní, ktorú však žalovaný nepodpísal, a preto na základe výziev právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 14.04.2015 a 27.05.2015 uskutočnilo sa ďalšie rokovanie, ktoré však neviedlo k dohode o urovnaní,
a preto žalobca bol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd.

2. Súd platobným rozkazom č.k. 5Cb/6/2015-39 zo dňa 15.12.2015 návrhu žalobcu v celom rozsahu

vyhovel.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca opiera svoj nárok o dodatok
k Zmluve o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 02.11.2009, na základe ktorého vykonal a následne vyfakturoval
dopracovanie projektovej dokumentácie. Žalovaný je obcou, v mene ktorej koná starosta obce ako
štatutárny orgán a ten nie je si vedomý prevzatia žiadneho diela. Dodatok ku pôvodnej Zmluve o dielo je

samostatnou zmluvou,so samostatným predmetom plnenia, čomu nasvedčuje aj obsah tohto právneho
úkonu i formálne náležitosti. Teda, v danom prípade ide o novú zmluvu o dielo, nový predmet plnenia
a dohodnutá cena 20.200,- eur s DPH. Žalobca opiera svoj nárok o preberací protokol, pričom z neho
vôbec nevyplýva, či si žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo v súlade so zmluvou a dohodnutým
spôsobom. Nie je podpísaný obcou - žalovaným a z neho vyplýva, že ho podpísal splnomocnený

zástupca, p. V. ale žalovaný nemá vedomosť o žiadnej plnej moci, ktorá by bola menovanej udelená, a
ktorá by ju oprávňovala k čomukoľvek v súvislosti s predmetnou Zmluvou o dielo. Žalobca sa nemôže
zbaviť zodpovednosti dielo riadne vykonať a odovzdať objednávateľovi tým, že ho odovzdá hocikomu,
vždy ho musí odovzdať objednávateľovi, k čomu ale nedošlo. Žalovaný preto namieta vykonanie a
odovzdanie diela na základe Dodatku k zmluve o dielo z 02.11.2009, a keďže žalobca si nesplnil

svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas a dohodnutým spôsobom, žalovaný odstupuje od zmluvy
označenejakoDodatokkzmluveodieloč.17/03/2008zodňa02.11.2009.Nauvedenýchskutočnostiach
nič nemení ani údajné uznanie dlhu zo strany žalovaného. Uznaním dlhu totiž nemôže vzniknúť nový
záväzok a pokiaľ uznávaný záväzok v čase uznania neexistoval, nemohlo dôjsť ani k jeho uznaniu.

4. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k odporu vyplýva, že v danom prípade sa jedná len
o právnu konštrukciu odporu a nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že sa v danom
prípade jedná o novú zmluvu, pretože ide jednoznačne len o dodatok k pôvodnej generálnej zmluve, čo
jednoznačne vyplýva z jej názvu, že ide o prepracovanie a dopracovanie projektovej dokumentácie na
rekonštrukciu MŠ atď. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného, že z preberacieho protokolu zo dňa 15.10.2010

nevyplýva, že by žalobca dielo vykonal a dielo bolo odovzdané v zmysle zmluvy, z textu preberacieho
protokolu jednoznačne vyplýva, že týmto sa potvrdzuje odovzdanie a prevzatie predmetu dodatku zo
dňa 02.01.2009, menovite prepracovanie a dopracovanie projektovej dokumentácie atď. Čiže, z neho
je zrejmé, že bolo vykonané a prepracované a dopracovaná projektová dokumentácia bola žalobcom
odovzdaná T.. Y. V., ako splnomocnenému zástupcovi žalovaného. Pokiaľ ide o splnomocnenú osobu

na prevzatie diela, žalobca bol uzrozumený samotným starostom Obce Lomnička, ako aj T.. V. ako
riaditeľkou ZŠ a MŠ, že táto je splnomocnená v mene žalovaného v rámci tohto diela a títo výslovne dali
pokyn, aby dielo odovzdal T.. V.. Celý projekt financovania bol realizovaný z nenávratného finančného
príspevku, čoho dôkazom je dokument označený ako „Odvolanie plnej moci zástupcu zo 17.01.2011“,
evidenčné číslo 57/2011, z ktorého je zrejmé, že došlo k odvolaniu plnej moci žalovaným Mgr. V.,

