Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JOLLY - CLUB, s.r.o., Podzámska
9, Nové Zámky, IČO: 36 550 159, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 19. 03. 2018 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 100462966/2018 zo dňa 28. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1.Dňa05.09.2012saužalobcuzačaladaňovákontroladanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie

január - december 2007, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a správca
dane požiadal žalobcu (ktorého zastupoval konateľ P. Y.) o predloženie dokladov potrebných k daňovej
kontrole, ktoré podľa potvrdenia o zapožičaní dokladov zo dňa 07. 09. 2012 v tento deň i predložil
(interné doklady mzdy, odberateľské a dodávateľské faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady,
evidencia dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia).

2. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom bola spísaná dňa 04. 10. 2012, na ktorom

správca dane vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil účtovné a iné doklady preukazujúce
hospodárske operácie a účtovné prípady v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (okrem
iného i vytlačené nefiškálne pokladničné doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou
EURO-XXXXZ., výrobné č. G., DKP XXXXXXXXXXXXXXXX, prehľad jej používania vo fiškálnom aj
nefiškálnom režime v jednotlivých dňoch, nefiškálne denné, resp. mesačné uzávierky pokladnice s
uvedením základu dane z pridanej hodnoty a dane z pridanej hodnoty a ďalšie).
3. Konateľ žalobcu dňa 12. 10. 2012 správcovi dane oznámil, že k účtovnému roku 2007 nemajú žiadne

nezaúčtované dodávateľské faktúry a ani nefiškálne pokladničné doklady z elektronickej registračnej
pokladnice, o čom bola dňa 12. 10. 2012 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.4. Dňa 12. 10. 2012 správca dane vydal oznámenie (doručené prítomnému konateľovi žalobcu v ten
istý deň) o určovaní dane podľa pomôcok, v ktorom žalobcovi oznámil, že určovanie dane z pridanej
hodnoty podľa pomôcok v zdaňovacích obdobiach január - december 2007 sa začne dňa 16. 10. 2012,

nakoľko nastali skutočnosti uvedené v ust. § 48 ods. 1 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pri určovaní
dane sa bude postupovať podľa ust. § 48 a ust. § 49 vyššie citovaného zákona.

5. S poukazom na uvedené bol dňa 15. 10. 2012 spísaný úradný záznam o ukončení daňovej kontroly

začatej u žalobcu dňa 05. 09. 2012 s dňom ukončenia 12. 10. 2012.

6. Dňa 29. 10. 2012 bol spísaný protokol o určovaní dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január
- december 2007 na dani z pridanej hodnoty, pričom pri zdaňovacom období máj 2007 je uvedený i
súpis pomôcok (okrem iného protokol zo dňa 31. 05. 2011 o výsledku zistenia z daňovej kontroly na
dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, ktorá bola ukončená prerokovaním

protokolu dňa 30. 06. 2011, dodatočný platobný výmer zo dňa 02. 02. 2012, rozhodnutie žalovaného
č. 1020504/1/524741/2012 zo dňa 30. 04. 2012 a pod bodom 4. až 44 protokolu sú uvedené jednotlivé
úkony správcu dane, resp. dôkazy vykonané v priebehu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007), účtovné a iné doklady, ktoré predložil žalobca v priebehu
daňovej kontroly a na základe ktorých správca dane určil daň podľa pomôcok.

V ďalšej časti protokolu o určení dane podľa pomôcok je uvedený postup správcu dane v priebehu
daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby v zdaňovacom období roku 2007. Počet všetkých
účteniek vytlačených pokladnicou v roku 2007 bol 67.642 kusov, z toho fiškálnych účteniek 32.230 kusov
a nefiškálnych 35.412 kusov. Správca dane znížil počet vydaných nefiškálnych účteniek v roku 2007 o

2.895 a ich počet upravil v každom mesačnom období o pomernú časť, t. j. 2895/12, čo znamená, že v
mesiacimáj2007nefiškálneúčtenkyvpočte2.719kusovznížilo241kusov.Celkovávýškavypočítaných
nefiškálnych tržieb za rok 2007 predstavuje 6.171.308,- Sk, z toho na nefiškálne tržby za tovar pripadá
2.077.969,- Sk a na nefiškálne tržby za vlastné výrobky pripadá 4.093.339,- Sk, pričom správca dane
vysvetlil postup a spôsob výpočtu týchto súm. Celkovú výšku nefiškálnych tržieb za zdaňovacie obdobie

máj 2007 za predaný tovar a služby určil sumou 515.545,- Sk (základ dane). K zdaňovaciemu obdobiu
máj 2007 správca dane uviedol v tabuľke ako NET sumu 552.369,6 eur + daň v sume 104.951,9 Sk,
t. j. sumu 657.321,5 Sk, počet všetkých účteniek 5.368 kusov, počet fiškálnych účteniek 2.625 kusov,
opravný režim, počet dokladov duplic. tlač. 20 kusov, počet vytlačených DS + MS 32 kusov, počet
nefiškálnych účteniek 2.691 kusov, počet nefiškálnych účteniek upravený o uznané nefiškálne účtenky

2.450 kusov, nefiškálne tržby - tovar 173.591,50 Sk, nefiškálne tržby - výroba 341.953,46 Sk, nefiškálne
tržby spolu v sume 515.545,- Sk (výška základu dane) a výška určenej dane 97.954,- Sk, t. j. 3.251,47
eur.

7. Žalobca podal k uvedenému protokolu (ktorý mu bol doručený dňa 13. 11. 2012 spolu s výzvou zo

dňa 30. 10. 2012 na vyjadrenie) vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2012, v ktorom s postupom správcu dane
nesúhlasil.

8. Rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2013 správca dane prerušil vyrubovacie konanie na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2007 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej

skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorým je vyrubovacie konanie na základe rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/17/2012-42 zo dňa 15. 11. 2012, ktoré sa týka daňovej kontroly na
dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Konanie je prerušené dňom 26. 03.
2013 do vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2007.

9. V podaní zo dňa 03. 03. 2014 správca dane oznámil žalobcovi, že dôvody na prerušenie konania
pominuli dňa 28. 02. 2014, kedy bolo vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007.

10. V dožiadaní zo dňa 08. 04. 2014 správca dane požiadal miestne príslušných správcov dane o
zaslanie fotokópií dokladov od daňových subjektov (Globtex s.r.o., N I K A, spol. s r.o., IJ STORM
s.r.o., MILSY a.s., L. G., DELTA s.r.o., LY - agri, s.r.o., METRO Cash & Carry SR s. r. o.), ktoré mali
byť v kontrolovanom zdaňovacom období január - december 2007 dodávateľmi žalobcu. Dožiadanísprávcovia dane v prípade dostupnosti daňových subjektov (N I K A, spol. s r.o., MILSY a. s., L. G.,
DELTA s.r.o., LY - agri, s.r.o., METRO Cash & Carry SR s. r. o.) listinné doklady zaslali.

11.Listinnédokladytýkajúcesažalobcupredložilisprávcovidaneiďalšídodávateliažalobcu:R.V.(ktorá
bola dňa 07. 07. 2014 a dňa 15. 10. 2014 správcom dane i vypočutá, o čom bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní, pričom právny zástupca žalobcu bol o výsluchu upovedomený) a KOLAGREX Int.,
spol. s r.o. (štatutárny zástupca spoločnosti bol dňa 07. 07. 2014 vypočutý, o čom bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní, pričom právny zástupca žalobcu bol o výsluchu upovedomený).

