Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pribulová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116220883.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., IČO: 45 684 618, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: C.
S. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I.. D. XXXX/XX, P., o zaplatenie sumy 81,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 42,08 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa20.09.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa20.09.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,68 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 81,68 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od

pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na
základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov
dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby
a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby

spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo 903178417, 911920021. Na
základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu
žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu
riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry,
ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K
dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného zostáva suma vo výške 81,68 eura, doklad č. 7309460154,
splatná dňa 25.09.2013. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej

zákonnej výške 5 % p.a.. Ako dôkazy žalobca predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2015, faktúru č. 7309460154, Súhlas so spracúvaním údajov Účastníka na marketingové účely
zo dňa 29.06.2012, Identifikačné údaje Účastníka zo dňa 29.06.2012, Overenie totožnosti Účastníka
pri uzatváraní zmluvných dokumentov, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa26.06.2012, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 10.08.2005, Dohodu o zmene Zmluvy o pripojení
zo dňa 03.06.2005 a 21.02.2006, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet,
Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014, Faktúru č. 3307203510 a

č. 3307628322, Súhlas so spracúvaním údajov Účastníka na marketingové účely zo dňa 26.06.2012,
Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.06.2012, Zmluvu o pripojení zo dňa
23.02.2005, Žiadosť Účastníka o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.02.2013,
Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 26.09.2008.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/89/2016-31 zo dňa
16.04.2018. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením
č.k. 11Csp/89/2016-49 zo dňa 21.06.2018 zrušil.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy

neoznačil.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, pričom žalovanému boli následne vyúčtované
tieto služby faktúrou č. 7309460154 na sumu 81,68 eura so splatnosťou dňa 25.09.2013. Právny
predchodca žalobcu postúpil predmetné pohľadávky na spoločnosť žalobcu.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

12. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení),
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecnépodmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť

aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z časti dôvodná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej právnemu

predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby,
ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote
splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je v konaní
aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické

komunikačné služby vyúčtované vyššie citovanou faktúrou v sume 42,08 eura za dôvodný, a preto mu
vo výroku I. rozsudku vyhovel. Žalobcovi tak súd priznal z faktúry č. 7309460154 sumu 42,08 eura.

19. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrou nesplnil, dostal sa s plnením do
omeškania nasledujúci deň po splatnosti faktúry a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj

úrok z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Vychádzajúc z
uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba ECB bola v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50% (t.j. 0,50% + 5). Nakoľko si

však žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške 5% ročne, súd mu v tejto výške úrok z omeškania
priznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.

20. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

21. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného,
určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby s príslušenstvom uplatnil aj nárok na
zaplatenie poplatku za prerušenie služby-neplatenie vo výške 2x 16,50 eura + DPH, spolu 2x 19,80
eura, t.j. 39,60 eura.

23. V prípade uplatnených poplatkov za prerušenie služby-neplatenie, okrem toho, že žalobca ani
nepreukázal vykonanie týchto úkonov, ktoré sú spoplatňované, nepreukázal ani, že by takéto poplatky
z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Ak
boli predmetné poplatky súčasťou cenníka právneho predchodcu žalobcu, žalobca nepreukázal, žetento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanému pri podpise
zmluvy odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Nie je pritom možné, aby sa
cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Poctivému prístupu

poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo
v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho
neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné
ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič
takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie

uvedených poplatkov. Zároveň, prerušenie služby nemožno ani považovať za službu, a už vôbec nie za
službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorú by bol žalovaný povinný platiť. Z
povahy prerušenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že prerušením poskytovaných služieb sa
zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj
určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Súd tiež dodáva, že právny
predchodca žalobcu si týmto spôsobom (poplatkami) účtuje v podstate sankcie - paušálne náhrady

charakterovo podobné zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú prípadne uvedené len v cenníku
bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy
obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje prejav vôle žalovaného (§ 544
ods. 2 OZ).

24. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku zamietol žalobu v časti uplatňovaných
poplatkov za prerušenie služby-neplatenie vo výške 2x 19,80 eura (16,50 eura + 3,30 eura DPH).
Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie uvedených poplatkov, nemohol sa žalovaný ani dostať do
omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania z uvedenej sumy, a
preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.

25. V súvislosti s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súd uvádza nasledovné: Súd vo veci
postupoval podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup, pričom je iba na
rozhodnutí súdu, či takýto postup zvolí (prípadný súhlas či nesúhlas strán nie je podstatný). Nová právna
úprava v ustanovení § 150 ods. 1 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej

nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom
alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie
civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na

preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri
svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy
súd rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je
možné prihliadať. V nadväznosti na to, súd skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním

zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate
veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd
rozhodujevsporovomkonaníovládanomzásadoukontradiktórnosti,mábyťvýsledkomdôkaznejaktivity
a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie

svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených
dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 81,68 eura s príslušenstvom priznaná suma 42,08 eura

s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 51,32% a hrubý úspech žalovaného 48,68%,
a teda úspech a neúspech oboch strán bol v konaní približne rovnaký. Súd preto v súlade s § 255
ods. 2 CSP vo výroku III. rozsudku žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd
pritom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/92/2016 zo dňa 30.03.2017,
podľa ktorého „pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 2%, v dôsledku čoho súd prvej inštancie

správne konštatoval takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu na obidvoch stranách a rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na
pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby
nastal prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala
ešte suma, opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť

o pomerne nepatrnú časť. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
prichádza do úvahy vtedy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký (porov. uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/47/2014).“ Obdobne uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v
uznesení sp.zn. 41Cob/359/2016 zo dňa 31.01.2017, a síce, že „je nesporné, že suma, v ktorej bolo
žalobe vyhovené predstavuje zo žalovanej sumy 48,71 % a suma, v ktorej bolo konanie zastavené,

predstavuje 51,29 %. Nakoľko žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, súd prvej inštancie mal
vo výroku o trovách konania túto skutočnosť zohľadniť v samotnom výroku o trovách konania. Z tohto
dôvodu mal postupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a mal zohľadniť pomer úspechu strán
konania. Nakoľko žalovaný má v konaní len nepatrný úspech, o nároku na náhradu trov konania mal
okresný súd rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.