z čoho logicky vyplýva, že ak jej bola odvolaná plná moc, tak musela byť aj plná moc udelená.
Aj v predchádzajúcich obchodných prípadoch, ak žalobca vypracoval pre žalovaného projektovú
dokumentáciu, tak túto preberala T.. V. ako splnomocnená osoba v mene žalovaného a vystavenú
faktúru, ako aj cenu diela bez problémov žalovaný uhradil. Teda, z toho dôvodu sa domnieva, že v
danom prípade ide len o obštrukciu zo strany odporcu a oddiaľovania rozhodnutia vo veci samej. Ku

námietke žalovaného týkajúcej sa vykonania a odovzdania diela svedčia listinné dôkazy, aj samotný
skutkový stav. Ku návrhu na odstúpenie od zmluvy označenej ako Dodatok k zmluve o dielo uviedol,
že odstúpenie od zmluvy je neplatné, nakoľko nie je naplnený ani zákonný, ani zmluvný dôvod na
odstúpenie od zmluvy. Keďže dielo bolo vykonané a odovzdané, nie je dôvod na odstúpenie od nej.
Neuvádza ani žiadnu právnu kvalifikáciu, o ktorú opiera odstúpenie od zmluvy, teda v jeho prípade ide

len o pokus a obranu, aby zmiatol súd pri rozhodovaní. Ku výhrade žalovaného, že nedošlo k uznaniu
dlhu, poukázal na komentované znenie § 323 ObZ a komentár k nemu aktualizované vydanie Mgr.
Patakyová,nastrane771,ktorýpodrobnevysvetľujeprávneúčinkyuznaniadlhuarozdielmedziúpravou
v OZ a ObZ, aj pokiaľ ide o jeho určitosť a zrozumiteľnosť, práve s poukazom v tomto komentovanomznení citovaného zákonného ustanovenia je jednoznačný odkaz na to, že v obchodných záväzkových
vzťahoch pre platnosť tohto úkonu nie je podmienka určitosti daná. Rozhodnutia NS ČR, na ktoré
poukazoval právny zástupca žalovaného vo svojom odpore nie je použiteľný na daný prípad, pretože

sporný záväzok v čase jeho uznania existoval, dielo bolo vykonané, odovzdané a prevzaté a žalovaný
v čase uznania dlhu nemal žiadne pochybnosti o tomto záväzku, z ktorého dôvodu ho uznal a uznanie
podpísal.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomštatutárnehozástupcužalobcu,právnychzástupcovstránsporu,

výsluchom svedkyne T.. Y. V., svedka P. T., zmluvou o dielo č. XXXXXXXX, dodatkom k nej, ako aj
obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

6.Stranysporuuzavrelipísomnedodatokkupôvodnejzmluvezodňa02.11.2009avzmyslenehožaloba
vykonal pre žalovaného projekt na predmete diela tak, ako si to dohodli v čl. II písomne uzavretej zmluvy.
Toto dielo bolo odovzdané protokolárne dňa 18.10.2010 T.. V. a v ten istý deň aj faktúra vystavená za

vykonaniediela,ktorúprevzalaObec,opatrilajupečiatkouapodpisom,zaevidovalapodpor.č.160/2010
a vykonala finančnú kontrolu, čoho dôkazom je taktiež pečiatka obecného úradu. Od vystavenia faktúry
a jej prevzatia žalovaným nikto ku dňu podania žaloby nenamietal tú skutočnosť, aby žalobca nebol
vykonal zmluvne dohodnuté dielo a toto neodovzdal žalovanému. Následne strany sporu uzavreli dňa
06.05.2014 písomné uznanie záväzku, ktoré za obec podpísala a opatrila pečiatkou obce starostka obce

a v ten istý deň bolo odsúhlasené uznanie záväzkov a pohľadávok tak na spornú faktúru, ako aj na ďalšiu
a to faktúru č. 006/2011, s odstupom cca 4 rokov po vyhotovení a odovzdaní diela žalobcom.