12. Dňa 25. 04. 2014 a 04. 12. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s právnym zástupcom
žalobcu v daňovom konaní za účelom oboznámenia o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 29.
10. 2012.

13. V podaní zo dňa 05. 01. 2015 podal právny zástupca žalobcu vyjadrenie k zápisnici zo dňa 04. 12.
2014.

14.Dňa19.02.2015bolaspísanázápisnicaoústnompojednávaní,naktorombolisprávnymzástupcom
žalobcu prerokované pripomienky a dôkazy k protokolu zo dňa 29. 10. 2012.

15. Na základe vyššie uvedených dokladov ako i dokladov predložených, resp. správcom dane
zadovážených pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, vydal
správca dane rozhodnutie č. 9412401/5/412494/2014 dňa 25. 02. 2015, ktorým žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel tejto dane v sume 3.247,79 eur za zdaňovacie obdobie máj 2007

(daň vyrubená v daňovom priznaní žalobcu podanom dňa 25. 06. 2007 v sume 24.451,- Sk, daň zistená
správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 122.294,- Sk, rozdiel dane v sume 97.843,- Sk, t. j.
3.247,79 eur).

V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane okrem iného uviedol i súpis pomôcok, (protokol zo dňa

31. 05. 2011 o výsledku zistenia z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2007, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 30. 06. 2011, dodatočný platobný
výmer zo dňa 02. 02. 2012, rozhodnutie žalovaného č. 1020504/1/524741/2012 zo dňa 30. 04. 2012
a pod bodom 4/ až 44/ sú uvedené jednotlivé úkony správcu dane, resp. dôkazy vykonané v priebehu
daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007), účtovné a iné

doklady, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly a na základe ktorých správca dane určil
daň podľa pomôcok.

Taktiež poukázal na poskytnutie odbornej pomoci zo strany spoločnosti ELCOM, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Prešov, na výpovede svedkov, výpovede konateľov spoločnosti žalobcu, na základe čoho

bolo zistené, že žalobca používal elektronickú registračnú pokladnicu aj tzv. tréningovom režime, kedy
nie je tržba evidovaná a nedochádza k evidencii výstupov na kontrolnú pásku (pokiaľ si ju daňový subjekt
nenastaví tak, aby sa tlačili na pásku). Pri kontrole knihy pokladnice a tržieb bolo zistené, že boli voľne
vložené doklady evidované v nefiškálnom režime v konkrétnych dňoch mesiaca máj 2007 a boli zistené
i doklady evidované vo fiškálnom režime, ale opravný režim bol vyhotovený v nefiškálnom režime, čo

je ďalší dôkaz o používaní pokladnice v nefiškálnom režime. Posledné fiškálne účtenky boli vystavené
prevažne v popoludňajších hodinách, resp. v skorých večerných hodinách a pokračovalo sa tlačením
nefiškálnych účteniek, okrem iného i v mesiaci máj 2007 (a to nielen v dňoch 04., 05., 09., 10., 14.,
18., 19., 20. a 30. 05. 2007) a že denné uzávierky boli vyhotovené v neskorých večerných hodinách,
resp. po uzavretí prevádzky, pričom podľa kontrolných pások bolo zistené, že počet všetkých účteniek

prevyšuje počet fiškálnych účteniek. Žalobca pripustil, že niektorí jeho čašníci mohli nesprávne používať
pokladnicu aj v tréningovom režime.

Správca dane poukázal na zápisnicu zo dňa 04. 10. 2012 o ústnom pojednávaní so žalobcom, na
ktorom správca dane vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil účtovné a iné doklady preukazujúce

hospodárske operácie a účtovné prípady v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (okrem
iného i vytlačené nefiškálne pokladničné doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou
EURO-XXXXZ., výrobné č. G., DKP XXXXXXXXXXXXXXXX, prehľad jej používania vo fiškálnom aj
nefiškálnom režime v jednotlivých dňoch, nefiškálne denné, resp. mesačné uzávierky pokladnice aďalšie).Konštatoval,ževdôsledkunepredloženiatýchtodokladovnemožnodaňsprávnezistiťasprávca
dane bol oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žaloba odvolanie zo dňa 02. 03. 2015.

16. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 22. 05. 2015 tak, že rozhodnutím č.
1100304/1/215066/2015 vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 02. 2015 potvrdil.

17. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 23. 06. 2015 proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného
zo dňa 22. 05. 2015 sa začalo na tunajšom súde súdne konanie pod sp. zn. 11S/102/2015 a Krajský
súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/102/2015-49 zo dňa 07. 09. 2016 podľa ust. § 191 ods. 2 písm. f/
SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/215066/2015 zo dňa 22. 05. 2015 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Dôvodom takého rozhodnutia bolo zistenie, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ žalobou napadnutého rozhodnutia v tom čase nemal oporu v predloženom administratívnom

spise, nakoľko daňové orgány (správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 02. 2015 a žalovaný
v rozhodnutí zo dňa 22. 05. 2015) považovali za pomôcky pri určovaní dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2007 i svoje rozhodnutia týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby za rok
2007 (rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 02. 2012 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 04. 2012),
ktoré boli rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 26S/17/2012-42 zo dňa 15. 11. 2012 zrušené, a teda v čase

rozhodovania daňových orgánov (správcu dane dňa 25. 02. 2015 a žalovaného dňa 22. 05. 2015) o dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 neexistovali, v dôsledku čoho ich nebolo možné
použiť ako pomôcky.

18. Následne (po vydaní rozsudku č. k. 11S/102/2015-49 zo dňa 07. 09. 2016) žalovaný rozhodnutím zo

dňa 20. 10. 2016 prerušil konanie vo veci odvolania žalobcu pri rozhodnutiu správcu dane, t. j. Daňového
úradu Nitra zo dňa 25. 02. 2015 (ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 3.247,79 eur) z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia s tým, že konanie bude pokračovať potom ako žalovaný získa
podklady pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - december 2007.

19. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11/
S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017, ktorým tunajší súd zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu
žalovaného č. 619484/2016 zo dňa 03. 05. 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
130523/2016 zo dňa 08. 02. 2016. Týmto rozhodnutím správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 9.591,38 eur.

20. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11/S/133/2016-62 zo dňa 04. 10.
2017 (právoplatnosť nadobudol podľa vyznačenia dňa 25. 01. 2018, čo súd zistil z pripojeného súdneho
spisu zn. 11S/133/2016), ktorý sa týkal konania vo veci dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie roku 2007, žalovaný pokračoval v konaní (čo oznámil právnemu zástupcovi žalobcu v podaní
zo dňa 17. 01. 2018) a vydal rozhodnutie č. 100462966/2018 zo dňa 28. 02. 2018, ktorým opätovne
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9412401/5/412494/2015 zo dňa 25. 02. 2015 (15. bod
tohto rozsudku). Týmto rozhodnutím správca dane žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
vyrubil rozdiel tejto dane v sume 3.247,79 eur za zdaňovacie obdobie máj 2007 (daň vyrubená v

daňovom priznaní žalobcu podanom dňa 25. 06. 2007 v sume 24.451,- Sk, daň zistená správcom dane
vo vyrubovacom konaní v sume 122.294,- Sk, rozdiel dane v sume 97.843,- Sk, t. j. 3.247,79 eur).

Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 02. 2018 (žalobou napadnuté rozhodnutie v tomto súdnom konaní)
nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 09. 03. 2018 a týmto dňom bolo ukončené daňové

konanie týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007.

