Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/432/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914209044
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7914209044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.

Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 70, IČO: 44 972 911, zast. JUDr. Julián Lapšanský, Advokátska
kancelária, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Zelinárska 8, proti žalovanému Y. K., nar. XX.X.XXXX, S., R.
XXX/XX, o zaplatenie 500 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 12C 397/2015-128 z 9.6.2017
Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti presahujúcej priznanú istinu 400 € s prísl..

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 € s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tak, že žalovaný riadne a včas neuhradil
pôžičku, ktorú mu poskytol právny predchodca žalobcu ako svojmu zamestnancovi. Súd konštatoval,
že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu aj do výšky v časti o zaplatenie 400 €, neuznal nárok

žalobcu na zaplatenie sumy 100 € tvrdiac, že táto suma mu bola už skôr zrazená z jeho platu, čo mal
právny predchodca žalobcu aj v písomnom oznámení priznať.

3. Uznesením z 19.4.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, z dôvodu, že pôvodný žalobca ako
veriteľ pohľadávku 500 € voči žalovanému ako dlžníkovi postúpil na terajšieho žalobcu.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a strany to ani nenamietali, že zmluvou zo 17.7.2012

poskytol právny predchodca žalobcu pôžičku 500 € žalovanému ako svojmu zamestnancovi. Nebolo
sporné ani to, že žalovaný z poskytnutej pôžičky sumu 400 € neuhradil riadne a včas, t.j. do 3 dní od
skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo dňa 16.7.2013.

5. Súd konštatoval, že žalovaný nárok v časti zaplatenia sumy 400 € uznal na pojednávaní dňa
6.10.2015, preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal. Po právnom posúdení podľa § 457 Občianskeho
zákonníka(správnemábyť§657)súdžalovanéhozaviazalajnazaplateniezvyšnejsumy100€,pretože

žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o úhrade tejto sumy. Súd v tejto súvislosti uviedol, že skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu v písomnom pokuse o zmier z 5.11.2013 doručenom žalovanému pred
podaním žaloby uviedol, že uznáva úhradu sumy 100 € a že vykazuje dlh iba v sume 400 €, sama o sebe
nie je preukázaním zaplatenia dlhu v časti 100 €, najmä keď z podania pôvodného žalobcu z 10.10.2014je zrejme, že údaje o zaplatení 100 € v písomnom pokuse o zmier z 5.11.2013 boli uvedené omylom.
Žalovaný nepreukázal úhradu sumy 100 € a jeho požiadavka, aby žalobca predložil ako dôkaz o úhrade
jeho výplatnú pásku z príslušného mesiaca, nemá oporu v ustanovení čl. 8 CSP, podľa ktorého dôkazy je

povinná predložiť strana, ktorá existenciu určitej skutočnosti preukazuje. Súd žalobcovi priznal aj úrok z
omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku.

7. Rozsudok v časti presahujúcej priznanú istinu 400 € s prísl. napadol včas podaným odvolaním
žalovaný zotrvávajúci na svojej argumentácii, že v júlovej výplate mu boli zamestnávateľom stiahnuté
peniaze, preto nie je ochotný zaplatiť 100 € žalobcovi. Vytýkal aj to, že žalobca otáľal so žalobou len

preto, aby narástol úrok z omeškania. Nepoprel, že žalovanému dlhuje 400 €.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa
s názorom súdu prvej inštancie, že samotný pokus o zmier, predložený žalovaným, sa nepovažuje za
dôkaz o zaplatení sumy vo výške 100 €. Poukázal na to, že už v konaní pred súdom prvej inštancie

uviedol, že zo strany žalobcu došlo k omylu v pokuse o zmier z 5.11.2013, kde bola nesprávne uvedená
výška dlžnej sumy, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že mu
splátka pôžičky 100 € bola zrazená zo mzdy za mesiac júl 2013, nie je to pravda, za mesiac júl 2013
sa žalovanému nič nezrážalo. Žalovaný mal pravdepodobne na mysli zrážky zo mzdy za mesiac jún
2013, kedy sa mu vykonali zrážky zo mzdy, ale nie z titulu úhrady pôžičky poskytnutej mu právnym

predchodcom žalobcu, ale z dôvodu viacerých prebiehajúcich exekúcií pod sp. zn. EX 23334/10u, EX
2969/10u a EX 304/2008-43, čo vyplýva aj z výplatnej pásky, pričom žalovanému sa takto zrazila celková
suma 126,93 €. Predložil výplatné pásky žalovaného za celé obdobie trvania jeho pracovného vzťahu
pomeru s právnym predchodcom žalobcu, na preukázanie toho, že žalovanému nikdy nebola zrazená
suma z poskytnutej pôžičky.