7.ZvýpovedekonateľažalujúcejspoločnostiIng.Gmitruvkonanípredsúdomvyplýva,ževroku2008sa
urobila základná Zmluva o dielo a pri jej vyhotovení na mieste samom bolo povedané zo strany starostky

Obce Lomnička p. C., že ohľadom projektov bude jednať v mene obce riaditeľka ZŠ T.. Y. V.. Podľa
prvej Zmluvy o dielo bol urobený projekt na prístavbu a nadstavbu MŠ a na základe dodatku malo ísť o
pokračovanie prvej časti a súčasťou prístavby a nadstavby mali byť dielne, telocvičňa, prepájací kŕčok,
terénne úpravy, oplotenie, návrh detského ihriska, infraštruktúra, voda, kanál a podobne. On kompletný
projekt vyhotovil podľa požiadaviek písomne uzavretej zmluvy a na deň 15.10.2010 dostal pozvánku na

kontrolný deň. Na tomto kontrolnom dni odovzdal aj projekt, na základe Dodatku k zmluve o dielo. V
ten istý deň bola vystavená faktúra a preberací protokol, kde je uvedené číslo položky v podacej knihe
žalovaného. Faktúru zo strany žalovaného mu nikto nevrátil, nenamietal nikto jej dôvodnosť, ani výšku.
Po uplynutí lehoty splatnosti faktúry, keďže sa obával premlčania nároku zaslal poštou žalovanému
odsúhlasenie pohľadávok a uznaní dlhu. Obe písomnosti sa mu vrátili podpísané žalovaným poštou.

Keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, tak následne sa obrátil na advokáta o poskytnutie právnej pomoci,
ten vyhotovil predžalobnú upomienku 10.3.2015, ktorú doručili žalovanému a následne ho oslovila
starostka obce a dohodli si osobné stretnutie v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu. Na ňom
sa starostka vyjadrila, že si pamätá, že projekt bol odovzdaný v ružovej bedničke, dohodli sa na spôsobe
uhradeniadlhu,ažetotoprerokujenaobecnomzastupiteľstvevmesiacijún2015.Nazáklade vzájomnej

dohody bol vypracovaný návrh Dohody o urovnaní, ktorý mala podpísať žalovaná, ale k jej uzavretiu
nedošlo. Z toho dôvodu bol nútený podať túto žalobu. Zdôraznil, že všetky objednané práce vykonal
podľa požiadaviek žalovaného, chodil na stavbu pravidelne kontrolovať vykonané práce, robil grafické
snímky, kompletnú dokumentáciu, cestoval z Prešova do Lomničky, čo je cca. 100 km niekoľko krát, čím
mu vznikli určité náklady. Dielo vyhotovil v požadovanej kvalite na základe Zmluvy o dielo. Toto odovzdal

a žalovaný teraz hľadá právne kľučky ako neuhradiť cenu diela, ktoré bolo odovzdané.
Žalobca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia mala slúžiť ako súčasť žiadosti o poskytnutie NFP.
V minulosti vypracoval pre žalovaného také isté projekty týkajúce sa prvej etapy výstavby ZŠ, ten bol
odovzdaný tiež riaditeľke školy, teda p. V. Stavba bola zrealizovaná, a jeho faktúra za realizáciu prvej
etapy diela zaplatená. Počas celej existencie zmluvných vzťahov tak predchádzajúcich, ako aj tohto

jednal odborné záležitosti len s p. V., s nikým iným za obec. Nikdy neboli žiadne pochybnosti o tom,
aby dokumentáciu nemal žalovaný, ani nič podobné. Teda, nechápe z akého dôvodu sa žalovaný teraz
úhrady ceny diela bráni.

8. Z výpovede svedkyne Mgr. Y. V., bývalej riaditeľky ZŠ vyplýva, že so žalobcom spolupracovala na

projekte pod názvom „Rovnosť šancí pre sociálne znevýhodnené rómske deti predškolského veku a
žiakov školského veku z Obce Lomnička“. Na základe tohto projektu následne vyhotovovala žiadosti o
poskytnutie príspevku a súčasťou žiadosti museli byť aj projekty, teda technická dokumentácia. Takto
fungovalo od začiatku, keď sa projekt začal v roku 2004 až do roku 2012, priebežne, etapovite, a to tietokontinuálne na seba nadväzovali. Predložila žiadosti, kde boli ako súčasť doložené projekty vyhotovené
žalovaným, ako aj žiadosť o preplatenie faktúr, tak spornej ako aj iných, ktoré vyhotovil žalobca pre
žalovaného. Domnieva sa, že dôvodom nezaplatenia faktúry žalovaným došlo v dôsledku účtovnej