21. Žalovaný spolu s administratívnym spisom týkajúcim sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2007 predložil súdu i administratívny spis týkajúci sa daňovej kontroly dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, súčasťou ktorého je i rozhodnutie správcu

dane zo dňa 08. 02. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 9.591,38 eur a rozhodnutie žalovaného č. 619484/2016 zo dňa
03. 05. 2016 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 05. 2016), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane zo dňa 08. 02. 2016. Týmto bolo právoplatne skončené konanie vo veci dane z príjmovprávnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2007. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11/
S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017 bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č.
619484/2016 zo dňa 03. 05. 2016.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

22. Žalobou napadnuté rozhodnutie č. 100462966/2018 zo dňa 28. 02. 2018, týkajúce sa dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007, žalovaný odôvodnil okrem iného i tým, že u žalobcu bola
najskôr vykonaná kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, ktorá bola
ukončená prerokovaním protokolu zo dňa 31. 05. 2011 a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal
dodatočný platobný výmer dňa 02. 02. 2012 (druhý v poradí), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby v sume 9.591,38 eur. Žalovaný uvedené rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo

dňa 30. 04. 2012 (druhé v poradí).

Správcadanevpriebehutejtodaňovejkontrolyzistil,žežalobcavroku2007 používalnaevidenciutržieb
elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej „ERP“) EURO-2500TX. Správca dane požiadal spoločnosť
ELCOM, spoločnosť s ručením obmedzeným, Prešov ako výrobcu uvedenej ERP o poskytnutie

informácií, pričom na ich základe a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca vydával z
ERP fiškálne aj nefiškálne doklady (účtenky), teda používal ju aj v tzv. „tréningovom režime“ (kedy sa
tržba neeviduje, nedochádza k evidencii výstupov na kontrolnú pásku). Postup správcu dane pri výpočte
nefiškálnych tržieb vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 02.
2018, pričom celková výška nefiškálnych tržieb za rok 2007 predstavovala sumu 6.171.308,- Sk, z toho

pripadánanefiškálnetržbyzatovarsuma2.077.069,-Skananefiškálnetržbyzavlastnévýrobkypripadá
suma 4.093.339,- Sk. Výška nákladov za rok 2007 na dosiahnutie nefiškálnej tržby bola vypočítaná
na sumu 3.855.981,- Sk. Vo vyrubovacom konaní dane z príjmov právnickej osoby žalobca predložil
za rok 2007 dodávateľské a odberateľské faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a knihy
pokladnice. Ostatné požadované doklady nepredložil s odôvodnením, že ich už nearchivuje. Žalovaný

poukázal na ust. § 36 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého je žalobca ako daňový subjekt povinný uchovávať záložné pásky z elektronickej
registračnej pokladnice do dňa zániku práva vyrubiť daň, a preto správca dane opakovane vyzýval
žalobcu na predloženie zálohových pások, cenových kalkulácií, rozpisov denného menu a jedálnych
lístkov za rok 2007.

Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007 začal správca dane na základe oznámenia zo dňa 01. 08. 2012 daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2007. Dňa 04. 10. 2012
sa konalo pojednávanie za účasti konateľa žalobcu, ktorý bol vyzvaný na predloženie účtovných a iných

dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady (okrem iného i vytlačené nefiškálne
pokladničné doklady vyhotovené konkrétnou elektronickou registračnou pokladnicou EURO-2500TX).
Žalobca žiadané doklady nepredložil a dňa 12. 10. 2012 sa jeho konateľ vyjadril, že nemá žiadne
nezaúčtované dodávateľské faktúry a ani nefiškálne daňové pokladničné doklady z ERP. Následne
správca dane doručil žalobcovi oznámenie zo dňa 12. 10. 2012 o určení dane z pridanej hodnoty podľa

pomôcok.

O výsledku určenia dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok správca dane spísal dňa 29. 10. 2012
protokol, v ktorom uviedol, aké pomôcky použil (protokol z kontroly dane z príjmov právnickej osoby za
rok 2007, zápisnice z pojednávaní ako i z výsluchu svedkov, vyjadrenia žalobcu, účtovné a iné doklady

predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly, evidencia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2007). V zdaňovacom období máj 2007 správca dane znížil nefiškálne
účtenky v počte 2.719 kusov o 241 kusov (počet 34.999 kusov vydaných nefiškálnych účteniek za rok
2007 správca dane znížil o 2.895 kusov). Celková výška nefiškálnych tržieb za predaný tovar a služby
bola v zdaňovacom období máj 2007 v sume 515.545,- Sk a k tomu prislúchajúca daň z pridanej hodnoty

predstavuje sumu 97.954,- Sk, čo je v prepočte 3.251,48 eur.

Vzhľadom na námietky žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty
správca dane uznal za zdaňovacie obdobie máj 2007 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnotyv sume 111,- Sk, čo znamená, že daň z pridanej hodnoty u žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie
je 97.843,- Sk, čo je po prepočte suma 3.247,79 eur. Správca dane tak prihliadol na ust. § 48 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
26S/17/2012-42zodňa15.11.2012bolozrušenéjehorozhodnutiezodňa30.04.2012akoirozhodnutie
správcu dane zo dňa 02. 02. 2012 (prvý odsek tohto bodu) týkajúce sa dane z príjmov právnickej

osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Následne
správca dane vydal dňa 28. 02. 2014 ďalšie rozhodnutie na dani z príjmov právnickej osoby za uvedené
zdaňovacie obdobie, ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 26. 05. 2014. Obe tieto rozhodnutia
boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/11/2014-32 zo dňa 25. 06. 2015 zrušené a vec bola
vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Ďalšie rozhodnutie vydal správca dane dňa 08. 02. 2016, ktorým
žalobcovi opätovne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 9.591,38 eur a žalovaný

toto rozhodnutie potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 03. 05. 2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
11S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 01. 2018, zamietol žalobu
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03. 05. 2016. Uvedené znamená, že bolo právoplatne
rozhodnuté o určení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 a o dôvodnosti
jej určenia podľa pomôcok.

Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 02. 2018 (žalobou napadnuté) bolo vydané až po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017 vo veci dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 a žalovaný v ňom reagoval i na
námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 02. 2015 (ktorým bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007), ktoré považoval za
totožné s námietkami, ktoré žalobca vzniesol v konaní o dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007.
Zdôraznil, že žalobca bezdôvodne, resp. účelovo zlikvidoval listinné dôkazy (skartácia dokladov z ERP)
s odôvodnením, že kontrolné pásky z ERP nebol povinný archivovať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na ust. § 36 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ako i na ust. § 69

ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je daňový subjekt povinný uchovávať účtovné
záznamy, ktoré sa týkajú daňového konania, do dňa zániku práva vyrubiť daň.