9. Žalovaný v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu zopakoval, že žalobca si stiahol z jeho mzdy 150 €,
na 100 € má dôkaz (týmto má na mysli už v konaní na súde prvej inštancie predložený „pokus o zmier“
z 5.11.2013, pozn. odvolacieho súdu).

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
25.10.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne

správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej
časti presahujúcej sumu 400 €. Rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti nadobudol právoplatnosť, a
preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

13.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.14. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho

vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

15. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,
ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132
ods. 1 CSP, resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie

strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie
v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

16. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Z tohto bremena mal povinnosť preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie peňazí. V tomto smere žalobca svoju dôkaznú povinnosť uniesol, keď predložil žalovaným
podpísanú zmluvu o pôžičke č. 12100002 a samotný žalovaný nepoprel, že mu bola poskytnutá pôžička
v sume 500 €.

17. Predmetom konania bolo zaplatenie 500 €, teda žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného
zaplatenia takejto sumy a pokiaľ žalovaný tvrdí, že z nej sumu 100 € už žalobcovi zaplatil, bol povinný
jednoznačne v konaní preukázať, že skutočne táto suma bola už ním žalobcovi zaplatená. Žalovaným
predložený „pokus o zmier“ z 5.11.2013 takýmto jednoznačným dôkazom, potvrdzujúcim, že žalobcovi

zaplatil 100 €, nie je. „Pokus o zmier“ z 5.11.2013 vyhotovený právnym predchodcom žalobcu je len
dokladom, ktorým bol žalovaný vyzvaný na plnenie dlhu vo výške 400 € z dôvodu, že 100 € mal zaplatiť.
Takýto doklad možno vyhodnotiť len maximálne ako dôkaz nepriamy. Jednoznačným dôkazom, ktorý
by vedel ovplyvniť výsledok súdneho konania v prospech žalovaného by bol len dôkaz, ktorým by
žalovaný nesporne preukázal, že na pôžičke zaplatil 100 €. Takýto nesporný dôkaz v konaní žalovaný

neprodukoval.

18. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech
žalovaného, s čím v odvolaní žalovaný polemizuje, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
postupoval správne a s takýmto vyhodnotením dokazovania sa jednoznačne stotožňuje aj odvolací

súd, pretože žalovaný nepreukázal, že žalobcovi zaplatil na dlhu existujúceho z pôžičky poskytnutej
zamestnávateľom sumu 100 €, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto smere. Pravdivosť
skutkových tvrdení žalovaného nebola ním produkovaným dôkazom dostatočne preukázaná (na rozdiel
od žalobcu), preto rozhodnutie súdu vyznelo v jeho neprospech a bol zaviazaný na plnenie aj nad rámec
ním uznaných 400 €. Odvolací súd nad rámec prejednávanej veci dáva do pozornosti, že zo mzdy

žalovaného boli síce vykonané zrážky, ale tieto boli v prospech viacerých exekučných konaní vedených
proti žalovanému a nie v prospech pôžičky, ktorá je predmetom konania a ktorá podľa platne uzavretej
zmluvy o pôžičke mala byť splácaná v 50-eurových zrážkach počnúc mesiacom august 2012. Takéto
zrážky zo mzdy žalovaného vykonávané neboli.

19. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pri priznaní žalobcom požadovaných úrokov z omeškania,
ktoré mu priznal v zmysle petitu žaloby odo dňa 16.11.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu úroky
z omeškania by žalobcovi prislúchali od skoršieho dátumu (poslednú splátku pôžičky mal zaplatiť do20.5.2013), ale súd, ktorý bol viazaný žalobným návrhom, ich priznal tak, ako to požadoval žalobca,
teda odo dňa 16.11.2013.

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).