chyby na strane účtovníčky obce. Žalovaná faktúra zo strany žalobcu je oprávnená, mala byť uhradená
žalovaným, ale v dôsledku účtovnej chyby k jej zaplateniu nedošlo. Z toho dôvodu bolo vyhotovené
uznanie pohľadávky a tak táto, ako aj ďalšia faktúra boli uznané žalovaným a dokonca aj audítorkou,
ktorá vykonávala v obci audit. Ona konala za obec, na základe predloženej plnej moci, ktorú jej udelil
vtedajší starosta obce a zastupiteľstvo. Ak by jej nebola udelená plná moc, tak by nemala dôvod odvolať

jej plnomocenstvo obec uznesením zo dňa 17.1.2011. Vyhotovené dielo, teda projekt jej odovzdal
žalobca a ona obci. Na presný dátum, kedy došlo ku odovzdaniu diela žalovanému si nepamätá,
ale najneskôr to bolo 01.12.2010, kedy ku žiadosti o poskytnutie platby adresovanej regionálnemu
operačnému programu tvoril PD vyhotovený žalobcom súčasť žiadosti žalovaného.

9. Svedok P. T. v konaní pred súdom uviedol, že v archíve ani nikde v obci nenašiel projekt žalobcu a

nie je overený podpis T.. V. v overovacej knihe obce.

10. Pr. zástupca žalobcu v priebehu konania reagoval na výhrady žalovanej strany, že žalobca neviedol
spornú faktúru v účtovníctve, čoho dôkazom majú byť účtovné závierky a súvaha žalobcu. Poukázal na
skutočnosť, že sporná pohľadávka vznikla na základe právneho úkonu, nie evidenciou v účtovníctve.

Tá je dôležitá pre účely účtovníctva a daňové. Za rok 2015 žalobca viedol v účtovníctve omylom
inú pohľadávku ako tá, ktorá tvorí predmet sporu, ale chybu opravil dodatočným daňovým priznaním.
Evidencia v účtovníctve nemá hmotnoprávne následky na vznik a existenciu pohľadávky a v danom
prípade je rozhodujúce platné uznanie dlhu žalovaným. Tým, že žalovaný podpísal písomné uznanie
záväzku dňa 06.05.2014, preto v danej veci nemusí súd skúmať, či bola T.. V. oprávnená konať za

Obec Lomnička tak, ako to namieta žalovaná strana. Menovaná bola vtedajšou riaditeľkou ZŠ a v
zmluvách uvádzaná ako oprávnená osoba aj vzhľadom na predchádzajúcu prax a aktivity žalobcu,
kedy prichádzal do kontaktu len s Mgr. V. a nemal pochybnosti o tom, že je oprávnená konať za obec.
Pokiaľ táto prekročila rozsah svojho plnomocenstva, poukázal na ust. § 33 ods. 1 OZ. Skutočnosť,
že T.. V. bola oprávnenou osobou na preberanie diela, je fakt, že rekonštrukcia ZŠ sa vykonávala

etapovite a menovaná nielenže prevzala prvú a druhú etapu na základe Dodatku ku zmluve o dielo,
ktoré tvorí predmet tohto sporu, ale aj tretiu etapu, ktorá bola realizovaná na základe ďalšieho dodatku
ku zmluve o dielo zo dňa 17.03.2008 podpísaná dňa 17.02.2017 a všetky objednávky, realizačné práce
a odovzdanie bolo riešené výlučne s p. Y. V.. Táto mala od obce udelené rôzne plnomocenstvá vo
vzťahu ku žiadosti o nenávratný finančný príspevok, podávala žiadosti o preplatenie, refundáciu atď.,

čiže všetko, čo súviselo s rekonštrukciou a žiadosťami o poskytnutie rôznych druhov príspevku na tento
účel. Žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, aby menovaná nebola splnomocnenou a zodpovednou
osobou na preberanie akýchkoľvek zmluvne dohodnutých prác a konal v dobrej viere, že komunikuje
s oprávnenou osobou konať za obec v súvislosti s dodatkom ku zmluve o dielo zo dňa 02.11.2009.
Pokiaľ p. V. ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ten treba posúdiť v súlade s ust.