Uviedol, že žalobca namietal nesprávnosť postupu správcu dane a matematické nesprávnosti pri

výpočte základu dane, ale svoje tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi. Správca dane bol z toho
dôvodu oprávnený vychádzať zo stavu zistení uvedených v protokole z daňovej kontroly dane z príjmov
právnickejosoby,ktorýpoužilakodôkaz.Žalovanýpopísalpostupaspôsobvýpočtunefiškálnychtržiebs
tým, že pri výpočte nefiškálnych tržieb správca dane vychádzal z priemernej mesačnej tržby pripadajúcej
na jednu fiškálnu účtenku, ktorú vypočítal z údajov uvedených na denných uzávierkach ERP za príslušný

mesiac ako podiel čistých mesačných tržieb a počtu vydaných fiškálnych účteniek. Priemernú mesačnú
tržbunajednufiškálnuúčtenkusprávcadanevynásobilpočtomvydanýchnefiškálnychúčteniekvdanom
mesiaci upravenom o uznané nefiškálne účtenky, pričom takto zistenú nefiškálnu tržbu za daný mesiac
rozdelil na nefiškálnu tržbu za predaj tovaru a nefiškálnu tržbu za predaj vlastných výrobkov v rovnakom
pomere, ako je pomer tržieb z predaja tovaru, resp. vlastných výrobkov k celkovým tržbám uvedeným

vo výkaze ziskov a strát za obdobie roku 2007.

Správca dane zistil, že žalobca pri evidencii tržieb vystavoval z elektronickej registračnej pokladnice
fiškálne aj nefiškálne doklady (účtenky), a teda registračnú pokladnicu používal aj v tzv. tréningovom
režime, kedy sa tržba neeviduje a nedochádza k evidencii výstupov na kontrolnú pásku. Dôsledkom

toho bolo nepriznanie tržieb a tým aj daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty. Za účelom
preverenia konania žalobcu správca dane žiadal o predloženie dokladov (okrem iného i zálohových
pásiek, cenových kalkulácií, rozpisov denného menu a jedálnych lístkov za rok 2007), ktoré žalobca
nepredložil ani po opakovanej výzve s odôvodnením, že ich už nearchivuje alebo neuchováva, resp.
ich nepredložil s odôvodnením, že podľa ust. § 3 ods. 8 vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia

evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov platnom pre rok
2007 sa kontrolná páska uchováva po dobu troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola
vyhotovená a zálohovú pásku žalobca už skartoval (v tomto prípade však žalobca konal v rozpore so
zákonomč.431/2002Z.z.oúčtovníctvevzneníneskoršíchpredpisov).Zuvedenéhovyplýva,žeurčeniedane z pridanej hodnoty na základe pomôcok bolo oprávnené a v súlade s ust. § 48 ods. 1 písm. c/
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Žalovaný bol toho názoru, že o zákonnosti a oprávnenosti použitia pomôcok

pri určení dane z pridanej hodnoty u žalobcu nie sú pochybnosti, čo potvrdil i Krajský súd v Nitre vo
svojom rozsudku č. k. 11S/133/2016-62 a postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
je dôsledkom nesplnenia si povinností žalobcu v zákonom určenom rozsahu a v zákonom určených
lehotách.

V záverečnej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal spôsobmi výpočtu dane z pridanej hodnoty
tak, ako ich navrhol žalobca s tým, že k týmto spôsobom sa vyjadril správca dane v protokole z daňovej
kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007, ktorý použil ako pomôcku pri určovaní dane
z pridanej hodnoty. K návrhu žalobcu na zistenie porovnateľných údajov v obdobných prevádzkach
žalovaný uviedol, že správca dane vyzval žalobcu, aby uviedol, ktoré prevádzky boli v roku 2007
obdobné s jeho prevádzkou, a to návštevnosťou, polohou, veľkosťou prevádzky, ponukou jedál, ale

žalobca žiadnu podobnú prevádzku neuviedol. Pri výpočte nákladov k nefiškálnej tržbe správca dane
vychádzal z nákladov, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za rok 2007.
Žalovaný taktiež poukázal na to, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o určení dane podľa
pomôcok, tak odvolací orgán skúma dodržanie zákonných podmienok na použitie ust. § 48 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ak zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a
napadnuté rozhodnutie potvrdí. V predmetnej veci žalovaný zistil, že podmienky na postup podľa ust. §
48 vyššie citovaného zákona a jeho použitie boli dodržané a z toho dôvodu rozhodnutie správcu dane
týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 potvrdil ako vecne správne.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v žalobe

23. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 03. 2018 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia

žalovaného zo dňa 28. 02. 2018 ako i správcu dane zo dňa 25. 02. 2015.

Uviedol, že žalovaný rozhodoval postupom podľa ust. § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a daň určil
podľa pomôcok, pričom za pomôcky považoval výlučne výsledky zistení z daňovej kontroly na dani

z príjmov právnickej osoby za rok 2007. Žalobca pritom opakovane namietal nesprávnosť rozhodnutí
žalovaného vo veci týkajúcej sa dane z príjmov právnickej osoby za rok 2007 a vo vzťahu k poslednému
rozhodnutiu, ktoré sa týka dane z príjmov právnickej osoby podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku
tunajšieho súdu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/133/2016.

Základom pre dorubenie dane z pridanej hodnoty sú informácie a údaje pochádzajúce z kontroly dane z
príjmov právnických osôb za rok 2007, ktorá prebiehala u žalobcu a správca dane pri určení dane podľa
pomôcok vychádzal len zo záverov uvedenej kontroly, keď práve výsledky kontroly na dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2007 vrátane protokolu zo dňa 31. 05. 2011 použil ako pomôcky. Nezákonnosť
rozhodnutí o dani z príjmov za rok 2007 je základom nezákonnosti rozhodnutí, ktoré žalobca napáda

touto žalobou.

Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného žalobca namietal s poukazom na to, že žalovaný rozhodol o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty vychádzajúc zo zvýšeného hospodárskeho výsledku žalobcu,
ktorý mal žalovaný zistiť v priebehu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby. Žalovaný

zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 6.171.308,- Sk, ktorú sumu mal zistiť z nefiškálnych účteniek
vydaných žalobcom a z hodnôt, ktoré nevyplývali z daňovej kontroly, ale z odhadov žalovaného. Žalobca
od roku 2011 opakovane tvrdil, že všetky príjmy, ktoré reálne prijal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
riadne zdanil a spochybňoval závery správcu dane, poukazujúc na skutočnosť, že tieto závery nie
sú podopreté žiadnymi dôkazmi, z ktorých by vyrubená výška rozdielu dane z príjmov právnickej

osoby vyplývala. Taktiež spochybnil výpočty žalovaného a správcu dane, ktorými sa mal žalovaný
dopracovať k hospodárskemu výsledku a hlavne poukázal na skutočnosť, že závery žalovaného boli
nepresvedčivé a nenasvedčovali vykonanému dokazovaniu. Poukázal i na to, že žalovaný opakovane
žiadal od žalobcu doklady, ktoré jednoznačne už správca dane k dispozícii mal a táto skutočnosť vyplývaz protokolu o daňovej kontrole z roku 2011 a aj z celého administratívneho spisu žalovaného od začatia
daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby. Daňové orgány nevedeli na základe vykonaného
dokazovania zdôvodniť svoj záver v napadnutom rozhodnutí vo veci dane z príjmov právnickej osoby

a túto dôkaznú núdzu mienili subsumovať pod ustanovenia o určení dane podľa pomôcok tým, že k
takémuto spôsobu určenia dane pristúpil správca dane na základe toho, že žalobca mu nepredložil
doklady a nespolupracoval.