§ 33 ods. 2 OZ. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rôzne ním predložené listinné dôkazy a vysvetľuje súdu,
z akého dôvodu nemala byť sporná faktúra uhradená, že tá bola dodatočne vypustená zo žiadosti o
nenávratný finančný príspevok atď.. Poukázal na skutočnosť, že podľa bodu 7.1 a 7.2 písomne uzavretej
ZoD bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela
20.000,- eur s DPH. V zmluve sa neuvádza, z akých finančných prostriedkov má byť cena uhradená

a preto je právne irelevantné skúmať, z akých zdrojov mala byť táto cena zaplatená, ani to, či žiadosť
o refundáciu podala oprávnená osoba, či pri zadávaní došlo ku chybe alebo nie, pretože toto pre
predmet sporu je právne bezvýznamné. Žalovaný sa snaží svojimi vyjadreniami odpútať pozornosť
súdu od podstatných okolnosti prípadu a argumentuje a predkladá rôzne žiadosti a ich prílohy, ktoré s
predmetom sporu nemajú nič spoločné. Podstatné však je, že dielo bolo vykonané žalobcom v súlade

so zmluvou. Toto bolo odovzdané žalobcom žalovanému osobe podľa dovtedajšej praxe oprávnenej
na prevzatie diela dňa 18.10.2010. Žalobca vystavil faktúru 010/2010 a tá bola doručená Obecnému
úradu Lomnička, ktorý ju opatril podacou pečiatkou a zaevidoval pod č. 160/2010 zo dňa 18.10.2010.
Žalovaný konajúc prostredníctvom starostky obce písomne uznal dlh voči žalobcovi čo do výšky a do
dôvodu písomným uznaním záväzku zo dňa 06.05.2014, pričom v tento deň žalovaný opäť konajúc

prostredníctvom starostky obce podpísal aj odsúhlasenie pohľadávok a uznanie záväzkov, čo zakladá
domnienkuexistenciedlhuvčasejehouznania.Žalovanýkonajúcprostredníctvomstarostkynarokovaní
v Advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu túto pohľadávku žalobcu uznal, nespochybňoval,
žiadal o splátkový kalendár a možnosť prerokovania na obecnom zastupiteľstve. Žalovaný spornúfaktúru nikdy žalobcovi nevrátil ako nedôvodnú, nikdy ju nespochybnil a spochybňovať ju začal až
prostredníctvom svojho právneho zástupcu po podaní žaloby.
V závere poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o dielo a

dodatok k nej zo dňa 02.11.2009, pričom dielo bolo riadne vykonané, odovzdané a prevzaté podľa jeho
názoru oprávnenou osobou a vystavená faktúra. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tri okolnosti.
V prvom rade, že sporná faktúra je zaevidovaná na Obecnom úrade Lomnička pod interným číslom
160/2010 opatrená podacou pečiatkou obce. Následne bolo podpísané uznanie záväzku zo strany
štatutárneho orgánu obce, teda starostky obce zo dňa 06.05.2010 a zmysel uznania spočíval v tom,

že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa posilňuje
právna domnienka existencie záväzku v čase uznania a v súdnom spore sa posilňuje pozícia veriteľa,
keďže veriteľ vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku ani skutočnosť, či uznaný záväzok trval v čase,
keď k uznaniu došlo. Má zato, že všetky listiny doložené pr. zástupcom žalovaného dňa 07.02.2018 do
súdneho spisu odvolávajúc sa na rôzne projekty, žiadosti, platby atď. nemajú s predmetom sporu nič
spoločné. Takisto je to aj výpoveď p. V. ako nepodstatná, keďže je tu prezumpcia, teda domnienka, že

záväzok v čase uznania trval a žalobca nemusí vznik záväzku nijakým spôsobom preukazovať. Napokon
aj odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 06.05.2010 podpísané starostkou obce a nie p. V. je relevantným
dôkazom o existencii záväzku. Pokiaľ ide o konanie p. V., zotrval na stanovisku, že jej konanie možno
považovať za prekročenie rozsahu plnomocenstva v súlade s ust. § 33 ods. 2 OZ zo dňa 02.03.2010,
ktoré bolo určené na všetky právne úkony súvisiace s projektmi, resp. rekonštrukciou ZŠ. V zmluve o

dielo nebola zakotvená klauzula, ktorá by ukladala povinnosť žalovanému ako objednávateľovi uhradiť
cenu diela z projektu z nenávratného finančného príspevku a takáto povinnosť sa výlučne vzťahuje na
žalovaného. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd jeho žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu.

11. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo

k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo dňa 02.11.2009 písomne a všetky zmeny v zmysle záverečných
ustanovení zmluvy musia byť vyhotovené písomne. Ako osoba oprávnená konať vo veci tejto zmluvy
bol oprávnený vtedajší starosta obce R. C.. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť, aby obec bola udelila
akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe okrem vtedajšieho starostu obce a nemôže ňou byť p. V.,
pretože tejto obec neudelila plnú moc, ktorá by súvisela s oprávnením konať za obec v súvislosti s

touto zmluvou. Keďže p. V. nebola udelená žiadna plná moc, tak nemohlo dôjsť ani k prekročeniu
rozsahu plnomocenstva, keďže také jej udelené nebolo. V zmysle samotnej zmluvy bolo dohodnuté,
že právo na fakturáciu ceny diela vzniká odovzdaním diela a následne od toho sa odvíja aj splatnosť
ceny diela. On od začiatku vzniku sporu poukazuje na to, že žalovanému žiadnym spôsobom nebolo
dielo odovzdané a žalovaný nedisponuje žiadnym dokladom, aby ku odovzdaniu diela bolo došlo a v

zmysle uvedeného potom žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok na zaplatenie ceny diela, ani v
zmysle ObZ, ani podľa znenia samotnej zmluvy. Teda Obec Lomnička dielo neprevzala, z čoho vyplýva,
že v čase uznania záväzku záväzok neexistoval. Pokiaľ ide o obsah listiny označenej ako uznanie
dlhu, resp. uznanie záväzku a odsúhlasenie pohľadávok, je toho názoru, že ak záväzok neexistoval,
čo je prípad žalovaného, tak také uznanie je právne irelevantné a nemá následky predpokladané

zákonnom. Samotné uznanie záväzku nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku existencie záväzku. Ani
samotný žalobca nebol presvedčený o dôvodnosti a nespornosti svojej pohľadávky, keď ešte do roku
2016 tak, ako to doložil do súdneho spisu neuvádzal v súvahách za roky 2010 až 2016 spornú faktúru, na
základektorejsiuplatňujenárokvtomtokonaní.PodrobnesavyjadrilkustanoviskusvedkyneT..V.,ktorá
poukazovala na dôvody vyhotovenia projektu žalobcom, spôsob uplatňovania finančných príspevkov,

spôsob kontroly, účtovania atď., pričom hneď v úvode spochybnil jej výpoveď, ako aj predložené listinné
dôkazy za nevierohodné, pretože svedkyňa podala voči žalovanému viacero žalôb, ktoré sú predmetom
viacerých konaní týkajúcich sa neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky atď. a napokon aj ona sama
pokiaľideospornúfaktúru,takjunepojaladožiadostioposkytnutienenávratnéhofinančnéhopríspevku,
resp. túto po opakovanej žiadosti z projektu vypustila.

V závere poukázal opätovne na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná zmluva,
ktorá jasne stanovovala práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca žalovanému dielo neodovzdal
a nevyhotovil v súlade so zmluvou ani so zákonom a preto ani nevznikol nárok uplatňovať si ho v
tomto konaní. Keďže zmluva bola uzavretá v písomnej forme, tak všetky zmeny a dodatky mali byť
v zmysle zákona vykonávané písomne. V zmluve bolo deklarované jasne, kto je oprávnený konať v