V konaní o dani z príjmov právnickej osoby žalobca namietal postup žalovaného, ktorý považoval za

nezákonný a mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval ust. § 48 a § 49 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov o určení dane z príjmov podľa pomôcok. Pomôcky, vymenované v rozhodnutí správcu dane
vo veci dane z príjmov právnickej osoby, nie sú pomôckami v tom zmysle, ktorý predpokladá vyššie
uvedené ustanovenie daňového poriadku. Správca dane síce tvrdil, že určoval daň podľa pomôcok,
ale v skutočnosti len vyhodnotil dôkazy získané v priebehu konania. Nezodpovedá skutočnosti, že tieto

listiny získal bez súčinnosti daňového subjektu, pretože zo samotného napadnutého rozhodnutia, ale aj
všetkých predchádzajúcich, vrátane protokolu z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby je
zrejmé, že žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré v konečnom dôsledku správca dane
v rámci svojich rozhodnutí vyhodnotil.

Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nevyplýva z neho skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zvýšiť
výsledok hospodárenia o sumu 6.171.308,- Sk bolo správne. Správnosť výpočtu zistení žalovaného nie
je možné preskúmať a matematicky skontrolovať, pretože žalovaný ako aj správca dane opakovane
vo svojich zisteniach používali na podporu svojich tvrdení abstraktné vyjadrenia, ktoré nie je možné
kvantifikovať. Postup žalovaného pri výpočte krátenej tržby je spochybniteľný už tým, že existuje

množstvo ďalších postupov, ktoré by sa dali pri takýchto úvahách žalovaného použiť a žalobca tým chcel
poukázať na to, že záver žalovaného je len určitým odhadom, ako by mohol výsledok hospodárenia
žalobcu vyzerať, keby sa vychádzalo z tých údajov, ktoré použil žalovaný. Ani jeden z údajov, ktoré
boli základom pre stanovenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby však nie je preukázaný, každý
jeden údaj je len odhadovaný alebo žalovaným predpokladaný, preto ani výsledné zistenia žalovaného

nemôžu byť akceptovateľné ako správne, preskúmateľné a zákonné. Žalobca tvrdil, že má k dispozícii
preukázateľné a porovnateľné údaje o tržbách z ďalších rokov, ale tieto tvrdenia žalobcu a ním
predkladané dôkazy správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu s odkazom na zmenu podmienok
na trhu.

Správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď účelovo využil pri určení
dane z príjmov právnickej osoby inštitút určenia dane podľa pomôcok na základe výzvy na predloženie
dokladov, ktoré preukázateľne už v rámci daňovej kontroly mal k dispozícii, pričom pokiaľ deklaroval
postup podľa ust. § 48 vyššie citovaného zákona, nevykonal žiadne úkony, ktoré by nasvedčovali snahe

získať čo najreálnejší obraz o výsledku hospodárenia žalobcu, naopak formálne podľa ust. § 48 tohto
zákonaopakovanehodnotilužskôrzískanédôkazyvrámcidaňovéhokonania.Rozhodnutiežalovaného
týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby neobsahuje odôvodnenie, ktoré by bolo súladné s ust. §
63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktoré by dávalo odpoveď na otázku spôsobu výpočtu rozdielu dane

deklarovaného žalovaným. Tento nedostatok má potom priamy vplyv na rozhodnutie žalovaného, ktoré
žalobca napáda touto žalobou.

Žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v súlade s ust. § 48 ods. 3 daňového poriadku a žiadnu z
tam vymenovaných pomôcok v konečnom dôsledku nepoužil ani v konaní týkajúcom sa dane z príjmov

právnickej osoby, ani v konaní týkajúcom sa rozhodnutia napadnutého touto žalobou, pričom nevysvetlil
ani dôvody nevyužitia aj ďalších pomôcok, ktoré mu zákon umožňuje použiť. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/83/2014.

Žalobca namietal, že pre určenie dane z príjmov právnickej osoby podľa pomôcok neboli splnené

podmienky a popieral, že by nebol poskytol žalovanému súčinnosť a na výzvu nepredložil ním
požadované doklady. Z toho dôvodu považuje výsledok konania vo veci dane z príjmov právnickej
osoby vrátanie rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 11S/133/2006 za nezákonný,
pričom pokiaľ tieto závery týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby žalovaný vzal za základ svojhorozhodnutia pre určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, tak žalobca má za to, že toto rozhodnutie
trpí rovnakými vadami. Podľa jeho názoru, základ dane ním uvedený v daňovom priznaní k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 je uvedený v správnej výške a rozhodnutia daňových

orgánov sú v rozpore s ust. § 3, § 24, § 48 daňového poriadku, nevychádzajú z výsledkov vykonaného
dokazovania a tvrdenia žalovaného, ktoré sú základom jeho rozhodnutia, neboli preukázané. Žalobca
splnil všetky formálne a materiálne predpoklady pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutia daňových orgánov za
nezákonné a navrhol ich zrušiť.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2018 k podanej žalobe navrhol, aby ju súd zamietol
ako nedôvodnú. Trval na výroku uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom
poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého spisu.
Uviedol, že správca dane bol oprávnený (inú možnosť nemal) určiť daň podľa pomôcok, pretože žalobca

mu pri daňovej kontrole vykonanej na dani z pridanej hodnoty nepredložil dôkazy, t. j. daňové a účtovné
doklady, z dôvodu ich likvidácie (skartácia, prívalové dažde). Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy
a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu výroku rozhodnutia žalovaného. Námietky žalobcu sú
totožné vo všetkých podaných žalobách, ktoré sa týkajú daňovej kontroly vykonanej na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2007. Tie isté skutočnosti žalobca v podstate

namietal i proti rozhodnutiu žalovaného.

Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 11S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017, ktorý sa týkal určenia dane
podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby konštatoval, že správca dane bol oprávnený určiť
daň podľa pomôcok a základ dane na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007, z ktorého správca

dane vychádzal pri určení dane z pridanej hodnoty, určil správne.
Z dôvodu určenia dane podľa pomôcok žalovaný v odvolacom konaní skúmal iba to, či správca dane
dodržal zákonné podmienky na použitie ust. § 48 daňového poriadku. Pri určení dane podľa pomôcok a
vypracovaní protokolu o určení dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január - december 2007 použil ako pomôcku protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej

na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007. Kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2007 vykonal správca dane u žalobcu potom, ako vykonal daňovú kontrolu
na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007.
Pri daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 prebehlo rozsiahle dokazovanie
a jeho výsledkom bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/133/2016-62, ktorým

súd potvrdil, že postup a závery správcu dane vyplývajúce z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 sú správne. Protokol z daňovej kontroly na dani z
príjmov právnickej osoby správca dane použil ako pomôcku pri daňovej kontrole na dani z pridanej
hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2007. Žalobca bezdôvodne, resp. účelovo zlikvidoval
listinné doklady (skartácia dokladov z ERP), pričom porušil ust. § 36 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.

z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ako i ust. § 69 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a sám seba tak obral o možnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti. Správca dane bol preto oprávnený
vychádzať zo stavu zistení uvedených v protokole z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby,
ktorý použil ako dôkaz.

Správca dane pri daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 zistil, že žalobca
vo svojej prevádzke vystavoval nefiškálne doklady z ERP (t. j. také, ktoré neboli zahrnuté do tržieb -
zdaniteľných príjmov). V priebehu tejto daňovej kontroly žalobca predložil daňové a účtovné doklady
(vrátane kontrolných pásiek z ERP, okrem časti kontrolných pásiek za obdobie január, február a máj

2007), správca dane ich preveril, vyhodnotil a použil ako dôkaz pri svojich záveroch. Následne však
žalobca tieto účtovné a daňové doklady, ktoré bol povinný uchovávať, zlikvidoval, resp. zoskartoval,
pričom bol povinný uchovávať ich minimálne do konca roku 2018, resp. v lehote na zánik práva
vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Správca dane bol oprávnený opakovane požadovať od žalobcu spornédoklady (napr. zálohové pásky z elektronickej registračnej pokladnice), a to z dôvodu ich opakovaného
preverovania za účelom správneho určenia dane z pridanej hodnoty. Žalobca požadované doklady
v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty nevedel predložiť, v dôsledku čoho správca dane

nemohol daň správne zistiť a prešiel z procesu daňovej kontroly na proces určenia dane podľa pomôcok.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že ust. § 48 ods. 3 daňového poriadku len príkladom uvádza listiny,
resp. doklady, ktoré môžu byť pomôckami. Ak bol žalobca toho názoru, že správca dane nesprávne zistil
základ dane a nesprávne určil daň na dani príjmov právnickej osoby za rok 2007, mal možnosť svoje

tvrdenia preukázať vo vyrubovacom konaní, resp. v odvolacích alebo súdnych konaniach, ktoré sa týkali
daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2007. Súdne konanie vo veci dane z príjmov
právnickej osoby bolo ukončené až rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11S/133/2016-62, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 01. 2018, pričom daňová kontrola sa začala dňa 01. 07. 2010 a žalobca mal
dostatočný časový priestor preukázať svoje tvrdenia, ale keďže si nesplnil dôkaznú povinnosť, správca
dane určil daň podľa pomôcok. Námietky žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane na dani z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 považoval žalovaný za právne irelevantné,
taktiež aj odvolávanie sa žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 8
Sžf/83/2014,pričomžalobcaaninavýzvusprávcudanenereagoval,nesplnilformálne,aleanimateriálne
predpoklady nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalobca
nebol ukrátený na svojich právach, pretože správca dane žalobcu viac ráz vyzýval na predloženie

relevantných dôkazov k svojim tvrdeniam. Relevantné dôkazy však žalobca nepredložil a nevyvrátil tak
závery správcu dane, ktorý bol potom oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

25. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 14. 08. 2018 uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a
zotrval na dôvodoch, pre ktoré považoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc

zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2018 (v neprítomnosti
žalovaného v zmysle ust. § 114 SSP) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 02. 2018
a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

27. Podľa § 3 ods. 1, 8 vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou

registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období,
subjekt vedie evidenciu tržieb na základe dennej a mesačnej uzávierky vyhotovenej pokladnicou
prostredníctvom denného a mesačného výkazu obratov (ďalej len "výkaz") osobitne za každú
pokladnicu.
Kniha pokladnice a výkaz sa uchovávajú po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom

boli vyhotovené; kontrolná páska sa uchováva po dobu troch rokov od konca kalendárneho roku, v
ktorom bola vyhotovená.

28. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účinnom do
31. 12. 2007, účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého

účtovníctva (§ 9).
Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,

d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len "účtovné prípady").

Podľa § 3 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v

období,sktorýmčasovoavecnesúvisia(ďalejlen"účtovnéobdobie").Aktútozásadunemožnododržať,
účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje
účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo
na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom

období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.

Podľa § 4 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu
účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom
informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu
sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len

účtovnými záznamami.
Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán,
inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy
sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len "súhrnné
účtovné záznamy"). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady
účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na

základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a
ostatných osobitných predpisov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných
knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú
závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne
konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21 a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné
záznamy.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( § 32)
a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 7 jednotlivo aj v súvislostiach
spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a
účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných

záznamov (§ 31 ods. 2).
Účtovníctvoúčtovnejjednotkysavediespôsobomzaručujúcimtrvalosťúčtovnýchzáznamov,akúčtovná
jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.

Podľa § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý

musí obsahovať
a) označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f)podpisovýzáznamosoby(§32ods.3)zodpovednejzaúčtovnýprípadvúčtovnejjednotkeapodpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
Podľa § 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn

všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 4.

Podľa§32ods.1vyššiecitovanéhozákona,maúčelytohtozákonasazapreukázateľnýúčtovnýzáznam
považuje iba účtovný záznam,
a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,

b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov,
c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b).

Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu
účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná
zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia

pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom
k nim, stratou alebo odcudzením.
Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na
nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.
Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:

a) účtovná závierka a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
b) účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných
symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy,
účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
c) účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými

účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva (§ 31 ods. 2) počas piatich rokov nasledujúcich
po roku, v ktorom sa naposledy použili,
d) ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli
porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

Podľa § 36 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovné záznamy, ktoré sa týkajú daňového konania,
správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa
neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom
období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie.
Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú

dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky
kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva účtovná jednotka počas
doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva.

29. Podľa § 36 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 29. 12. 2012, účtovné záznamy,

ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného
konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho
po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých
sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na

zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu 47a)alebo v lehote ustanovenej
osobitnými predpismi. 45a)
Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú
dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky
kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva účtovná jednotka počas

doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 09. 2007, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na
jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom
je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku

1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane
doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm.
b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 70 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách;
osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru
z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch
sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ

záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a
s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním
tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.
Záznamy podľa odsekov 1 až 4 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať
rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Podľa § 76 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil
alebo ktoré boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých
faktúr a faktúr podľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého
sa týkajú.

Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné pri uchovávaní faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry po celú dobu úschovy.

Podľa § 77 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak
tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 29. 12. 2012, teda i
v čase daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 36 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti
zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované
daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a
zisťovaťďalšieskutočnostirozhodujúcepresprávnevyrubeniedaneavymáhaniedaňovéhonedoplatku,

pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového
subjektu.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 48 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa
pomôcok, ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v

dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.
Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si

zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné
poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových

subjektov.
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a
iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.
Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých
vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví
protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie.
Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok
je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie
tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok

podľa odseku 1.

Podľa § 69 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
1)po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1)plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)možno najneskôr do desiatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný

daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)
Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov 1)sa považuje doručeniea) protokolu z daňovej kontroly,
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Podľa § 74 ods. 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri
preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho

neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca

dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie
zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli
dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

32. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre určenie
dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2007 v zmysle ust. § 48 ods. 1
písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

33. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007, ktorá sa u žalobcu začala dňa 01. 07. 2010 a v rámci ktorej žalobca
správcovi dane predkladal i zálohové pásky za rok 2007 z elektronickej registračnej pokladnice EURO-
XXXX Z., pričom dňa 09. 09. 2010 konateľ žalobcu správcovi dane oznámil, že elektronické registračné
pokladnice používané v roku 2007 sú už vyradené a nie je možné ich predložiť. Žalobca bol taktiež

vyzvaný, aby predložil kontrolné pásky z elektronickej registračnej pokladnice v období od 24. 05. 2007
do 30. 05. 2007 od čísla účtenky 48 do čísla účtenky 75 a stornované doklady za obdobie máj 2007
v celkovej hodnote 1.341.334,- Sk s vyznačením dôvodu stornovania. O predloženie kontrolnej pásky
za vyššie uvedené obdobie roku 2007 správca dane žiadal žalobcu v roku 2010, teda nepochybne v
čase, keď bol žalobca povinný kontrolnú pásku uchovávať, pričom táto povinnosť mu vyplývala výslovne