technických veciach za obec, že ním bol starosta, ale v žiadnom prípade nie p. V.. Žalobca netvrdil,
ani nepreukázal, žeby mu samotná žalovaná odovzdala, či preukázala akúkoľvek plnú moc, z ktorej by
mohol vyvodiť, že p. V. je oprávnená vykonávať úkony v zmysle zmluvy o dielo za obec. Jej konanie
považuje za nedôveryhodné tak, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Existuje tu síce písomnéuznanie záväzku, ale toto síce oslabuje alebo posilňuje postavenie veriteľa zo zmluvného vzťahu, ktorý
je predmetom uznania, ale doložil právne stanovisko aj judikatúru, v zmysle ktorej aj záväzok ako taký,
resp. uznanie záväzku nespôsobuje alebo nemá za následok vznik tohto záväzku, čiže záväzok musí

najprv trvať, aby mohol byť následne uznaný. V konaní však spochybňuje vznik záväzku žalobcu a má
zato, že je spochybnený. V konaní vyvrátili skutočnosť, žeby žalobca ako zhotoviteľ vykonal dielo v
súlade so zmluvou, resp. so zákonom. Pokiaľ dielo nevykonal riadne, teda neodovzdal ho žalovanému,
tak nemohol vzniknúť záväzok a tým pádom samotné uznanie podľa jeho názoru nemá právny význam.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že p. V. prekročila rozsah svojich oprávnení, nemožno s takýmto tvrdením súhlasiť

ani s aplikáciou ustanovenia § 33 OZ, pretože na tento právny vzťah neexistovala žiadna písomná plná
moc udelená žalovaným menovanej a teda keďže žalovaný neudelil plnú moc p. V., tak nemohlo logicky
dôjsť ani k jej prekročeniu. Preto aplikácia ustanovenia § 33 OZ je v tomto prípade neaplikovateľná.
Taktiež opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca ani sporný záväzok riadne neúčtoval, čo doložil
účtovnými dokladmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ani žalobca si nebol nijakým spôsobom istý
svojim nárokom a po celú dobu ho ani neviedol vo svojom účtovníctve. Teda nárok žalobcu voči

žalovanému, ktorý si uplatňuje v tomto konaní nie je daný, nevznikol a preto žiadal, aby súd z toho
dôvodu žalobu zamietol a v prípade úspechu priznal žalovanému trovy konania.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a
zákonný.

13. Predmetom sporu je zaplatenie ceny diela na základe uznania záväzku žalovaného.

14. V zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva
je obec.

16. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

18. Podľa ustálenej judikatúry (rovnaká právna úprava), pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie záväzku

ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú
čiastku, potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok
spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.05.2007, sp.

zn. 32Odo 929/2005.

19. K otázke uznania záväzku žalovaným listom zo dňa 06.05.2014 súd uvádza, že v podnikateľských
vzťahochjeposudzovanienásledkovtohtouznaniaodlišnéakovovzťahochnepodnikateľských,nakoľko
úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je komplexná a nedochádza k subsidiárnej aplikácii

úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že uznanie
záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore
posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda, či došlo
uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok
trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený

alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z
veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku
stračí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. K
tomuto písomnému uznaniu v prejednávanej veci preukázateľne došlo práve listom zo dňa 06.05.2014,avšak žalovaný namietal, že nemohlo ísť o uznanie z dôvodu, že záväzok v čase uznania neexistoval. V
tejto súvislosti súd uvádza, že § 323 ods. 1 ObZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť
o záväzok „určitý“, t.j., že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon

neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel
od Občianskeho zákonníka výsledne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou.
Pokiaľ je teda záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom ak nie je rozsah
uznania nijako obmedzený, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola
uvedená jeho výška. Prvá čase prvej vety § 323 ods. 1 ObZ obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku

na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom.

20. Žalovaný sa v tomto konaní prostredníctvom právneho zástupcu bránil tým, že žalobca nevyhotovil
a neodovzdal predmet diela v zmysle písomne uzavretej zmluvy a v čase uznania teda záväzok
neexistoval.