z ust. § 3 ods. 8 vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou
registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov (kontrolná páska sa uchováva po dobu troch
rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bola vyhotovená). Konateľ žalobcu dňa 03. 11. 2010
oznámil, že požadované doklady nie je možné predložiť, nakoľko sa znehodnotili z dôvodu zaplavenia
skladových priestorov suterénu počas prívalových dažďov, k čomu predložil fotokópiu správy o zásahu

vydanú Okresnou správou Zboru požiarnej ochrany Nové Zámky dňa 18. 06. 2010 (odčerpávanie
vody z pivničných priestorov reštaurácie Ajax). Dňa 08. 12. 2010 správca dane spísal zápisnicu o
ústnom pojednávaní a prítomným konateľom žalobcu oznámil, že z predložených kontrolných pásiek z
registračnej pokladnice vyhotovil prehľad jej používania v jednotlivých dňoch a mesiacoch roku 2007,
pričom zistil, že pokladnica bola používaná i v tréningovom (nefiškálnom) režime, kedy tržba nebola

evidovaná v pokladnici a počet všetkých účteniek prevyšuje počet fiškálnych účteniek, čo znamená,
že bola zistená i existencia nefiškálnych účteniek. Napr. i pri kontrole kníh pokladnice a tržieb správca
dane zistil existenciu voľne vložených dokladov evidovaných v nefiškálnom režime v mesiaci máj
2007. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20. 01. 2011 pripustil, že niektorí čašníci mohli nesprávne používať
pokladnicu i v tréningovom režime a k stornovanej sume 2.444.693,- Sk za rok 2007 uviedol, že už zo

samotných stornovaných dokladov je zrejmá ich nesprávnosť spôsobená technickým zariadením alebo
zlyhaním ľudského faktora (omylom nahodené položky, pokiaľ ide o množstvo a cenu).

34. V priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007
správca dane opakovane požiadal o súčinnosť výrobcu elektronickej registračnej pokladnice, t. j.

spoločnosť ELCOM, spoločnosť s ručením obmedzeným, Prešov a s vyjadreniami tejto spoločnosti
oboznámil žalobcu.35. K daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2007 je
potrebné uviesť, že táto sa začala dňa 05. 09. 2012 a na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2012 bol
žalobca vyzvaný, aby predložil účtovné a iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné

prípady v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2007 (okrem iného i vytlačené
nefiškálne pokladničné doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou EURO-XXXXZ.,
výrobné č. G., DKP XXXXXXXXXXXXXXXX, prehľad jej používania vo fiškálnom aj nefiškálnom režime
v jednotlivých dňoch, nefiškálne denné, resp. mesačné uzávierky pokladnice s uvedením základu dane
z pridanej hodnoty a dane z pridanej hodnoty a ďalšie). O povinnosti žalobcu predložiť tieto doklady

týkajúce sa zdaňovacích období roku 2007 nemožno pochybovať, pretože vyplýva priamo z ust. § 45
ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. a žalobca bol povinný tieto doklady v roku 2012 uchovávať,
pričom táto povinnosť mu vyplývala z ust. § 35 ods. 3 a z ust. § 36 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia,
resp. i v znení účinnom do 29. 12. 2012, teda i čase začatia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
u žalobcu.

36. O predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa roku 2007 (vrátane kontrolných pásiek z
elektronickej registračnej pokladnice za obdobie od 24. 05. 2007 od čísla účtenky 48 do 30. 05. 2007 do
číslaúčtenky75)bolžalobcažiadanýsprávcomdaneivrámcidaňovejkontrolydanezpríjmovprávnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, pričom ich nepredložil s odôvodnením, že sa znehodnotili pri

zaplavení skladových priestorov. Nesplnenie povinností uvedených v ust. § 45 ods. 2 písm. a/, d/, e/
zákona č. 563/2009 Z. z., v dôsledku ktorého nemožno daň správne zistiť, má (tak ako každé nesplnenie
zákonnej povinnosti) zákonný následok, ktorý sa v konkrétnom prípade prejavuje tým, že správca dane
v zmysle ust. § 48 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona pristúpi k zisteniu základu dane a k určeniu
dane pomocou pomôcok, nakoľko v prípade nesplnenia týchto povinností, nemožno daň správne zistiť.

Uvedený postup jednoznačne vyplýva z ust. § 48 ods. 1 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. Podľa
názoru správneho súdu uvedený dôsledok nemôže byť vylúčený tým, že žalobca nedisponuje účtovnými
a inými dokladmi z dôvodu, že tieto sa znehodnotili pri zaplavení skladových priestorov. Žalobca
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že účtovné dokumenty mal uložené v skladových priestoroch, ktoré boli
zaplavené v roku 2010 a i keby ich mal v týchto priestoroch uložené, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť

ochranuúčtovnejdokumentácieprotipoškodeniuazničeniu(rovnakoitechnickýchprostriedkov,nosičov
informácií a programového vybavenia), pričom táto povinnosť žalobcovi ako účtovnej jednotke priamo
vyplýva z ust. § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Žalobca teda porušil svoju povinnosť zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie ako i povinnosť túto
dokumentáciu uchovávať (ust. § 36 ods. 1 citovaného zákona). Ak tak neučinil, musí si byť vedomý

dôsledkov z toho plynúcich, teda ukončenie daňovej kontroly začatej na základe oznámenia zo dňa 01.
08. 2012, a to dňom 12. 10. 2012 a prechod na určenie dane podľa pomôcok v zmysle ust. § 48 ods.
1 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z., čo bolo žalobcovi i oznámené v podaní zo dňa 12. 10. 2012.

37. V predmetnej veci teda nastal zákonný dôvod na určovanie dane podľa pomôcok a správca dane bol

v zmysle ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona oprávnený použiť pomôcky, ktoré mal k dispozícii
alebo ktoré si zaobstaral aj bez súčinnosti s daňovým subjektom. Výpočet pomôcok, ktoré je správca
dane oprávnený použiť nie je taxatívny (§ 48 ods. 3), ale ak nastal proces určovania dane a následne
daňový subjekt predloží doklady, správca dane ich môže využiť len ako pomôcky, t. j. nemôže sa vrátiť do
procesudaňovejkontroly.Vzhľadomnato,žepriproceseurčovaniadanepodľapomôcoksanevykonáva

dokazovanie, ale daň sa určuje, daňový subjekt sa môže vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok
pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

38. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Posúdenie pomôcok

je ponechané taktiež na úvahu správcu dane. Vzhľadom na to, že k určovaniu dane podľa pomôcok
dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane
podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje
tvrdenia. Použitie pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno
stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Zákon č. 563/2009 Z. z. výslovne stanovuje, že správca

dane môže účtovné doklady a iné doklady predložené daňovým subjektom využiť ako pomôcky za
predpokladu, že ich tento predloží v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok (ust. § 48
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.). Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd námietky žalobcu v
podanej žalobe ako nedôvodné.39.Zanedôvodnúpovažovalinámietkuspočívajúcuvtom,žesprávcadanevyužilakopomôckuprotokol
zo dňa 31. 05. 2011 o určení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Z tohto

protokolu vyplýva, že v roku 2007 bolo elektronickou registračnou pokladnicou u žalobcu vytlačených
67.642 účteniek, z toho fiškálnych 32.230 kusov a nefiškálnych 35.412 kusov. Správca dane žalobcovi
upravil (zvýšil) základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie o sumu 6.171.308,- Sk (položky zvyšujúce
výsledok hospodárenia - rozdiel) a zároveň mu upravil (znížil) základ dane o sumu 3.855.981,- Sk
(položky znižujúce výsledok hospodárenia - rozdiel), pričom základ dane po daňovej kontrole je v sume

1.520.794,- Sk a daň po kontrole je potom v sume 288.950,- Sk, t. j. 9.591,39 eur. Predmetný protokol
podľa názoru súdu bolo možné využiť ako pomôcku pri určovaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2007 a rovnako bolo možné využiť i rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 02. 2016, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v
sume 9.591,39 eur ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 05. 2016 (právoplatné dňa 09. 05. 2016),
ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne.