21. Opakom tvrdenia o údajnej neexistencii záväzku sú listinné dôkazy, ktoré doložila žalujúca strana o
tom, že v čase uznania záväzku bolo dielo zhotovené v súlade so zmluvou o dielo a žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela v zmysle § 546 ObZ. Strany sporu si v zmysle čl. 7.5
dohodli, že „...splatnosť faktúr bude do 90-tich kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia a objednávateľ
podpisom prevzatia faktúry potvrdí zároveň aj prevzatie predmetu tohto dodatku k zmluve o dielo bez

vád a nedorobkov“. V súlade s týmto zmluvným dojednaním žalobca odovzdal žalovanému osobne
spornú faktúru č. 010/2010 na žalovanú sumu, ktorá je opatrená pečiatkou obecného úradu a prijatá
dňa 18.10.2010, zaevidovaná pod poradovým číslom 160/2010 a toho istého dňa opatrená pečiatkou
predbežnej finančnej kontroly. Z textu uvedenej faktúry je zrejmé, že žalobca fakturuje žalovanému
na základe dodatku k zmluve o dielo zo dňa 02.11.2009 žalovanú sumu a predmetom fakturácie je

vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, rekonštrukciu ZŠ.

22. Ďalším dôkazom prevzatia diela je citácia v bode I. uznania záväzku zo dňa 06.05.2014, v ktorom
sa konštatuje, že „...na základe zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2008 a jej dodatkov
veriteľ vykonal pre dlžníka projektové práce na projekte a následne viacnásobné zmeny na predmetom

projekte pre realizáciu stavby „rekonštrukcia MŠ, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične
s učebnicami praktického vyučovania“. Vykonané práce dlžník prevzal, čoho potvrdením sú podpisy
štatutára a pečiatkou potvrdená faktúra č. 010/2010 zo dňa 15.10.2010 na sumu 20.200,- eur s DPH
a faktúra č. 006/2011 zo dňa 16.06.2011 na sumu 20.369,75 eur s DPH“. Teda vychádzajúc z takto
formulovaného uznania záväzku a predovšetkým z druhej vety odseku 1 je zrejmé, že dlžník vykonané

práce prevzal tak, ako sa to konštatuje v tomto uznaní, ktoré za obec podpísala osobne starostka obce
T. C. a opatrené je okrúhlou pečiatkou zo dňa 06.05.2014. Týmto právnym úkonom obec opätovne
s odstupom cca 4 rokov prejavila vôľu v bode II. písomného uznania dlžnú sumu veriteľovi zaplatiť
na jeho účet a veriteľ v bode III. druhá veta sa zaviazal ku neuplatňovaniu úrokov z omeškania, ak
predmetný záväzok do 3 mesiacov odo dňa podpisu tohto uznania dlžník uhradí. Teda ani s odstupom

času dlžník nemal pochybnosti o dôvodnosti a opodstatnenosti žalobcom uplatňovanej ceny diela za
vykonané práce a ani vtedy nenamietal skutočnosť, že mu dielo nebolo odovzdané a nemal povinnosť
zaň zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu.

23. Vzhľadom na tieto dôkazy súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobca splnil si zmluvne dohodnutú

povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy o dielo, toto vyhotovil, odovzdal a nie je dôležité, kedy
a akým spôsobom sa dielo dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, či to bolo v ružovej krabici tak,
ako to uviedla starostka vo svojej výpovedi alebo bolo súčasťou žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku, prípadne inak, ale rozhodujúca je skutočnosť, že samotná starostka obce ako
štatutár prehlásila uznanie záväzku i odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov zo dňa 06.05.2014, že

pohľadávku žalobcu obec uznáva v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Teda z týchto dôkazov je
jednoznačnéanesporné,žezáväzokžalovanéhovčasejehouznaniatrvalatvrdeniaprávnehozástupcu
žalovaného produkované v priebehu tohto konania sú právne bezvýznamné.

24. Takisto súd nepovažuje za dôležité v tomto konaní sa zaoberať, či T.. V. bola oprávnenou osobou

konať za obec a či svoje oprávnenie prekročila alebo nie, pretože súd považuje právny úkon uznania a
odsúhlasenia za vierohodný, nespochybniteľný a na základe neho nárok žalobcu za zákonný a dôvodný.25. Tieto dôkazy vyvracajú aj tvrdenie svedka P. T., že na obci takýto projekt nenašiel a pokiaľ ide o
overenie plnej moci T.. V., toto nepodliehalo overeniu v knihe overených podpisov obcou, ale uznesením
obecného zastupiteľstva.

26. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

27. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

29. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

31. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z
omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá
toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do

omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na
úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako
zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 20.200,- eur.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore

v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie

začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.