Uvedený protokol i rozhodnutia bolo možné využiť ako pomôcku i z toho dôvodu, že v čase rozhodovania
žalovaného, t.j. dňa 28. 02. 2018 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 02. 2015
(ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007) už bolo
právoplatne rozhodnuté (rozhodnutím žalovaného zo dňa 03. 05. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 09. 05. 2016) o daňovej povinnosti žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2007, pričom rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11S/133/2016-62 zo dňa 04. 10. 2017
bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03. 05. 2016 a tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25. 01. 2018, čo mal správny súd preukázané z jeho pripojeného spisu zn.
11S/133/2016. Konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 25. 01. 2018 bolo zastavené uznesením

tunajšieho súdu č. k. 11S/133/2016-115 zo dňa 15. 03. 2018 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za
kasačnú sťažnosť v súdom určenej lehote. Sťažnosť žalobcu zo dňa 29. 03. 2018 proti uzneseniu súdu
č. k. 11S/133/2016-115 zo dňa 15. 03. 2018 o zastavení konania o kasačnej sťažnosti bola zamietnutá
uznesením tunajšieho súdu č. k. 11S/133/2016-137 zo dňa 17. 05. 2018 a konanie vo veci vedenej
pod sp. zn. 11S/133/2016 týkajúce sa žaloby proti rozhodnutiu o dani z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie roku 2007 je právoplatne skončené.

40. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že správca dane opakovane žiadal doklady, ktoré už mal
k dispozícii, správny súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Z administratívneho spisu, ktorý sa týka
daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 je nepochybné, že

správca dane žiadal preložiť okrem iného i kontrolné pásky z elektronickej registračnej pokladnice za
obdobie od 24. 05. 2007 od čísla účtenky 48 do 30. 05. 2007 do čísla účtenky 75 a tieto neboli zo strany
žalobcu predložené s odôvodnením, že boli zaplavené skladové priestory, v ktorých mal žalobca uloženú
dokumentáciu. S touto námietkou sa správny súd vysporiadal v bode 36 odôvodnenia tohto rozsudku.

Správca dane opätovne požadoval od žalobcu predloženie konkrétnych účtovných dokladov týkajúcich
sa roku 2007 i na pojednávaní dňa 04. 10. 2012. Povinnosť žalobcu i v roku 2012 uchovávať doklady
vzťahujúce sa k roku 2007 podľa názoru súdu nepochybne vyplývala z ust. § 35 ods. 3 a § 36 ods. 1
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, čo správny súd konštatoval už
v bode 35 odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že i pokiaľ by žalobca

predložil požadované účtovné doklady v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007, táto skutočnosť ho nezbavuje povinnosti predložiť požadované účtovné
doklady v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia (mesiace)
roku 2007.

41. Pokiaľ žalobca namietal, že správnosť výpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2007 nie je možné preskúmať a matematicky skontrolovať, správny súd opakovane uvádza, že v
predmetnej veci bola daň určená podľa pomôcok a nie na základe dokazovania, a to práve z dôvodu
nepredloženia relevantných dokladov pre určenie daňovej povinnosti žalobcu, pričom povinnosť tieto
doklady uchovávať a predložiť bola jednoznačne na strane žalobcu. Pri určovaní dane podľa pomôcok

nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale
k určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v
zákonom určenom rozsahu a v zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach,
ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňovéhosubjektu (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 11/2015). Je na správnej úvahe
správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti
s daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžf 21/2015

42. Za daného stavu potom nemožno považovať zvolený postup správcu dane a určenie dane podľa
pomôcok za účelový, nakoľko v prípade nepredloženia dokladov zo strany žalobcu, správca dane inú
možnosť nemal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.,
v zmysle ktorého sa daňový subjekt môže vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie

tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa ust. § 48 ods. 5, teda k povinnosti správcu
dane prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním
neboli uplatnené. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt sa nemohol domáhať
preskúmania a matematického skontrolovania výpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2007 a na okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, správca dane prihliadol, čo vyplýva
i zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktorý uznal žalobcovi právo na

odpočítanedanevsume111,-Skpozaokrúhleníprifaktúreč. 1070904861oddodávateľaITALMARKET
SLOVAKIA, a.s. v sume 1.148,- eur (základ dane 1.036,64 Sk + daň z pridanej hodnoty v sume 111,10
Sk), ktorú žalobca nepredložil.

43. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona, keď daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2007
(začatú dňa 05. 09. 2012) ukončil dňa 12. 10. 2012 a dňa 16. 10. 2012 prešiel na určovanie dane podľa
pomôcok, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, pričom ako pomôcky využil i výpovede
svedkov a poznatky získané v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2007. Na základe pomôcok uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane

vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 3.247,70
eur s tým, že žalobca si v daňovom priznaní podanom dňa 25. 06. 2007 vyrubil daň v sume 24.451,-
Sk, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 122.294,- Sk, rozdiel dane je
v sume 97.843,- Sk, t. j. po prepočte 3.247,79 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 25. 02. 2015 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom vychádzal z
existencie právoplatných rozhodnutí vydaných vo vzťahu k žalobcovi na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2007.

44. Odvolací orgán nie je v tomto prípade kompetentný posudzovať správnosť použitých pomôcok, preto

rozhodnutie potvrdí aj v takom prípade, keď správca dane použije nesprávne pomôcky, prípadne nimi
nezistí skutkový stav v súlade so skutočnosťou. Ak by správca dane prešiel z procesu daňovej kontroly
určovania dane podľa pomôcok do procesu daňovej kontroly, porušil by tým nielen ust. § 48 zákona č.
563/2009 Z. z., ale aj zásadu zákonnosti v daňovom konaní a tiež zásadu materiálnej pravdy podľa ust. §
3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný

pristúpil k rozhodovaniu o dani z pridanej hodnoty u žalobcu až na základe existencie právoplatných
rozhodnutí o dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007.
45. Správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po zistení objektívnej nemožnosti zistiť
daň dokazovaním, v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote. Týmto svojim
postupom daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu, pretože ich úlohou je

vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Ak daňovník nepreukáže rozhodné údaje (napr. nepodá daňové priznanie, urobí
úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.) a nesplní si
svoju dôkaznú povinnosť pri zisťovaní výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane
pritom vychádza z dostupných podkladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, nakoľko

pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane už rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a
ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako pomôcky.

46. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo
i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a

žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil
ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.47. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a

spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo

veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po procesnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
pre určenie dane podľa pomôcok podľa ust. § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom postupoval v
súlade s ustálenou judikatúrou vo veciach určovania dane podľa pomôcok.

48. V súdnom konaní s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu bolo preukázané, že

daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 určená podľa pomôcok v sume 3.247,79 eur
bola určená zákonným postupom a predmetom súdneho prieskumu bolo iba preskúmanie zákonných
podmienok na takýto postup určenia dane. Správny súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov v rozhodnutiach daňových orgánov vo veci samej, spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je

predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden
celok).
Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.